Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/217/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201093 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201093.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený splnomocnenkyňou: PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: G. R., nar. XX.XX.XXXX, J. XX, F., o zaplatenie sumy 1.102,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27C/32/2015-39 zo dňa 10.02.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 203,85 Eur p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku žalobu zamietol, druhým odsekom výroku žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 48, § 52 ods. 1, § 451 ods. 1, § 457, § 458 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2, § 122 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vecne argumentoval tým, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej zaplatenie sumy 1.102,96 Eur s príslušenstvom z titulu uzatvorených Zmlúv o pripojení, pričom žalovaná záväzky z týchto zmlúv neplnila, neuhradila splatné faktúry za poskytnuté služby od 01.01.2012 do 30.04.2012 v celkovej výške 203,85 Eur. Právny predchodca žalobcu od zmluvy platne odstúpil podaním zo dňa 03.05.2012. Sám naformuloval zmluvu a všeobecné podmienky na poskytovanie služieb a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc - § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Žalobca sa domáha vydania plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je povinnosťou súdu z úradnej povinnosti prihliadať k premlčaniu, a preto sa súd zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku. Návrh bol podaný na súd dňa 26.01.2015. Nakoľko žalobca od zmluvy odstúpil a táto od počiatku zanikla, má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške odplaty za poskytnuté služby. Súd dospel k záveru, že návrh bol v celom rozsahu podaný po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty, ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr a uplynula dňa 17.02.2014, 17.03.2014, 17.04.2014, 18.05.2014 a 18.06.2014, preto súd návrh zamietol a to aj v časti uplatnených zmluvných pokút spolu vo výške 899,11 Eur, nakoľko nárok na ich zaplatenie zanikol odstúpením od zmlúv v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Plne úspešná žalovaná má nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní si k náhrade žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti tomuto rozsudku, výslovne proti zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 203,85 Eur za vyfakturovanú cenu služieb, podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v odvolaním napadnutej časti vyhovie. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že povinnosťou žalovanej bolo riadne a včas uhrádzať mesačné faktúry. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 48 ods. 2 OZ a poukázal na to, že právny predchodca žalobcu využil zákonnú možnosť a deň zániku zmluvy dohodol so žalovanou inak priamo v bode 13.12. VOP, podľa ktorého odstúpenie nadobúda účinnosť posledným dňom mesiaca, v ktorom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane. Poskytovateľ služby teda neprejavil vôľu, aby zmluva zanikla od začiatku, ale až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, preto všetky nároky vzniknuté pred zánikom zmluvy, nie sú dotknuté. Odstúpenie od zmluvy bolo dourčené do konca mája 2012, zmluva teda zanikla 31.05.2012, preto všetky faktúry, ktoré sú predmetom žaloby, nie sú nárokom z bezdôvodného obohatenia, ale peňažným nárokom, ktorý bol riadne uplatnený v 3-ročnej premlčacej dobe. Všetky faktúry za poskytnuté služby vo výške 203,85 Eur boli žalobou uplatnené v lehote. 4. Žalovaná odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadrila. 5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. 7. Z obsahu a rozsahu podaného odvolania je jednoznačné, že odvolateľ napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie výslovne len v zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 203,85 Eur (t.j. v časti, v ktorej sa domáhal ceny poskytnutých služieb), preto vo zvyšnej zamietajúcej časti (týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 899,11 Eur a úrokov z omeškania) v dôsledku nedostatku podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, bol ukončený odstúpením od zmluvy zo dňa 03.05.2012. Sporným zostalo, či v dôsledku tohto odstúpenia došlo v zmysle ust. § 48 OZ k zrušeniu zmluvy od začiatku (ex tunc) alebo až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, tak ako argumentuje žalobca poukazujúc na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP. 12. Medzi účastníkmi konania boli v zmluve o úvere dohodnuté odchylne právne následky odstúpenia od zmluvy ako sú upravené v § 48 ods. 2 a § 457 OZ a to v čl. 7 predmetnej zmluvy, čo znamená, že takéto zmluvné dojednanie sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a preto s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka dojednanie v čl. 7 bod 5, 6 zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú. 13. Vzhľadom na to, že došlo k odstúpeniu od zmluvy a k jej zrušeniu od počiatku, plnenie, ktoré má žalovaná vrátiť, možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia, tak ako správne uzavrel súd prvej inštancie. V prípade premlčania povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je potrebné aplikovať § 107 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, a teda posúdiť 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Žalobný návrh bol na súd podaný až dňa 26.01.2015, teda po uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, a preto ho bolo potrebné z dôvodu premlčania, na ktoré je súd povinný prihliadať ex offo (ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014), ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. 14. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na odchylnú zmluvnú úpravu vo VOP, v zmysle ktorej odstúpením od zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy už od začiatku (ex tunc), ale až posledným dňom mesiaca, v ktorom bolo odstúpenie doručené účastníkovi, na takúto zmluvnú úpravu nebolo možné prihliadnuť v dôsledku nevyhnutnosti aplikácie ustanovenia § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej zákonnej právnej úpravy. Preto je neprípustné a v rozpore so základnými princípmi ochrany spotrebiteľa, aby bolo pre spotrebiteľa záväzné zmluvné dojednanie, odchylné od zákonnej úpravy, ktoré je pre neho nevýhodnejšie. V danom prípade teda nemohlo platne dôjsť k odchýleniu sa od zákonnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy v podobe zrušenia zmluvy od počiatku v zmysle § 48 OZ tak, že by sa okamih účinkov zrušenia zmluvy posunul až na čas doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, nakoľko takáto zmluvná úprava je pre žalovanú ako spotrebiteľku nevýhodnejšia, a to práve v súvislosti s otázkou premlčania. 15. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil. 17. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).