Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5To/38/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115012012 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115012012.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného Y. H. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.4.2016, č.k. 30T/132/2015-259, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.1.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný: Y. H., nar. XX. XX. XXXX v M., bytom M., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, uznáva sa za vinného, že dňa 03.06.2015 v čase asi o 00.10 hodine v M. na L. ulici prechovával pre svoju vlastnú potrebu 1ks papierovej skladačky s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 46 mg s účinnou látkou metamfetamínu viac ako 10 mg vo forme voľnej bázy a 1 ks zatavenej injekčnej striekačky o objeme 2 ml s obsahom kryštalického materiálu o hmotnosti 60 mg s účinnou látkou metamfetamínu viac ako 10 mg vo forme voľnej bázy, čo predstavuje 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, čím spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obvinenému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.4.2016, č.k. 30T/132/2015-259 rozhodol tak, že obžalovaného Y. H. uznal za vinného, že dňa 03.06.2015 v čase asi o 00.10 hodine v M. na L. ulici prechovával pre svoju vlastnú potrebu 1ks papierovej skladačky s obsahom kryštalického materiálu s hmotnosťou 46 mg s účinnou látkou metamfetamínu viac ako 10 mg vo forme voľnej bázy a 1ks zatavenej injekčnej striekačky o objeme 2 ml s obsahom kryštalického materiálu o hmotnosti 60 mg s účinnou látkou metamfetamínu viac ako 10 mg vo forme voľnej bázy, čo predstavuje minimálne 2 obvykle jednorazové dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu psychotropnú látku, čím spáchal prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona. Za bol odsúdený podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Bezprostredne po vyhlásení uvedeného rozsudku, podali obžalovaný aj jeho obhajca odvolanie proti výroku o vine a o treste, ako aj konaniu, ktoré im predchádzalo. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. V odôvodnení podaného odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že napadnutý výrok o vine bol založený na nezákonne získaných dôkazoch. Bezpečnostnú prehliadku, ktorú mali obžalovanému vykonať príslušníci policajného zboru, považuje za nezákonnú, nakoľko táto, vzhľadom na svoj priebeh, mala charakter osobnej prehliadky. Obhajca tiež namieta, že pokiaľ sa po vykonaní osobnej prehliadky nenašli u obžalovaného žiadne drogy, odpadol dôvod na vykonanie služobného zákroku voči nemu, teda na obmedzenie osobnej slobody a predvedenie na útvar polície. Preto ďalšia činnosť polície mala charakter legalizovania predchádzajúceho nezákonného postupu a pokiaľ boli u obžalovaného v tomto štádiu konania nájdené drogy, neboli získané v súlade so zákonom a preto na takto získaný dôkaz nemožno v trestnom konaní prihliadať. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka H. F. v ako nedôvodnú, napriek tomu to, že tento svedok sa nemohol s obžalovaným po skutku kontaktovať, nakoľko bol vzatý do väzby. Obhajca obžalovaného tiež poukázal na to, že pri stanovení jednej obvykle jednorazovej dávky drogy v prípade pervitínu, nie je jednotná súdna prax. Obžalovaný mal prechovávať pre vlastnú potrebu 1 kus papierovej skladačky s obsahom kryštalického materiálu v množstve 46 miligramov s účinnou látkou metamfetamínu viac ako 10 miligramov a 1 kus zatavené injekčné striekačky s obsahom kryštalického materiálu o hmotnosti 60 miligramov s uvedenou účinnou látkou viac ako 10 miligramov. Nakoľko ani v jednom prípade množstvo kryštalickej látky nedosiahlo 100 miligramov, uvedené množstvo kryštalickej látky nie je možné z hľadiska hmotnostného kritériách považovať za jednou obvykle jednorazovú dávku drogy. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a preto je napadnutý rozsudok chybný vo výroku o vine a aj uložený trest odňatia slobody je nedôvodný. Obhajca obžalovaného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Sám obžalovaný v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že skutok, pre ktorý je stíhaný sa nestal a dôkazy, na základe, ktorých bol odsúdený sú získané nezákonne. Prvostupňový súd zle vyhodnotil výpoveď svedka F. a prokurátor aj súd odmietol vykonať dôkaz vypočutím audio nahrávky z nezákonnej osobnej prehliadky. V jeho prípade sa nejedná o dve jednorazové dávky drogy, ale iba o jednu. Žiaden trestný čin preto nespáchal. Obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a rozhodnúť tak, že skutok nie je trestným činom a z tohto dôvodu ho spod obžaloby oslobodiť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj (1) a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. (2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. (3) Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 Trestného poriadku (1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. (2) Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. (3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Na verejnom zasadnutí, ktoré nariadil odvolací súd na rozhodnutie o opravnom prostriedku obhajca zotrval na písomne podanom odvolaní. Obžalovaný uviedol, že sa chce priznať k trestnej činnosti, je mu to ľúto a vzhľadom na zmeny v jeho osobnom živote chce prehodnotiť svoje správanie, ktorého sa dopustil v minulosti. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k týmto záverom. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, tieto nie sú, z hľadiska ich obsahu novými, väčšinu z nich uplatnil obžalovaný už v prvostupňovom konaní a prvostupňový súd sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal. Pokiaľ ide o dôkazy, na základe ktorých, bola ustálená vina obžalovaného, tieto identifikoval prvostupňový súd správne a uviedol ich v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedené dôkazy bez rozumných pochybností preukazujú, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Zákonnosť získaných dôkazov odôvodňoval v napadnutom rozsudku prvostupňový súd a odvolací súd sa s touto argumentáciou stotožňuje. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby príslušníci policajného zboru pri vykonávaní bezpečnostnej prehliadky postupovali v rozpore so zákonom. Tvrdenia obžalovaného o nezákonnosti tejto bezpečnostnej prehliadky neboli potvrdené žiadnymi relevantnými dôkazmi, pričom na druhej strane stoja výpovede svedkov C. J. a R. N., z ktorých vyplývajú skutočnosti svedčiace o legálnom spôsobe vykonania osobnej prehliadky obžalovaného. Nemožno teda súhlasiť ani s tou námietkou, že následný postup príslušníkov policajného zboru, ktorý obmedzili osobnú slobodu obžalovaného a predviedli ho na útvar policajného zboru, bol nezákonný. Účelom vykonania osobnej prehliadky obžalovaného nebolo nájdenie omamných alebo psychotropných látok, ktoré mal mať pri sebe (podľa podozrenia, ktorým disponovala polícia), ale preverenie, či obžalovaný pri sebe nemá zbraň. Jeho následné predvedenie na útvar policajného zboru a vykonanie osobnej prehliadky v súlade so zákonom, je preto potrebné označiť za zákonný spôsob získania dôkazov. Tak ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd, svedok Dušan Bažík nebol priamym svedkom vykonávania bezpečnostnej prehliadky obžalovaného a preto jeho výpoveď nebolo možné hodnotiť ako relevantný dôkaz, ktorý by vyvracal skutočnosti zistené z výpovedí zasahujúcich príslušníkov policajného zboru. Naviac, výpoveď tohto svedka je v určitých bodoch v rozpore s výpoveďou samotného obžalovaného. Pri hodnotení výpovede tohto svedka teda prvostupňový súd nepochybil. Skutočnosť, ktorú v konečnom dôsledku nespochybňoval ani sám obžalovaný, že pri osobnej prehliadke bola u neho nájdená v dvoch rôznych baleniach kryštalická látka, nespochybňujú ani nevyvracajú žiadne iné vykonané dôkazy. Znaleckým skúmaním bolo potom nepochybne zistené, že tieto látky obsahujú účinnú látku metamfetamín v koncentrácii, ktorá umožňuje kvalifikovať zaistenú kryštalickú látku z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák., ako psychotropnú látku v zmysle zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu v množstvu zaistenej psychotropnej látky vychádzal odvolací súd z názoru, že za jednu prie- mernú obvykle jednorazovú dávku psychotropnej látky metamfetamínu je potrebné považovať mate- riál, ktorý dosahuje minimálnu celkovú hmotnosť 100 mg (s obsahom účinnej látky minimálne 10 mg.) Celkovú hmotnosť zaisteného materiálu posúdil v ich celistvosti, teda bez ohľadu na to, že obžalovaný prechovával drogu rozdelenú na dve časti. Podľa prevládajúcej súdnej praxe je pojem „obvykle jednorazová dávka“ pojem právny a nie medicínsky. Rozumie sa ním dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny užívateľov kon- zumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014). Zo správy Národného monitorovacieho centra pre drogy o stave drogovej problematiky na Slovensku za roky 2006-2008 možno vyvodiť, že za jednu dávku metamfetamínu sa považuje dávka na úrovni 100 mg až 200 mg. Podobne tak správa českého Národného monitorovacieho strediska pre drogy a drogo- vé závislosti (2003 - 2006) uvádza, že obvyklá dávka metamfetamínu je 100 mg. (dostupné na -.). Uvedené zdroje tak poskytujú dostatok informácií na stanovenie hmotnostného kritéria jednej obvykle jednorazovej dávky drogy, ktorá predstavuje minimálne 100 miligramov. Nakoľko sa u obžalovaného našlo celkovo 106 mg pervitínu, predstavuje toto množstvo jednu obvykle jednorazovú dávku drogy. Uvedené zistenia a závery odvolacieho súdu, sú v rozpore s napadnutým výrokom prvostupňového rozsudku o vine. Prvostupňový súd v opise skutku uvádza, že zaistený kryštalický materiál predstavuje najmenej 2 obvykle jednorazovej dávky drogy, čo však nie je v súlade s vyššie uvedenými zisteniami odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o výrok o treste, tento považuje odvolací súd, z pohľadu určenia druhu trestu, jeho výmery, ako i spôsobu výkonu za zákonný a správny. Pri správnom zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v § 171 ods. 1 Trestného zákona v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona. Výšku uloženého trestu, ako i spôsob jeho výkonu stanovil prvostupňový súd správne s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný spáchal predmetný skutok pomerne krátko po svojom prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody. Rovnako i zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia vychádza z naplnenia zákonných predpokladov uvedených v § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Uloženie ochranného opatrenia v podobe proti toxikologického liečenie ústavnou formou odôvodňujú závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, na ktoré poukázal prvostupňový súd v závere odôvodnenia napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok bol vydaný na základe dokazovania realizovaného v dostatočnom rozsahu a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Pochybenie prvostupňového súdu vo vzťahu k nesprávnemu zisteniu počtu obvykle jednorazovej dávky drogy bolo možné napraviť v odvolacom konaní postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Preto odvolací súd ohľadne tohto výroku vykonal zmenu tak, že zaistené množstvo kryštalického materiálu ustálil ako 1 obvykle jednorazovú dávku drogy. Táto zmena nemala vplyv na právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. V zmysle ustanovenia § 321 ods. 3, časť za bodkočiarkou Trestného poriadku, musel odvolací súd pri zrušení výroku o vine zrušiť súčasne aj celý výrok o treste a o ochrannom opatrení. Tieto výroky rovnako nahradil vlastným rozhodnutím v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku. Pretože tieto výroky prvostupňového rozhodnutia považoval správne a zákonné, rozhodol v tejto časti rovnako ako prvostupňový súd. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.