Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoKR/8/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228071 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114228071.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej: Mgr. S. N. Q., W. X, N., správca úpadcu K. Q. v konkurze, nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, C., o určenie pohľadávky prihlásenej do konkurzu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/42/2014-31 zo dňa 06.05.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanej súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým žalobca žiadal určiť, že pohľadávka vo výške 4.320,- eur prihlásená do konkurzného konania vyhláseného uznesením č.k. 25K/18/2014 prihláškou v časti, v ktorej bola popretá, je nesporná a považuje sa za uznanú. 2. Súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že na majetok úpadcu K. Q. bol vyhlásený konkurz, do ktorého si prihlásil prihláškou zo dňa 25.08.2014 svoje pohľadávky voči úpadcovi. Dňa 13.10.2014 mu bolo doručené oznámenie žalovanej správkyne úpadcu, že prihlásené pohľadávky žalobcu v časti poplatku vo výške 4.320,- eur a v časti poplatku vo výšky 214,- považuje za sporné a popiera ich, pretože vychádzajú zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď odplata za úvery prevyšuje najvyššiu zákonom prípustnú odplatu, dohodnuté úroky presahujú mieru úrokov požadovanú peňažnými ústavmi v rozhodnom období a výška RPMN uvedená v zmluvách je iná ako v dohodách o plnení v splátkach, na základe čoho sa takéto dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tak poskytnuté úvery sú pre tieto nedostatky bezúročné a bez poplatkov . 3. Žalobca namietal, že ako veriteľ dňa 22.04.2014 uzatvoril s úpadcom v pozícii dlžníka Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401200832, na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 4.500,- eur, ktorý sa zaviazal úpadca zaplatiť vrátane poplatku za vzniknuté náklady vo výške 4.320,- eur, teda celkom sumu 8.820,- eur v 12 mesačných splátkach po 735,- eur. Dňa 14.05.2014 žalobca uzatvoril s úpadcom ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 401200841, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 350,- eur, ktorý sa úpadca zaviazal zaplatiť zvýšený o sumu 214,- eur, celkom teda v čiastke 564,- eur v 6 mesačných splátkach po 94,- eur na účet veriteľa. Obe zmluvy boli uzatvorené v súlade so zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a spĺňajú všetky náležitosti vyžadované zák.č. 258/2001 Z.z., nedodržanie ktorých by potom znamenalo, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluvy účastníci zmluvy uzatvorili podľa zákona č. 129/2010 Z.z. , sú platné, pretože je v nich dostatočne jasne určený predmet záväzkov a úpadca súhlasil s poskytnutými úvermi ako i s výškou poplatku, ktorá je uvedená zrozumiteľne a dostatočne určito, čo potvrdil i svojim podpisom zmlúv o spotrebiteľskom úvere. 4. Žalovaná žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť a zdôraznila, že úpadca je spotrebiteľom, ktorý požíva ochranu v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konkrétne poukázala na ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., ktorým sú upravené právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Sumy, ktoré ako správkyňa úpadcu poprela predstavujú „poplatok“, ktorý sa zaviazal úpadca zaplatiť spolu s dlžnou sumou úveru, pričom tento poplatok ako pohľadávka prihlásená do konkurzu prihláškou pod por. č. 6/1 pri popretej sume 4 320 eur predstavuje 39,15 % úrok vypočítaný pri splatnosti spotrebiteľského úveru v 12 mesačných splátkach, odhliadnuc od splatnosti úveru dňom vyhlásenia konkurzu, a administratívne náklady vo finančnom vyjadrení predstavujú sumu 2.558,25 eur, ktorých dôvodnosť ale žalobca nepreukázal, nepredložil správcovi spolu s prihláškou, ani žiadne doklady o ich výške a zaplatení, preto požadovanie sumy 4.320,- eur predstavuje takmer 100 % navýšenie dlžnej sumy, čo je neprijateľné i z hľadiska zásady o maximálne povolenej výške odplaty a výške zákonných úveroch pri spotrebiteľských úveroch ako vyplýva z § 53 ods. 6 Obč. zák. Z rovnakých dôvodov preto správkyňa poprela aj pohľadávku prihlásenú prihláškou pod por. č. 6/2, ktorá bola prihlásená vo výške 564,- eur, z ktorej poprela čo do dôvodu a výšky sumu 214,- eur, ktorá rovnako predstavuje poplatok, ktorý sa úpadca zaviazal zaplatiť za poskytnutý úver a ktorý predstavuje 39,15 % úrok vo výške 68,51 eur, čo vo finančnom vyjadrení je suma 145,49 eur. K argumentácii žalobcu uviedla, že podpísaním dlžníka sa spotrebiteľské zmluvy nekonvalidujú, ich neplatnosť s odkazom na neprijateľné zmluvné podmienky trvá, sú v rozpore s ustanoveniami Obč. zák. a zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zároveň poukázala na právnu úpravu uvedenú v § 54 ods. 1 a ods. 2 Obč. zák., pričom uviedla, že oprávnenosť pohľadávky žalobcu posudzovala podľa zák. č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmlúv a to apríl a máj 2014, preto nie je zrejmé, prečo sa žalobca odvoláva na ust. zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý bol zrušený práve zák. č. 129/2010 Z.z. 5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, vypočul žalovanú a dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. 6. Súd sa oboznámil s oboma zmluvami o spotrebiteľskom úvere, evidovanými pod č. 401200832 a č. 401200841 a zistil, že Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 401200832 zo dňa 22.4.2014, ktorú uzatvoril žalobca ako veriteľ a úpadca ako spotrebiteľ podľa zák. č. 129/2010 Z.z. bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 4.500 eur, ktorý sa úpadca zaviazal vrátiť spolu s úhradou celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 4.320 eur t.j. zaplatiť celkovo 8.820 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 96 %. V Dohode o plnení v splátkach k tejto zmluve istil, že úpadca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 8.820 eur v 12 mesačných splátkach po 735 eur, pričom výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v Dohode uvedená vo výške 300,29 %. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 401200841 zo dňa 14.5.2014 uzatvorenou podľa zák. č. 129/2010 Z.z. bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 350 eur, ktorý sa úpadca zaviazal vrátiť spolu s úhradou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 214 eur t.j. zaplatiť celkom 564 eur. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola určená vo výške 159,67 % , pričom v Dohode o plnení v splátkach k tejto zmluve sa úpadca zaviazal uhrádzať celkovú čiastku 564 eur v 6 mesačných splátkach vo výške 94 eur a výška RPMN je uvedená vo výške 469,93 %. 7. Žalobca si pohľadávky prihlásil prihláškami zo dňa 25.08.2014, ktoré sú súčasťou súdneho spisu vo fotokópii. 8. Žalovaná v popretí pohľadávok poukázala i na to, že veriteľ uviedol rozdielnu RPMN v zmluvách o úvere ako k nim patriacim dohodám o plnení v splátkach , čím dostal spotrebiteľa do omylu, pretože nie je zrejmé, ktorá RPMN je správna, čo zakladá neurčitosť zmluvnej podmienky, keď RPMN je podstatnou a povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľských úveroch, inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 9. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie na vec aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 39 ods. 1, 2, 5, 9, 15, 16 zák. č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR) a § 28 ods. 6 ZKR, k čomu použil právnu úpravu uvedenú v zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v spojení s § 52 ods. 2, § 53 ods. 6, § 53d a § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., a § 1 ods. 1, 4 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. 10. Po vyhodnotení zistených skutočností mal súd prvej inštancie preukázané, že správkyňou popretá suma predstavuje poplatky, ktoré sa úpadca zaviazal zaplatiť spolu s dlžnou sumou poskytnutého úveru ako náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú tvorené súčtom úroku a administratívnych nákladov za poskytnutý úver. Úpadca je v tomto prípade spotrebiteľ, ktorý požíva ochranu v zmysle príslušných právnych predpisov, preto poplatok uplatnený veriteľom, ktorý predstavuje neprimerané vysoký úrok a administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, ktoré tvoria navýšenie poskytnutého úveru o takmer 100% je neprijateľné, ako vyplýva zo zásady o maximálne povolenej výške odplaty a výške zákonných úrokov pri spotrebiteľských úveroch, ako je upravené v ust. § 53 ods. 6 Obč. zák., podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Najvyššia úroková sadzba pri úveroch poskytovaných bankami v apríli 2014 bola 13,47 %., z čoho jednoznačne vyplýva, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako je tomu tak aj pri posudzovaní výšky RPMN. Úpadca v čase keď uzatváral predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol spotrebiteľ a obe úverové zmluvy, ktorých sa týka toto konanie obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a priečia sa zákonu. V zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená ako dohodnutá RPMN iná výške, než je uvedené v dohode o plnení splátkach, pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj dohoda o plnení splátkach bola uzatvorená v ten istý deň, hoci sú v nich uvedené rozdielne RPMN, z toho dôvodu sa súd prvej inštancie prisvedčil obrane žalovanej o tom, že takýmito údajmi a informáciami žalobca uviedol úpadcu v postavení spotrebiteľa do omylu, keď počas konania žalobca uvedený rozdiel žiadnym spôsobom neozrejmil, nevysvetlil a to aj napriek tomu, že žalovaná túto skutočnosť namietala už v oznámení o popretí pohľadávok. Jednoznačne tak ide o neurčitú zmluvnú podmienku, keďže uvedenie RPMN je podstatnou a povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ak tomu tak nie je, v súlade s právnymi normami, ktoré súd prvej inštancie citoval a na ktoré poukázal je potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. 11. K argumentácii žalobcu, ktorý uvádzal, že úpadca podpísal spotrebiteľské zmluvy po tom ako si ich prečítal, uzatvoril ich slobodne, vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čím vyjadril schopnosť splácať dlžné sumy v zmysle podmienok uvedených v týchto zmluvách a s výškou poplatku dobrovoľne súhlasil súd prvej inštancie uviedol, že takéto konanie úpadcu nekonvaliduje neplatnosť zmluvných podmienok ako neprijateľných z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zák. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a návrh ako v celom rozsahu nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že nárok prihlásený súhrnnou prihláškou do konkurzu vedenom na majetok úpadcu v celom rozsahu osvedčil a hoci predmetné zmluvy sú spotrebiteľskými, sú súčasne i zmluvami odplatnými, keď úpadca svojim podpisom na zmluvách o úvere potvrdil, že súhlasí s ich obsahom, bol s ním oboznámený ako i so všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, potvrdilo, že k nim nemá žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržať. Úpadca v čase uzatvorenia týchto zmlúv mal právnu spôsobilosť na uzavretie zmlúv, uzatvoril ich slobodne, vážne, nebol v tiesni, ani ich neuzatvoril za nápadne nevýhodných podmienok, pričom vyhlásil, že nie sú mu známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na riadne plnenie záväzku, ktorý mu zo zmluvy vyplýva. 13. K príslušnému poplatku, ktorý bol žalovanou správkyňou úpadcu popretý uviedol, že jeho výška nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože žalobca úpadcu s touto výškou riadne oboznámil, táto mu bola jasná a zrozumiteľná tak, aby vedel posúdiť hodnotu protiplnenia a poplatok je tvorený v 1/3 úrokom a 2/3 tvoria administratívne náklady, ktoré sú s uzatvorením zmluvy spojené. Žalobca umožnil úpadcovi, aby si každú zmluvu dôkladne prečítal, pokiaľ by jej nerozumel, tak mu budú jednotlivé ustanovenia vysvetlené, obe dotknuté zmluvy spĺňajú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a)-l), s), z), aa zák. č. 129/2010 Z.z., nedodržanie ktorých by znamenalo, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V závere zdôraznil, že sa nestotožňuje s tvrdením, že výška úrokov a výška RPMN sú neprijateľné a v rozpore so zákonom a že by v zmluvách bola uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, úpadca bol oboznámený s výškou i spôsobom výpočtu RPMN a v závere odvolateľ zdôraznil, že zmluvy s úpadcom okrem uvedených zmlúv uzatvoril ešte v ďalších 13 predchádzajúcich prípadoch, ktoré úvery riadne úpadca zaplatil. 14. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanej, ktorá sa ale nevyjadrila. 15. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§387 ods.2 C.s.p.) Súd prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnil a vyhodnotil všetky žalobcom tvrdené a žalovanou namietané skutočnosti, vzťah založený zmluvami o spotrebiteľských úveroch medzi žalobcom a úpadcom správne skutkovo i právne posúdil, keď naň aplikoval príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa, v dôsledku čoho žalobcov nárok na plnenie, ktorý bol v súdenom rozsahu popretý žalovanou správkyňou úpadcu je neopodstatnený. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení venoval i argumentácii žalobcu, ktorá je opakovane namietaná v odvolaní podanom proti rozsudku a to v súvislosti so slobodným a vážnym konaním úpadcu, keď odvolateľ nepopiera, že predmetné zmluvy, ktoré uzatvoril s úpadcom sú spotrebiteľskými, súčasťou ktorých boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ale k čomu namieta, že sa s nimi úpadca v dostatočnom rozsahu mal možnosť oboznámiť, prečítal si ich a bez akýchkoľvek pripomienok podpísal. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že sa tým ale úpadca nevyníma spod ochrany, ktorá mu ako spotrebiteľovi z hľadiska práva prislúcha a jej použitiu nebráni ani skutočnosť, že si úpadca uvedené zmluvy prečítal a dobrovoľne podpísal. Predmetom žaloby je plnenie, ktoré je odplatou za poskytnutie úveru, ktorá s poukazom na § 53 ods. 6 Obč. zák. nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú výšku, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať a ktorej najvyššiu prípustnú výšku určuje vykonávací predpis a tým je vládne nariadenie SR č. 87/1995 Z.z.. Na právny vzťah založený medzi žalobcom a úpadcom sa aplikuje právna úprava uvedená v zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, z ktorého súd prvej inštancie i vychádzal a na ktorý poukázal v súvislosti s tým, že bola prekročená maximálna povolená výška odplaty ( § 53 ods. 6 Obč. zák.) a v takom prípade sa podľa § 11 ods. 1 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Výška RPMN v zmluvách o úvere uvedená v inej výške než je tomu v dohodách o plnení v splátkach, čím bol úpadca uvedený do omylu, ktoré konanie je nedovolené. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).