KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava20. 9. 2017plný textcitované 4×

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 5To/79/2016 z 20. 9. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 20. septembra 2017, sp. zn. 5To/79/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2114012575.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/79/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012575
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114012575.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaných K. D., W. W., W. E. a E. J.,
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) písm. c) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. i) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaných W. W., W. E. a E. J. proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.7.2016, č. k. 30T/162/2014-2921, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 21. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora a obžalovaných W. W., nar.
XX.X.XXXX, W. E., nar. XX.XX.XXXX a E. J., nar. XX.X.XXXX zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní K. D., W. W., W. E. a E. J. uznaný vinnými a to:

obžalovaný K. D. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. i/ Tr. zák. za použitia § 129 ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom falšovania
a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods.
1 Tr. zák.,

obžalovaní W. W., W. E. a E. J. zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. s
poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. za použitia § 129 ods. 2 Tr. zák.,

ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

spolu s ďalšími zatiaľ neustálenými osobami v presnejšie nezistenej dobe najmenej od novembra 2011
sa spolčili za účelom vykonávania podvodnej kamiónovej prepravy, kde obžalovaný W. E. zabezpečoval
fiktívnych konateľov firiem, cez ktoré bolo umožnené páchanie podvodných kamiónových prepráv,
pričom v období od 22.02.2010 do 03.07.2012 takto zjednal Ing. N. D. ako konateľa spoločnosti
ENSECON TRADE s.r.o. a v období od 16.03.2010 do 07.08.2012 takto zjednal K. D. ako konateľa
spoločnosti VENDITO INVESTMENT s.r.o. a títo potom obžalovaného W. E. splnomocnili, aby v
mene spoločností ENSECON TRADE s.r.o. a VENDITO INVESTMENT s.r.o. konal a disponoval aj
s účtovníctvom týchto spoločností, následne obžalovaný W. E. v presne nezistený deň v období od
04.11.2011 do 07.11.2011 a nezisteným spôsobom previedol náves zn. SCHWARZMÜLLER, SPA 3 E/3,
VIN: VAVSAF3385H218334, zo spoločnosti VENDITO INVESTMENT s.r.o. na spoločnosť ENSECON
TRADE s.r.o. a dňa 07.11.2011 v zastúpení na základe plnej moci zo dňa 07.11.2011 udelenej mu
konateľom spoločnosti ENSECON TRADE s.r.o. - Ing. N. D. podal prihlášku k registrácii tohto návesu
do registra cestných vozidiel v Českej republike na Magistráte mesta Brna, po čom ďalší obžalovaný
E. J. v apríli 2012 zjednal fiktívnu konateľku R. N. za účelom prevodu obchodnej spoločnosti EVEA
s.r.o. na jej osobu a za účelom následného prepisu vozidla - ťahaču zn. MERCEDES-BENZ ACTROSS,
VIN: WDB9340321L055321, na spoločnosť EVEA s.r.o., za čo R. N. dostala odmenu 200,- EUR, ďalej



obžalovaný E. J. zjednal v máji 2012 fiktívne konateľky I. H. a X. N. za účelom prevodu obchodných
spoločností ENSECON TRADE s.r.o. a VENDITO INVESTMENT s.r.o. na ich osoby, za čo tieto dostali
odmenu 100,- Eur, následne dňa 26.10.2012 doposiaľ neznámy páchateľ prostredníctvom databanky
pre špeditérov a dopravcov RAALTRANS Hradec Králové, v mene spoločnosti JENEI, s.r.o. so sídlom
Nová Lehota 30, Handlová, SR, IČO: 36334171, bez vedomia štatutárnych orgánov tejto spoločnosti
ponúkol prepravu tovaru pre spoločnosť Geis CZ, s.r.o. so sídlom Ejpovice, Zemská 211/I, IČO:
44567359, medzi subjektmi HP TRONIC Zlín, spol. s.r.o. so sídlom Zlín, Prštné - Kútiky 637, ČR,
IČO: 49973053, a ELEKTROSPED, a.s., so sídlom Bratislava, Pestovateľská 13, IČO: 35765038,
následne dňa 28.10.2012 obžalovaný W. W. telefonicky kontaktoval obžalovaného K. D., ktorého zjednal
ako šoféra na vykonanie uvedenej podvodnej kamiónovej prepravy a dňa 29.10.2012 sa obžalovaný
K. D. odviezol na svojom motorovom vozidle zn. VW Golf, čiernej farby, do Bratislavy na poslednú
benzínovú pumpu Slovnaft v smere na Brno, kde sa nachádzal pristavený už vyššie spomínaný ťahač zn.
MERCEDES-BENZ ACTROSS, modrej farby, s návesom zn. SCHWARZMÜLLER, pričom na benzínovú
pumpu prišla neznáma osoba na vozidle zn. Škoda Octavia, neznámeho EČ, ktorá obžalovanému K. D.
povedala, že všetko potrebné má pripravené v kamióne a odovzdala mu finančnú hotovosť na cestu na
zaplatenie mýta, po čom obžalovaný K. D. nasadol do pristaveného kamiónu - ťahača zn. MERCEDES-
BENZ a následne v presne nezistenej dobe od 17.00 hod. do 19.00 hod. dňa 29.10.2012 obžalovaný
K. D. pred vjazdom do areálu spol. HP TRONIC Zlín, spol. s r.o. namontoval nepravdivé evidenčné
čísla PD257AS na ťahač MERCEDES-BENZ, modrej farby, a nepravdivé evidenčné čísla PD609YP
na náves SCHWARZMÜLLER, ku ktorým mal sfalšované osvedčenie o evidencii vozidla - technický
preukaz, kedy pri odbere a nakládke rôznych druhov elektroniky v hodnote 52.924,50 Eur sa preukázal
falošným občianskym preukazom č. I na meno X. U., nar. XX.XX.XXXX, avšak s vlastnou fotografiou,
pričom uvedený občiansky preukaz bol vyrobený doposiaľ neznámym páchateľom, následne obžalovaný
K. D. neoprávnene potvrdil Medzinárodný list č. 5979118 pečiatkou spoločnosti JENEI s.r.o. a z areálu
pobočky Týniště nad Orlicí odišiel, krátko po čom bol skontrolovaný hliadkou polície a zadržaný, a týmto
konaním bola spoločnosť HP TRONIC Zlín, spol. s r.o. uvedená do omylu a bola jej spôsobená škoda
vo výške 52.924,50 Eur (v prepočte 1.324.171,- Kč).

Za to boli obžalovaní odsúdený nasledovne:

Obžalovaný K. D.
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/, písm. n/, písm. o/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr.
zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. na
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. obžalovanému uložil
primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze akéhokoľvek úmyselného kontaktu so spoluobžalovanými
v predmetnej trestnej veci - W. W., W. E. a E. J. počas skúšobnej doby.

Obžalovaný W. W.
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3,5 (tri a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný W. E.
podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný E. J.



podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. súd zároveň uložil aj zhabanie vecí, a to:
· 2 ks tabuliek s evidenčným číslom PD257AS,
· 1 ks tabuľky s evidenčným číslom PD609YP,
· občiansky preukaz Slovenskej republiky č. I. XXXXXX vydaný na meno X. U., nar. XX.XX.XXXX,
· vodičský preukaz Slovenskej republiky č. I. XXXXXX vydaný na meno X. U., nar. XX.XX.XXXX,
· osvedčenie o evidencii č. SD 962658 k vozidlu zn. MERCEDES-BENZ ACTROSS, VIN:
WDB9340321L055321,
· osvedčenie o evidencii č. SE 962663 k návesu zn. SCHWARZMÜLLER, SPA-3K, 3/E,
· medzinárodná automobilová poisťovacia karta poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., č.
SK /007/3491327195 na vozidlo zn. MERCEDES-BENZ ACTROSS, VIN: WDB9340321L055321,
· potvrdenie o poistení zodpovednosti č. 3491327195 na ťahač návesu zn. MERCEDES-BENZ
ACTROSS, VIN: WDB9340321L055321,
· povolenie na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru č. 22995.

Proti tomuto rozsudku podali odvolania:

· okresný prokurátor v neprospech K. D. proti výroku o treste

· obžalovaný W. W. prostredníctvom obhajcu proti výroku o treste

· obžalovaný W. E. proti výroku o vine a treste

· obžalovaný E. J. proti výroku o vine a treste

Prokurátor odôvodnil odvolanie voči výroku o treste u obžalovaného D. tým, že pochybením súdu je
uloženie trestu za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pretože K. D. nebol len „pešiakom“, ale
aktívne sa zúčastňoval na príprave na spáchanie trestného činu, pretože sa priznal k poskytnutiu
svojich osobných údajov, fotografií za účelom vyrobenia falošných dokladov, k výmene EČ na vozidle, aj
neoprávnene potvrdil medzinárodný list. Obžalovaný D. nebol ten, kto na začiatku trestnej veci uviedol
skutočnosti vedúce k vzneseniu obvinení, pretože až pri rekognícii opoznal W. W., a tiež preto, že
k obvineniu ostatných prispeli aj výpovede iných svedkov. Prokurátor nesúhlasí s prihliadnutím na
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n), pretože takéto použitie si vyžaduje aktívnejšiu spoluprácu,
napríklad oznámenie skutočností, ktoré by boli predtým pre orgány činné v trestnom konaní neznáme,
pričom na priznanie a spoluprácu pri objasňovaní bolo prihliadnuté pri použití ustanovenia § 36 písm. l)
Trestného zákona. Preto navrhuje podľa §321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušiť v napadnutom
rozsahu rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu.

Obžalovaný W. W. odôvodnil prostredníctvom obhajcu odvolanie proti výroku o treste tým, že
ide o arbitrárne odôvodnenie uloženia trestu, ktoré nemá oporu v dokazovaní. Obžalovaný nie je
najvyšší predstaviteľ organizovanej skupiny, medzi páchateľmi bolo rovnaké postavenie, nevlastnil ani
motorové vozidlá. Navrhuje uložiť podmienečný trest s probačným dohľadom, ak by malo ísť o trest
nepodmienečný, tak vo výmere maximálne 3 roky. V danom prípade absentuje spôsobená škoda.
Navrhuje mimoriadne zníženie pod dolnú hranicu podľa § 39 Trestného zákona a to kvôli osobným
pomerom, kvôli tomu, že sa priznal a prispel tak k uznaniu viny ostatných. Uložený trest je neprimerane
prísny, čakajú ho aj ďalšie tresty, pretože je stíhaný v iných trestných veciach. Doposiaľ bol len jeden krát
súdne trestaný, pričom sa na neho hľadí ako na netrestaného, preto mu mala byť priznaná poľahčujúca
okolnosť podľa §36 písm. j) Trestného zákona. Má tri deti, s ktorými mal kontakt aj počas výkonu väzby,
jeho manželka je chorá.



Obžalovaný W. E. odôvodnil odvolanie proti výroku o vine a treste tým, že skutok by mal byť spáchaný
v Českej republike, preto by to mal riešiť súd v Českej republike, teda nie je jasná vecná a miestna
príslušnosť Okresného súdu Trnava. Namieta, že svedkovia ho neopoznali, nie je tak preukázaná jeho
vina. Je nepravdivá výpoveď svedka D. aj W., sú to len domnienky. On neporušil predpisy, keď previedol
náves a podal registráciu v Českej republike, úkon len zorganizoval, ani pri ňom nebol. D. a D. neboli
fiktívny konatelia. Obžalovaný namietal aj procesný postup a to, že vypovedal plnú moc ustanovenému
obhajcovi a súd to nereflektoval, neskôr súd ustanovil náhradného obhajcu, ale potom ho zrušil. Sudca
nereflektoval na záverečné reči, lebo tie trvali 6 minút, a sudca potom odôvodňoval rozsudok 30 min,
teda ho mal vopred pripravený. A rovnako namietal, že sa ho sudca dňa 12.5. 2016 nespýtal či súhlasí
s čítaním zápisníc z prípravného konania, on chce svedkov vypočuť.
Obžalovaný E. J. odôvodnil odvolanie proti výroku o vine a treste tým, že konanie nie je trestným činom
ani čiastočne. Na spolčenie ako člen organizovanej skupiny musí byť páchateľom, spolupáchateľom
alebo byť účastným na trestnom čine. V jeho prípade však nebolo preukázané, že obžalovaný si bol
aspoň rámcovo vedomý že ku skutku v obžalobe príde. Spoločnosti mohli byť prevedené na fiktívnych
konateľov aj za iným účelom, príp. aj za účelom spáchania iného trestného činu, napr. daňového,
tento prepis kamiónu a návesu na spoločnosti s fiktívnymi konateľkami nehrá žiadnu úlohu. Páchatelia
podvodných prepráv ho nepoznajú, prípadne vypovedali, že tejto konkrétnej sa nezúčastnil. Ďalší
svedkovia síce potvrdili, že ich oslovil aby ich získal ako konateľov, ale nezískal plné moci na konanie v
mene spoločnosti, plné moci zostali u notára. Svedok W. je krajne nedôveryhodný - klamal pod prísahou.
Prepisy odposluchov len dosvedčili, že všetko smerovalo len k získaniu zadržaného kamióna, preto J.
kontaktoval W.. Nebolo preukázané, že sa pred dokonaním W. stretol s J., že by ho poznal, vydával
pokyny, preto navrhuje oslobodiť J. spod obžaloby alebo zrušiť rozsudok a vrátiť Okresnému súdu
Trnava.
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na
rozhodnutie o odvolaniach. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaných, ktorí boli o
termíne verejného zasadnutia riadne a včas upovedomený. Rovnako boli upovedomený aj o následkoch
nedostavenia sa, teda o tom že v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku sa verejné zasadnutie vykoná
v neprítomnosti obvineného (v tomto prípade obžalovaných) aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom
zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho
prítomnosti. Obžalovaný E. J. výslovne požiadal o vykonanie verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti,
obžalovaný W. E. súdu oznámil, že pracuje v Čechách a má pokazené auto, preto nepríde na verejné
zasadnutie, verejné zasadnutie však nežiadal odročiť, ani si nevymienil svoju osobnú účasť na ňom.

Prítomní obhajcovia zotrvali na podaných odvolaniach ako aj ich dôvodoch, prokurátor navrhol odvolania
obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.



Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podali prokurátor aj obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti
výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného
poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaných za vinných.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako im
je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Treba len obzvlášť podotknúť, že okresný súd na podklade výsledkov dokazovania pozmenil skutkovú
vetu pri zachovaní totožnosti skutku oproti podanej obžalobe v časti skutkovej vety - ...“obžalovaný W.
E. v presne nezistený deň v období od 04.11.2011 do 07.11.2011 a nezisteným spôsobom previedol
náves zn. SCHWARZMÜLLER, SPA 3 E/3, VIN: VAVSAF3385H218334, zo spoločnosti VENDITO
INVESTMENT s.r.o. na spoločnosť ENSECON TRADE s.r.o. a dňa 07.11.2011 v zastúpení na základe
plnej moci zo dňa 07.11.2011 udelenej mu konateľom spoločnosti ENSECON TRADE s.r.o. - Ing. N. D.
podal prihlášku k registrácii tohto návesu do registra cestných vozidiel v Českej republike na Magistráte
mesta Brna“... Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní zároveň tiež ustálilo, že odberateľom
naloženého (odcudzeného) tovaru bola spoločnosť ELEKTROSPED, a.s., so sídlom Pestovateľská 13,
Bratislava, IČO: 35765038, ako právny nástupca spoločnosti EUROCOMM SR, s.r.o..
Keďže okresný súd vyložil o ktoré dokázané skutočnosti pri úprave skutkovej vety oprel svoje závery, a
keďže podstata skutku je zachovaná, nadriadený súd považuje takýto postup za správny a zákonný.
K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora a obžalovaných odvolací súd uvádza:
Obžalovanému K. D. bol rozsudkom uložený trest podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 2
roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dva roky, s uložením obmedzenia. Okresný
súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k
trestnej činnosti priznal, túto oľutoval, s použitím § 36 písm. n) Trestného zákona a to, že napomáhal pri
objasňovaní príslušným orgánom, s použitím § 36 písm. o) Trestného zákona, teda že prispel k odhaleniu
a usvedčeniu organizovanej skupiny. Priťažujúcu okolnosť vzhliadol s použitím § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Obžalovanému zároveň mimoriadne znížil trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom podľa § 39 ods. 1 Trestného
zákona, s odôvodnením, že riadne uložený trest by bol neprimerane prísny, a poukázal tiež na okolnosti
prípadu, teda že obžalovaný D. bol len tzv. pešiakom, robil podľa pokynov, na príprave sa nezúčastnil



(len poskytol osobné údaje a fotografie), a teda súd zohľadnil výraznú prevahu poľahčujúcich okolností,
postoj obžalovaného, ktorý viedol k odhaleniu a usvedčeniu organizovanej skupiny.

S takýmito argumentami sa prokurátor nestotožnil. Ako už bolo uvedené vyššie, mal za to, že postavenie
obžalovaného D. v skupine nemožno posudzovať len v takom ponímaní, že bol pešiakom, ani jeho
príspevok k odhaleniu organizovanej skupiny v skutočnosti nebol taký, ako to vyhodnotil okresný súd,
a taktiež nesúhlasil s uznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, pretože
tá si vyžaduje aktívnejšiu formu spolupráce obžalovaného.

Odvolací súd konštatuje, že uložený trest u obžalovaného D. v plnom rozsahu spĺňa požiadavky zákona,
je primeraný a spravodlivý. Obžalovaný D. urobil pred súdom vyhlásenie o uznaní viny, ktoré okresný
súd prijal, a ďalej obžalovaný vypovedal len k účasti ostatných spoluobžalovaných na skutku. Odvolací
súd poukazuje na Stanovisko č. 44 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn.
Tpj 55/2016 k zjednoteniu v otázke možnosti, resp. nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa
§ 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky
prijal názor, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred
dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a
pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Je preto možné stotožniť sa s uloženým trestom u obžalovaného K. D. tak, ako rozhodol okresný
súd, teda s trestom odňatia slobody uloženým pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným
zákonom podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovanému W. W. bol rozsudkom uložený trest podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím
ustanovení § 36 písm. l/ Trestného zákona, teda prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť, ktorou je
priznanie a oľutovanie trestnej činnosti, § 38 ods. 3 Trestného zákona vo výmere tri a pol roka, so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Prvostupňový súd argumentoval
tým, že takýto trest uložil kvôli postaveniu obžalovaného v organizovanej skupine, dospel k záveru, že
bol hlavným predstaviteľom, dával pokyny, vlastnil vozidlá použité pri podvodoch, prostredníctvom iných
vlastnil spoločnosti a riadil ich chod. Uviedol tiež, že nie je možné použiť ustanovenie o mimoriadnom
znížení trestu, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho použitie. Obžalovaným prezentované
skutočnosti na hlavnom pojednávaní (priznanie sa k spáchaniu trestného činu, na čo bolo už prihliadnuté
v rámci spomenutej poľahčujúcej okolnosti, jeho rodinné pomery - 3 maloleté deti, zdravotné problémy
jeho manželky) takými okolnosťami podľa názoru súdu s určitosťou neboli.
S touto argumentáciou súdu sa nestotožnil obžalovaný, ktorý považuje takéto odôvodnenie uloženia
trestu za arbitrárne, ktoré nemá oporu v dokazovaní. Tvrdí, že nie je najvyšší predstaviteľ organizovanej
skupiny, medzi páchateľmi bolo rovnaké postavenie, nevlastnil ani motorové vozidlá. Vzhľadom na
vymenované okolnosti - tri deti, chorá manželka, priznanie - navrhuje mimoriadne zníženie pod dolnú
hranicu podľa § 39 Trestného zákona. Uložený trest považoval za neprimerane prísny aj kvôli ďalším
trestom, ktoré očakáva, pretože je stíhaný v iných trestných veciach.

Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky obžalovaného W. sú nedôvodné. V prípade rozsudku
okresného súdu sa v žiadnom prípade nejedná o arbitrárne rozhodnutie. Okresný súd v súlade s
požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi
podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov nielen v otázke viny obžalovaných, ale
aj v otázke ukladania trestov.

V zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na
pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.



Ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú obžalovaným uvádzané skutočnosti postačujúcimi na
rozhodnutie o použití § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nie je síce vylúčené, aby súd viaceré poľahčujúce
okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu, avšak iba ak sú preukázané viaceré
nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne
ovplyvnili jeho konanie. V danom prípade nepostačuje priznanie ako jedna poľahčujúca okolnosť. Čo
sa týka mimoriadnych pomerov páchateľa, a to osobné a osobnostné hodnotenie osoby páchateľa
ako objektu trestu, súd hodnotí jednak osobné pomery, jednak rodinné pomery. Za mimoriadne pomery
možno považovať aj riadnu starostlivosť o početnú rodinu, ktorá je na neho odkázaná, ale len v prípade,
že sú splnené aj ďalšie podmienky uvedené v ustanovení § 39 ods. 1 Trestného zákona a to, že by
použitie ustanovenej trestnej sadzby bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a že by na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačoval trest kratšieho trvania. V prípade obžalovaného W. ani krajský súd
nepovažuje starostlivosť o tri deti a zdravotné problémy manželky za skutočnosti odôvodňujúce použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona. Poukazuje práve na okolnosti prípadu, a to v zhode s
odôvodnením okresného súdu, na postavenie obžalovaného v organizovanej skupine. Preto je možné aj
v tomto prípade stotožniť sa s uloženým trestom u obžalovaného W. W. tak, ako rozhodol okresný súd.

Obžalovaný W. E. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona za použitia § 129 ods. 2
Trestného zákona. Okresný súd podrobne a jasne odôvodnil rozhodnutie o vine obžalovaného, vyložil,
o ktoré dôkazy sa opieral, ktoré skutočnosti považoval za preukázané. V prípade preukázania viny u
obžalovaného E. súd poukázal na výpovede svedkov, a na zabezpečené listinné dôkazy, z ktorých mal
jednoznačne za preukázané, že práve obžalovaný E. previedol predmetný náves z jednej spoločnosti na
druhú, podal prihlášku návesu registra, plnil úlohy, ktoré prináležia konateľovi spoločnosti, aj keď ním de
iure nebol, zorganizoval prepis spoločností na fiktívne konateľky, pričom aj predchádzajúci majitelia boli
fiktívni konatelia, pričom napríklad svedok D. ho označil za člena skupiny, ktorý mal na starosti prepis
kamiónov a biele kone.

S takýmito závermi okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje a námietky obžalovaného v tomto
smere považuje za nedôvodné. Rovnako za zákonný a spravodlivý možno považovať trest, ktorý bol
obžalovanému E. uložený a to nepodmienečný, vo výmere 3 roky, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby.

K námietkam obžalovaného k procesnému postupu, v tom zmysle, že on (obžalovaný) vypovedal plnú
moc ustanovenému obhajcovi ale súd to nereflektoval, pričom neskôr mu súd ustanovil náhradného
obhajcu ale potom ho zrušil:

Odvolací súd uvádza, že obžalovaný nemôže vypovedať plnú moc ustanovenému obhajcovi, keďže mu
ani žiadnu neudelil. Po preskúmaní postupu okresného súdu odvolací súd zistil, že sudca okresného
súdu ustanovil obžalovanému náhradného obhajcu, a to za účelom možnosti vykonania nariadeného
procesného úkonu, keďže obžalovaný namietal ustanoveného obhajcu. Keďže však sudca nevyhovel
požiadavke obžalovaného na zmenu obhajcu (ustanoveného), teda tohto neoslobodil od povinnosti
obhajovania obžalovaného, následne ustanovenie náhradného obhajcu zrušil. Takýto procesný postup
súdu je v súlade so zákonom a námietka obžalovaného je v tomto smere neopodstatnená.

K ďalšej námietke obžalovaného, že nie je jasná vecná a miestna príslušnosť Okresného súdu Trnava,
keďže skutok mal byť spáchaný v Českej republike, odvolací súd uvádza, že je nedôvodná, o príslušnosti
Okresného súdu Trnava a slovenských súdov na konanie a rozhodovanie v tejto trestnej veci, rozhodoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky. Rovnako je účelová a nedôvodná aj námietka k dĺžke doby, počas
ktorej sudca okresného súdu odôvodňoval vyhlásený rozsudok a že nereflektoval na záverečné reči.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania jasne vyplýva, že súd sa po záverečných rečiach odobral na
záverečnú poradu. To, že následne vyhlásil rozsudok, ktorý odôvodňoval určitú dobu, neznamená, že
záverečné reči a ich obsah nezohľadnil. Ako už bolo viackrát uvedené, aj z odôvodnenia napadnutého
rozsudku vyplýva, že okresný súd sa riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre
rozhodnutie, a takisto sa vysporiadal s obhajobou obžalovaných prednášanou už v konaní pred
okresným súdom. Pritom možno konštatovať, že takmer všetky námietky obžalovaných v podaných
odvolaniach sú totožné s námietkami, resp. obhajobou obžalovaných uplatnenou už v prvostupňovom
konaní.



Čo sa týka námietky obžalovaného, že sa ho sudca okresného súdu na hlavnom pojednávaní dňa 12.5.
2016 nespýtal, či súhlasí s čítaním zápisníc z prípravného konania, pričom on chce svedkov vypočuť
odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu, konkrétne z č.l. 2524 spisu je zistiteľné,
že dňa 25.4.2016 sa sudca pýtal na súhlas s čítaním zápisníc z prípravného konania, pričom s takýmto
postupom súhlasili aj obžalovaný E., aj jeho obhajca JUDr. Grujbár. Aj túto námietku tak odvolací súd
považuje za nedôvodnú.

Obžalovaný E. J. bol uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a/, písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona za použitia § 129 ods. 2
Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
3 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Okresný
súd oprel rozhodnutie o vine o výpovede svedkov, ktorí ho aj opoznali. Okresný súd mal za preukázané,
že práve obžalovaný J. zjednal za finančnú odmenu fiktívne konateľky spoločností, ktoré boli použité pri
podvodoch, takisto že obžalovaní W., E. a J. sa poznali aj pred spáchaním skutku, že svedkyňu N. po
spáchaní riadil a usmerňoval obžalovaný W. prostredníctvom obžalovaného J.. Zo svedeckých výpovedí
v ich súhrne vyplýva, že aj obžalovaný J. bol prostredníkom, prostredníctvom ktorého obžalovaný W.
riadil obchodné spoločnosti použité pri podvodoch. Pravdivosť svedeckých výpovedí nebola oslabená
tým, že svedkovia boli alebo sú trestne stíhaní s obžalovanými v iných trestných veciach aj za obdobnú
trestnú činnosť, ich výpovede neboli v rozpore s inými dôkazmi, nadväzovali na ne, nebol dôvod im
neveriť.

Odvolací súd aj v prípade obžalovaného J. považuje jeho odvolanie, ktorým namieta, že sa nepodarilo
preukázať že by obžalovaný J. konal ako člen organizovanej skupiny vo vzťahu k trestnému činu, ktorý
je predmetom skutkovej vety obžaloby, za nedôvodné. V súlade s odôvodnením okresného súdu treba
poukázať, že v tomto konkrétnom prípade ide o sofistikovanú trestnú činnosť, na ktorej sa musí podieľať
viac osôb, na ktorú treba tzv. pripraviť pôdu. Práve v tejto konkrétnej veci je potrebné vychádzať zo
súhrnu všetkých dôkazov, ktoré boli zabezpečené, ktoré si navzájom neodporujú, naopak vzájomne sa
dopĺňajú a z ktorého vyplynul záver, že aj obžalovaný J. bol členom organizovanej skupiny a preto je
rozhodnutie o jeho vine správne. Rovnako tak je potom možné aj v tomto prípade stotožniť sa s uloženým
trestom u obžalovaného E. J. tak, ako rozhodol okresný súd, teda že mu uložil nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere tri roky, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby.

Správne sú aj výroky o zaradení obžalovaných do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, rovnako tak
aj výrok o uložení ochranného opatrenia.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie prokurátora
a obžalovaných W. W., W. E. a E. J. v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 30T/162/2014

    opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý