Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/76/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216583 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114216583.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Safwan Sammani GLOBUS export- import, Paulínska 12, Trnava, IČO: 22 733 639, proti žalovanému: Ľuboš Štellár, Parašutistov 7567/19, Trnava, IČO: 43 427 685, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, advokátka, Františkánska 5, Trnava, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/83/2014-87 zo dňa 20.01.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 200,- eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 154,41 eur trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal žalovanej istiny s prísl. ako nároku na nájomné za podnájom nebytových priestorov - obchodného priestoru o výmere 50 m2, ktorý vzťah bol dohodnutý Zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzatvorenou účastníkmi dňa 30.06.2013 s mesačným nájomným vo výške 500,- eur + DPH v súlade so splátkovým kalendárom zo dňa 30.06.2013, ako aj úhrada za služby spojené s užívaním týchto priestorov. Z dôvodu, že žalovaný riadne svoje povinnosti neplnil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy nájomného vo výške žalovanej istiny za mesiac júl 2013, ktorú sumu ale žalovaný odmieta zaplatiť, a tak sa odo dňa 02.07.2013 dostal do omeškania, preto žiada žalobca priznať i úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že predmetné nebytové priestory, ktoré žalobca v žalobe špecifikoval, užíval na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2013, ktorú mal uzatvorenú s L. D., bývalou manželkou žalobcu, kde uvedená osoba vystupuje ako prenajímateľka. Tento nájom bol dňom 31.07.2013 základe výpovede zo strany žalovaného zo dňa 30.04.2013 ukončený. Zmluvu, na ktorú sa odvoláva žalobca žalovaný nikdy nepodpísal, ale ju podpísal jeho syn, vzhľadom na čosovú tieseň a bez vedomia žalovaného, ktorý by ju nikdy nepodpísal, pretože ešte platila zmluva, ktorú podpísal s bývalou manželkou žalobcu. 4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov a v konaní navrhnutých svedkov, R. E., K. E., M. T., oboznámil sa s listinnými dokladmi a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Medzi stranami sporu nebola zhoda o existencii záväzkov a samotného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi účastníkmi konania na základe žalobcom uvádzanej Zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2013. Zo zmluvy, ktorú predložil na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný vyplýva, že dňa 07.01.2013 uzatvoril zmluvu na nebytové priestory o výmere 55 m2 v budove na G. č. XX v P. s L. D. na dobu neurčitú. Tento vzťah bol vypovedaný zo strany žalovaného a po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty ku dňu 31.07.2013 skončil, k čomu teda žalobca nepreukázal, že by zmluvný vzťah skončil k inému termínu, či už na základe dohody, alebo výpovede. Súd poukázal na to, že dňa 30.06.2013 bola stále v platnosti Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená dňa 07.01.2013 , z ktorej plynula výpovedná lehota, preto nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu inej nájomnej zmluvy na ten istý nebytový priestor medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho súd z dokazovania zistil, že zmluvu so žalobcom žalovaný nikdy nepodpísal, pretože ju žalobca odovzdal synovi žalovaného K. E., ktorý ju za žalovaného podpísal. Pre nedostatok podpisu žalovaného na zmluve súd takýto právny úkon hodnotí ako neplatný, keď syn žalovaného nebol oprávnený zmluvu podpisovať a nebol k takémuto úkonu ani splnomocnený. Podpis žalovaného bol nahradený podpisom jeho syna bez toho, aby žalovaný dal k takémuto úkonu súhlas, preto je takýto úkon absolútne neplatný. Prvoinštančný súd na uvedené zistenie neaplikoval právnu úpravu uvedenú v § 16 Obchod. zák., ktorej použitia sa domáhal žalobca z dôvodu, že žalobca nekonal z nevedomosti. Platba časti nájomného, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu súd vyhodnotil ako plnenie na zmluvu uzatvorenú s L. D., ktorá bola dlhodobo hospitalizovaná, nemala v banke žiaden účet, a žalovaný chcel vyporiadať všetky záväzky, ktoré voči nej mal, preto poukázal príslušnú čiastku na účet žalobcu. Uvedené konanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukazujúce akceptovanie Zmluvy so žalobcom a dospel k záveru, že žalobcom nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. 5. Z hľadiska právneho posúdenia odkázal na § 40 ods. 3 Obč. zák. a na zmluvy o nájme nebytového priestoru aplikoval právnu úpravu uvedenú v zák. č. 116/1990 Z.z 6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil a žalobe v celom rozsahu návrhu vyhovel. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že rozsudok súdu prvej inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnych skutkových zisteniach a nevyhodnotení všetkých skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci relevantné. Poukázal opätovne na zmluvný vzťah, ktorý mal so žalovaným, pričom podstatné je, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2013 bola uzatvorená platne. Žalovanému bola ponechaná na podpis, čo v konaní bolo preukázané i výpoveďou svedkyne M. T., ktorá ako zamestnankyňa žalobcu uviedla, že bývalá manželka žalobcu L. D. zmluvy vypovedala k 30.06.2013 všetkým podnájomníkom a títo uzatvorili následne nové zmluvy so žalobcom. Zdôraznil tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že nájomné uhradil z obavy, aby ich žalobca z prenajatých priestorov nevyhodil, teda nie z dôvodu, že nevedel, ako má nájomné pani D. zaplatiť. Svedecká výpoveď K. E. takisto potvrdila, že nájomné uhrádzali podľa zmluvy zo dňa 07.01.2013 buď pani D., alebo jej synovi, alebo zaťovi, teda nebol žiaden dôvody, aby nájomné uhrádzal inak. Ak ale platil na účet žalobcu, má sa za to, že akceptoval Zmluvu o podnájme nebytových priestorov zo dňa 30.06.2013, ktorá bola žalobcovi predložená už riadne podpísaná a opatrená pečiatkou žalovaného, pričom podľa § 16 Obchod. zák. konanie osoby nachádzajúcej sa v prevádzke žalovaného zaväzuje priamo žalovaného a žalobca nemohol vedieť, či syn žalovaného je alebo nie je oprávnený za žalovaného konať. Časť nájomného vo výške 400,- eur za mesiac júl 2013 bola uhradená žalovaným na účet žalobcu a skutočnosť, že žalovaný plnil na túto zmluvu mal súd preukázanú i variabilným symbolom, ktorý označoval predmetnú zmluvu zo dňa 30.06.2013, teda žalovaný vedel, na akú zmluvu predmetnú sumu poukazuje. 8. V priebehu odvolacieho konania bolo zo strany odvolateľa odvolaciemu súdu doručené i podanie označené ako predloženie listinných dôkazov, ktorými odvolateľ doplnil ním uvádzané a označované podania, ktoré ale podľa jeho zistenia nie sú súčasťou spisového materiálu. Odvolací súd zistil, že oba listinné dôkazy sa v spisovom materiáli nachádzajú a to na č.l. 48-49. 9. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu, ktorá sa k nemu už ďalej nevyjadrila. 10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 12. Podľa § 389 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. (2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo. 13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nárok na zaplatenie istiny s prísl. odvodzuje od Zmluvy o podnájme nebytových priestorov, ktorú mal uzatvoriť so žalovaným ako nájomcom dňa 30.06.2013 na nebytový priestor o výmere 50 m2, za ktoré mal uhrádzať mesačne nájomne vo výške 500,- eur s 20 % DPH podľa splátkového kalendára. 14. Žalovaný namietal, že predmetnú zmluvu nepodpísal on, ale ju za neho podpísal jeho syn a okrem toho mal v tom čase na uzatvorenú inú zmluvu o nájme nebytových priestorov s L. D. na dobu neurčitú od 07.01.2013, z ktorej plynula na základe jeho výpovede výpovedná doba, ktorá uplynula dňom 31.07.2013. 15. Vzhľadom na to, že v konaní sú ako dôkazy predložené dve zmluvy o nájme nebytových priestorov, jednu predložil žalobca a druhú na svoju obranu uzatvorenú s bývalou manželkou žalobcu predložil žalovaný, nie je súdom prvej inštancie preukázané, či sa jednalo o prenájom tých istých priestorov, nakoľko v zmluve, ktorú ako dôvodnosť žaloby predložil žalobca je výmera 50 m2, oproti zmluve, ktoré predložil žalovaný a ktorá sa týka priestoru o výmere 55 m2, čím nie je zrejmé, či sa zmluvy týkajú tých istých priestorov, alebo ide o zmluvy na rozdielne priestory, a preto majú i rôzne výmery, ktorý rozpor je potrebné, aby bol prvoinštančným súdom objasnený. 16. Žalovaný voči žalobe namieta neplatnosť zmluvy uzatvorenej so žalobcom z dôvodu, že zmluvu podpísal jeho syn, ktorému ju žalobca ponechal s tým, aby ju dal podpísať otcovi, ktorým je žalovaný. Z výpovede syna žalovaného K. E. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.07.2015 vyplynulo, že na zmluvu zabudol a pretože žalobca naliehal, podpísal ju sám bez toho, aby mal o tom žalovaný vedomosť. Takýto právny úkon súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako absolútne neplatný podľa § 40 ods.3 Obč. zák. , keď zákon č. 116/1990 Z.z. vyžaduje pre platné uzatvorenie zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov písomnú formu, s čím sa spája aj podpis zmluvnej strany, ktorá ale zmluvu nepodpísala a pre tento nedostatok návrh zamietol. 17. K takýmto právnym záverom by sa mohol odvolací súd stotožniť v prípade, ak by sa jednalo o tie isté priestory, ktoré mal žalovaný prenajaté na základe zmluvy uzatvorenej s L. D. a ktoré mu na zmluvný prenájom ponúkol žalobca. Je ale vylúčené, ak sa jedná o tie isté priestory, aby boli súbežne prenajaté dvoma rozdielnymi prenajímateľmi. Nakoľko ale nie je zrejmé, ako sa s touto skutočnosťou prvoinštančný súd vysporiadal a odvolací súd musel na ňu prihliadnuť, keď rozdielna výmera vyplýva i z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, bez odstránenia tohto skutkového rozporu, ktorý súvisí s ustálením totožnosti prenajatých priestorov, rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 2 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa musí súd prvej inštancie vyporiadať ako nedostatkami, ktoré mu vytkol odvolací súd a na základe týchto zistení opäť rozhodnúť. 18. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody považuje za potrebné zdôrazniť, že zmluvu za žalovaného podpísal jeho syn, ktorý nebol jeho zamestnancom, ani osobou poverenou touto činnosťou a žalobca s ním nekonal ani ako s inou osobou v prevádzkarni žalovaného. Žalobca mal vedomosť o tom, že syn žalovaného nie je stranou v zmluve označenou a tak nie je oprávnený zmluvu podpísať. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci prvoinštančný súd o veci opäť rozhodne a zároveň rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).