Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/220/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211893 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114211893.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. ulica XXXX/XXX, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného advokátom: JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie sumy 944,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13. októbra 2015, č.k. 22C/80/2014-43, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaná a VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, Bratislava, majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že zmluvná podmienka dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere č. 8100032823, zo dňa 29.10.2010 v spojení so Zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., verzia platná 1.7.2010 uvedená v čl. 14. Sankcie v bode 14.1 Zmluvných dojednaní v znení: „ V prípade omeškania Dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). “ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, Návrh zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,68 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.4.2014 domáhal určenia povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 944,82 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 1,9% ročne zo sumy 80,37 eur od 19.6.2011 do 17.7.2011, zo sumy 80,37 eur od 19.7.2011 do 14.8.2011, zo sumy 34,34 eur od 19.8.2011 do 25.8.2011, zo sumy 34,34 eur od 19.9.2011 do 25.9.2011, zo sumy 34,34 eur od 19.2.2012 do 19.2.2012, zo sumy 31,88 eur od 19.4.2012 do 19.4.2012, zo sumy 31,88 eur od 19.5.2012 do 27.6.2012, zo sumy 16,30 eur od 28.6.2012 do 28.6.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.6.2012 do 28.6.2012, zo sumy 16,30 eur od 29.6.2012 do 21.8.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.7.2012 do 21.8.2012, zo sumy 60,41 eur od 22.8.2012 do 22.8.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.8.2012 do 22.8.2012, zo sumy 60,41 eur od 23.8.2012 do 18.9.2012, zo sumy 60,41 eur od 19.9.2012 do 16.10.2012, zo sumy 20,41 eur od 17.10.2012 do 18.11.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.10.2012 do 18.11.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.11.2012 do 19.12.2012, zo sumy 80,37 eur od 19.12.2012 do 17.1.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.1.2013 do 19.2.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.2.2013 do 19.2.2013, zo sumy 40,37 eur od 20.2.2013 do 19.3.2013, zo sumy 0,37 eur od 20.3.2013 do 29.4.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.3.2013 do 29.4.2013, zo sumy 40,74 eur od 30.4.2013 do 4.6.2013, zo sumy 0,74 eur od 5.6.2013 do 20.6.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.4.2013 do 20.6.2013, zo sumy 40,74 eur od 21.6.2013 do 31.7.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.5.2013 do 31.7.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.6.2013 do 31.7.2013, zo sumy 80,37 eur od 19.7.2013 do 31.7.2013, zo sumy 0,08 eur od 1.8.2013 do 18.8.2013, zo sumy 1.366,29 eur od 23.7.2013 do 18.8.2013, zo sumy 1.282,06 eur od 19.8.2013 do 19.9.2013, zo sumy 1.197,75 eur od 20.9.2013 do 17.10.2013, zo sumy 1.113,44 eur od 18.10.2013 do 24.11.2013, zo sumy 1.029,13 eur od 25.11.2013 do 17.12.2013, zo sumy 944,82 eur od 18.12.2013 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur, len 5,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 944,82 eur do zaplatenia a náhradu trov konania a to titulom nedoplatku zo zmluvy o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 1 ods. 2, podľa § 2 písm. a), b), d), podľa § 9 ods. 2 písm. f) j), k), podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 52, § 53 , § 54, § 544, § 3, § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 29.10.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100032823, na základe ktorej žalobca žalobkyni poskytol revolvingový úver vo výške 1.500 eur z ktorého žalovaná čerpala 1.284,25 eur pričom bol dohodnutý úrok vo výške 70,01% ročne, žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur, dohodnutá bola predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov 70,01%, priemerná RPMN 47,39%. Žalovaná zaplatila z úveru poskytnutého sumu 2.591,46 eur pričom sa s plnením mesačných splátok dostala do omeškania. Oznámením o zosplatnení zo dňa 2.6.2013 upozornil žalobca žalovanú na možnosť zosplatnenia dlhu. Pokusom o zmier zo dňa 25.7.2013 oznámil žalobca žalovanej , že došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok dňa 22.7.2013. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľského úveru, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení. V zmluve sa uvádza len výška splátky 80,37 eura, zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať. Ďalej zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná výška RPMN je uvedená až v časti 6.-údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie však žalovaná neprijala písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné. V zmysle zákona spotrebiteľ má byť už pri podpise zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úverov, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem doba trvania zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej sa považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 psím. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca nemá nárok preto na zaplatenie úroku z úveru ani poplatku, ale len na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého úveru vo výške 1.284,25 eur sumu až 2.591,46 eur, teda žalobcovi zaplatila viac, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa zameral tiež aj na súlad dohodnutej výšky zmluvných úrokov s dobrými mravmi. V októbri roku 2010 priemerná úroková miera z úrokov bánk pri spotrebiteľskom úvere s lehotou splatnosti od 1 roka do 5 rokov bola 12,81% a pri nových obchodoch bola v tomto období 9,67%. S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,01% ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie zmluvnej pokuty a to podľa bodu 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725% p.a.). Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd za neopodstatnený, v konaní bolo zistené, že formulár zmluvné dojednania tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobcom evidentne vyhotovený vopred, žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere podpísala bez možností ovplyvniť text tohto formulára, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný záväzok žalovanej ako spotrebiteľky. Žalovaná nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní, mohla iba uvedenú zmluvu spolu so zmluvnými dojednaniami odmietnuť ako celok alebo ju ako celok prijať, vrátane dojednania o zmluvnej pokute. Preto predmetné dojednanie o zmluvnej pokute nebolo rozhodne individuálne dojednané. Pre prípad porušenia povinnosti žalobcu ako veriteľa nie je v zmluvných dojednaniach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy dojednaný prípadný nárok žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako veriteľom, takže táto zmluvná pokuta bola dojednaná len jednostranne, zaťažovala spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinnosti a tak súd má za to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. preto súd určil, že uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná v dôsledku čoho je neplatná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, keď priznal náhradu trov konania tak žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi, keď pri vedľajšom účastníkovi uviedol, že ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, takže má jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo, ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a má samozrejme i právo na náhradu trov konania kam patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia. Preto priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že zmluvná pokuta dohodnutá v článku 14 ods. 14.1 zmluvných dojednaní hrubú nerovnováhu nespôsobuje. Dôvodom je tá skutočnosť, kedy výška zmluvnej pokuty zodpovedá ustanoveniu § 53b ods. 1 O.z. a ktoré ustanovenie určuje aká maximálne môže byť sankcia v spotrebiteľských zmluvách predmetom ktorých je odplatné požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. § 53b ods. 1 O.z. je špeciálnou normou, toto ustanovenie má aplikačnú prednosť a nepripúšťa súbežnú paralelnú aplikáciu aj § 53 ods. 4 písm. k) O.z.. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť dvojnásobok úrokovej sadzby z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca tak právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania a preto stanovil, že od dosiahnutia danej hranice je možné uplatniť len zákonný úrok z omeškania. Ak je v otázke sankcií prípustné, aby ich súčet neprevyšoval určité obmedzenia, potom dodržanie daného obmedzenia nepredstavuje neprijateľnú podmienku z dôvodu jej výšky. Zákon určuje aká je maximálna prípustná pokuta. Toto obmedzenie bolo dodržané. Súd ďalej nezohľadnil, že zmluvná pokuta závisí od doby trvania porušenia povinnosti. Žalobca tiež namietal zamietnutie žaloby z dôvodu absencie zákonom požadovaných náležitostí. V zmluve v bode 6 sa jasne nachádza výška zmluvného úroku, zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky. Povinné rozpisovanie splátky ako obligatórnej náležitosti zmluvy nemá oporu v žiadnom zákone. Ak by malo platiť tvrdenie súdu o rozpisovaní splátky, teda ak by náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) mala spočívať v uvedení splátky istiny, úroku, splátky iných poplatkov, potom vzniká legitímna otázka, ktorej ustanovenie ukladá uvádzať v zmluve popri údajnom rozpise splátky istiny, úroku a iných poplatkov ešte aj ich celkový súčet. Ak by sa vychádzalo z tvrdenia súdu o rozpise splátok, potom následne pri určovaní RPMN sa zákon už nedá vykonať. V rámci výpočtu RPMN sa má vychádzať z výšky splátky, čo v kontexte tvrdení súdu vedie k logickej otázke, z akej výšky splátky istiny, úrokov poplatkov alebo inej splátky by sa malo vychádzať. Nie je dôvodný ani záver súdu ohľadom skutočnosti že žalovaná nepodpísala zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument, oddelený od zmluvy, z textu zmluvy konkrétne z bodu 13 vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Je potrebné uviesť, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, údaj o dobe trvania sa pritom uvádza v článku 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Napáda ďalej predmetný rozsudok aj z dôvodu, kedy určovacie výroky súd vyhlásil bez toho, aby mal za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Určovacie výroky nemajú žiadny reálny ani praktický význam, čo je okrem iného podmienka úspešnosti určovacieho návrhu. Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Žalobca tiež namietal náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, má za to, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva spôsob akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Procesný úspech žalovanej objektívne nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Súd rozhodol právnym posúdením ex offo. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, návrhu v zamietnutej časti vyhovieť, priznať mu náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, a výrok o neprijateľnosti zmluvnej podmienky zrušiť, alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa vyjadril k všetkým namietaným skutočnostiam, súladne so svojimi vyjadreniami počas konania. Dodal, že, zmluva uzavretá medzi stranami sporu je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako spotrebiteľka niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru a z toho dôvodu považuje takéto plnenie uplatnené žalobcom žalobou v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 O.z.. žalobca v konaní uplatňuje neprimerané vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže svojou povahou ide o úžeru. Poukázal na skutočnosť, že výška zmluvnej pokuty by v prípade omeškania s platením splátok bola ročne vo výške až 23,725%. Aj keby bola dojednaná individuálne, je neprimerane vysoká. Je potrebné poukázať aj na to, že v prípade platného dojednania zmluvnej pokuty by ju bolo potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým aj neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka priznanej mu náhrady trov konania, tak účasť vedľajšieho účastníka na nariadenom pojednávaní jasne preukazuje konkrétnu znalosť veci a účelnú obranu žalovanej. Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej , skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 354 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 22C/80/2014 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 944,82 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z omeškania vo výške 1,9% ročne z jednotlivých súm uvedených v žalobnom petite do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania z tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 5,5% ročne, ročný úrok z omeškania zo sumy 944,82 eur do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia a to titulom nedoplatku zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.10.2010. 6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v zmluve o revolvingovom úvere v spojení so zmluvnými dojednaniami článku 14 v bode 14.1 týkajúce sa zmluvnej pokuty, je neplatná, z dôvodu jej neprijateľnosti, žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,68 eur. 7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať preto za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne nové, relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 8. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto súd rozhodol, že žalovaná ako aj občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré vystupuje na strane úspešnej strany sporu, majú nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).