Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/199/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113230816 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113230816.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Plynroz, a.s., Sobrance, Kúpeľská 66, Sobrance, IČO: 00 594 482, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Kizivatom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce proti žalovanému: LUBACH s.r.o., v likvidácii, Dolná Krupá 181, IČO: 36 267 384, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 235, Trnava, o zaplatenie 9.005,82 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 7Cb/16/2014-80 zo dňa 07.04.2014 t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktoré žiadal žalobca po tom, ako mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 540 eur. 2. Súd prvej inštancie s poukazom na § 138 ods. 1, 2 O.s.p. skonštatoval, že nepriaznivé majetkové pomery podnikateľa sú dôvodom pre oslobodenie od súdneho poplatku len v prípade, ak by platobná neschopnosť bola dôsledkom nepredvídateľných a neodvratných udalostí (vis maior) nemajúcich pôvod v podnikaní. Žalovaný ale v súvislosti s uvedeným žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho momentálna situácia bola zapríčinená vyššou mocou, ktorá nezávisí od jeho podnikateľskej činnosti a poukázal iba na fakt, že je v likvidácii. Tým, že dňom 01.02.2014 vstúpil do likvidácie a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, by podľa jeho názoru malo odôvodňovať oslobodenie od súdneho poplatku. K uvedenému súd uviedol, že proces likvidácie spoločnosti je vyporiadania aktív a pasív spoločnosti, nie je vyhlásením bankrotu, žalovaný nepreukázal okolnosti, ktoré spôsobili jeho vstup do likvidácie, ani či toto rozhodnutie súviselo s jeho platobnou neschopnosťou zapríčinenou dôvodmi, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Súčasne súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf/14/2008 zo dňa 19.02.2008, sp. zn. 5 Sžfr/41/2010 zo dňa 26.10.2010 ako i sp. zn. 8Sžf/48/2011 zo dňa 11.05.2012, ktoré sa otázkou pomerov účastníka súvisiacou s dôvodmi pre oslobodenie od súdnych poplatkov zaoberajú a dospel k záveru, že i keď sa nejedná o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, žalovanému nie je možné oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol, priznať. V závere prvoinštančný súd zdôraznil, že len likvidácia sama o sebe nie je dôvodom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a ak by zákonodarca pripisoval tejto skutočnosti význam, bol by ju vyjadril i legislatívne, čomu ale tak nie je a odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Obo 169/2000. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal odvolací súd, aby predmetné rozhodnutie zmenil a oslobodenie od súdneho poplatku mu priznal. V dôvodoch odvolania opätovne zdôraznil, že je v likvidácii, nemá žiaden majetok ani finančné prostriedky, nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, o čom predložil i výpis z obchodného registra a daňové priznania, ktoré tieto skutočnosti preukazujú, nemá žiadne finančné prostriedky a tak nemôže ani súdny poplatok za odpor zaplatiť. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu žalobcu bol súdom prvej inštancie dňa 0701.2014 vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo uložené žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 9 005,82 eur s požadovaným úrokom z omeškania. 7. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorým spochybňoval samotný návrh z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca návrh odvodzoval. 8. Z dôvodu podaného odporu súd prvej inštancie uznesením č.k. 7Cb/16/2014-69 zo dňa 19.02.2014uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 540,- eur podľa položky č. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude v určenej lehote 10 dní zaplatený, bude ho vymáhať. 9. Po doručení tohto uznesenia požiadal žalovaný o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, k čomu predložil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov a výpis z obchodného registra preukazujúci, že je v likvidácii. 10. Odvolací súd poukazuje na právnu úpravu, z ktorej súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal a na ktorú poukázal (§138 O.s.p.), ktorá ale v súčasnosti, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola nahradená ust. § 254 C.s.p. Podľa § 254 C.s.p. (1) Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. (2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku. 11. Súd pri rozhodovaní o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku musí predovšetkým skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok, ktorou je majetková situácia žiadateľa o oslobodenie spod poplatkovej povinnosti bez ohľadu na príčiny, pre ktoré sa v takejto situácii ocitol. Základom je teda skúmanie objektívnej spôsobilosti žiadateľa zaplatiť súdny poplatok pri zohľadnení výšky predpísaného súdneho poplatku. 12. Odvolateľ rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné objektívne posúdenie jeho situácie a nezohľadnenie, že je v likvidácii a nemá k dispozícii žiadne finančné prostriedky. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom skutkovo i právne vyporiadal s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplývajú skutočnosti, pre ktoré žiadateľovi nevyhovel a oslobodenie mu nepriznal. 13. Rovnako ako súd prvej inštancie, ktorý vzal do úvahy celkové majetkové pomery a finančnú situáciu strany sporu, k čomu poukázal na právnu úpravu, ktorá stav likvidácie spoločnosti automaticky nespája s oslobodením od poplatkovej povinnosti, ktoré zistenie i odvolací súd hodnotí ako významnú a relevantnú skutočnosť z hľadiska hodnotenia pomerov pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. 14. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s odvolateľom namietanými odvolacími dôvodmi zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o žiadosti na oslobodenie od súdnych poplatkov treba vychádzať z konkrétnych okolností posudzovanej veci, pri ktorej je potrebné vziať do úvahy, že žalovaný je právnická osoba založená na účel podnikania, pretože nie všetky právnické osoby sú založené za týmto účelom, pričom likvidácia spoločnosti sama o sebe nemôže byť dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. 15. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie dáva do pozornosti i uznesenie Ústavného súdu SR vydané pod sp. zn. IV. ÚS 748/2013 zo dňa 12.12.2013, v ktorom sa ústavný súd zaoberá práve ústavnými aspektmi relevantnými pre rozhodovanie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov právnických osôb, v ktorom uviedol, že právnickú osobu nemožno podrobiť rovnakým kritériám ako sociálne slabú fyzickú osobu a pomery by odôvodňovali oslobodenie od súdnych poplatkov len vtedy, ak by sa dostala do ťaživej finančnej situácie z dôvodu vyššej moci a to vzhľadom na nepredvídateľné okolnosti, ktoré nemajú pôvod v podnikaní. Z uvedeného rozhodnutia tiež vyplýva názor, podľa ktorého, samotná skutočnosť, že účastník konania svoje súčasne pomery (s ohľadom na deklarovanú absenciu príjmov) subjektívne vníma ako pomery krajne ťaživé, ešte nepredstavujú dôvod, pre ktorý by boli splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. 16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a tiež i s poukazom na prijaté závery. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie odpoveď na všetky rozhodujúce argumenty podstatné pre rozhodnutie, pričom nie je úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dať na ne odpoveď, ale súd sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (ÚS SR sp. zn. II.UZ 410/06), pričom to, čo je kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník konania. 17. Odvolací súd dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne právne vec posúdil a preto odvolanie žalovaného nie je nedôvodné a odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).