Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/356/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218496 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113218496.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobkyne: Q. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpená: JUDr. Andrea Čechovičová, advokátka so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti žalovaným: 1) V. O., nar. X.X.XXXX, bytom ul. X. M.. XX, E., 2) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 548,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2) proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 19C/529/2013-90 zo dňa 08. apríla 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu I. inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalobkyni sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaných 1) a 2) zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 548,13 eura, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. A žalovaného 1) zároveň zaviazal zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh vo výške 32,50 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd následne uznesením zo dňa 28.1.2016 č. k. 19C/529/2013 - 131 žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 443 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody s poukazom na § 420 ods. 1 OZ, z dôvodu, že žalovaný 1) porušil právnu povinnosť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný 1) porušil právnu povinnosť, bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví spôsobenej žalobkyni, preto v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s jeho konaním. Vzhľadom na to, že žalovaný 1) bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2) na základe uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom postení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poškodená má právo na plnenie poistiteľa (žalovaného 2) zo zákonného poistenia poisteného (žalovaného 1, podľa § 823 OZ; § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.). Súd o povinnosti žalovaných 1) a 2) zaplatiť uplatnený nárok rozhodol z dôvodu, že v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla si poškodený môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi, alebo voči poisťovateľovi, alebo voči obidvom súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za poisteného škodcu a to vo výške, v akej za škodu zodpovedá poistený škodca. V tomto prípade predpokladom vzniku povinnosti poisťovateľa plniť je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. 3. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala náhrady škody titulom bolestného; náhrady straty na zárobku; náhrady straty na vyplatení 13. platu za rok 2012; náhrady škody na vozidle, rozdielu medzi výškou škody a poistným plnením. Pred začatím pojednávania zobrala žalobkyňa návrh čiastočne späť, v časti nárokov náhrady škody titulom bolestného a náhrady straty na zárobku a čiastočne i nároku náhrady škody na vozidle a to z dôvodu plnenia žalovaného 2), preto súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na náhradu straty na vyplatení 13. platu za rok 2012, ktorý vyčíslila vo výške netto zárobku 385,69 eura a náhrady škody na vozidle vo výške 162,44 eura ako rozdielu medzi skutočnou škodou na vozidle a vyplateným poistným plnením za škodu na vozidle. V konaní nebola sporná výška uplatnených nárokov ale ich dôvodnosť, keď žalovaný 2) sa bránil tým, že pre stanovenie náhrady za stratu na zárobku je rozhodujúcim obdobie od 1.1.2011 až 31.12.2011, akýkoľvek príjem dosiahnutý v roku 2012 je tak z hľadiska určenia náhrady za stratu na zárobku počas PN neopodstatnený. Čo sa týka nároku na doplatenie výšky škody na motorovom vozidle, žalovaný 2) dôvodil tým, že poskytnutie náhrady prevyšujúcej výšku skutočnej škody by predstavovalo bezdôvodné obohatenie, keď pod pojmom skutočná škoda sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného, alebo náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. 4. Súd dospel k záveru, že nároky na náhradu škody uplatnené žalobkyňou sú dôvodné. Nároku na náhradu škody, ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu nevyplatenia 13. platu za rok 2012, súd sa nestotožnil s názorom žalovaného 2), že ide o nárok v zmysle § 446 OZ, teda náhradu za stratu na zárobku. Podľa názoru súdu ide o nárok podľa § 442 ods. 1 OZ, o ušlý zisk, keď v zmysle § 442 ods. 1 OZ, ušlý zisk je ujmou, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti u poškodeného nedôjde k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať vzhľadom na pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Pre určenie výšky ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda o aký konkrétny reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. (JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené vydanie, Eurounion, str. 366). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NS ČR, sp. zn. 25Cdo 2857/2005 ,,... ušlým ziskom je nepochybne aj akákoľvek strata na odmene, ktorú možno odškodniť, ak škoda, ktorá bola spôsobená na zdraví, znemožnila poškodenému vykonávať činnosť vedúcu k dosiahnutiu prospechu, ktorý mu podľa zmluvy patril a ktorý by sa bol zaiste dosiahol v prípade, ak by k protiprávnemu konaniu (škodnej udalosti) nedošlo. Nie je pri tom podstatné, ako je tento prospech vyplývajúci zo zmluvného vzťahu definovaný a štruktúrovaný. Preto nie je dôležité, či napríklad ide o hodinovú alebo dennú odmenu, o odmenu v závislosti od množstva vykonanej práce, či na jej vykonaní v určitom termíne.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nebyť danej škodovej udalosti v dôsledku ktorej bola práceneschopná viac ako 104 hodín v prvom polroku roku 2012, by mala nárok na vyplatenie odmeny, 13. platu za 1. polrok 2012, ako to vyplýva zo správy zamestnávateľa žalobkyne. Nárok na vyplatenie 13. platu za 1. polrok roku 2012 nevznikol žalobkyni práve z dôvodu, že kvôli práceneschopnosti v období od 4.1.2012 do 2.3.2012 vymeškala 336 hodín. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných 1)a 2) zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne titulom ušlého zisku sumu 385,69 eura. 5. Náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 162,44 eura ako rozdielu medzi skutočnou škodou na vozidle a vyplateným poistným plnením za škodu na motorovom vozidle, súd považoval za rovnako dôvodnú, pričom sa stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní sp .zn. 5Co/63/2014 zo dňa 27.5.2014: ,,V prejednávanej veci súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu na zaplatenie rozdielu v celkovej výške škody, vzniknutej dopravnou nehodou na motorovom vozidle navrhovateľa, a čiastke preplatenej vedľajším účastníkom, povinným zmluvným poisťovateľom odporkyne, z dôvodu amortizácie vymenených náhradných dielov, konkrétne predných a zadných pravých dverí. Súčasný stav, kedy najmä pri starších vozidlách poisťovne krátia plnenie o tzv. amortizáciu, teda ich presvedčenie, že výmenou poškodených, opotrebovaných dielov za nové, poškodené vozidlo de facto zhodnotili a teda vyplatili poškodenému viac, než na čo má nárok (bezdôvodné obohatenie), právom možno nazvať nespravodlivým. Aby výklad zákona smeroval k spravodlivému výsledku, musí náhrada škody poskytnutá v peniazoch zohľadňovať všetky prostriedky, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla. Navyše toto takzvané zhodnotenie vozidla je poškodenému vnútené, nezavinil si ho sám, a preto ho nemožno znevýhodňovať tým, že sa naňho prenesie bremeno úhrady časti škody, ktorú mu spôsobil niekto iný porušením právnych predpisov. Je potrebné tiež vziať do úvahy skutočnosť, že každé vozidlo opravené v dôsledku havárie, stráca na svojej trhovej hodnote. Ak sa teda nedá vozidlo opraviť rovnako opotrebovanými dielmi (čo je v praxi nemožné), v rámci svojej povinnosti navrátiť vozidlo do pôvodného stavu musí škodca uhradiť aj nové diely. Poškodený nemôže doplácať na neschopnosť škodcu opraviť vozidlo rovnako opotrebovanými dielmi a navyše takéto zhodnotenie ani neprinesie poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností, alebo zvýšenie jeho všeobecnej ceny a preto o žiadnom „bezdôvodnom obohatení“ nemožno uvažovať.“ Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobkyni náhradu škody na motorovom vozidle vo výške 162,44 euar, keď mal za preukázané, že žalobkyňa titulom škody na vozidle zaplatila spoločnosti KM CARS, s.r.o. Galanta sumu 204,76 eura z ktorej jej žalovaný titulom poistného plnenia vyplatil sumu vo výške 42,32 eura. Rozdiel predstavuje sumu 162,44 eura. 6. Súčasne súd v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, zaviazal žalovaného 1) na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 32,50 eura (6% zo sumy 548 eur podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov). Žalobkyňa je v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona oslobodená od platenia súdnych poplatkov. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2) podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle žaloby si žalobkyňa uplatnila okrem nárokov, za ktoré žalovaný 2) v priebehu konania plnil, aj nárok na stratu na vyplatení 13.platu za rok 2012 vo výške 564,63 eura brutto a škodu na vozidle vo výške po plnení žalovaným 2) 162,44 eura, čo predstavovalo rozdiel medzi podľa nej skutočnou škodou a vyplateným poistným plnením. Zostávajúci nárok bol tak v celkovej výške 548, 13 eura, keďže po zmene žaloby si žalobkyňa uplatňovala stratu na vyplatení 13.platu v čistom. Súd žalobe vyhovel s tým, že sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne. 8. Žalovaný 2) s názorom súdu nesúhlasí. V prípade škody na motorovom vozidle v zmysle § 442 ods. l OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). V zmysle § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia. Určovanie výšky škody je teda založené na princípe priznávania takej výšky peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá cene veci v čase poškodenia a zohľadňuje hodnotu veci v dôsledku jej používania. V tomto prípade žalovaný 2) predložil doklad o spôsobe výpočtu škody, ktorý vychádza z vyhl. MF SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, kde z dôvodu technického stavu vozidla (čo je zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách, pričom je nižší ako 40 %) sa do výpočtu skutočnej výšky škody premieta aj amortizácia. Z tohto dôvodu čiastka vyjadrujúca náklady na opravu poškodených dielcov motorového vozidla sa znižuje o čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci jej opravou oproti pôvodnému stavu. Výška skutočnej škody 2933,38 eura zodpovedala výške poistného plnenia, ktoré žalovaný 2) žalobkyni poskytol. Na podporu uvedenej argumentácie žalovaný 2) poukázal aj na rozhodnutia rôznych inštancií, rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 89/2008, rozsudok Krajského súdu Trnava, sp. zn. 9Co/234/2009 v spojení s rozsudkom OS Trnava 19C/57/2008, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 4Co/292/2011, ktorých fotokópie žalovaný 2) priložil. Okrem toho záver súdu o tom, že prípadne zhodnotenie neprinesie poškodenému na jeho vozidle zlepšenie úžitkových vlastností alebo zvýšenie jeho všeobecnej ceny, a preto nemožno o bezdôvodnom obohatení uvažovať, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V prípade straty 13. platu za rok 2012 tento nárok sa viaže ku škode na zdraví, pričom z hľadiska systematiky rozsahu náhrady škody podľa § 444 až § 449a OZ ušlý zisk medzi tieto nároky nepatrí. Stratu na 13.plate považujeme za stratu na zárobku, pričom na určenie jej výšky sa vychádza z priemerných zárobkov poškodenej dosahovaných pred poškodením (viď. § 445 OZ). V takom prípade je rozhodujúci 13. plat dosiahnutý v predchádzajúcich obdobiach, 13. plat za rok 2012 je z hľadiska určenia výšky náhrady nepodstatný. Okrem toho v otázke splnenia podmienok pre poskytnutie 13.platu žalobkyni jej zamestnávateľom považuje žalovaný 2) vykonané dokazovanie za nedostatočné. Z uvedených dôvodov žalovaný 2) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne v prípade existencie dôvodov pre jeho zrušenie rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 9. Žalobkyňa a žalovaný 1)sa k odvolaniu žalovaného 2) nevyjadrili, odvolací návrh nepodali. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2 nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. 12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom. Odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia zákonov a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: 13. Žalobkyňa sa žalobou domáhala (po čiastočnom späťvzatí žaloby) zaplatenia 548,13 eura voči žalovaným 1) a 2) ako náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode 4.1.2012. Dopravnú nehodu zavinil výlučne žalovaný1), za čo bol rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 30T/58/2012-145 zo dňa 24.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 6To/53/2013-172 zo dňa 24.10.2013 uznaný vinným, nerešpektoval dopravnú značku P1 ,,daj prednosť v jazde“ následkom čoho vošiel do jazdnej dráhy vozidla Opel Corsa, ktoré viedla žalobkyňa, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel, pričom poškodená utrpela zranenia, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 3 týždňov a práceneschopnosti v trvaní 4 - 6 týždňov, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví. Poškodená Q. G. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2013. Žalovaný 1) mal so žalovaným 2) uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zo dňa 5.5.2011. Výška uplatnenej škody pozostávala z amortizácie motorového vozidla 162,44 eura a nevyplateného 13. platu za rok 2012 zamestnávateľom žalobkyni vo výške 385,69 eura, ktorú žalovaný 2) odmietol žalobkyni nahradiť s tým, že na ňou uplatnené nároky sa povinné zmluvné poistenie nevzťahuje. 14. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných 1) a 2) zaplatiť žalobkyni uplatnený nárok, ktorý považoval za dôvodný, vykonaným dokazovaním za preukázaný a uplatnený v súlade s právnymi predpismi. 15. Žalobca 2) v odvolaní opätovne namietal, že nároky žalobkyne nemajú oporu v zákone, žalovaný 2) amortizáciu odpočítal od poistného plnenia v súlade s vyhl. MF SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Z dôvodu technického stavu vozidla (čo je zvyšok technickej životnosti vozidla vyjadrený v percentách, pričom je nižší ako 40 %) sa do výpočtu skutočnej výšky škody premieta aj amortizácia. V prípade straty 13. platu za rok 2012 tento nárok sa viaže ku škode na zdraví, pričom z hľadiska systematiky rozsahu náhrady škody podľa § 444 až § 449a OZ ušlý zisk medzi tieto nároky nepatrí. Stratu na 13. plate považuje žalovaný 2) za stratu na zárobku, pričom na určenie jej výšky sa vychádza z priemerných zárobkov poškodenej dosahovaných pred poškodením (§ 445 OZ). V takom prípade je 13. plat za rok 2012 z hľadiska určenia výšky náhrady neopodstatnený. Okrem toho považuje žalovaný 2) vykonané dokazovanie pre priznanie 13. platu za nedostatočné. 16. Pre priznanie nároku na náhradu škody je potrebné preukázať výšku škody na strane žalobcu, protiprávne konanie na strane žalovaného a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. V prejednávanej veci žalobkyňa predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody preukázala. Z faktúry zo dňa 27.1.2012 vystavenej spoločnosťou KM CARS, s.r.o. Galanta vyplynulo, že za opravu svojho poškodeného motorového vozidla po dopravnej nehode 4.1.2013 žalobkyňa zaplatila 3.096,42 eura, z tejto sumy žalovaný 2) uhradil žalobkyni poistné plnenie 2.891,66 eura a 42,32 eura. Rozdiel vo výške 162,44 eura odmietol zaplatiť s tým, že ide o amortizáciu, ktorú bolo potrebné odpočítať z dôvodu, že opravou vozidla sa jeho hodnota zvýšila a žalobkyňa má právo len na skutočnú škodu, ktorá jej pri dopravnej nehode vznikla. Aj odvolací súd je toho názoru, že motorové vozidlo žalobkyne sa po jeho oprave nezhodnotilo aj keď bude žalovanej priznaný uvedený nárok, na jej strane nedôjde k bezdôvodnému obohateniu. Z faktúry vystavenej za opravu motorového vozidla žalobkyne (č.l. 57-58) a aj z výpočtu výšky škody na motorovom vozidle žalobkyne (č.l. 79-80) vyplynulo, že materiál (karoséria, výbava, chladič klimatizácie, chladič vody, nárazník, DJM) stál 851,90 eura, 576,80 eura a 348,86 eura, práca 380,49 eura a lakovanie 652,63 eura. Ak je za škodu považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi stavom poškodenej veci pred a po poškodení, musí i rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bola poškodená nútená vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako schopné prevádzky ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nemožno prenášať povinnosť platiť náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodňuje ho znevýhodňovať na úkor toho, kto škodu spôsobil. Je potrebné prihliadnuť i k tomu, že skutočná hodnota havarovaného vozidla, aj keď opraveného novými dielmi, je vždy nižšia, než pôvodná hodnota použitého vozidla. Je tiež potrebné vziať do úvahy, že poškodenému sporné „zhodnotenie“ vozidla bolo protiprávnym konaním žalovaného 2) nanútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, keď na rozdiel od vinníka škody si počínal v súlade s právom (neporušil žiaden dopravný predpis), je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol používať ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ žalovaný 2) poukazuje na rôzne rozhodnutia, v ktorých súdy nepriznávali amortizáciu vo veciach skutkovo podobných, ide o staršie rozhodnutia, ktoré boli v posledných rokoch prekonané a súdy sa prikláňajú k širšiemu výkladu pojmu škoda a hlavne vychádzajú z reality pri opravách vozidiel, kedy autoservisy motorové vozidlá neopravujú inak, ako výmenou starých častí za nové (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/161/2016 z 6.4.2017, rozsudok KS v BB sp. zn. 41Cob/70/2015, ale aj rozhodnutie Ústavného súdu ČR II. ÚS 2221/2007). 17. Podľa názoru odvolacieho súdu bol opodstatnený i nárok žalobkyne na náhradu škody vo výške 385,69 eura ako nepriznaného 13. platu z dôvodu jej práceneschopnosti počas doby od 4.1.2012 do 2.3.2012. Vykonaným dokazovaním, potvrdením zamestnávateľa (č.l. 81 a 82) žalobkyňa preukázala, že jej nebol vyplatený 13. plat len v príčinnej súvislosti s vymeškaním 336 hodín v práci počas jej práceneschopnosti. Interné pravidlo zamestnávateľa žalobkyne povoľovalo vymeškať maximálne 104 hodín, čo žalobkyňa prekročila. Aj v prípade tohto nároku žalobkyňa preukázala vznik škody (ušlého zisku) na svojej strane, ku ktorej došlo výlučne v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného 1), v súvislosti s dopravnou nehodou. Zo žalovaného 1) na žalovaného 2) prešiel nárok žalobkyne priamo zo zákona, podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. 18. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 OSP). Strany konania boli a sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 CSP). Podľa § 120 ods. 1, 4 OSP, platného a účinného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovania, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 OSP, v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. V prípade, ak strana konania aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou tvrdenú skutočnosť preukázať. 19. V prejednávanej veci tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa preukázala opodstatnenosť svojho nároku a počas konania súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie, ktorým boli preukázané všetky predpoklady pre vznik nároku žalobkyne na náhradu škody kumulatívne, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 20. Žalobkyňa má voči žalovanému 2) podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalobkyňa ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadrila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP. 21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).