Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10CoP/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201341 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115201341.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar. XX. R. XXXX, bytom Z., D. XXXX/XX, štátny občan Juhoafrickej republiky (otec), zastúpeného advokátom: JUDr. Michal Antal, Trnava, Hlavná 13, proti druhému manželovi: L. T., nar. XX. I. XXXX, bytom Z., D. XXXX/XX (matka), o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode: F. B., nar. XX. Y. XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, o odvolaní navrhovateľa a druhého manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 24. marca 2016 č. k. 11P/10/2015-256 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozvodu manželstva, zamietnutia návrhu na zákaz styku, uloženia výchovného opatrenia a v časti náhrady trov konania a trov štátu p o t v r d z u j e . V napadnutej časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou F. B. každý kalendárny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti jej matky, v priestoroch občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti v Trnave, Štefánikova 6, IČO: 42 165 814, za prítomnosti psychologičky centra. Matka maloletú na začiatku styku otcovi odovzdá a otec po skončení styku maloletú matke odovzdá, v Centre pre rast osobnosti v Trnave, Štefánikova 6, IČO: 42 165 814, za prítomnosti psychologičky centra. Poplatok za realizáciu styku za účasti psychologičky bude Centru pre rast osobnosti uhrádzať otec. Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť. Každý z rodičov je povinný prípadnú prekážku pri realizácii práva na styk druhému rodičovi oznámiť, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh druhého manžela na prerušenie konania a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súčasne schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloleté dieťa bolo zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, obidvaja rodičia boli ustanovení za oprávnených maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, otec bol zaviazaný platiť výživné na maloletú sumou 120 eur mesačne, do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou bol zamietnutý a styk otca s maloletou bol upravený nasledovne: v období prvých 12 stretnutí od právoplatnosti rozsudku každý kalendárny týždeň v utorok od 15.45 hod. do 16.45 hod., v neprítomnosti matky, v priestoroch občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti, Trnava, Štefánikova 6 (ďalej len „Centrum“), s tým, že matka maloletú otcovi odovzdá v Centre za prítomnosti psychologičky, ktorá bude prítomná pri výkone styku, po skončení ktorého si matka od otca maloletú za rovnakých podmienok prevezme. Poplatok za realizáciu styku za účasti psychológa bude Centru uhrádzať otec. Po zrealizovaní prvých 12 stretnutí za prítomnosti psychológa bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou v neprítomnosti matky, každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že maloletú otec prevezme pred bytovým domom matky, na ktorom mieste ju tiež odovzdá po skončení styku. Matke bola uložená povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne fyzicky a psychicky pripraviť, pričom obidvaja rodičia sú povinní dodržiavať stanovené hodiny upravených stretnutí. V prípade nemožnosti uskutočnenia styku z vážnych dôvodov na strane maloletej alebo rodičov, sú rodičia povinní túto skutočnosť navzájom si oznámiť 24 hodín pred začatím styku. Súd prvej inštancie nariadil rodičom, ako i maloletému dieťaťu výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, od právoplatnosti tohto rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o dieťa, zlepšenia rešpektovania otca v roli rodiča maloletej zo strany matky, usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej a obnovenia vzťahu otca s maloletou. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1, § 2, § 22 ods. 1, § 24 ods. 1, § 38 ods. 1, § 38a, § 39 ods. 1 ZMPS (zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov), § 41 ods. 2, § 101 ods. 1, 2, § 109 ods. 1 písm. b/, § 109 ods. 2, § 113 ods. 1, § 154 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4, § 25 ods. 1 až 4, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 37 ods. 2 písm. d/, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 ZoR (zákon o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že v konaniach uvádzaných druhým manželom, označených pod č. ČVS: ORP-248/4-VYS-TT-2016, vedeného na ORPZ Trnava a ako vyšetrovanie na Okresnej prokuratúre v Topoľčanoch, nie je riešená žiadna otázka, na vyriešenie ktorej by súd prvej inštancie musel čakať a ktorá by odôvodňovala prerušenie konania, a to obligatórneho alebo fakultatívneho. Preto návrh na prerušenie konania druhého manžela bol zamietnutý. Predmetom prvého konania je trestné oznámenie druhého manžela, smerujúce voči navrhovateľovi pre podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania, pričom jeho výsledky nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v prejednávanej veci o rozvode manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Konanie na Okresnej prokuratúre v Topoľčanoch (neoznačené číslom konania) sa malo týkať dvojitej identity navrhovateľa a falšovania úradných listín. Súd prvej inštancie listinnými dôkazmi príslušných orgánov mal preukázané, že sa zaoberali pochybnosťami druhého manžela (alebo jeho matky) ohľadom rodného čísla navrhovateľa a konštatovali, že navrhovateľ má na území Slovenskej republiky udelený pobyt od roku 2004, ako aj pridelené rodné číslo uvedené na jeho doklade (povolenie na pobyt), v sobášnom liste z 11. júna 2007, ako aj v návrhu na povolenie a zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra na základe kúpnej zmluvy (list Prezídia PZ - Úrad hraničnej a cudzineckej polície) a nebolo zistené žiadne protiprávne konanie v súvislosti s rodným číslom navrhovateľa, pričom rodné číslo XXXXXX/ XXXX neexistuje, resp. sa jedná o časť existujúceho rodného čísla patriaceho navrhovateľovi (list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - ORPZ v Topoľčanoch). V priebehu celého konania súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, kto je účastníkom konania na strane navrhovateľa, ktorý predložil povolenie na pobyt č. RC 976 3703, pričom číslo predmetného povolenia vyplývalo aj z elektronickej lustrácie navrhovateľa v registri obyvateľov (z ktorej lustrácie vyplývalo tiež rodné číslo navrhovateľa XXXXXX/XXXX, ktoré je uvedené ako v sobášnom liste účastníkov, tak aj v rodnom liste maloletej). Ak v cestovnom doklade navrhovateľa bolo uvedené rodné číslo XXXXXXXXXXXXX, ide o rodné číslo navrhovateľa v Juhoafrickej republike, pričom rodné číslo XXXXXX/XXXX mu bolo pridelené po povolení pobytu na území Slovenskej republiky, keďže podľa § 5 ods. 3 písm. c/ a e/ zákona č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle, ministerstvo prideľuje rodné číslo cudzincovi, ktorému doteraz nebolo pridelené a ktorý má trvalý alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky a tiež osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na tomto území, ak o jeho pridelenie požiada. Vzhľadom k tomu, že výsledky vyšetrovania podaného trestného oznámenia na navrhovateľa, pre podozrenie z prečinu ohovárania, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu v prejednávanej veci a súčasne nie sú pochybnosti o identite navrhovateľa, nebol daný dôvod na prerušenie konania. Súd prvej inštancie konštatoval právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v danej veci, s aplikáciou hmotného práva Slovenskej republiky. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní žiadnu so svojich funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch manželov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v záujme účastníkov konania, ako ani ich maloletého dieťaťa, pretože nevytvára pre neho harmonické a trvalé životné spoločenstvo, zabezpečujúce riadne výchovné prostredie. Ako príčiny rozvratu manželstva boli vzhliadnuté rozdielne názory manželov na spoločný život, jeho hodnoty a nevera navrhovateľa. Manželia viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nevedú intímne spolužitie a nevychovávajú spoločne ich dieťa. Oddelené žitie trvá od januára 2015, o jeho obnovenie nemá žiaden z manželov záujem. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželov mala za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. 2. Súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, zastupovania maloletej a spravovania jej majetku obidvoma rodičmi, o výživnom zo strany otca vo výške 120 eur mesačne, ktorú dohodu opatrovník dieťaťa navrhol schváliť. Súd prvej inštancie schválenie rodičovskej dohody náležite odôvodnil, konštatujúc, že táto dohoda je v záujme maloletého dieťaťa. 3. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletou bol zamietnutý s odôvodnením, nenaplnenia zákonom stanovenej podmienky, záujmu maloletého dieťaťa. Otec maloletej má rodičovské práva a povinnosti k nej a je dôležité, aby mu bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah s dcérou, pričom je potrebné tento vzťah do budúcna rozvíjať, čo je možné za predpokladu ich pravidelného kontaktovania sa. Právo styku vychádza z ústavou garantovaných práv, článok 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) zakotvuje, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Právo styku vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (oznámenie FMZV č. 104/1991 Zb.), konkrétne podľa čl. 8 má dieťa právo na zachovanie rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov a podľa čl. 9 bod 3 sa štáty zaviazali uznať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelných osobných kontaktov s obidvoma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Pre zákaz styku musia existovať skutočne závažné dôvody, avšak matka svoju obavu opierala o situáciu, kedy sa otec pokúsil dostať do kontaktu so svojou dcérou v materskej škole za účelom odovzdania darčekov. Uvedenú situáciu nebolo možné považovať za tak závažnú, aby viedla k zákazu styku. Poukaz matky, že maloletá otca odmieta, len zdôrazňuje potrebu nerezignovať na nápravu vzťahu otca a dcéry. Matka sama uviedla, že maloletá po odchode otca z domácnosti mu posielala sms správy s obrázkami, čo preukazuje existenciu vzťahu medzi otcom a dieťaťom v uvedenom čase. Obava matky o únos maloletej zo strany otca nebola podložená hodnovernými dôkazmi (nepreukázala, že otec mal odhlásiť maloletú z materskej školy, ani inak nepreukázala dôvodnosť svojej obavy). Ak by bol otec nositeľom zbrojného preukazu, uvedená skutočnosť by bez ďalšieho nemohla viesť k zákazu styku, pretože ani znaleckým posudkom, ani iným spôsobom nebola v konaní preukázaná existencia hrozby nebezpečenstva zo strany otca voči maloletej. Zákaz styku rodiča s dieťaťom je výrazným zásahom do rodičovských práv, vyžadujúci existenciu závažných dôvodov, ktoré neboli v danom prípade preukázané. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na pojednávaní 19. januára 2016 sa matka zaviazala zabezpečiť psychológa, ktorý by bol spočiatku prítomný pri stretnutiach otca s maloletou, teda s ich stykom súhlasila. Zmenu postoja matky potom vyhodnotil ako účelovú snahu o predĺženie konania, z obavy pred nariadením styku v zmysle záverov znaleckého posudku. 4. Hoci maloletá nemá v súčasnosti záujem o stretávanie sa s otcom, je to dôsledkom (vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku) stavu, zapríčineného nielen nepriamym, ale i priamym ovplyvňovaním zo strany matky, ktorá si neuvedomuje význam druhého rodiča, otca, pre zdravý psychický vývoj maloletej. Nepochybne je v záujme maloletej, aby sa na jej výchove podieľal i otec, aby ich vzájomné vzťahy boli rozvíjané, keďže k zdravému a harmonickému vývoju dieťa potrebuje aj starostlivosť a výchovné pôsobenie otca. Znaleckým posudkom neboli zistené žiadne dôvody, vedúce k obmedzeniu styku otca s dcérou, príp. skutočnosti majúce negatívny vplyv na dieťa. Naopak bolo preukázané, že matka poskytuje dieťaťu negatívny obraz o jeho otcovi. V konaní nebolo preukázané správanie sa otca spôsobom, ktorý by odôvodňoval zásah do výkonu jeho rodičovských práv a povinností a preto bol daný dôvod na úpravu styku otca s maloletou. 5. Prioritne bolo potrebné obnoviť vzťah otca a dcéry, ktorý je narušený, a to za pomoci psychológa, pričom aktuálne jediným subjektom, poskytujúcim asistenciu psychológa pri stretnutiach rodiča s dieťaťom, bolo občianske združenie Centrum pre rast osobnosti v Trnave, náklady s tým spojené sa zaviazal uhrádzať otec. Počas stretávania otca s maloletou v období troch mesiacov (jednu hodinu týždenne za asistencie psychológa), by podľa predpokladu súdu prvej inštancie mohlo dôjsť k obnove ich vzťahu, čo je predpokladom pre širšiu úpravu ich styku. Z toho dôvodu po prvých 12 stretnutiach (realizovaných každý kalendárny týždeň v utorok od 15.45 hod. do 16.45 hod.), došlo k rozšíreniu styku (bez prítomnosti psychológa) na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Súd prvej inštancie prihliadal na závery znaleckého posudku, ako aj na skutočnosť, že v súčasnosti sa nerealizuje žiaden styk a vzťah medzi otcom a dcérou je narušený (maloletá otca odmieta). Z týchto dôvodov nebolo možné upraviť styk aj s prenocovaním maloletej u otca. V priebehu upraveného styku bude daný priestor na rozvíjanie citového vzťahu medzi otcom a dcérou, ako aj na výchovné pôsobenie otca. Rozhodujúcim bol stav v čase vyhlásenia rozsudku a preto širšia úprava stretnutí nebola možná (pre absenciu predpokladu, že by maloletá pozitívne a bez problémov reagovala na prespávanie u otca). V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu úpravy styku. Matke bola uložená povinnosť maloletú na stretnutia s otcom riadne pripraviť, a to fyzicky (vhodným oblečením, zabezpečením liekov, školských potrieb), ale predovšetkým psychickou prípravou (matka má vynaložiť adekvátne úsilie tomu, aby sa maloletá na svojho otca a stretnutie s ním tešila), s cieľom dosiahnutia bezproblémového priebehu styku. Rodičia sú povinní dodržiavať stanovený upravený čas stretnutí, ako aj vzájomnú informačnú povinnosť, ak sa styk nebude môcť uskutočniť z vážnych dôvodov. Závery znaleckého posudku boli plne v logickom súlade s ostatnými preukázanými skutočnosťami a korešpondovali s celým priebehom konania (po doručení znaleckého posudku matka nevzniesla voči jeho záverom námietky, ani neskôr nenamietala konkrétne žiaden záver). Schopnosť otca zabezpečiť starostlivosť o maloletú bola predmetom znaleckého dokazovania a jeho celková zdravotná spôsobilosť bola preukázaná potvrdením všeobecného lekára. 6. Z vykonaného dokazovania, znaleckým posudkom, ako aj z priebehu konania, bolo zrejmé, že rodičia maloletej sa doposiaľ nevysporiadali s rozpadom ich manželského vzťahu, v dôsledku čoho sú medzi nimi až nenávistné vzťahy, brániace ich konštruktívnej komunikácii. Rodičia spolu nekomunikujú ani v záujme ich spoločnej dcéry. Navzájom podávajú na seba trestné oznámenia, čo vzťahy ešte viac vyhrocuje. Matka zľahčuje až popiera úlohu otca pre maloleté dieťa. Vzťah otca a maloletej je narušený. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie za účelom zlepšenia komunikácie, rodičovských zručností a zabezpečenia bezkonfliktného prostredia pre dieťa, uložil rodičom výchovné opatrenie, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu (schopnosť konštruktívnej komunikácie je záležitosťou obidvoch rodičov a tá je u obidvoch narušená). Je v záujme dieťaťa, aby sa obidvaja rodičia podieľali na jeho výchove a vzájomným akceptovaním tejto skutočnosti prispievali k zdravému psychickému a fyzickému vývinu maloletej. U otca by odborné poradenstvo malo prispieť aj k postupnému odstráneniu bariéry, vzniknutej medzi ním a maloletou, s cieľom pomôcť priblížiť sa k nej a plnohodnotne realizovať stretnutia s dieťaťom. Požiadavka otca vyhýbať sa kontaktu s matkou bola neopodstatnená, pretože rodičia ako spoluzodpovedné osoby za vývoj svojho dieťaťa musia spolu komunikovať a pokiaľ toho nie sú schopní, za pomoci psychológa sa to budú musieť naučiť. V priebehu súdnych pojednávaní medzi rodičmi nedošlo k žiadnemu incidentu, je preto daný predpoklad, že kontaktu na rovnakej úrovni budú rodičia schopní aj u psychológa. Rozsah konzultácií u psychológa bol stanovený v počte 20, na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a celkového vývoja. Trvanie poradenstva nebolo limitované časovým údajom, keďže rozhodujúci je skutočný počet absolvovaných poradenských stretnutí. Súd prvej inštancie konštatoval, že obidvaja rodičia za odbornej pomoci by mali byť schopní uzavrieť kapitolu manželského vzťahu, ktorý sa im rozpadol a zodpovedne si uvedomiť, že rodičmi maloletej zostávajú naďalej, pričom matka by sa mala naučiť rešpektovať a podporovať úlohu otca v očiach svojho dieťaťa. Dospieť by sa malo k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie rodičov, za účelom zabezpečenia starostlivosti o dieťa, jeho zdravého fyzického a psychického vývinu, za ktorý zodpovedajú obidvaja rodičia. 7. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 144 O. s. p., v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, pretože šlo o konanie o rozvod manželstva a priznanie náhrady trov neodôvodňovali okolnosti prípadu, ani pomery účastníkov (účastníci náhradu trov konania nežiadali). O náhrade trov konania štátu bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 148 ods. 1, v spojení s § 151 ods. 6 O. s. p., vyhradením rozhodovania na samostatné, z dôvodu doposiaľ neustálených celkových trov štátu, vynaložených v konaní (nebolo rozhodnuté o odmene za tlmočenie). 8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie druhý manžel (matka) v časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozvodu manželstva, zamietnutia návrhu na zákaz styku, úpravy styku, navrhujúc akceptovanie jej návrhu na prerušenie konania, anulovanie manželstva, zrušenie zamietnutia návrhu na zákaz styku, zmenu úpravy styku v priestoroch občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti každý kalendárny týždeň v piatok od 15.45 hod. do 16.45 hod.. Odvolanie odôvodnila tým, že 21. marca 2016 obdržala hovor z pevnej linky súdu prvej inštancie, kedy jej bolo oznámené, že sudkyňa (JUDr. Ťažiarová) pozastavuje obdive konania, tak ako to žiadala z dôvodu, že navrhovateľ je vo vyšetrovacom procese na kriminálnej polícii Trnava sp. zn. ČVS: ORP-248-VYS-TT-2016 a v ďalšom vyšetrovaní ohľadom podozrenia z falšovania úradných listín, sobášneho podvodu a dvojitej identity. Manželstvo účastníkov nie je možné rozviesť, vzhľadom na nezákonný postup Okresného úradu Trnava. Rodný list predložený navrhovateľom k žiadosti o uzavretie manželstva bol viac ako tri roky neplatný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Nie je možné akceptovať akýkoľvek dokument k uzavretiu manželstva s cudzincom starší ako šesť mesiacov. Malo byť preto rozhodnuté o anulovaní manželstva, nie o jeho rozvode. Doposiaľ neusporiadaný život, ktorý vedie otec maloletej, vedie k ohrozeniu morálnej výchovy dieťaťa. Maloletú už za trvania manželstva otec brával na výlety so svojou milenkou, ktorá ich vozila autom domov. Matka má naďalej dôvodnú obavu o únos maloletej otcom (dva incidenty v predškolskom zariadení sú stále v policajnom šetrení, pri jednom argumentoval otec falošným súdnym rozhodnutím o zverení mu dieťaťa a pri druhom jednal cez tretiu osobu). Poukázala i na pestré mimoškolské aktivity maloletej, v dôsledku čoho sú vhodnejšie piatkové termíny na stretávanie s otcom v Centre pre rast osobnosti. Matka je flexibilná, jej firma sídli v blízkosti tohto Centra, v utorky od 15.00 hod. maloletá navštevovala kurz anglického jazyka pre prvákov, kde sa učila písať anglicky, pričom kurz bude pokračovať aj v ďalšom školskom roku. Preto navrhla piatkové termíny stretávania, v jej neprítomnosti, v priestoroch občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti, každý kalendárny týždeň od 15.45 hod. do 16.45 hod.. Maloletá nebola v kontakte s otcom rok a pol a preto výrazná zmena chodu týždňa by jej neprospela. 9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie aj navrhovateľ (otec) v časti úpravy styku s maloletou a uloženia výchovného opatrenia, navrhujúc jeho zmenu v časti úpravy styku po prvých 12 stretnutiach, realizovaním styku v neprítomnosti matky každý párny týždeň od piatku, po prevzatí dieťaťa v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, po skončení vyučovania podľa školského rozvrhu, do nasledujúceho pondelka do 7.45 hod., kedy maloletú privedie do školského zariadenia. Výrok o nariadení výchovného opatrenia otec navrhol zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že ide o jedinú možnú alternatívu stretávania. Poukázal na závery súdnej znalkyne, ktorá odporučila styk s maloletou vrátane prenocovania, keďže neboli zistené žiadne skutočnosti tomu zabraňujúce. Postup súdu prvej inštancie, ktorý nerešpektoval odporúčania súdnej znalkyne, nepovažoval otec za správny. Rozhodnutie o výchovnom opatrení z objektívnych príčin nemôže naplniť svoj účel, z dôvodu úplného rozvratu vzťahov rodičov maloletého dieťaťa. Akýkoľvek osobný kontakt matky a otca za posledné obdobie vyústil do konfliktu (častokrát bol i fyzický atak), následkom čoho bolo trestné oznámenie alebo oznámenie o priestupku. Za stavu, keď pri osobných stretnutiach verbálnym a fyzickým útokom zo strany matky nezabránili ani príslušníci polície, výchovné opatrenie by bolo kontraproduktívne a negatívnemu výsledku stretnutia by nezabránil ani dozor, resp. prítomnosť zamestnanca referátu poradensko- psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava. Úpravu styku podľa výroku napádaného rozsudku označil otec za nevyhovujúcu, nerealizovateľnú a tým aj v neprospech maloletej. Z priloženého podania otca vyplýva, že akýkoľvek osobný kontakt rodičov nie je možný. 10. Matka nesúhlasila v celom rozsahu s podaným odvolaním otca, poukazujúc na obsah svojho odvolania a reagujúc na podanie otca. 11. Otec v písomnom vyjadrení označil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním matkou za správne. Na prerušenie konania neboli dané žiadne dôvody. Vzhľadom na trvalý rozvrat manželstva nie je možné očakávať obnovenie spolužitia. Vo vzťahu k odvolacím námietkam, týkajúcim sa výroku o rozvode manželstva, nepovažoval za potrebné sa vyjadriť, vzhľadom na ich obsah. Vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiaden dôvod zákazu styku otca s maloletou. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napádaného rozhodnutia s návrhom matky dostatočne vyporiadal. Dôvody uvádzané matkou sú účelové a ak by bol styk s psychologičkou nariadený na akýkoľvek iný deň a inú hodinu, našla by si vždy nejaký dôvod, pre ktorý by nebolo možné styk uskutočniť. 12. Opatrovník dieťaťa navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť, stotožňujúc sa s jeho rozhodnutím. 13. Podľa telefonického oznámenia psychologičky občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti Trnava (vzhľadom na písomné prehlásenie Centra z 8. marca 2015), že spoluprácu v súvislosti s úpravou styku nemôžu poskytnúť v utorky kalendárneho týždňa, s poukazom na neaktuálnosť správy z roku 2015, môžu ju však za rovnakých podmienok realizovať v piatky kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do 17.00 hod.. 14. Odvolací súd podľa § 2 ods. 1 CMP (Civilný mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.) a § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), v časti úpravy styku bez viazanosti rozsahom odvolania, vzhľadom na charakter konania, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 65 CMP) a bez viazanosťou odvolacími dôvodmi v tejto časti (§ 66 CMP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania matky a otca nie sú dôvodné. 15. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 17. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozvodu manželstva, zamietnutia návrhu na zákaz styku a uloženia výchovného opatrenia, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie, ktoré je presvedčivé, náležite odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p.. Uvedený záver o zistení skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci v dostatočnom rozsahu, sa vzťahoval aj na rozhodnutie o úprave styku, s korigovaním tejto úpravy zmenou dňa v kalendárnom týždni (namiesto utorka bol stanovený ako deň stretávania piatok) a tiež v súvislosti s preukázaným skutkovým stavom v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 O. s. p., § 217 ods. 1 veta prvá CSP). 18. K prerušeniu konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., aktuálne podľa § 164 CSP, je možné pristúpiť vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom je riešená (má byť riešená) otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 19. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 20. K prerušeniu konania môže súd pristúpiť vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom je riešená otázka významná pre jeho rozhodnutie. Dôvod prerušenia konania spočíva najmä v hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaniach označených druhým manželom, sa neriešia otázky významné pre rozhodnutie súdu (na vyriešenie ktorých by mal súd čakať) a rozhodnutie nezáviselo ani od otázky, ktorú by súd nebol v konaní oprávnený riešiť. Konanie, ktoré prebiehalo na ORPZ Trnava, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-248/4-VYS-TT-2016, sa týkalo trestného oznámenia druhého manžela voči navrhovateľovi, pre podozrenie zo spáchania prečinu ohovárania a preto výsledky uvedeného konania nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu v prejednávanej veci rozvodu manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Ďalšie konanie, druhým manželom v odvolaní nekonkretizované (súd prvej inštancie poukázal na absenciu čísla konania, ktoré sa malo viesť na Okresnej prokuratúre v Topoľčanoch), sa malo týkať falšovania úradných listín, sobášneho podvodu a dvojitej identity navrhovateľa. Odvolací súd v tejto časti konštatuje správnosť náležite vymedzených dôvodov súdom prvej inštancie, ktorými vysvetlil prideľovanie rodných čísel, v súvislosti s rozhodnutím o povolení pobytu navrhovateľa na území Slovenskej republiky, ktorým disponuje (ak v cestovnom doklade navrhovateľa je uvedené čiastočne odlišné rodné číslo, ide o rodné číslo navrhovateľa v Juhoafrickej republike). Z písomnej správy Prezídia policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava z 24. novembra 2015 vyplýva, že uvedený orgán sa zaoberal skutočnosťou týkajúcou sa rodného čísla navrhovateľa a jednoznačne konštatoval pridelenie rodného čísla navrhovateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt od roku 2004, pričom rodné číslo je uvedené v jeho doklade povolenie na pobyt, v sobášnom liste, ako i v návrhu na povolenie a zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (k rodnému číslu vyplývajúcemu z ambulantnej správy Nemocnice s poliklinikou v Topoľčanoch zo 4. augusta 2002, Úrad hraničnej a cudzineckej polície uviedol, že v tom čase navrhovateľ nemal na území Slovenskej republiky udelený žiadny pobyt a preto nemohol mať pridelené rodné číslo). V súlade s uvedeným je aj písomná správa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Topoľčanoch o tom, že v časti týkajúcej sa nezrovnalosti súvisiacej s rodným číslom navrhovateľa, nebolo zistené žiadne protiprávne konanie, ani spôsobenie akejkoľvek ujmy (rodné číslo 770831/5017 neexistuje, resp. sa jedná o časť existujúceho rodného čísla patriaceho navrhovateľovi). 21. Súd prvej inštancie mal pritom identitu účastníkov konania, teda aj navrhovateľa preukázanú, bez pochybností o tom, kto je účastníkom konania na strane navrhovateľa. Navrhovateľ predložil súdu povolenie na pobyt č. RC 976 3703, ktoré číslo vyplývalo aj z elektronickej lustrácie navrhovateľa v registri obyvateľov, ako i jeho rodné číslo, obsiahnuté v sobášnom liste, i v rodnom liste maloletej. 22. Žiadne iné konania v súvislosti s podozrením druhého manžela z falšovania úradných listín, sobášneho podvodu a dvojitej identity neboli druhým manželom uvádzané, preto nemohli byť ani dôvodom na navrhované prerušenie konania. Poukaz druhého manžela na telefonický hovor s pracovníčkou súdu prvej inštancie sa týkal iného konania, v ktorom bola zákonnou sudkyňou podľa označenia druhého manžela JUDr. Ťažiarová. Bol preto bez právneho významu na dané súdne konanie, v ktorom bola iná zákonná sudkyňa. 23. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o naplnení zákonom stanovených podmienok pre rozvod manželstva účastníkov. Z ustanovení ZoR (§ 1 ods. 1) vyplýva, že uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, s vedomím vytvorenia rodiny s atribútom trvalosti založeného spoločenstva, ale i jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celú dobu jeho existencie. Súčasne je však treba rešpektovať dobrovoľnosť zotrvania v zväzku a s tým spojenú slobodu rozhodovania, súvisiacu s vývinom vzájomných vzťahov v manželstve. V konaní bolo nesporné, že medzi manželmi je vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov, v dôsledku čoho ich manželstvo neplní svoj účel a funkcie, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj obidvoch účastníkov konania nereálne. Preto ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je ani v záujme maloletého dieťaťa, pretože nevytvára harmonické životné spoločenstvo, spôsobilé zabezpečiť pozitívne výchovné prostredie. Úroveň vzťahov medzi manželmi a nefunkčnosť manželského zväzku preukazoval aj obsah ich odvolaní. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dôvodne manželstvo účastníkov rozviedol (s uvedením príčin rozvratu manželstva). 24. K návrhu druhého manžela, aby manželstvo účastníkov nebolo rozvedené, ale „anulované“, je potrebné uviesť, že predmetom daného súdneho konania bol rozvod manželstva. Ak by boli dané okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva podľa § 9 až 12 ZoR (ktoré v konaní neboli ani tvrdené), spočívajúce v nemožnosti uzavrieť manželstvo so ženatým mužom, medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami, s maloletou osobou, osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, mohol manžel podať návrh na začatie konania o neplatnosť manželstva, príp. ak vyhlásenie o uzavretí manželstva nebolo urobené slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne (§ 14 ZoR). Podľa § 135 ods. 1 veta druhá O. s. p. (§ 193 veta druhá CSP) je súd viazaný rozhodnutím o osobnom stave a právoplatné rozhodnutie o určení manželstva za neplatné, príp. o určení manželstva za neexistujúce (zdanlivé manželstvo podľa § 17 ZoR) nebolo vydané. Manželstvo vzniklo a konštitutívnym rozhodnutím tento právny vzťah nebol zmenený. Preto ktorýkoľvek z manželov bol oprávnený podať návrh na rozvod manželstva. 25. Ak druhý manžel mal podozrenie o nezákonnom konaní zo strany Okresného úradu Trnava, mal uvedenú skutočnosť signalizovať príslušným orgánom, kompetentným preskúmavať zákonnosť postupu, rozhodnutí správnych orgánov. Pokiaľ tak neučinil, mal súd prvej inštancie povinnosť vychádzať z verejnej listiny, ktorou bol sobášny list, preukazujúci uzavretie manželstva účastníkov konania. Okrem rodného čísla (v súvislosti s ktorým sa poukazuje na vyššie uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu) druhý manžel nezákonnosť okresného úradu odvodzoval od postupu pred uzavretím manželstva, akceptovaním rodného listu navrhovateľa, ktorý bol starší ako tri roky, s odôvodnením, že akýkoľvek dokument k uzavretiu manželstva s cudzincom na území Slovenskej republiky nie je možné akceptovať, ak je straší ako šesť mesiacov. Uvedený argument nemal oporu ani v právnej úprave, keďže podľa § 28 ods. 1, 2 zákona č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov, doklady predkladané cudzincom pred uzavretím manželstva v Slovenskej republike, ktoré nesmú byť staršie ako šesť mesiacov, sú vymedzené v ustanovení § 28 ods. 1 písm. b/ až e/ (t. j. doklad o spôsobilosti na uzavretie manželstva, doklad o štátnom občianstve, doklad o pobyte, potvrdenie o osobnom stave), nie však rodný list, uvedený v ustanovení § 28 ods. 1 písm. a/ ustanovenia zákona o matrikách. 26. Právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň je garantované článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov, právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.), ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Obmedzenie alebo úplný zákaz (pričom návrh na zákaz styku zahŕňa aj jeho obmedzenie) osobného pravidelného kontaktu rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné opatrenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa (nestačia len vážne narušené vzťahy jeho rodičov). Tie (okolnosti) musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť jeho prirodzený kontakt s rodičom. Ak je uvedené opatrenie v najlepšom záujme dieťaťa, súd je povinný (dočasne) obmedziť alebo eliminovať kontakt rodiča s dieťaťom, s cieľom zabezpečiť jeho zdravý psychický a fyzický vývin. 27. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zákaz styku predstavuje výnimočné riešenie i vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že ochrana záujmov maloletého dieťaťa vyvoláva potrebu styk otca s maloletou zakázať (nebola preukázaná žiadna potencionálna ujma na fyzickom alebo psychickom zdraví dieťaťa, príp. v inej než zdravotnej oblasti, napr. morálnej, osobnostnej a pod.). Za takýto vážny dôvod nemožno považovať výlety maloletej s otcom za prítomnosti jeho partnerky. Súd prvej inštancie sa náležite vyporiadal aj s argumentmi matky, týkajúcimi sa jej obavy o únos maloletej (vzhľadom na pokus otca dostať sa do kontaktu s maloletou dcérou v predškolskom zariadení za účelom odovzdania darčekov a nebolo tiež preukázané, že otec odhlásil maloletú z predškolského zariadenia, pričom iným spôsobom vážnosť obavy nebola osvedčená). Zákonom stanovené podmienky pre tak závažný zásah, akým je zákaz styku rodiča s dieťaťom, neboli preukázané. Východiskom pre hodnotenie osobnosti obidvoch rodičov, teda aj otca, sú najmä závery obsiahnuté v znaleckom posudku, podľa ktorého tak aj matka, ako i otec, má pozitívny osobnostný potenciál pre výchovu maloletej. Súčasne bol konštatovaný pozitívny vzťah otca k dcére, ale vzťah maloletej k otcovi vykazuje známky ovplyvňovania zo strany matky. Skutočným záujmom dieťaťa je však jeho riadna výchova a to zo strany obidvoch rodičov, pretože každý z nich plní svoju nezastupiteľnú a nenahraditeľnú úlohu. V neprospech dieťaťa preto je, ak so psychikou dieťaťa manipuluje niektorý z rodičov a práve to predstavuje ohrozenie jeho zdravého vývinu. 28. Zákaz styku nemôže vyplývať z negatívneho vzťahu medzi rodičmi, ale zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Keďže nebolo v konaní preukázané, že otec by vykonával svoje rodičovské práva škodlivým spôsobom, narušujúcim zdravý vývoj osobnosti maloletej, súd prvej inštancie dôvodne zamietol návrhu matky na zákaz styku otca s maloletou. 29. Maloletá veľmi intenzívne vníma skutočnosť, že otec opustil spoločnú domácnosť, čo malo podľa záverov znaleckého posudku negatívny vplyv na jej vzťah k nemu, pričom si osvojilo interpretáciu tejto situácie zo strany matky (myslí si, že otec svojím odchodom prejavil nezáujem o ňu a nemá ju rád). Preto maloletá otca odmieta. 30. Spracovanie uvedených zážitkov si vyžaduje čas, podľa veku a vyspelosti maloletej. Predpokladom preto je citlivý prístup zo strany obidvoch rodičov, predovšetkým otca, ktorý by si mal najskôr získať dôveru maloletej a svoj záujem o ňu adekvátne prejavovať. Do tzv. normalizovania kontaktu otca s maloletou (pojem prevzatý podľa bodu 8 záveru znaleckého posudku) súdna znalkyňa odporúčala, aby stretnutia prebiehali za prítomnosti tretej osoby (bez prítomnosti matky), jedenkrát týždenne v trvaní jednej hodiny. Súd prvej inštancie preto správne upravil styk otca s maloletou na čas po rozvode jedenkrát v kalendárnom týždni v trvaní jednej hodiny, za prítomnosti psychologičky v priestoroch občianskeho združenia Centrum pre rast osobnosti v Trnave, čím bola naplnená úloha kontrolného prvku v danom prostredí (nebola osvedčená žiadna iná alternatíva zabezpečenia kontaktu otca a dieťaťa). Vzhľadom na časový odstup od udelenia súhlasu Centra pre rast osobnosti k spolupráci pri upravenom styku, bolo nutné zameniť deň v kalendárnom týždni, namiesto utorka upraviť styk v piatok kalendárneho týždňa, v čase od 16.00 hod. do 17.00 hod. (t. j. pri zachovaní frekvencie, ako i rozsahu upraveného styku), vzhľadom na aktuálne možnosti Centra pri poskytovaní súčinnosti rodičom maloletého dieťaťa v súvislosti s úpravou styku. Spolupráca Centra je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré má viaceré mimoškolské aktivity. Je preto vhodná úprava styku otca s maloletou v závere pracovného týždňa, ktorú matka v odvolaní aj navrhovala (práve s poukazom na mimoškolské aktivity maloletej) a túto zmenu otec z dôvodu nemožnosti stretávania nenamietal. 31. Súd prvej inštancie hoci správne poukázal na ustanovenie § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je rozhodujúci pri úprave styku stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, zdôrazňujúc najskôr obnovenie vzťahu medzi otcom a maloletou, ktorý je narušený (styk upravil po určitú dobu za prítomnosti psychológa, keďže aktuálne sa nerealizuje žiaden styk a maloletá otca odmieta), nerozhodol v súlade s ním. V súlade s preukázaným stavom v čase vyhlásenia rozsudku nemôže byť úprava styku vzťahujúca sa na neskoršie obdobie (po realizácii prvých 12 stretnutí od právoplatnosti rozsudku), už bez prítomnosti psychológa, ako i matky, každý párny kalendárny týždeň v sobotu i v nedeľu, v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Pred uskutočnením 12 stretnutí prostredníctvom psychológa objektívne nemôže byť preukázané, či za uvedenú dobu skutočne dôjde k normalizovaniu vzťahov medzi otcom a maloletou (v zmysle odporúčaní súdnej znalkyne), resp. aká bude úroveň ich vzájomných vzťahov. S poukazom na budúci doposiaľ nepreukázaný skutkový stav (po zrealizovaní prvých 12 stretnutí), bol daný dôvod na korigovanie úpravy styku, jeho určením bez časového rozlišovania, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vyhlásenia súdneho rozhodnutia (úpravou stretnutí v Centre za prítomnosti psychologičky jeden krát týždenne, v piatky od 16.00 hod. do 17.00 hod.). V prípade priaznivého ďalšieho vývoja vzťahov medzi otcom a maloletou, bude daný dôvod na zmenu úpravy styku, jeho rozšírením a to znovu vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu. 32. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku zmenil podľa § 388 CSP, preberajúc v plnom rozsahu zistený skutkový stav súdom prvej inštancie (pokiaľ ide o v konaní preukázané skutočnosti, právne rozhodné pre posúdenie veci odvolacím súdom). Do procesu modifikácie skutkového stavu obsahovo vstupované nebolo (zámena dňa v kalendárnom týždni má charakter len formálnej korekcie) a úprava styku súdom prvej inštancie bola korigovaná k stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia. Nebol preto daný dôvod na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania podľa § 385 ods. 1 CSP (a teda ani na nariadenie pojednávania). Možnosť odvolacieho súdu rozhodnúť o odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania prevzal aj CSP. Nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, ktorého existencia nebola v danom prípade daná. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Valera Assalino v. Portugalsko z 20. apríla 2002) v prípadoch, kde skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou, neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (najmä ak pojednávanie na prvom stupni bolo verejné a vyšší súd prejednáva výlučne právne otázky). 33. V súlade s odvolacou námietkou otca, nemožno poprieť, že v záujme maloletého dieťaťa je rozširovanie styku s otcom a nespochybnil to ani súd prvej inštancie v napádanom rozhodnutí. Aktuálne však, vzhľadom na duševný vývoj dieťaťa adekvátny jeho veku a jeho najlepší záujem, je správne preferovať postupnú adaptáciu maloletej na vývoj vzťahov s otcom, bez vystavovania dieťaťa adaptačnému stresu a záťaži. Argument otca o nerešpektovaní odporúčania súdnej znalkyne upraviť styk otca s maloletou vrátane prenocovania nebol náležitý. Súdna znalkyňa síce v bode 6 záveru znaleckého posudku odporúčala úpravu styku každý druhý víkend od piatku popoludní do nedele večer, avšak súčasne v bode 8 tohto záveru odporúčala až do normalizovania kontaktu otca s maloletou, prítomnosť tretej osoby (počas realizácie styku pri frekvencii jedenkrát týždenne jednu hodinu). Preto ak sa vzťah s otcom znormalizuje, nadviaže a obnoví, takto preukázaný skutkový stav bude dôvodom na rozšírenie styku otca s maloletou, zmenou úpravy styku súdnym rozhodnutím. Úprava styku zodpovedá aj súčasnému postoju maloletej, ktorá otca odmieta a je bez kontaktu s ním. Podľa čl. 5 ZoR prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je jeho najlepší záujem, pričom kritériom posudzovania tohto záujmu sú najmä bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ako i ochrana jeho duševného a citového vývinu. Tieto kritériá boli odvolacím súdom zohľadnené v rozhodnutí a nebolo preto možné vyhovieť odvolaniu otca úpravou styku bez prítomnosti tretej osoby i s prenocovaním, ktorá bola zatiaľ predčasná, nezodpovedajúca preukázanému skutkovému stavu v čase rozhodovania súdov. 34. S odvolacím argumentom otca, týkajúcim sa výchovného opatrenia, ktoré podľa jeho názoru z objektívnych príčin nemôže naplniť svoj účel, z dôvodu úplného rozvratu vzťahov medzi rodičmi dieťaťa, nemožno súhlasiť. Práve rozvrátené vzťahy rodičov a neschopnosť pozitívne komunikovať pri výkone rodičovských práv a povinností, sú dôvodom na uloženie výchovného opatrenia. Na rozdiel od manželstva rodičovstvo rozviesť nemožno. Výkon rodičovských práv a povinností aj na čas po rozvode vyžaduje konštruktívnu komunikáciu obidvoch rodičov, bez vytvárania konfliktných situácií. Prioritnou zásadou rodinného práva je ochrana záujmov maloletého dieťaťa, preto ohrozenie jeho zdravého psychického a fyzického vývoja v dôsledku vážnych konfliktov rodičov, a to i fyzických, vyžadovalo nevyhnutnosť zásahu, formou nariadenia výchovného opatrenia, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa. 35. Súd prvej inštancie správne konštatoval nesprávnosť prístupu otca vyhýbať sa kontaktu s matkou, keďže obidvaja sú rodičmi ich spoločného dieťaťa a spolu zodpovedajú za zdravý vývin svojho dieťaťa. Preto prostredníctvom odborného poradenstva sa budú musieť naučiť pozitívne komunikovať. Nedostatok sebaovládania pri komunikácii s druhým rodičom, ako i popieranie postavenia a poslania druhého rodiča, si vyžaduje odborné poradenstvo, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov ohľadom výchovy a starostlivosti o dieťa, rešpektovania sa, usmernenia ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin dieťaťa. Odborné poradenstvo by malo tiež napomôcť bezproblémovému stretávaniu otca s maloletou dcérou, postupným nadväzovaním a rozvíjaním vzťahu medzi nimi tak, aby sa skutočne a plnohodnotne realizoval. Bude záležitosťou subjektu poskytujúceho odborné poradenstvo, zvoliť najvhodnejšie postupy a metódy poradensko-psychologických služieb, aby výchovné opatrenie naplnilo svoj účel a nebolo len formálne. 36. Výchovnými opatreniami spoločnosť vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Systém výchovným opatrení v ustanovení § 37 ZoR je budovaný systematicky od miernejších zásahov k vážnejším. Ak výchovné opatrenie neprinesie želaný výsledok, môže súd využiť ďalšie opatrenia, ktorými fakticky alebo právne zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností. 37. Súd prvej inštancie stanovil počet konzultácií 20, pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a konkrétneho vývoja vzťahov. Odborné poradenstvo bude realizované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, referát poradensko-psychologických služieb. Výchovné opatrenie sleduje aj vytváranie predpokladov preto, aby kontakt otca s maloletou mohol byť perspektívne rozširovaný. Obidvaja rodičia musia dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného osobného styku s obidvoma rodičmi. Uvedený cieľ sa nenaplní nekomunikáciou, ako ani zákazom styku, ale naopak akceptovaním úlohy a dôležitosti druhého rodiča v živote dieťaťa (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 48/04). Odborné poradenstvo pre rodičov, i maloleté dieťa, formou výchovných opatrení, nesie v sebe potenciál pomoci rodičom v uvedenom smere, najmä v oblasti dohody o potrebách dieťaťa a ich zabezpečovaní. Len za predpokladu kvalitnej spolupráce pri výkone rodičovských práv a povinností môžu rodičia zvládnuť svoju rodičovskú úlohu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že výchovné opatrenie sleduje legitímny cieľ a to zabezpečenie potrieb dieťaťa a jeho najlepší záujem. 38. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na prerušenie konania, rozvodu manželstva, zamietnutia návrhu na zákaz styku i uloženia výchovného opatrenia ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, keďže bolo správne aplikované ustanovenie § 144 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva (priznanie náhrady trov neodôvodňovali okolnosti prípadu ani pomery účastníkov, žiaden z nich náhradu trov konania ani nežiadal). Rozhodnutie o náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie vyhradil na samostatné rozhodnutie podľa ustanovenia § 151 ods. 6 v spojení s § 148 ods. 1 O. s. p. (z dôvodu, že celkové trovy štátu vynaložené v konaní, neboli doposiaľ ustálené, keďže nebolo rozhodnuté o odmene za tlmočenie). 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, aplikujúc všeobecnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom konaní, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ako i odvolacieho konania (návrh na náhradu trov konania vznesený nebol). 40. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien a doplnení).