Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/288/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209760 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114209760.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s., so sídlom Bratislava, Borská 6, IČO: 35 680 202, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: V. K., nar. X.X.XXXX, bytom C., B. B. X, o zaplatenie 373,52 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/232/2014-59 zo dňa 11.5.2015 - v zamietajúcej časti a v závislom výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba zamietnutá a rozhodnuté o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie zastavil v časti istiny 32,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 24.5.2012 do zaplatenia. Druhou výrokovou vetou súd návrh (aktuálne žalobu) zamietol. Napokon treťou výrokovou vetou súd odporkyni (aktuálne žalovanej) náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd vec právne posúdil aplikáciou ust. § 42 ods. 3 písm. b), § 43 ods. 1, 2, zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, § 48 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, § 457, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako i procesných ustanovení § 57 ods. 1 a 2, § 82 ods. 1 CSP. 3. Súd pritom vychádzal zo skutkových zistení, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania, že žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 6.7.2009 zmluvu o pripojení MAX č. 20119128, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby zaplatiť v zmysle aktuálneho cenníka služieb, avšak neuhradila fakturované služby za obdobie od 1.4.2011 do 31.3.2012. Dňa 9.5.2012 faktúrou splatnou 23.5.2012 uplatnil žalobca zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov 32,13 Eur a položku špecifikovanú stb AmiNet 110 135,90 Eur. Žalobca od zmluvy odstúpil dňa 31.3.2012, pričom odstúpenie zaslal žalovanej obyčajnou zásielkou. V odstúpení špecifikoval pohľadávku vo výške 32,13 Eur ako skutočné náklady spojené s inštaláciou internetu a televíznej služby a sumu 135,90 Eur za zapožičaný a nevrátený stb k televíznym službám. Nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej služby vo výške 205,49 Eur za čas od 1.4.2011 do 31.3.2012, za ktoré nezaplatila. 4. Navrhovateľ sám naformuloval zmluvu a všeobecné podmienky a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práv (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). 5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba bola podaná dňa 7.4.2014 a preto bezdôvodné obohatenie vo výške 205,94 Eur s príslušenstvom za služby od 1.4.2011 do 31.3.2012 je premlčané, pretože premlčacia doba plynula od nasledujúceho dňa po poskytnutí služby a dňa 31.3.2014 uplynula u poslednej poskytnutej služby. Súd návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že bola individuálne dojednaná, v písomnej zmluve sa takéto dojednanie nenachádza. Svoj nárok odvodil len od všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú formulárové, naviac ak by aj zmluvná pokuta platne dojednaná bola, odstúpením od zmluvy by toto dojednanie zaniklo od počiatku. 6. O náhrade trov konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 1 OSP a plne úspešnej žalovanej, ktorá zároveň nezavinila čiastočné zastavenie konania nepriznal náhradu trov z dôvodu, že si ju neuplatnila a zo spisu jej nevyplývajú. 7. Proti tomuto rozsudku v časti o zaplatenie 341,39 Eur, v ktorej súd žalobu zamietol podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená v zmysle vtedy účinného zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Odkázal na znenie § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Účinky zrušenia zmluvy od začiatku sa preto v zmysle tohto ustanovenia uplatnia len v prípade, ak iným právnym predpisom alebo dohodou nie sú upravené iné účinky zániku zmluvy. Ak teda osobitný zákon upravuje odlišné účinky odstúpenia od zmluvy, tak platí úprava podľa osobitného zákona. Zmluva o pripojení je pritom osobitným zmluvným typom, ktorý je upravený Zákonom o elektronických komunikáciách. V zmysle § 44 ods. 12 tohto zákona odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej osoby odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. Z tohto ustanovenia odvolateľ vyvodil, že zmluva nezanikla od začiatku, ale až dňa 31.3.2012, teda v deň, ktorý je uvedený v odstúpení od zmluvy. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy vysporiadanie vzájomných vzťahov podľa princípov bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné použiť všeobecné ustanovenia o plynutí premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a to tri roky od splatnosti pohľadávky, teda v tomto prípade od splatnosti jednotlivých faktúr. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M ObdoV 2/2007, z ktorého zdôraznil, že plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy nie je plnením z neplatnej zmluvy, preto na vysporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na to vyslovil názor, že uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný, nakoľko je na daný vzťah potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže nárok si uplatnil žalobou pred súdom dňa 7.4.2014, je nesporné, že si ho uplatnil pred uplynutím premlčacej lehoty. 8. V ďalšom sa vyjadril k zamietnutiu nároku na zaplatenie sumy 135,90 Eur kvalifikovaného ako zmluvná pokuta. Poukázal na ustanovenia všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s., bod 1.18, 11.1, 12.16, 17.1, 17.3. Zastal názor, že je zrejmé, že žalobca žalovanej dodal a žalovaná prevzala set-top-box a žalovaná porušila svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu tým, že nezaplatila za služby dodané žalobcom. Na základe toho žalobca bol nútený odstúpiť od zmluvy, čím žalovanej vznikla povinnosť vrátiť mu toto zariadenie, ktoré od neho na využívanie služieb prevzala. Žalovaná si túto povinnosť nesplnila, zariadenie nevrátila, na základe čoho vznikla žalobcovi škoda, pričom vychádzal z ceny tohto zariadenia 135,90 Eur. Túto škodu si uplatnil pripojenou faktúrou, pričom ju právne kvalifikoval ako zmluvnú pokutu. Podľa konštantnej judikatúry, ale účastník nemusí uplatnený nárok správne právne kvalifikovať, ale právne kvalifikovať nárok vo veci musí súd. 9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP). 10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom a v závislom výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu, bolo posúdiť postup súdu a rozhodnutie v napadnutej časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (341,39 Eur s príslušenstvom), včítane správnosti závislého výroku o náhrade trov konania. Konanie v časti prvou výrokovou vetou zastavenej istiny 32,13 Eur s príslušenstvom, v dôsledku nepodania odvolania, bolo právoplatne skončené a netvorilo preto predmet odvolacieho prieskumu. 12. Súd prvej inštancie zamietnutie žaloby odôvodnil prioritne tým, že uplatnený nárok, ktorý kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie je premlčaný, preto s poukazom na § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nemohol byť súdom priznaný. 13. Ako prvé odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, že k zrušeniu predmetnej zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej zo strany veriteľa došlo ex tunc, teda od počiatku a nie až momentom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému. 14. V zmysle § 48 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 15. Žalobca v podanom odvolaní odkázal na § 44 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v zmysle ktorého „Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.“ Ostatne citované ustanovenie sa ale do Zákona o elektronických komunikáciách dostalo až novelizáciou zák. č. 241/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.2012, teda niekoľko mesiacov po tom, ako je datované predmetné odstúpenie od zmluvy zo dňa 31.3.2012. Na daný prípad je preto odvolateľom citované ustanovenie zákona neaplikovateľné, keďže v čase odstúpenia od zmluvy nebolo účinné. V takom prípade, keďže iný osobitný zákon v čase odstúpenia neustanovoval inak, na odstúpenie od zmluvy je nevyhnutné aplikovať všeobecné ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, s prihliadnutím tiež na to, že v konaní nebolo preukázané, že by účastníkmi bolo dohodnuté inak. Vzhľadom na to súd prvej inštancie vec správne právne posúdil ak vychádzal z premisy, že odstúpením od zmluvy veriteľom v danom prípade listom zo dňa 31.3.2012, došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy o pripojení zo dňa 6.7.2004, od začiatku (ex tunc). Zrušením zmluvy potom došlo k dodatočnému odpadnutiu právneho dôvodu, na základe ktorého sa v zmysle zmluvy plnilo, čím na strane žalovaného vzniklo v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie, následkom je, že každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka, pričom sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Momentom odstúpenia od zmluvy, ako to správne ustálil prvoinštančný súd, vznikajú práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy a nastupujú práva a povinnosti z titulu bezdôvodného obohatenia. 16. Odvolateľ nesporoval, že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu v danom spotrebiteľskom vzťahu. Pri určení premlčacej lehoty súd potom správne vychádzal z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí v subjektívnej premlčacej lehote za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V danom prípade bolo nesporným, že žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil najneskôr ku dňu odstúpenia od zmluvy, teda 31.3.2012. Subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie daných práv z bezdôvodného obohatenia potom uplynula dňa 31.3.2014. Keďže právo na súde bolo uplatnené žalobou dňa 7.4.2014, došlo k jeho uplatneniu neskoro - po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd nemohol premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 OZ). Preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou súd žalobu o zaplatenie sumy 205,49 Eur s príslušenstvom za poskytnuté služby zamietol, je s poukazom na uvedené vecne správny. 17. Ako ďalšie odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver súdu prvej inštancie, ak mu nepriznal nárok na zaplatenie sumy 135,90 Eur kvalifikovaný ako zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia žalobcu. Poukázal pritom na príslušné ustanovenia všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb a ktoré boli súčasťou zmluvy, z ktorých vyplýva povinnosť žalovaného vrátiť poskytnuté zariadenie, a nadviazal, že keďže si žalovaný svoju povinnosť nesplnil a zariadenie nevrátil, vznikla žalobcovi škoda, pričom pri určení jej výšky vychádzal z ceny zariadenia. V tejto súvislosti odkázal na ust. § 79 OSP s tým, že účastník konania nie je povinný vec právne kvalifikovať a súd jeho právnou kvalifikáciou nie je viazaný. 18. Premlčanie práva na náhradu škody je v Občianskom zákonníku upravené obdobne ako premlčanie bezdôvodného obohatenia; v zmysle § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá; premlčacia lehota a počiatok jej plynutia sú u oboch nárokov totožné. Z tohto hľadiska preto v danom prípade nebolo rozhodné, či žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 135,90 Eur by bol posúdený ako nárok na náhradu škody, keďže s poukazom na vyššie uvedené závery, by bol tiež uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty a súd by nárok na sumu 135,90 Eur ani z titulu náhrady škody z dôvodu jeho premlčania nemohol priznať. 19. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že žalobca tento nárok nekvalifikoval ako zmluvnú pokutu a to ani v žalobe, kde tento nárok nie je vôbec špecifikovaný, ani v listine o odstúpení od zmluvy zo dňa 31.3.2012, kde žiada „135,90 Eur za zapožičaný a nevrátený STB k televíznym službám“ a ani vo faktúre zo dňa 9.5.2012, kde je položka 113,25 Eur (plus 22,65 Eur 20%) označená ako STB AmiNet 110, pričom ako zmluvné pokuty a úroky je označená až nasledujúca položka 32,13 Eur. Zaplatenie ceny poskytnutého zariadenia ako zmluvnej pokuty vo všeobecných podmienkach na poskytovanie verejných služieb netvrdí ani sám žalobca, takáto zmluvná pokuta nie je obsiahnutá ani v čl. 10 týchto podmienok nazvanom sankcie a poplatky splatné pri ukončení zmluvy. Naopak v čl. 12 s názvom Trvanie a ukončenie zmluvy bod 12.6 je ustanovenie v znení: „...Účastník je povinný vrátiť spoločnosti SWAN zariadenie, prípadne iné veci, ktoré sú jej vlastníctvom“. 20. S poukazom na uvedené odvolací súd je toho názoru, že nárok na zaplatenie hodnoty zariadenia poskytnutého dočasne na užívanie žalovanému, ktoré nebolo po ukončení vzťahu s účinnosťou od odstúpenia od zmluvy žalobcovi vrátené, je nevyhnutné kvalifikovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prioritne v podobe vydania veci a ak to nie je dobre možné, v podobe poskytnutia peňažnej náhrady. 21. Premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia i v tomto rozsahu sa potom posudzuje v zmysle cit. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto i v tomto rozsahu bol v čase podania žaloby premlčaný a súd nemohol žalobou uplatnený nárok žalobcu ani v sume 135,90 Eur priznať. 22. Na dôvažok sa žiada ešte dodať, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy by zásadne nemohlo byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba priamo spotrebiteľskej zmluvy samotnej, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (ako to vyplýva z Nálezu Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). Pokiaľ teda dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej spotrebiteľskej zmluve, ale iba v obchodných podmienkach, prípadne v iných samostatných zmluvnými stranami nepodpísaných listinách, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka by robilo dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Závery súdu prvej inštancie, ktorými odôvodnil zamietnutie žaloby v časti „zmluvnej pokuty“, že žalobca nepreukázal, že bola individuálne dojednaná sú v spojení s vyššie uvedeným spresnením správne. 23. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v ktorej sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, včítane odvolacími dôvodmi nenapadnutej ale závislej a vecne správnej časti o náhrade trov konania, ako v dotknutých výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 24. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 26. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 27. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).