Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/219/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113217996 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113217996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX. Y. XXXX, bytom D., Y. XXX/ XX, zast. advokátom: JUDr. Roman Gese, Hlohovec, Nám. sv. Michala 6, proti žalovaným: 1/ B. T., nar. XX. D. XXXX, bytom P., B. XXXX/X, 2/ Ing. U. B., nar. XX. U. XXXX, bytom B., O. XXXX/XX, 3/ E. B., nar. X. L. XXXX, bytom B., O. XXXX/XX, všetci zast. advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, Hlohovec, Pribinova 46, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. apríla 2016 č. k. 17C/240/2013-163 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ až 3/ sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov (I/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. mája 2012 uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, týkajúcej sa spoluvlastníckych podielov vo výške 4/18 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemku: parc. č. 6477 vo výmere 4 528 m2 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemkov: parc. č. 6478 vo výmere 414 m2 a parc. č. 6479 vo výmere 504 m2, ako aj II/ určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 5. augusta 2012 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim, týkajúcej sa spoluvlastníckych podielov vo výške 4/18 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemku: parc. č. 6477 vo výmere 4528 m2a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemkov: parc. č. 6478 vo výmere 414 m2 a parc. č. 6479 vo výmere 504 m2). Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 39, § 40a, § 140, § 603 ods. 3, § 605 a § 853 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Vecne mal za to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca pôvodne v podiele 4/18-in, spolu so žalovanou 1/ rovnako v podiele 4/18 a pani U. F. v podiele 4/18-in boli podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. B., obec B., okres Hlohovec a to parcela registra „E“ č. 6477 - orná pôda o výmere 4528 m2 (pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi aktuálne tiež sú U. M. v podiele 21/80-in, L. U. v podiele 1/60-ina, U. M. v podiele 1/60-ina, U. U. v podiele 1/60-ina a U. U., B. XX v podiele 2/96-in). Ďalej bol žalobca pôvodne v podiele 4/18-in spolu s žalovanou 1/ rovnako v podiele 4/18 a pani U. F. v podiele 4/18-in podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. B., obec B., okres Hlohovec a to parcela registra „E“ č. 6478 - orná pôda o výmere 414 m2 a parcela registra „E“ č. 6479 - záhrady o výmere 504 m2 (pričom ďalšími podielovými spoluvlastníkmi aktuálne tiež sú U. M. v podiele 21/80-in, L. U. v podiele 1/60-ina, L. F. v podiele 1/60-ina, U. U. v podiele - 1/60-ina, U. U., B. XX v podiele 2/96-iny). Žalovaný 2/ v januári roku 2012 prejavil záujem odkúpiť podiely podielových spoluvlastníkov na týchto nehnuteľnostiach, pričom preukázateľne oslovil žalovanú 1/ U. F. ako aj žalobcu, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z listu „Odkúpenie Vášho podielu na pozemkoch“ zo dňa 30.1.2012 adresovaného navrhovateľovi, ako aj z výpovede žalovanej 1/ a výpovede žalobcu. Žalovaná 1/ predmetné spoluvlastnícke podiely zdedila po svojom manželovi L. T. v zmysle Osvedčenia o dedičstve č. k. 1D/42/2010-13, Dnot 53/2010 zo dňa 20.4.2010. Dňa 21.5.2012 uzatvorila žalovaná 1/ ako predávajúca kúpnu zmluvu so žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod jej spoluvlastníckeho podielu 4/18 na parc. č. 6477, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 4528 m2, orná pôda v kat. úz. B.; na parc. č. 6478 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 414 m2, orná pôda, kat. úz. B. a na parc. č. 6479 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 504 m2, záhrady, kat. úz. B. a to za kúpnu cenu vo výške 667 eur. Vklad vlastníckeho práva žalovaného 2/ k spoluvlastníckemu podielu na týchto nehnuteľnostiach bol povolený rozhodnutím katastrálneho úradu zo dňa 12.6.2012 pod č. V 804/12, ku ktorému dňu aj nastali právne účinky vkladu (t. j. k. 12.6.2012). Následne dňa 5.8.2012 uzavrel žalovaný 2/ ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalovaným 3/ ako kupujúcim, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel 4/18 na parc. č. 6477, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 4528 m2, orná pôda v kat. úz. B.; na parc. č. 6478 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 414 m2, orná pôda, kat. úz. B. a na parc. č. 6479 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 504 m2, záhrady, kat. úz. B.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 667 eur. Vklad vlastníckeho práva žalovaného 3/ k spoluvlastníckemu podielu na týchto nehnuteľnostiach bol povolený rozhodnutím katastrálneho úradu zo dňa 21.1.2013 pod č. V 2108/12, ku ktorému dňu aj nastali právne účinky vkladu (t. j. k. 21.1.2013). Listami zo dňa 13.5.2013, ktoré prevzali žalovaná 1/ dňa 23.5.2013, žalovaný 2/ dňa 21.5.2013 a žalovaný 3/ dňa 21.5.2013 sa žalobca voči žalovaným dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ z dôvodu, že žalovaná 1/ pred uzavretím vyššie uvedenej zmluvy žalobcovi neponúkla na odpredaj jej spoluvlastnícke podiely, čiže jej konanie odporuje § 140 veta prvá O.z., preto z tohto dôvodu je neplatná tiež kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim. V konaní žalobca popieral, že by mu žalovaná 1/ ponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie. Uvádzal, že on sám sa o predaji svojho spoluvlastníckeho podielu s nikým nedohodol. Žalovaná 1/ sa najskôr v konaní bránila tým, že podieloví spoluvlastníci U. F., X. T. a ona sa dohodli, že svoje spoluvlastnícke podiely predajú. Avšak nakoniec vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že o predaji spoluvlastníckeho podielu na predmetných pozemkoch sa so žalobcom nebavila, nevedela, čo chcel žalobca s pozemkom spraviť, osobne so žalobcom o tomto pozemku nerozprávala, svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi predtým ako ho previedla na žalovaného 2/ neponúkala. Uvádzala iba tú skutočnosť, že žalobca nespomínal, že by chcel pozemok kúpiť. Žalovaná 1/ uviedla, že dohodnutá bola iba s pánom F., že svoje podiely predajú žalovanému 2/. Nakoniec však podielová spoluvlastníčka, pani F., previedla svoj podiel na žalobcu, keď z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz. B. vyplýva, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy uzavretej s pani F. bol povolený rozhodnutím správy katastra zo dňa 11.3.2013 pod č. V 230/13. Žalobca je tak aktuálne podielovým spoluvlastníkom na predmetných nehnuteľnostiach v podiele 8/18- in. V tomto prípade je jednoznačné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ zo dňa 5.8.2012, ktorej vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 3/ bol povolený s účinkami ku dňu 21.1.2013 došlo pred tým, ako sa žalobca listom zo dňa 13.5.2013 dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1 / a žalovaným 2/ zo dňa 21.5.2012. Medzi žalovanými 2/ a 3/ pritom išlo o prevod medzi blízkymi osobami, kedy zákon predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov nestanovuje. Aj keď dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má účinky ex tunc, čo znamená, že právny úkon sa považuje za neplatný od začiatku, nemá táto skutočnosť vplyv na právne postavenie tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vlastníctvo v čase, keď trvali účinky právneho úkonu, teda od vlastníka. Z tohto dôvodu je kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ platným právnym úkonom, vyvolávajúcim všetky s ním spojené právne účinky a žalovaný 3/ je platným podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/18-in na nehnuteľnostiach: parc. č. 6477, zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 4528 m2, orná pôda v kat. úz. B.; na parc. č. 6478 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 414 m2, orná pôda, kat. úz. B. a na parc. č. 6479 zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, výmera 504 m2, záhrady, kat. úz. B.. Keďže kúpna zmluva uzavretá dňa 5.8.2012 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ je platným právnym úkonom, súd prvej inštancie dospel k záveru, že na žalobcom požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.2012 uzavretej medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ nie je naliehavý právny záujem, pretože vzhľadom na platné vlastníctvo žalovanému 3/ žalobca už nemôže dosiahnuť požadovanú zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Platí totiž, že ten kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti žalobou o určenie, že právny úkon je neplatný musí preukázať naliehavý právny záujem na tomto určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Preukázanie naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspechu v takomto konaní. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu môže byť daný vtedy, ak by sa takýmto určením vrátili právne pomery k veci do stavu existujúceho pred prevodom podielu na tretiu osobu. Vo všeobecnosti môže žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p. i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Rozsudok, ktorým súd rozhodne o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, čo samo o sebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.5.2014, sp. zn. 7 Cdo 46/2013). Z tohto dôvodu v predmetnej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.2012, pretože následne uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 5.8.2012 je platná a teda žalobca týmto návrhom už nemôže dosiahnuť navrátenie právnych pomerov k veci do stavu existujúceho pred prevodom spoluvlastníckeho podielu žalobkyne 1/ na tretiu osobu, pretože vlastnícke právo svedčí žalovanému 3/. 2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal včas odvolanie iba žalobca s návrhom na vyhovenie žalobe v celom rozsahu. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepochybné, že predkupné právo žalobcu bolo porušené, napriek tomuto konštatovaniu súd prvej inštancie neposkytol predkupnému právu žalobcu ochranu a nevyhovel jeho návrhu na vyslovenie neplatnosti zmluvy z 21. mája 2012. Predmetná kúpna zmluva sa stala neplatnou s účinnosťou ex tunc, t. j. od samého začiatku, z čoho vyplýva, že žalovaný 2/ nenadobudol predmetné nehnuteľnosti, preto musí byť kúpna zmluva uzavretá dňa 21. mája 2012 vyhlásená za neplatnú. Aj zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere po testa kvan ipse habe (nikto nemôže na druhého previesť viac práva ako sám má) a zo skutočnosti, že kúpna zmluva uzavretá dňa 21. mája 2012 je právny úkon neplatný od začiatku, možno vyvodzovať, že kúpna zmluva uzavretá dňa 5. augusta 2012 uzavretá medi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ je neplatná. Dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. mája 2012, ktoré žalobca uskutočnil listami zo dňa 13. mája 2013 došlo k neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 21. mája 2012 a tým aj k neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5. augusta 2012. Okrem toho je kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ aj absolútne neplatný právny úkon, pretože sa ním obchádza zákon. Podľa uznesenia NS SR z 22. septembra 2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009 „samozrejme, že aj v prípade nerešpektovania predkupného práva, nie je možné vylúčiť neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 O.z., nie však z dôvodu porušenia predkupného práva, ale z dôvodu, že právny úkon sa prieči dobrým mravom, prípadne, že sa ním obchádza zákon“. Vzhľadom k tomu, že obe navrhnuté zmluvy, na seba nadväzujú aj časovo, t.j. kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ 21. mája 2012, ktorej vklad bol povolený 12. júna 2012 a následne ani nie za 2 mesiace kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/ dňa 5. augusta 2012 sú uzatvárané tak, aby obišli zákon a to konkrétne ustanovenie § 140 O.z. o predkupnom práve. Prvoinštančný súd neposkytol právnu ochranu tak ako ju žalobca požadoval v petite žaloby, čo znamená, že relatívne neplatný právny úkon by bolo možné právne zlegalizovať následným uzavretím zmluvy medzi blízkymi osobami (v danom prípade medzi bratmi). 3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu vyjadrili prostredníctvom splnomocnenca, navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „O.s.p.“), keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase ich podania, akt. § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., aj § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. e/ a f/ O.s.p., akt. § 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O.s.p., akt. § 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. 6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné: 8. Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 9. Žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. bolo možné uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, ktorý bol spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. 10. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 11. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre zastavenie konania, či pre odmietnutie žaloby. 12. Odvolací súd má za to, že ani v prípade určenia relatívnej neplatnosti súdom prvej inštancie v danej veci (neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. mája 2012 uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim) by nedošlo k zmene právneho postavenia žalobcu, pretože kataster nehnuteľností na základe takéhoto výroku súdu by nevyznačil formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom, keďže tento bol dotknutý ďalšou právnou zmenou a to prevodom zo žalovaného 2/ na žalovaného 3/. Nakoľko určovacia žaloba má preventívny charakter, nie je a nemôže byť daný naliehavý právny záujem na takom určení, ktoré neodstráni stav právnej neistoty, pričom podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon/1338/96 ak nie je možné v konkrétnom prípade očakávať, že určovacia žaloba bude plniť preventívnu funkciu, nebude daný ani právny záujem na takomto určení. 13. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti C.s.p., keď podľa § 137 písm. c) a d) C.s.p. účinného od 1. júla 2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 14. V danom prípade preto odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 21. mája 2012 uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, z čoho vyplýva nevyhnutnosť zamietnutia žaloby v tejto časti bez toho, aby sa súd zaoberal ďalšími skutočnosťami. Podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce najmä to, že ani požadovaným určením neplatnosti by sa nič nezmenilo na právnom postavení žalobcu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých zápis vlastníckeho práva svedčil len v prospech žalovanej 1/ a na základe prevodu vlastníckeho práva kúpnej zmluvy z 5. augusta 2013 uzavretej medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva žalovanému 3/. Pokiaľ sa žalobca mienil domáhať ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom namietaného prevodu na základe kúpnej zmluvy z 21. mája 2012 uzavretej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim, adekvátnym prostriedkom právnej ochrany je práve žaloba o určenie vlastníctva, v konaní o takejto žalobe by súd ako predbežnú otázku riešil aj platnosť predmetnej zmluvy samozrejme za predpokladu, že by nedošlo k ďalšiemu prevodu na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5. augusta 2012 medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, ktorá je aj podľa názoru odvolacieho súdu platným právnym úkonom, pretože na základe tejto nadobudol vlastníctvo žalovaný 3/ od vlastníka (žalovaného 2/), voči ktorému sa v čase prevodu žalobca nedovolával relatívnej neplatnosti právneho úkon, tu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, nemohol dať za pravdu odvolateľovi. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, svedeckých výpovedí, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul. Odvolací súd nezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 O.s.p. (akt. § 191 C.s.p.) v súvislosti s hodnotením dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie postačujúco odôvodnil svoje rozhodnutie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom totiž dostatočne vysvetlené, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 17. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, vrátane vecne správneho (odvolaním napádaného avšak nespochybňovaného) rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania. 18. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci žalovaní), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalobca). 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.