Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/122/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115010987 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115010987.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristína Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného T. M., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 30.8.2016, č.k. 7Tk/4/2015-373, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.1.2017, takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a o ochrannom opatrení. II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa obžalovaný T. M., nar. XX.XX.XXXX odsudzuje: Podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia majetku. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 30. 8. 2016, číslo konania 7Tk/4/2015 - 373 bol obžalovaný T. M. uznaný za iného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), písm. c), písm. d), ods. 3 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe že dňa 23. 10. 2014 v Českej republike na bližšie nezistenom mieste v meste W. spolu s neznámou osobou naložil do osobného motorového vozidla zn. Audi A6 Quatro, ev. č. SA 672 CG sušinu rastliny rodu Cannabis zabalenú v štyroch alobalových vreciach, a tieto následne previezol na územie Slovenskej republiky cez diaľničný hraničný prechod Brodské D2, okres Skalica, pričom bol dňa 23. 10. 2014 o 17:20 hod. zastavený na uvedenom diaľničnom hraničnom prechode, kde pri prehliadke vozidla boli na zadných sedadlách vozidla nájdené a zaistené alobalové vrecia s obsahom sušiny rastliny rodu Cannabis o celkovej hmotnosti 9 474,8 g, čo zodpovedá minimálne 26 361 obvykle jednorazovým dávkam drogy v hodnote minimálne 76 315 eur, pričom rastlina rodu Cannabis je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený ochranný dohľad na 1 (jeden) rok. Podľa § 77 ods. 1 písm. b) Trestného zákona bola obžalovanému uložená povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody jedenkrát v kalendárnom týždni osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresnému súdu v mieste svojho pobytu. Podľa § 58 ods. 3 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia majetku. Proti výroku o treste podali obžalovaný i prokurátor (v neprospech obžalovaného), priamo na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozsudku odvolanie. Podané odvolanie písomne odôvodnili obhajca obžalovaného, ako aj prokurátor. Obhajca obžalovaného v písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný sa skutku priznal a od počiatku vyšetrovania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Pred spáchaním trestného činu viedol riadny a usporiadaný život a nikdy nebol súdne trestaný za žiadny iný trestný čin. Poukázal tiež na to, že sa významnou mierou podieľal na objasnení trestnej činnosti organizovanej zločineckej skupiny, ktorá predávala marihuanu z Českej republiky na Slovensko a do Spolkovej republiky Nemecko, čo bolo potvrdené zo správy colných orgánov Českej republiky. V jeho prípade sú splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Obhajca obžalovaného tiež poukázal na to, že znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru nie je správny a rovnako nie je správny výpočet hodnoty drogy, ktorú mal obžalovaný prevážať. Nesprávnym výpočtom hodnoty drogy bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 172 ods. 3 Trestného zákona, čo má priamy vplyv na výšku trestu, ktorý mu bol uložený. Má za to, že hodnota drogy, ktorú prevážal bola nižšia ako 26 660 eur. Aplikáciou správneho ustanovenia § 172 Trestného zákona by bol obžalovanému ukladaný nižší trest. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na opakované prejednanie a rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania, na verejnom zasadnutí sa obhajca obžalovaného pridržiaval svojho písomne podaného odvolania, pričom dodal, že drogy nikdy nepredával, chcel viesť riadny život a jeho úloha bola len drogy doviezť. Ľutoval toho, čo sa stalo. Prokurátor odôvodnil podanie odvolania nesprávnosťou výrokov o treste, respektíve ochrannom opatrení. Namieta, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život nakoľko bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť v Nórsku v marci roku 2011, pričom príslušné rozhodnutie súdu sa nachádza vo vyšetrovacom spise a bolo predložené spolu s obžalobou . Poukázal aj na to, že na obžalovaného bola podaná obžaloba v inej trestnej veci pre zločin prevádzačstva na Okresný súd Trnava, pričom predmetné trestné konanie nie je ku dnešnému dňu právoplatne skončené. Použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona nie je dôvodné, pretože obžalovaný sa v krátkej dobe dopustil obdobného konania, pre ktoré bol odsúdený v Nórsku a je teda zrejmé, že ani vykonanie nepodmienečného trestu nemalo na neho výchovný vplyv. Podľa názoru prokurátora okresný súd pochybil nielen pri ukladaní trestu, ale aj pri ukladaní ochranného opatrenia, keď v rozpore s Trestným zákonom obžalovanému uložil povinnosť len v zmysle § 71 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Prokurátor navrhol, aby tunajší súd zrušil napadnutý rozsudok v časti uloženého trestu a ochranného opatrenia a zároveň, aby sám rozhodol a uložil obžalovanému trest odňatia slobody bez použitia ustanovenia § 39 Trestného zákona, za súčasného uloženia aj trestu prepadnutia majetku a ochranného opatrenia podľa § 77 ods. 1 písm. a) písm. b) písm. c) Trestného zákona. V odvolacom konaní, na verejnom zasadnutí prokurátor zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania, navrhol napadnutý výrok o treste zrušiť a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v trvaní minimálne 15 rokov a na výkon trestu ho zaradiť do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Navrhol ďalej uložiť mu aj trest prepadnutia majetku a ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutých výrokov, ako i konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel tunajší súd k týmto zisteniam a záverom. Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o treste a odvolanie prokurátora proti výroku o treste a proti výroku o ochrannom opatrení. Okrem chýb, ktoré odvolatelia uviedli vo svojich podaniach, tunajší súd nezistil iné chyby, na ktorej by bol povinný prihliadnuť v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 posledná veta Trestného poriadku. K odvolaniu obžalovaného Obžalovaný napadnutému výroku prvostupňového súdu vytýka neprimeranú výšku trestu, ktorý mu bol uložený. Poukázal pritom na skutočnosti, respektíve okolnosti, ktoré mu mali byť zohľadnené pri určovaní výšky trestu. Z obsahu napadnutého výroku rozsudku prvostupňového súdu, ako i z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri ukladaní trestu bral prvostupňový súd do úvahy, všetky okolnosti, na ktorej obžalovaný vo svojom odvolaní poukázal a tieto zohľadnil ako poľahčujúce, respektíve ako okolnosť, ktorá odôvodňuje použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona. Obžalovanému zohľadnil, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal, pre jej spáchaním viedol riadny život a rovnako, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Zohľadnenie týchto poľahčujúcich okolností, je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a v súlade so zákonom. Rovnako správne prvostupňový súd použil ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný napomáhal policajným orgánom Českej republiky pri odhaľovaní obzvlášť závažného trestného zločinu spáchaného organizovanou skupinou. Vo vzťahu k výške uloženého trestu odňatia slobody napádá obžalovaný jej neprimeranosť. Podľa názoru odvolacieho súdu je výška uloženého trestu odňatia slobody primeraná okolnostiam prípadu i osobe páchateľa. Ustanovenie § 172 ods. 3 Trestného zákona stanovuje za spáchanie tohto obzvlášť závažného zločinu trestnú sadzbu v rozpätí 15 až 20 rokov. Po úprave tejto základnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona, sa znížila horná hranica trestnej sadzby na 18 rokov a 4 mesiace. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, teda vo výmere, ktorá je o tri roky nižšia, ako spodná hranica trestnej sadzby uvedená v paragrafe 172 ods. 3 Trestného zákona, upravená podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona. Takto uložený trest napĺňa podľa odvolacieho súdu účel, ktorý sleduje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Jeho výška vyjadruje najmä vysokú spoločenskú nebezpečnosť takéhoto protiprávneho konania, no zároveň reflektuje správanie sa obžalovaného v rámci vyšetrovania trestnej činnosti. Pri úvahe nad výškou trestu je potrebné brať do úvahy ustanovenie § 39 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ktoré pri použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody stanovuje minimálnu výmeru trestu, ktorý možno v zníženej sadzbe uložiť, v tomto prípade 8 rokov. Vo výške trestu je správne zohľadnené naplnenie viacerých spôsobov, ktorými sa obžalovaný dopustil spáchania trestného činu a ktoré sú uvedené v paragrafe 172 ods. 1 Trestného zákona pod písmenami b), c), d), ako aj motív konania obžalovaného, ktorým zjavne bolo neoprávnené zadováženie si finančných prostriedkov. Z pohľadu uvedených kritérií, je potom výška uloženého trestu odňatia slobody zákonná a spravodlivá. Ďalším odvolacím dôvodom žalovaného bolo, že orgány činné v trestnom konaní, respektíve súd vychádzali pri ustálení viny z nesprávneho vyčíslenia hodnoty drogy. Poukázal na nesprávnosť znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z ktorého záveru vychádzal súd pri ustálení viny. Túto odvolaciu námietku považuje tunajší súd za nedôvodnú, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu o vine, ktorej nie je možné napadnúť odvolaním. Vina obžalovaného bola ustálená na základe jeho vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Na základe neho súd rozhodol, že dokazovanie sa v otázke viny nevykoná. Absencia akéhokoľvek dokazovania v otázke viny potom vylučuje preskúmanie takéhoto výroku v rámci odvolacieho konania. K odvolaniu prokurátora Odvolanie prokurátora považuje tunajší súd v prevažnej miere za nedôvodné. Pokiaľ prokurátor namieta, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu neviedol riadny život, nakoľko bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť v Nórsku, tento argument nie je možné právne akceptovať pri rozhodovaní o treste. Je pravdou, že v trestnom spise sa nachádza listina, ktorá dosvedčuje uvedenú skutočnosť, teda, že obžalovaný bol odsúdený za trestnú činnosť súvisiacu z pašovaní marihuany v Nórsku. Uvedený listinný dôkaz však nebol oboznamovaný na hlavnom pojednávaní a prokurátor vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhol. Pri rozhodovaní o treste je možné vychádzať iba z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní (§ 278 ods. 2 Trestného poriadku), pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti trestného konania. Pokiaľ teda prokurátora v prvostupňovom konaní nenavrhoval vykonanie tohto dôkazu, odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku za nedôvodnú. Rovnako nemožno akceptovať v rámci odvolacieho konania skutočnosť, že na obžalovaného bola podaná v inej trestnej veci obžaloba pre zločin prevádzačstva. Vzhľadom na skutočnosť, že táto trestná vec nebola dosiaľ právoplatne skončená, je potrebné na obžalovaného hľadieť akoby bol nevinný, pri rešpektovaní ústavnej zásady prezumpcie neviny. Podanie obžaloby teda nemôže dosvedčovať skutočnosť, že obžalovaný neviedol pred spáchaním trestnej činnosti riadny život. Použitie ustanovenia § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, považuje odvolací súd za plne dôvodné, pričom úvahy ohľadne tohto záveru sú uvedené vyššie, v časti, v ktorej sa tunajší súd vyjadroval k odvolaniu žalovaného. Uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, v tej výmere ako to urobil prvostupňový súd, preto považuje odvolací súd za správne a zákonné. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, ktoré umožňuje ustanovenie § 48 ods. 4 Trestného zákona, vyjadruje mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré súd zohľadnil v rámci výšky uloženého trestu a rovnako vyjadruje i zásadu individualizácie trestu. Správne poukázal prvostupňový súd na skutočnosť, že obžalovaný nie je kriminálne narušenou osobou a jeho zaradenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, by neprinieslo lepší výsledok v rámci jeho resocializácie a nápravy. Z rovnakých dôvodov považuje súd za správne i určenie dĺžky ochranného dohľadu v minimálnej výške, teda 1 rok. Uloženie trestu prepadnutia majetku je obligatórnou sankciou, ktorú ustanovuje § 58 ods. 3 Trestného zákona, preto bolo uloženie tohto trestu správne a zákonné. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku nesprávneho výroku prvostupňového súdu o uložení ochranného opatrenia v zmysle ustanovení § 77 ods. 1 Trestného zákona. Citované ustanovenie určuje povinnosti odsúdeného, ktorým je povinný sa podrobiť v rámci výkonu ochranného dohľadu. Toto ustanovenie Trestného zákona nedáva súdu možnosť vyberať si z povinností, ktoré sú uvedené pod písmenami a) až c) paragrafu 71 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie týchto povinností vyplýva priamo zo zákona, je ich uvedenie vo výroku o treste nadbytočné a preto nesprávne. Uvedenú nesprávnosť napadnutého výroku prvostupňového súdu bolo možné odstrániť rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu dostatočnom na správnu formuláciu výroku o ochrannom opatrení. Na základe vyššie uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď pri súčasnom zrušení napadnutého výroku o treste a ochrannom opatrení prevzal z formulácie výrokov prvostupňového súdu tie, ktoré boli vecne správne a vypustil nadbytočný výrok, ktorý sa týkal ustanovenia § 77 ods. 1 Trestného zákona. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.