Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3To/56/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115011785 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115011785.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného O. D., nar. XX.X.XXXX v V., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/123/2015 zo dňa 8. júna 2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. septembra 2017 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný O. D., nar. XX.X.XXXX v V., o d s u d z u j e : Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 /desať/ rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zostáva nedotknutý. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 7T/123/2015 zo dňa 8. júna 2017 bol obžalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že si od presne nezistenej doby, najmenej od apríla roku 2014 na presne nezistených miestach na území SR zadovažoval omamné látky - marihuanu (rastliny rodu Cannabis), ktorú následne predával ďalším osobám, a to H. D., H. J., Z. K., H. F., J. M., J. H., K. F., K. Y., G. P., G. Y., H. A., V. K. a J. P., a ktorú prechovával v rodinnom dome v mieste trvalého bydliska v P. na ul. M. L. č. XXXX/XX až do dňa 14.10.2014 do 05:00 hod., kedy bola na základe príkazu Okresného súdu Trnava vykonaná domová prehliadka, v rámci ktorej boli zaistené omamné látky (rastliny rodu Cannabis), na základe kriminalistického skúmania Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Bratislava pod číslom PPZ-KEU- BA-EXP-2014/14945 o hmotnosti 67,926 gramov (presnejšie konope s hmotnosťou po dosušení 42,75 gramov, sušené konope s celkovou hmotnosťou 24,86 gramov a drvené sušené konope s hmotnosťou 316 mg), ktorých hodnota bola najmenej 579,26 €, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle Zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok. Za tento trestný čin okresný súd uložil obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, pričom podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody: a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny mesiac u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho bydliska, a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona a § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd uložil obžalovanému po dobu výkonu ochranného dohľadu aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 2415-2432. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vykonané dôkazy pred zrušením rozsudku krajským súdom, pričom v súlade s právnym názorom krajského súdu neprihliadal na výsluch vyšetrovateľa Ing. H. L.. Okresný súd v súlade s právnym názorom vyjadreným krajským súdom zároveň v prípade tohto vyhláseného rozsudku upravil skutkovú vetu aj čo do uvedenia kvantifikácie drogy slovami „...o hmotnosti 67,926 gramov (presnejšie konope s hmotnosťou po dosušení 42,75 gramov, sušené konope s celkovou hmotnosťou 24,86 gramov a drvené sušené konope s hmotnosťou 316 mg)...“ tak, ako je to zrejmé z jeho výrokovej časti, pričom zdôraznil, že totožnosť skutku oproti podanej obžalobe nebola narušená. Nosným dôkazom viny obžalovaného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku boli jednak výsledky domovej prehliadky s podporou nezúčastnenej osoby pri nej zúčastnenej, znalecké skúmanie vecí pri nej zaistených a výpovede viacerých svedkov - najmä odberateľov a konzumentov marihuany, ktorí usvedčovali obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Okresný súd vyhodnotil vykonanú domovú prehliadku a prehliadku osobného motorového vozidla za zákonnú a preto považoval za zákonné aj dôkazy, ktoré boli pri nich získané. Z výsledkov domovej prehliadky a znaleckého skúmania mal za preukázané, že hodnota zaisteného konope (cannabis) o hmotnosti 67,926 gramu bola vo výške minimálne 579,26 eur. Okresný súd konštatoval, že vo svojej podstate bolo dôležité najmä to, že smetné nádoby, kde sa našli drogy, sa nachádzali na pozemku rodinného domu, teda v priestore, kde bolo súdom povolené vykonať domovú prehliadku, čo bolo potvrdené i zápisnicou o výkone domovej prehliadky a taktiež výpoveďou svedka X. B. ako osoby zúčastnenej na domovej prehliadke, ktorý síce nebol osobne prítomný pri nájdení drog, avšak bol prítomný pri ich zaisťovaní a fotení. Z fotodokumentácie vyhotovenej pri domovej prehliadke (najmä z fotografií pod poradovými číslami 117, 118, 119 a 121 - č.l. 1187-1188), súd I. stupňa zistil, že ani jedna zo smetných nádob na pozemku rodinného domu pred ich prehľadaním nebola riadne uzatvorená poklopom, pričom v prípade modrej smetnej nádoby bol jej poklop úplne otvorený a v prípade čiernej smetnej nádoby s modrým poklopom nebol tento poklop úplne zatvorený, bol len voľne položený na krabiciach od pizze (kúpenej podľa pokladničných bločkov dňa 12.10.2014 a objednanej do bydliska obžalovaného - P., M. L. XX), ktoré vytŕčali z nádoby a tým zabraňovali úplnému privretiu poklopu na nádobe, zároveň predmetný poklop nebol úplne tesniaci (bol plastový, rovnako ako smetná nádoba), čiže existoval evidentne aj priestor, kadiaľ mohol prechádzať vzduch, a teda aj zápach z nádoby do vonkajšieho prostredia. Okresný súd poznamenal k obrane obžalovaného v súvislosti s miestom nájdenia drog, že jeho obrana je čisto účelová, nakoľko je veľmi pravdepodobné, že obžalovaný ukryl drogy na mieste mimo rodinného domu, aby bolo možné spochybniť miesto ich prípadného nálezu a aby mal možnosť sa brániť odhaleniu jeho trestnej činnosti. Ďalší svedkovia - odberatelia a konzumenti drog boli kontradiktórne vypočutí v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní pred ich výsluchmi boli riadne ústne predsedom senátu poučení o dôvodoch, pre ktoré môžu odoprieť vypovedať (t.j. aj keby si výpoveďou mohli spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania), a až na jedného svedka (H. F.) všetci títo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní spontánne a z pohľadu obžalovaného jednoznačne usvedčujúco. Súd I. stupňa pri hodnotení výpovedí svedkov - odberateľov a konzumentov marihuany v súhrne poukázal na významné zhody, a to, že: o marihuanu kupovali od obžalovaného v cene 10 eur za 1 gram o používanie telefónneho čísla o akým spôsobom prišiel obžalovaný na stretnutie, na ktorých si kupovali od neho marihuanu, a ako a kde tieto stretnutia prebiehali o či im marihuanu predával skutočne obžalovaný, prípadne k jeho popisu o koľkokrát obžalovaný predal svedkom marihuanu o väčšina svedkov potvrdila, že balenie marihuany bolo v malých plastových sáčikoch, ktoré boli zapínateľné o obdobie, kedy od obžalovaného kupovali marihuanu Okresný súd poznamenal, že pokiaľ ide o spomenutú „hromadnú“ SMS správu na č.l. 1690-1716, ktorá bola oboznámená na hlavnom pojednávaní, tak z vykonaného dokazovania (znaleckého posudku č. 93/2014) vyplynulo, že v pamäti SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX (zaistenej s mobilným telefónom ako stopa č. 60) bolo uložených celkovo 113 telefónnych čísiel (pričom osoby, ktorým uložené telefónne čísla mali patriť, boli uvedené šifrovane, t.j. nie pod svojim menom a priezviskom, ale pod nejakou skratkou či prezývkou), medzi ktorými bolo však všetkých 53 telefónnych čísiel, na ktoré bola táto SMS správa, v znení „NOVY INDOR NA SKLADE!<LF>10/1 25/3 50/7 75/10“, aj zaslaná. Pri tom viacerí svedkovia vypovedali o množstevných zľavách, ktoré obžalovaný svojim odberateľom dával, čomu obsah tejto SMS správy v spojení s ich výpoveďami evidentne i napovedá. K námietke, že obžaloba Krajskej prokuratúry Trnava trpí vadou, že v odôvodnení obžaloby bolo síce niekoľkokrát uvedené množstvo nájdených omamných látok u obžalovaného, ktoré nebolo zakaždým totožné, sa okresný súd vyjadril tak, že na hlavnom pojednávaní oboznamoval neskorší podrobnejší znalecký posudok. K námietke nezákonnosti samotného zásahu PPU, vstupu do obydlia a streľby pri zásahu okresný súd ustálil, že domová prehliadka bola zákonná po všetkých stránkach. K námietke nedoručenia uznesenia o vznesení obvinenia, okresný súd uviedol, že uznesenie bolo doručené dňa 15.10.2014 (č.l. 9). K námietke porušenia zásady rovnosti strán, sa okresný súd vyjadril, že podľa názoru okresného súdu bola dodržaná rovnosť strán, nakoľko hlavné pojednávanie prebehlo kontradiktórne za účasti obžalovaného i jeho obhajkyne. K námietke nemožnosti preštudovať celý spis, okresný súd ustálil, že údaje prekopírované pri znaleckej činnosti na externý harddisk nemohli byť sprístupnené, resp. bola poskytnutá možnosť, aby si tieto údaje prekopírovali iné osoby (konkrétne obhajkyňa a rodičia obžalovaného). K námietke ohľadom rozdielnych telefónnych čísel, okresný súd uviedol, že išlo zjavne len o pisársku chybu iba v odôvodnení návrhov, ktorá nemala dopad na zákonnosť vydaných príkazov a údajov nimi zistených. K námietke v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 17.3.2009 sp.zn. III. ÚS 2/09: okresný súd ustálil, že uvedený nález nie je použiteľný na predmetnú trestnú vec. K námietke v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 19.11.2013 sp.zn. PL. ÚS 13/2013, sa okresný súd vyjadril, že uvedený nález nie je použiteľný na predmetnú trestnú vec. K námietke, že odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia sa nezhoduje s odôvodnením obžaloby, okresný súd uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia a obžaloba ani nemôžu mať úplne rovnaké odôvodnenie, keďže ide o rozhodnutia vydávané v rôznych fázach trestného stíhania. Okresný súd konštatoval, že bol naplnený kvalifikačný znak - na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Trestného zákona, keďže vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní preukázalo, že omamnú látku - marihuanu predával obžalovaný spolu 13 osobám. S poukazom na zákaz refomatio in peius zakotvený v § 327 ods. 2 Tr. por. nebolo možné uvažovať nad zmenou právnej kvalifikácie skutku s použitím kvalifikačného znaku - po dlhší čas, keďže odvolacie konanie bolo iniciované len obžalovaným, teda v jeho prospech. S prihliadnutím na to, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, obžalovanému bolo potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, keď trest mohol ukladať v sadzbe od 10 do 15 rokov. Obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko nezistil splnenie zákonných podmienok na jeho iné zaradenie (§ 48 ods. 4 Tr. zák.) Proti tomuto rozsudku obžalovaný a jeho náhradný obhajca ihneď na hlavnom pojednávaní do zápisnice zahlásil odvolanie, ktoré obžalovaný doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne v rozsahu č.l. 2468-2475 spisu. V odôvodnení odvolania najskôr zhrnul obsah napadnutého rozsudku. Namietal nejednoznačnosť a nejasnosť skutkovej vety, pričom skutkovú vetu napadnutého rozsudku modifikoval sám súd bez akéhokoľvek návrhu zo strany prokuratúry ako nositeľa dôkazného bremena. Takýmto konaním súdu došlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného v rozpore so zásadou reformatio in peius. Poukázal na to, že v skutkovej vete obžalobného návrhu Krajskej prokuratúry Trnava chýba uvedenie zaisteného množstva a druhu omamných látok. Vyjadril sa, že z dôvodu upresnenia hmotnosti omamných látok nebola zachovaná totožnosť skutku. Na viac má za to, že zásada totožnosti skutku bola porušená už podanou obžalobou, kde je skutok odlišne vymedzený, ako v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 14.10.2014. Argumentoval, že pojem obvykle jednorazovej dávky je pojem abstraktný. Výpovede svedkov H. D. a V. K., považoval za neurčité, keďže H. D. na hlavnom pojednávaní obžalovaného nespoznal a V. K. nevedel popísať osoby, od ktorých si kupoval marihuanu. Viaceré rozpory vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, najmä z výsluchu svedka X. B., nepriamo aj z výsluchu svedka P. ohľadne nájdenia omamných látok na pozemku rodinného domu. Zotrval na názore, že dôkazy produkované pri domovej prehliadke sú nezákonné. Rozporoval skutočnosť, že zo smetnej nádoby vychádzal špecifický zápach marihuany, pričom súd sa nezaoberal skutočnosťou, že nedosušený rastlinný materiál nájdený v smetných nádobách bol v uzatvárateľných vreckách, následne v druhom uzatvárateľnom vrecku väčšieho objemu a až následne v plastovej nádobe, ktorá bola uzatvorená a mala sa nachádzať pod krabicami od pizze v smetnej nádobe. Svedok X. B. uviedol, že on ako nezúčastnená osoba nebol osobne prítomný pri nájdení omamných látok. Doplnil, že sa pri domovej prehliadke nenašiel ani väčší obnos peňazí a ani váhy. Stery z rúk obžalovaného síce boli pozitívne, avšak na metamfetamín a nie na marihuanu. Má za to, že skutkový stav nebol riadne zistený. Uviedol, že nebol produkovaný dôkaz, ktorý by ho spájal s omamnými látkami nájdenými v smetných nádobách. Neexistuje žiadny priamy svedok, ktorý by ho (obžalovaného) videl dávať predmetnú umelohmotnú nádobu do smetných nádob. Namietal, že doposiaľ v trestnom konaní nebola preverená jeho obrana ohľadom vývozu smetí na druhý deň. Samotná skutočnosť, že sa voči nemu vedie iné trestné konanie nie je dôvodom na preberanie záverov o jeho vine v inom trestnom konaní. Doplnil, že okresný súd sám vykonával dokazovanie, čím konal v rozpore so zásadou kontradiktórnosti sporu, keď sám bez návrhu strán oslovil spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. za účelom stotožnenia vlastníka SIM karty. Poukázal na ust. § 2 ods. 10 Tr. por., pričom zdôraznil, povinnosťou súdu je spravodlivé rozhodnutie, za ktoré je nutné považovať aj rozhodnutie oslobodzujúce z dôvodu, že prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, keďže doposiaľ nebol trestaný za drogovú trestnú činnosť, predchádzajúce tresty mal v čase rozhodovania súdu vykonané, v čase skutku mal obžalovaný len 23 rokov a výmera tak vysokého trestu so zaradením obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia nebude mať na obžalovaného výchovný charakter. Namietal, že pri ukladaní trestu odňatia slobody súd opätovne poukázal na iné trestné konania, ktoré sa vedú proti obžalovanému na Okresnom súde v Trnave, čo je opätovne v rozpore so zásadou prezumpcie neviny v zmysle § 2 ods. 4 Trestného poriadku. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavili všetky predvolané osoby. Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol. Obhajkyňa obžalovaného nad rámec odvolania poukázala na rozpory medzi zápisnicou a výpoveďou svedka P. v časti použitia služobného psa pri nájdení omamných látok v predmetných smetných nádobách. Rozsudok prvého stupňa je zmätočný aj v časti vyhodnotenia ITP, pričom bol zamietnutý návrh obhajoby na vypočutie svedka U. P.. V prípade, že by súd predsa dospel k názoru, že rozsudok súdu prvého stupňa je čo do viny správny, uložený trest je vzhľadom na osobu obžalovaného, množstvo nájdených omamných látok neprimerane prísny a zaradenie obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia považuje za vysoko neúčelné a neprimerané, pričom na nápravu páchateľa by postačil aj trest v nižšej výmere a v nižšom stupni stráženia. Obhajca obžalovaného žiadal odvolaniu obžalovaného vyhovieť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Obžalovaný nad rámec odvolania uviedol, že v uznesení o vznesení obvinenia ako aj obžalobe je nesprávne uvedené miesto, kde boli drogy nájdené. Na výpoveď svedka P., ktorý sa zúčastnil priamo domovej prehliadky a jej výkonu nemá byť prihliadnuté, na čo poukázal i okresný súd v rozsudku. Záverečná reč obžalovaného zo dňa 8.6.2017 nebola premietnutá v odôvodnení rozsudku, ale okresný súd tam nechal jeho predchádzajúcu záverečnú reč. Úprimne oľutoval čo sa stalo a požiadal, v prípade, že by vec nebola vrátená na súd nižšieho stupňa, aby mu bol uložený miernejší trest a zaradenie do stredného stupňa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie. Postupom podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné a to vo výroku o treste. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil : · prokurátor krajskej prokuratúry podal dňa 11.6.2015 pod č. Kv 49/14/2200 - 207 v bode 2 obžalobu na O. D. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona · okresný súd rozhodol dňa 1.12.2016 rozsudkom, voči ktorému rozsudku podal odvolanie obžalovaný, pričom krajský súd rozhodol o podanom odvolaní tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol · okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní pred zrušením rozsudku krajským súdom dokazovanie výsluchom obžalovaného O. D., ako aj svedkov H. D., H. J., Ing. H. L. (avšak aktuálne na výsluch tohto svedka neprihliadal), Z. K., H. F., J. M., J. H., K. F., K. Y., G. P., G. Y., U. R., H. A., V. K., J. P., práp. E. P., X. B. a Mgr. L. P., a tiež znalca doc. Ing. Miroslava Mokrého, CSc., ako aj boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy zo spisu a prečítané znalecké posudky - znalca MUDr. Mária Straku č. 212/2014 a Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2014/14945. · okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní po zrušení rozsudku krajským súdom dokazovanie oboznámením odpisu RT z č.l. 2393, lustrácie v STA z č.l. 2395, lustráciou v databáze súdov č.l. 2396, registrom priestupkov z č.l. 2397-2398. Predmetnou vecou sa už krajský súd zaoberal vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.3.2017, kedy rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Okresný súd, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú, avšak krajský súd zistil v časti výmery trestu a zaradenia do ústavu na výkon trestu dôvod na zmenu napadnutého rozsudku. K výroku o vine: Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po zrušení rozsudku odvolacím súdom vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie vo vzťahu k výroku o vine, a zároveň tieto dôkazy, čo sa týka výroku o vine, správne vyhodnotil. Krajský súd sa stotožňuje s výsledkami vykonaného dokazovania k výroku o vine, pričom upriamuje pozornosť na výsledky domovej prehliadky za účasti nezúčastnenej osoby, na výpovede viacerých svedkov - najmä odberateľov a konzumentov marihuany a na záznamy telekomunikačnej prevádzky, nakoľko uvedené dôkazy jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Závery okresného súdu si odvolací súd osvojuje bez potreby ich ďalšieho opakovania. Odvolací súd konštatuje, že skutková veta je dostatočne jednoznačná a určitá, nakoľko je z nej zrejmé, že uvedeným protiprávnym konaním bol spôsobený konkrétny protiprávny následok vo vzájomnej príčinnej súvislosti. Okresný súd modifikoval skutkovú vetu ešte pred zrušením rozsudku odvolacím súdom na základe výsledkov vykonaného dokazovania, najmä znaleckého posudku. Keďže v tom čase ešte nebolo podané odvolanie obžalovaným, nemohlo prísť ani k porušeniu zásady reformatio in peius. Uvedeným postupom bola zároveň zachovaná totožnosť skutku, keďže bola zachovaná jeho podstata. Dôvodom, prečo v uznesení o vznesení obvinenia je uvedené množstvo drogy 59,84 gramov a v rozsudku figuruje množstvo drogy 67,926 gramov, je tá skutočnosť, že uznesenie o vznesení obvinenia vychádzalo z predbežného odborného vyjadrenia a rozsudok vychádzal zo znaleckého posudku, pričom až na základe vykonaného dokazovania, keď bol vypracovaný a oboznámený znalecký posudok Krimina-listického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14945 (č.l. 695), mohlo dôjsť k úprave skutkovej vety napadnutého rozsudku, kde je uvedené množstvo drogy 67,926 gramov. Avšak totožnosť skutku zostala zachovaná. Po zrušení rozsudku odvolacím súdom postupoval okresný súd v súlade s právnym názorom krajského súdu a pri právnej kvalifikácii podľa § 172 Trestného zákona vyjadril správne množstvo drogy hmotnostnou veličinou. Avšak pritom nedošlo k porušeniu zákazu reformatio in peius, nakoľko pri úprave skutkovej vety bolo to isté množstvo drogy vyjadrené inou veličinou, konkrétne bol počet obvykle jednorazových dávok nahradený počtom gramov, pričom takéto upresnenie nemalo žiaden vplyv na právnu kvalifikáciu a nebolo spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že finančné vyjadrenie minimálnej hodnoty zaistenej drogy je rovnaké ako v obžalobe, tak aj v rozsudku zrušenom odvolacím súdom a aj v napadnutom rozsudku, a to 579,26 eur. K námietke obžalovaného, že v odbornom vyjadrení pod č. PPZ-NKA-PDJ-4-076/2016 zo dňa 10.2.2015 (č.l. 694) je chybne vypočítaná hodnota drogy a absentuje údaj o účinnej látke THC v %, je potrebné uviesť, že chyba v počítaní spôsobila, že hodnota drogy bola nižšia, čo vyznelo v prospech obžalovaného, nakoľko chybný výpočet dospel k výsledku 579,26 eur avšak bezchybný výpočet by bol 67,926 g x 10 eur = 679,26 eur. Ďalej toto odborné vyjadrenie nebolo oboznamované na hlavnom pojednávaní, nakoľko bol oboznamovaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14945 (č.l. 695), ktorý už údaj o účinnej látke THC v % obsahuje. Okrem toho je na mieste zdôrazniť, že aj právna prax sa naďalej vyvíja a tým sa menia aj požiadavky na rozsah a obsah údajov uvedených v predbežnom vyjadrení alebo znaleckom posudku. II. Ak je splnený predpoklad uvedený v bode I., sú rastliny rodu Cannabis (konopa) omamnou látkou v zmysle § 171 ods. 1 alebo § 172 ods. 1 Trestného zákona bez ohľadu na okolnosť, že ide o rastliny doposiaľ nespracované na účel aplikácie sušením (prípadne lúhovaním), nakoľko suchý extrakt, tinktúra (etanolový výluh) a živica z takých rastlín sú rovnako omamnými látkami, zaradenými (každá osobitne) v tej istej prílohe zákona. Doposiaľ pestované rastliny teda nie sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu omamnej látky alebo psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona. (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015) Nemožno priznať úspech argumentácii obžalovaného, že pri predmete č. 13 išlo o nedosušené konope 48,48 g, ktoré nemohlo byť vôbec skúmané z hľadiska množstva účinnej látky a že uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 14.10.2014 nie je dôvodné, nakoľko nie je zrejmé, či skutočne ide o omamnú látku, pretože absentuje akýkoľvek údaj o množstve účinnej látky THC v zaistenej rastline. Dôvodom je tá skutočnosť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2016, sp. zn. Tpj 88/2015 je ustálené, že aj nedosušené rastliny sú za splnenia zákonných podmienok omamnou látkou. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14945 (č.l. 695) už uvedený údaj o účinnej látke THC v % obsahuje, konkrétne na č.l. 710 je uvedené, že: „Predmet č. 13 - v predloženom plastovom vrecku s tlakovým uzáverom sa nachádzalo konope s hmotnosťou po dosušení 42,75 g a priemernou koncentráciou THC 12,8 % hmotnostného.“. Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď po zrušení rozsudku odvolacím súdom nepristúpil k zmene skutkovej vety v neprospech obžalovaného v časti hodnoty drogy. Dôvodom je tá skutočnosť, že odvolanie proti predchádzajúcemu rozsudku, ktorý bol zrušený odvolacím súdom, podal iba obžalovaný. Zmena hodnoty drogy v skutkovej vete smerom nahor zo sumy 579,26 eur na 679,26 eur by jednoznačne bola v neprospech obžalovaného. V zmysle zákazu reformatio in peius zakotveného v zmysle § 327 ods. 2 Trestného poriadku preto takýto postup nebol možný. Aj keď znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2014/14945 (č.l. 695) obsahuje údaj o počte obvykle jednorazových dávok drogy, tento údaj nie je pre orgány činné v trestnom konaní a súdy záväzný a tieto orgány sú oprávnené túto otázku posúdiť samostatne. Odvolací súd poznamenáva, že pojem obvykle jednorazovej dávky je pojem právny, ktorý je interpretovaný súdnou praxou. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že pri marihuane sa považuje za obvykle jednorazovú dávku množstvo s minimálnou hmotnosťou 0,5 g. Kritérium obvykle jednorazovej dávky má opodstatnenie pre určenie, či došlo k prechovávaniu omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu alebo pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu, ktorý pojem je upravený v § 135 Trestného zákona. Uvedenou skutočnosťou sa však odvolací súd bližšie nezaoberal, nakoľko uvedený pojem je relevantný pri právnej kvalifikácii podľa § 171 Trestného zákona a žalovaný skutok bol právne kvalifikovaný podľa § 172 Trestného zákona. Aj keď je v skutkovej vete napadnutého rozsudku uvedené drvené sušené konope s hmotnosťou 316 mg, k tomuto je potrebné uviesť, že uvedené množstvo nie je možné vnímať izolovane, ale je ho potrebné vyhodnotiť spolu s ďalšími množstvami uvedenými v tej istej zátvorke v skutkovej vete napadnutého rozsudku a to, konope s hmotnosťou po dosušení 42,75 gramov, sušené konope s celkovou hmotnosťou 24,86 gramov a drvené sušené konope s hmotnosťou 316 mg, čo spolu predstavuje hmotnosť 67,926 gramov. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že pre uvedenú situáciu nie je relevantné uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4To/11/2014 zo dňa 23.1.2014, ako na to nesprávne poukazuje obžalovaný. Podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku : Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu. K namietanej zákonnosti domovej prehliadky odvolací súd uvádza, že Príkaz na domovú prehliadku Okresného súdu Trnava č. OS-TT-V-370-1/2014 zo dňa 10.10.2014 (č.l. 1166) bol zákonný, nakoľko domovú prehliadku nariadila sudkyňa pre prípravné konanie z dôvodu, že existovalo dôvodné a opodstatnené podozrenie, že v rodinnom dome vrátane zastavaných plôch, nádvorí a záhrad na ul. M. L. v obci P. je vec dôležitá pre trestné konanie. Domová prehliadka bola vykonaná zákonne, nakoľko domová prehliadka bola realizovaná na základe príkazu na domovú prehliadku a po predchádzajúcej márnej výzve adresovanej dotknutej osobe. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pri domovej prehliadke bol prítomný aj obžalovaný, obhajca a nezúčastnená osoba, ktorí všetci bez výhrad zápisnicu o domovej prehliadke zo dňa 14.10.2014 (č.l. 1170) podpísali. Dôležitá je aj skutočnosť, že predmetné smetné nádoby sa našli v priestore, na ktorý bol vydaný príkaz na domovú prehliadku. Tvrdenie obžalovaného o tom, že predmetné smetné nádoby boli na ulici, nevedela potvrdiť ani svedkyňa U. R. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní zo dňa 30.6.2016 (č.l. 2056). Táto svedkyňa odchádzala od obžalovaného okolo polnoci v noci pred uskutočnením domovej prehliadky, pričom si nepamätala, kde boli v tom čase smetné nádoby, ale vedela, že smetné nádoby boli obvykle pri koterci v záhrade. Podľa § 30 ods. 2 Trestného poriadku : Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. Podľa § 105 ods. 2 Trestného poriadku : K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie. Nezúčastnená osoba, ktorá sa má pribrať k úkonom, u ktorých to zákon ustanovuje, má zabezpečiť nestrannosť vykonania úkonu. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 TdoV 16/2014 zo dňa 15. júla 2014) Nezúčastnená osoba nie je oprávnená zasahovať do priebehu domovej prehliadky a je len prvkom nestrannosti. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejedná-vanej veci išlo o väčšiu domovú prehliadku, nie je fyzicky možné, aby bola nezúčastnená osoba prítomná v jednom časovom okamihu na všetkých jednotlivých miestach, kde bola uskutočňovaná domová prehliadka. K námietke, že nedosušený rastlinný materiál nájdený v smetných nádobách bol v uzatvárateľných vreckách, následne v druhom uzatvárateľnom vrecku väčšieho objemu a až následne v plastovej nádobe, odvolací súd konštatuje, že policajný pes je špeciálne vycvičený na hľadanie drog aj pri veľmi nízkej koncentrácii zápachu. Odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na právny inštitút nedotknuteľnosti obydlia, keďže smetná nádoba sa nachádzala na pozemku pri dome, je existencia priameho svedka, ktorý by videl obžalovaného dávať predmetnú umelohmotnú nádobu do smetných nádob, vysoko nepravdepodobná. Odvolací súd pripomína, že výsledky sterov z rúk obžalovaného môžu byť ovplyvnené viacerými faktormi, napr. použitie rukavíc, umytie rúk, utretie rúk, balenie omamnej látky, a preto je potrebné hodnotiť tento dôkaz vo vzájomných súvislostiach. Samotná skutočnosť, že na rukách obžalovaného bola na steroch zistená prítomnosť inej látky ako marihuany sama osebe nemôže byť dôvodom oslobodenia obžalovaného. Odvolací súd konštatuje, že výpovede svedkov H. D. a V. K. sú dostatočne určité, i keď svedok H. D. nevidel obžalovanému do tváre (č.l. 2036) a V. K. na otázku obžalovaného, či ho pozná, odpovedal, že nie (č.l. 2144), keďže uvedené výpovede svedkov je potrebné hodnotiť nielen izolovane, ale aj v súvislosti s ostatnými výpoveďami svedkov pri hodnotení významných zhôd a ďalšími dôkazmi. Na mieste je poznamenať, že na základe príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky Okresného súdu Trnava zo dňa 12.5.2014 sp.zn. OS-TT-V-151-1/2014-Ntt-telefónne číslo XXXX XXX XXX (č.l. 1544, resp. 2227-2229) vyplynula z prepisov záznamov z telekomunikačnej prevádzky (č.l. 1545-1563) SMS komunikácia okrem iného medzi monitorovaným telefónnym číslom a telefónnym číslom XXXXXXXXXXXX (registrované na svedka V. K.). Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku : Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. III. V zmysle § 2 ods. 11 Trestného poriadku môže súd vykonať na hlavnom pojednávaní aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má však svoje hranice a tie končia tam, kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7) a hranice rovnosti strán v konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14). Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu. (Judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline prijatý 8.9.2009 č. Jtk 5/09) Odvolací súd nezistil porušenie zásady kontradiktórnosti a zásady nestrannosti a nezávislosti súdu, keďže ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku umožňuje súdu vykonať výnimočne aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Vykonanie jedného dôkazu dopytom na mobilného operátora za účelom zistenia užívateľa telefónneho čísla nemožno považovať za obstaranie dôkazu v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a nestrannosti a nezávislosti súdu. K navrhovanému výsluchu svedkov, ktoré obžalovaný žiadal v odvolacom konaní, je potrebné uviesť nasledovné: · Mgr. L. P. sa už na hlavnom pojednávaní zo dňa 1.12.2016 (č.l. 2261) vyjadrila k odbornému vyjadreniu č. PPZ-NKA-PDJ-4-076/2016 zo dňa 10.02.2015 (č.l. 694) · výsluch svedka K. Y., kpt. Ing. B. O. nebol obsiahnutý v návrhu na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní zo dňa 6.7.2015 (č.l. 1845) · obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 1.12.2016 (č.l. 2262) oznámil, že sa nevyjadruje k znaleckému posudku č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/14945 (č.l. 695-721) · obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 16.8.2016 (č.l. 2144) oznámil, že netrvá na vypočutí spoluobvinených H. L. a H. H. · obžalovaný na hlavnom pojednávaní zo dňa 8.6.2017 (č.l. 2409) navrhol opätovne vypočuť osobu U. P., pričom na tomto hlavnom pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie, ktorým podľa § 272 ods. 3 Tr.por. súd odmieta vykonať dôkazy navrhnuté obžalovaným na dnešnom termíne hlavného pojednávania · na hlavnom pojednávaní zo dňa 21.10.2016 (č.l. 2214) bolo vyhlásené uznesenie, ktorým podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmieta vykonať ostatné dôkazy navrhnuté obžalovaným O. D. na č.l. 1845 a 2035, a to predvolať a vypočuť príslušníkov KR PZ PPÚ Nitra, svedkov Z. H. a G. M. Vzhľadom na to, že jeden zo svedkov bol už vypočutý, ďalej obžalovaný už skôr oznámil, že na výsluchu niektorých svedkov netrvá, a vykonanie dôkazov výsluchom niektorých svedkov bolo súdom prvého stupňa odmietnuté, odvolací súd dospel k záveru, že uvedený návrh výsluchu svedkov nemôže priniesť žiadne nové skutočnosti. Odvolací súd preto považuje vykonané dokazovanie za dostatočné a dospel k záveru, že nie je potrebné doplniť dokazovanie ďalšími výsluchmi. Nemožno priznať úspech ani tej námietke obžalovaného, že jeho záverečná reč zo dňa 8.6.2017 nebola premietnutá v odôvodnení napadnutého rozsudku, ale bola tam ponechaná predchádzajúca záverečná reč, nakoľko okresný súd správne v napadnutom rozsudku na str. 28 konštatoval, že námietky obžalovaného prednesené v záverečnej reči dňa 08.06.2017 sa zväčša opakovali, teda boli už prednesené a súdy sa s nimi zaoberali a vyhodnotili ich. K výroku o treste: Odvolací súd ustálil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie. I keď v tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie, nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného, možnosť nápravy obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona : Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a už bol za taký čin odsúdený, b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti, c) závažnejším spôsobom konania, d) na chránenej osobe, alebo e) vo väčšom rozsahu. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona : Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Okresný súd správne v dôvodoch rozsudku vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne zistil, že nie je daná ani poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť. Správne preto bolo, že nepristúpil k úprave trestnej sadzby. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 172 odsek 2 Trestného zákona je 10 rokov až 15 rokov. Krajský súd však konštatuje dôvody na zmiernenie napadnutého rozsudku v časti výmery trestu a zaradenia do ústavu na výkon trestu. Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností, krajský súd konštatuje, že nie je daná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nakoľko z obsahu prednesov obžalovaného a vo vzájomnej súvislosti jeho vyjadrení, je zrejmé, že obžalovaný sa nepriznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne neoľutoval. Okresný súd postupoval nesprávne, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov, keď napriek pominutiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona uložil rovnako prísny trest ako v predchádzajúcom rozsudku, ktorý bol odvolacím súdom zrušený. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný je ešte v mladom veku a prejavoval svoj zámer do budúcna si zabezpečovať legálne príjmy na základe pracovného pomeru, je účelné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 10 (desať) rokov. Nemožno sa stotožniť ani s tým postupom, keď obžalovaného zaradil do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko vzhľadom na mieru narušenia obžalovaného ( jeho vek a skutočnosť, že nebol vo výkone trestu odňatia slobody), bude náprava obžalovaného lepšie zaručená pri zaradení obžalovaného do ústavu so stredným stupňom stráženia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd na základe odvolania obžalovaného zmenil napadnutý rozsudok v časti výmery trestu a zaradenia do ústavu na výkon trestu v prospech obžalovaného a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok ponechal nedotknutý. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný