Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/203/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215909 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114215909.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Katarína Slováčeková v právnej veci žalobcu: DPS financial Consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpený splnomocnencom: advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428 proti žalovanej: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, W., o zaplatenie sumy 805,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19C/420/2015-73 zo dňa 2. marca 2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh a odporkyni nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 497 ObZ, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. Dôvodom zamietnutia návrhu je skutočnosť, že žalobca v danej veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 805,18 eur, keď nešpecifikoval z čoho pozostáva uvedená suma, uvedením konkrétnej debetnej operácie, dátumu jej uskutočnenia. Žalobca uviedol, že žalovaný opakovane prekročil poskytnutý úverový rámec napr. ku dňu 9.12.2004 zostatok na účte -27.109,80 Sk, ku dňu 12.1.2005 zostatok - 27.018,80 Sk, ku dňu 11.2.2005 zostatok na účte - 27.031,70 Sk, dňa 31.3.2005 zostatok na účte - 27.154 Sk, dňa 30.4.2005 zostatok a účte - 27.061,20 Sk atď. - opakovane spravidla vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, žalovaný zrealizoval posledný vklad na účet dňa 11.7.2011 vo výške 25,- eur, po započítaní ktorého predstavoval debetný zostatok na účte sumu - 908,10 eur. Z uvedeného vyplýva, že keďže ku dňu 11.7.2011 bol debetný zostatok na účte vo výške mínus 908,10 eur, tento dlh vznikol postupne od roku 2004, predmetný návrh bol na súd podaný dňa 11.6.2014!!! V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v návrhu v spojitosti s petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Podľa názoru súdu z obsahu návrhu ani vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu nie je zrejmé kedy a v akých sumách žalobca čerpal peňažné prostriedky banky, ako bol vypočítaný úrok, kedy boli realizované jednotlivé transakcie z ktorých bol účtovaný poplatok a podobne. Žalobca na preukázanie výšky žalovanej sumy predložil iba výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 22.1.2003 do 22.7.2011 a analytické výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2015, z ktorých vyplýva množstvo označení - výbery, rôzne poplatky, debetné úroky, vklady a pod. Súd poukazuje na tom, že úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených navrhovateľom, ale naopak žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a povinnosťou súdu z predloženého prehľadu transakcií vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Napokon z predloženého prehľadu transakcií ani nebolo možné dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, teda kedy a v akej výške odporca čerpal peňažné prostriedky banky, ako a kedy boli započítané jednotlivé čiastkové úhrady, ako bol vypočítaný úrok, poplatky. Vzhľadom na uvedené nebolo následne možné ani preskúmať opodstatnenosť predmetného nároku žalobcu, nebolo možné posúdiť ani prípadné premlčanie nároku, keď v danej veci predmetná zmluva o úvere má charakter spotrebiteľského úveru, preto s poukazom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, súd aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania alebo napadnutý rozsudok zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ako z podaného návrhu, tak aj z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu nie je zrejmé, kedy a v akých sumách odporca čerpal peňažné prostriedky, ako bol počítaný úrok, kedy boli realizované jednotlivé transakcie a teda nebolo možné dospieť k záveru, z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, nakoľko je toho názoru, že najmä z doplnenia návrhu a jeho príloh vyplýva, že si žalobca návrhom na začatie konania voči žalovanej uplatnil pohľadávku, ktorej istina predstavovala sumu 805,18 eur a príslušenstvo výlučne zákonné úroky z omeškania 5% ročne za obdobie od 20.09.2013 do 26.09.2013, teda do postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovali tieto úroky z omeškania sumu vo výške 0,67 eur a za obdobie od 28.09.2013 do 31.12.2014, teda po postúpení pohľadávky predstavovali sumu vo výške 50,63 eur. Ďalej žalobca poukázal na článok III. doplnenia, v ktorom žalobca absolútne zreteľne uvádza sumu istiny vo výške 805,18 eur a vo vzťahu k jej preukázaniu odkazuje na analytický výpis z účtu odporcu za obdobie od 06.08.2011 do 31.12.2015, ktorý tvorí prílohu doplnenia. Ako z výpisu vyplýva, istina pohľadávky právneho predchodcu žalobcu predstavovala ku dňu predchádzajúcemu deň postúpenia pohľadávky, teda k 26.09.2013 sumu 805,18 eura. Žalobca si uplatnil okrem neuhradených zákonných úrokov z omeškania do postúpenia pohľadávky i zákonné úroky z omeškania za obdobie po jej postúpení a to v sadzbe 5% ročne zo sumy 805,18 eur z a obdobie od 28.09.2013 do 31.12.2014, ktoré predstavovali sumu 50,63 eur. Ďalej odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že z uvedených dôvodov nebolo možné v súlade s ustanovením § 5b zákona 250/2007 Z.z. posúdiť prípadné premlčanie nároku žalobcu. I tento záver súdu prvej inštancie je nesprávny, keďže z doplnenia návrhu a k nemu priložených listinných dôkazov zreteľne vyplýva označenie dňa vzniku pohľadávky a to dňa 22.07.2011, keď právny predchodca žalobcu k tomuto dňu zastavil poskytovanie kontokorentného úveru žalovanej a zrušil jej účet. Nakoľko k vzniku pohľadávky došlo dňa 22.07.2011, právny predchodca žalobcu mohol uplatniť predmetnú pohľadávku v súdnom konaní najskôr dňa 23.07.2011 i za predpokladu aplikácie ustanovení zákona č. 40/1964Zb. o premlčaní, teda všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty k jej uplatneniu v predmetnej veci došlo najskôr dňa 23.07.2014. Keďže návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 11.06.2013 je zrejmé, že bol podaný pred uplynutím premlčacej lehoty. Odvolateľ bol toho názoru, že z hľadiska posudzovania premlčania nároku žalobcu mal súd prvej inštancie k dispozícii všetky potrebné skutočnosti, dôkazné prostriedky pre riadne preskúmanie včasnosti podania žaloby. Ďalej odvolateľ poukázal na negatívny vplyv nesprávnej aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k základným zásadám civilného procesu, ale i k výchovnému pôsobeniu civilného procesu na jeho účastníkov, keďže uplatňovanie tohto ustanovenia je v absolútnom rozpore napríklad aj so zásadou kontradiktórnosti. Takýto postup je podľa ich názoru v absolútnom rozpore so zásadou upravenou v ustanovení § 1 OSP. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 214,81 eur. 4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania v spojení s doplnením odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie v spojení s doplnením odvolania bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania v spojení s doplnením odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania v spojení s doplnením odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania v spojení s doplnením odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 7. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal súdu dôvodnosť uplatneného nároku voči žalovanej. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu, je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav vo veci a či právne správne posúdil nárok žalobcu. 8. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobu - Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 22.01.2003 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu. Dňa 13.03.2013 došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní bankovej platobnej karty medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako bankou a žalovanou ako majiteľom účtu, predmetom ktorej bolo vydanie platobnej karty Visa Electron Euro 26. Dňa 08.09.2004 došlo k uzavretiu zmluvy o kontokorentnom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, ktorej predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru č. 0282956085/1/1, keď výška úverového rámca bola 27.000,- Sk, konečná splatnosť úveru bola 07.09.2005, splatnosť úrokov bola dohodnutá ročne k 31.12. kalendárneho roka. V zmysle článku III. bod 1 predmetnej zmluvy zmluva sa uzatvorila na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámil veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Z oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 zákona č. 40/1964 Zb. zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej, že postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 pohľadávku vo výške 805,85 eur s príslušenstvom spoločnosti DPS financial Consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930. 9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodnú pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa aj právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 12. Ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie zakotvovalo dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 150 Civilného sporového poriadku) a povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, aktuálne § 185 Civilného sporového poriadku) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné. Ak teda žalobca tvrdil, že z doplnenia návrhu a jeho príloh vyplýva, že si dôvodne návrhom na začatie konania voči žalovanej uplatňuje pohľadávku, ktorej istina predstavuje sumu 805,18 eur a príslušenstvo a vo vzťahu k ich preukázaniu odkazuje na analytický výpis z účtu žalovaného za obdobie od 06.08.2011 do 31.12.2015, ktorý tvorí prílohu doplnenia, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a dokázať z akých konkrétnych položiek pozostáva žalovaná suma, teda kedy a v akej výške žalovaná čerpala peňažné prostriedky u právneho predchodcu žalobcu, ako a kedy boli započítané jednotlivé čiastkové úhrady, ako bol vypočítaný úrok, poplatky, nakoľko nie je povinnosťou súdu z predloženého prehľadu transakcií vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky. 13. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 14. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 191 Civilného sporového poriadku) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. 15. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. 16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie (aktuálne § 365 ods. písm. f) Civilného sporového poriadku) je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. 17. Vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie za podstatné považuje odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“. 18. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom súd skonštatoval, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykoná ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvah a konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra2010). 19. Žalobca svoj procesný návrh v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom založil výlučne na tom, že špecifikácia žalovanej sumy uplatnenej v tomto konaní vo výške 805,18 eur titulom zaplatenia istiny vyplýva z návrhu, ale aj z doplnenia návrhu zo dňa 09.06.2014, keď zároveň odkazuje vo svojom doplnení na analytické výpisy z účtu žalovanej za obdobie od 01.01.2009 do 06.08.2011 ako aj za obdobie od 06.08.2011 do 31.12.2015. Odvolací súd sa v tomto prípade však zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že z jednotlivých výpisov, ktoré boli predložené zo strany žalobcu, nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie v prejednávanej veci, nakoľko z týchto bankových výpisov nie je zrejmé, kedy a v akých sumách žalovaná čerpala peňažné prostriedky, akým spôsobom boli započítané jednotlivé platby žalovanej na istinu úveru, akým spôsobom bol vypočítaný úrok a taktiež odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že ani z týchto analytických výpisov nevyplýva, za aké konkrétne obdobie sú, nakoľko je tam uvedený len kalendárny mesiac a deň, bez uvedenia kalendárneho roka a to, že je to za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2015 vyplýva len z ich vyjadrenia a to doplnenia návrhu zo dňa 09.06.2014, ale nevyplýva to zo samotných analytických výpisov. V daného stavu sa odvolací súd tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal, že žalobcom uplatnená suma vo výške 805,18 eur s príslušenstvom je voči žalovanej uplatnená dôvodne. 20. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie návrh žalobcu o zaplatenie 805,18 eur s príslušenstvom zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane rovnako vecne správneho odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil. 21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalovaná v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 23. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 25. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).