Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoE/349/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224751 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114224751.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudkýň JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený splnomocnencom: Advocate, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, O., R.. R. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 28001/14, o vymoženie trov predošlého konania vo výške 72,81 eur a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava pod č.k. 45Er/1772/2014-14 zo dňa 18. februára 2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í. II. Exekučné konanie sa z a s t a v u j e. III. Povinný má n á r o k voči oprávnenému na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. náhradu trov exekúcie v sume 19,92 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti napadnutého uznesenia. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 36 ods. 2, 3 veta prvá, § 57 ods. 2, § 58 ods. 1, 196, § 199, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 83, § 103, § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 21a a 22 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. požiadal tunajší súd o udelenie poverenia v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp.zn. SR 2703/07 zo dňa 02.05.2007. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 24.05.2007. Súd prvej inštancie následne zistil, že v tej istej veci už prebieha na tunajšom súde iné exekučné konanie. Predmetná exekúcia je vedená na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Er/1127/2007. Vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie sp. zn. 45Er/1772/2014 sa začalo neskôr ako exekučné konanie sp. zn. 27Er/1127/2007, pričom účastníci konania sú rovnakí a predmetom konania je tá istá pohľadávka na základe rovnakého exekučného titulu, v danom prípade sa jedná o prekážku začatej veci. Nakoľko ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd prvej inštancie neskôr začaté konanie vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 45Er/1772/2014 a u súdneho exekútora pod sp.zn. EX 28001/14 zastavil. 4. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie oprávnený, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu vo vyššie označenej exekučnej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo 108/2012 ako aj sp. zn. 7Cdo 57/2012. Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie, aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukazoval na vôľu zákonodarca, ktoré v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku veci rozhodnutej ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Preto týmto postupom exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktorý je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté o návrhu na vydanie poverenia. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a preto bolo potrebné ho zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. d) CSP). 6. Z obsahu spisu bolo zistené, že oprávnený za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 2703/07, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2007 a vykonateľnosť dňa 24.05.2007. 7. Lustráciou v aplikácii „Register KS“ odvolací súd zistil, že na Okresnom súde Trnava a následne aj na Krajskom súde v Trnave už raz prebiehalo exekučné konanie na základe toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi, kde bol pôvodný právny vzťah medzi účastníkmi založený Zmluvou o úvere zo dňa 18.07.2006. Konkrétne išlo o konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Er/1127/2007 a na odvolacom súde pod sp. zn. 21CoE/41/2013. Exekučné konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Trnava č.k. 27Er/1127/2007-13 zo dňa 26.06.2012 zastavené, pričom toto rozhodnutie odvolací súd svojim rozhodnutím č.k. 21CoE/41/2013-47 zo dňa 31.10.2013 potvrdil. V tomto exekučnom konaní súd konštatoval, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu. 8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 470 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016. 10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. 12. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. 15. Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je však možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje. 16. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2). 17. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy. 18. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 27Er/1127/2017 zastavil exekúciu z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova. 19. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval prekážku litispendencie a nie prekážku rozsúdenej veci a zároveň v prvom výroku napadnutého uznesenia zastavil exekúciu, ktorá pritom vôbec neprebiehala, pretože nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ale po správnosti mal zastaviť exekučné konanie, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu s použitím § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a exekučné konanie s použitím § 161 ods. 2 CSP zastavil. 20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že povinnému priznal nárok na náhrada trov konania v plnom rozsahu, nakoľko oprávnený zavinil zastavenie konania a povinný tak bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).