Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/173/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217684 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114217684.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: BL Telecom collection, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: N. F. L., nar. XX. R. XXXX, bytom J.. J. XX, M., o zaplatenie 488,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. mája 2016 č. k. 26C/96/2014-68 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania niekdajšieho vedľajšieho účastníka m e n í tak, že združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. II. Žalobkyni náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným rozsudkom súd prvej inštancie: I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 189,27 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 60,88 eur od 18. júla 2011 do zaplatenia, zo sumy 57,53 eur od 18. augusta 2011 do zaplatenia, zo sumy 36,73 eur od 18. septembra 2011 do zaplatenia, zo sumy 34,13 eur od 18. októbra 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal; III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania vo výške 32,94 ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ustanovením § 489, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a § 43 ods. 1 z. č. 610/2003 Z. z. a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný, keďže žalovaná porušila svoju povinnosť zo zmluvy i z všeobecných podmienok, keď nezaplatila riadne a včas cenu za poskytnuté služby a to právnym predchodcom žalobkyne spoločnosťou Slovak Telekom a.s., ktorý postúpil pohľadávku na žalobkyňu zmluvou z 24. júna 2013. V časti napadnutej odvolaním, tjs. v časti trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil svoje rozhodnutie právne ustanovením § 142 ods. 2, § 146 ods. 2, § 149 ods. 1 a § 151 ods. 8 O.s.p. (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel účinný do 30. júna 2016). Vecne v odvolaním napadnutej časti dôvodil, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti zmluvnej pokuty v sume 299 eur späť bez uvedenia dôvodu, preto zastavenie konania zavinila, čo predstavuje hrubý úspech žalovanej vo výške 61,24 %, vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel a žalobkyni priznal 189,27 eur, čo predstavuje hrubý úspech žalobkyne vo výške 38,76 %, z čoho vyplýva, že konečný čistý úspech žalovanej je 22,48 %. Dodal, že vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane žalovanej priznal súd náhradu vo výške 32,94 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia vychádzajúc z hodnoty sporu 299 eur v časti uplatnenej zmluvnej pokuty za 1 úkon za prevzatie a prípravu zastúpenia 24,90 eur a 1krát režijný paušál 8,04 eur, pričom mu nepriznal odmenu za úkon, za vyjadrenie vo veci samej, nakoľko vedľajší účastník v tomto vyjadrení namietal nárok žalobu iba v časti zmluvnej pokuty a nenamietal nárok na zaplatenie faktúr, ktorý úkon súd posúdil ako neúčelný, nakoľko konanie v časti zmluvnej pokuty vo výške 299 eur bolo zastavené už uznesením zo dňa 12. januára 2015 č. k. 26C/96/2014-29, ku ktorému sa vedľajší účastník vyjadroval až po doručení uznesenia. Dodal, že taktiež nepriznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu za vyjadrenie sa k odvolaniu, nakoľko toto mu bolo zaslané len na vedomie a preto tento úkon bol neúčelný. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania trov vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázala, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka neboli vynaložené účelne, keď nevyhnutné sú len tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Poukázala na uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. apríla 2012 sp. zn. 17Co/91/2012 a zo dňa 25. júna 2013 sp. zn. 9Co/375/2013. Namietala, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zatupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Združenie by malo teda disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Uviedla, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky. Sám vedľajší účastník neposkytoval ochranu práv žalovanej ako spotrebiteľky, ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk. Vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos, vo svojom vyjadrení žiadal návrh zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania nepriznal a uložil mu povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil vo výške 50,14 eur. 3. Vedľajší účastník ani žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený O. s. p., keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním rozhodnutia v napadnutej časti zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného O. s. p., akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 ods. 3 O. s. p. a contrario; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p., § 380 ods. 1 CSP), teda len vo výslovne napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil, (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť (§ 388 CSP). 6. Z obsahu spisu vyplýva, že združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej podaním z 12. decembra 2014, doručeným súdu prvej inštancie 30. decembra 2014, a to podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. 7. Podľa § 93 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (1). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (2). 8. Podľa § 81 CSP intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku konania. 9. Nová právna úprava (CSP) oveľa systematickejšie a hlbšie rieši problematiku intervencie v sporovom konaní (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva). Intervencia v sporovom konaní je typickým procesným inštitútom, ktorého doterajšia právna úprava (v O. s. p.) sa však javila ako neuspokojivá a neefektívna, preto sa prikročilo k jej komplexnej zmene (v CSP). Kritérium právneho záujmu na výsledku konania je tradičným a osvedčeným kritériom intervencie v spore, preto zostalo normatívne zachované. Právny záujem intervenienta na výsledku sporu znamená právny záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje, teda žalobcu alebo žalovaného. Danosť právneho záujmu intervenienta na výsledku sporu vychádza z hmotného práva. Judikatúra zadefinovala, že právny záujem na výsledku sporu medzi stranami má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v danom spore. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. teda vedľajším účastníkom mohla byť aj právnická osoba, ktorej premetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. občianske združenia na ochranu spotrebiteľa, avšak Civilný sporový poriadok tento inštitút nielenže pomenoval inak, nazval ho intervenciou, ale stanovil aj to, že intervenientom môže byť len ten, kto má právny záujem na výsledku konania. 10. Vedľajší účastník v konaní (občianske združenie na ochranu spotrebiteľov), zúčastňujúci sa konania popri žalovanej, v predmetnej veci netvrdil ani nepreukázal právny záujem na výsledku konania, do konania vstúpil podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. účinného do 30. júna 2016. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k tomu záveru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, teda dňom 1. júla 2016, zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo Združenia - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV na strane žalovanej, pretože toto občianske združenie nespĺňa zákonom stanovenú požiadavku na intervenienta a to právny záujem na výsledku konania. Takéto občianske združenie by mohlo už iba zastupovať žalovanú spotrebiteľku v spotrebiteľskom spore (§ 291 ods. 1 CSP) na základe udeleného splnomocnenia, ktoré ale v predmetnej veci nebolo udelené. 12. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. 13. Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním z 12. decembra 2014 doručeným súdu prvej inštancie 30. decembra 2014, pričom k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka došlo žalobkyni 12. januára 2015 a žalovanej 9. januára 2015. Podaním z 8. januára 2015 doručeným súdu prvej inštancie 9. januára 2015 však žalobkyňa vzala žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 299 eur s príslušenstvom späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Súd prvej inštancie uznesením z 12. januára 2015 č. k. 26C/96/2014-29 konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 299 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % za obdobie od 18. novembra 2001 do zaplatenia zastavil a žalobkyni vrátil súdny poplatok za žalobu vo výške 10,80 eur. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2015. Advokát vedľajšieho účastníka sa k žalobe vyjadril podaním z 21. januára 2015 doručeným súdu prvej inštancie 23. januára 2015, pričom namietal len nárok žalobkyne v časti zmluvnej pokuty, nenamietal nárok za zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, keď tieto ani nespochybnil. Je nepochybné, že vedľajší účastník sa vyjadroval k nároku žalobkyne o zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú časť žaloby už v čase vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka žalobkyňa vzala späť, teda nesporne takýto úkon nemožno považovať za účelný. Za nesprávne je potrebné považovať priznanie náhrady za úkon právnej služby bez ohľadu na úspech či neúspech tej ktorej strany sporu. 15. Od práva strany, predtým účastníka konania (vedľajšieho účastníka), obrátiť sa na súd prostredníctvom právneho zástupcu, ktoré odvolací súd nespochybňuje, je potrebné odlíšiť právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Náhrada trov konania je obmedzená len na náhradu trov účelne vynaložených (na uplatňovanie alebo bránenie práva). Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. Vedľajší účastník bol občianskym združením, ktoré vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, využilo svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne. 16. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 1/2014). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavného princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013. 17. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovanej za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo (z úradnej povinnosti) prihliadal na všetky zákonné prekážky brániace priznať žalobkyni plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanej v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Vedľajší účastník sa vyjadroval len k tej časti žaloby (zmluvná pokuta), ktorá už v čase zaslania vyjadrenia nebola predmetom konania. 18. Podľa § 2 O. s. p. bol súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t. j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva), a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nebolo možné prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba. 19. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné priznať vôbec. 20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podľa § 388 CSP zmenil tak ako je to uvedené v prvej vete výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu. 21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (2). 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na neúčelnosť trov právneho zastúpenia v hromadných veciach. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom (advokátskou obchodnou spoločnosťou) v tzv. hromadných veciach (skutkovo a právne takmer totožných), kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu a individualizáciu konkrétnej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 9/2013). Na neúčelnosť trov konania v tzv. hromadných veciach poukazovala aj samotná žalobkyňa (vo vzťahu k právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka, hoci aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne sú takéto hromadné podania podávané). Zastupovanie za účelom predloženia opakovaného podania nemá charakter účelného úkonu, preto trovy právneho zastúpenia žalobkyne už z dôvodov uvádzaných samotnou žalobkyňou boli považované za neúčelné. Aj pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania platí vyššie uvedený zákaz zneužitia práva, aby uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. 25. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)