Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/213/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115204285 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115204285.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča, v právnej veci žalobcu: JUDr. A. Z., nar. XX. W. XXXX, trvalo bytom N. - F., D. XXXX/X, proti žalovanému: Ing. N. N., nar. XX. M. XXXX, trvalo bytom X. S. Y. XXXX/XX, H., právne zastúpenému advokátom: JUDr. Ján Mišura, PhD., Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, o návrhu na obnovu konania Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 8C/141/2008, o odvolaniach žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16. februára 2016 č. k. 10C/100/2015-153 a proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 15. apríla 2016 č. k. 10C/100/2015-177, takto r o z h o d o l : I. Návrh na zmenu žalobcu sa zamieta. II. Odvolací súd obe napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . III. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením zo 16. februára 2016 (ďalej len „prvé uznesenie“) súd prvej inštancie I. návrh zamietol a II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 328,82 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228 ods. 1 písm. a/ a § 230 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne dôvodil, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal obnovy konania z dôvodu, že je tu nové rozhodnutie, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré rozhodnutie mu môže podľa jeho mienky privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Konkrétne sa jedná o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. Z., advokát, so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti odporcovi: KVETA, s. r. o., IČO: 36 326 844, so sídlom Trenčianske Stankovce 1, s predmetom konania o zaplatenie 624,06 eur s prísl. Uvedené uznesenie NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 bolo žalobcovi doručené 4.12.2014. V konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáha, si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného ako klienta v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V (ďalej aj „OS Bratislava 5“) pod sp. zn. 21Cb/73/2006, pričom predmetom sporu bolo mimo iného (počet a účelnosť úkonov právnej služby) i zodpovedanie otázky, či pri posudzovaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vo veci o zľavu z ceny diela bez dohody o výške odmeny je potrebné postupovať podľa § 10 ods. 1 alebo § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „advokátskej tarify“), keď žalobca zastával názor na aplikáciu § 10 ods. 1 advokátskej tarify. Z uznesenia NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 vyplýva, že v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. Z., advokát, so sídlom Nám. 1. mája 16, Bratislava, proti odporcovi: KVETA, s. r. o., IČO 36 326 844, so sídlom Trenčianske Stankovce 1, s predmetom konania o zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 624,06 eur s príslušenstvom, za zastupovanie v konaní vedenom na OS Bratislava 5 pod sp. zn. 21Cb/73/2006, NS SR konštatoval, že nebola splnená podmienka určenia základnej sadzby podľa § 11 ods. 1 advokátskej tarify, keďže predmetom bolo uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné už pri začatí poskytovania právnej služby. Žalobca tak v súdenom prípade tvrdil, že uznesenie NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 je spôsobilým dôvodom obnovy konania, pričom sa prikláňa k argumentácii, ktorú počas celého prvostupňového i odvolacieho konania zastával, teda že výpočtovým základom nemalo byť v žiadnom prípade ust. § 11 ods. 1 advokátskej tarify a za predpokladu, že by sa prvostupňový i odvolací súd v pôvodnom konaní riadili týmto právnym názorom, žalobca by bol nakoniec v konaní úspešný v prevažnej miere. Žalovaný sa bránil tvrdením, že dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu v konaní, ktorého obnova sa navrhuje a tvrdená vecná nesprávnosť rozsudku v konaní, ktorého obnova sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p.. Ďalej poukazoval na to, že žalobca navrhuje procesne nesprávny postup, a to aby súd použil skutkovo odlišný prípad s inými účastníkmi a rozhodnutím v odlišnej veci ako dôvod obnovy konania a v časti jej právneho posúdenia. Súd prvej inštancie dôvodil, že podľa ustálenej judikatúry nové rozhodnutie ako dôvod obnovy konania uvedený v ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. je nielen rozhodnutie iného súdu alebo ďalšieho príslušného orgánu, ktoré bolo vydané v dobe pôvodného rozhodnutia, a ktoré nemohol účastník bez svojej viny použiť, ale tiež rozhodnutie, ktoré bolo vydané až po skončení pôvodného konania; podstatné pri tom je, že toto rozhodnutie vypovedá o skutočnostiach a dôkazoch, ktoré boli predmetom pôvodného konania a rieši predbežnú otázku, ktorej zodpovedanie bolo rozhodujúce pre výsledok pôvodného konania. Právny názor prejavený v neskôr prijatom rozhodnutí v inej právnej veci, sám o sebe dôvodom obnovy konania nie je. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že návrh na obnovu konania bol podaný včas. Lehota na podanie návrhu na obnovu konania je tri mesiace odo dňa, kedy sa navrhujúci účastník (t. č. strana) dozvedel o dôvodoch obnovy, alebo od tej doby, kedy ich mohol uplatniť. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal obnovy konania podaním z 2.3.2015, doručeným súdu 4.3.2015 a podanie návrhu na obnovu konania zdôvodňoval existenciou nového rozhodnutia, konkrétne uznesenia NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, a ktoré môže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že uznesenie NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 bolo žalobcovi doručené 4.12.2014, a keďže návrh na obnovu konania bol podaný na súd 4.3.2015, skutkové zistenia tak svedčia záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený včas. V prejednávanej veci z výsledkov dokazovania vyplynulo, že návrh na obnovu konania nebol podaný dôvodne, keďže uznesenie NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 nie je rozhodnutím, ktoré „by ovplyvnilo“ rozhodnutie v pôvodnom konaní v prospech žalobcu. Bez ohľadu na právny názor vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 v obdobnej právnej veci týkajúci sa však iného žalovaného, teda vo veci s iným okruhom účastníkov, uvedené uznesenie NS SR nemôže byť spôsobilým dôvodom obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. Takýmito rozhodnutiami totiž zákon mieni rozhodnutia o predbežných otázkach v zmysle ust. § 135 ods. 1 a 2 O. s. p., t. j. prípady, kedy príslušný orgán rozhodol odlišne o predbežnej otázke, ak bol súd predchádzajúcim rozhodnutím viazaný (§ 135 ods. 1 O. s. p.), či z predchádzajúceho rozhodnutia vychádzal (§ 135 ods. 2 O. s. p.), alebo posúdil predbežnú otázku sám (§ 135 ods. 2 O. s. p.) a potom bolo zistené, že príslušný orgán kedykoľvek vydaným rozhodnutím ju posúdil inak. O takéto rozhodnutie však žalobca návrh na obnovu konania neopieral, keď dôvod obnovy konania videl v tom, že sa dozvedel o (pre neho údajne priaznivom) právnom názore, zaujatom v inej veci, resp. že sa zoznámil s právnym názorom, podľa ktorého podmienka určenia základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 notárskej tarify, v konaní ktorého predmetom bolo uplatnenie zľavy z ceny diela, splnená nebola. Otázka aplikácie konkrétneho zákonného ustanovenia advokátskej tarify pri priznaní nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vo veci o zľavu diela bez dohody o výške odmeny, ktorej sa žalobcov argument uznesením NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014 týka, však otázkou predbežnou v tomto zmysle evidentne nie je. Tým, že sa žalobca odvoláva na riešenie, ktoré vychádzalo z uznesenia NS SR sp. zn. 2MObdo/1/2013 z 22.10.2014, a ktoré sa líši od toho, ktoré bolo skutočne v pôvodnom konaní použité, len poukazuje na možnosť iného, podľa jeho názoru priaznivejšieho právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní. Právny názor na výklad zákona vyslovený iným než procesným súdom (v tej istej veci a týkajúcej sa tých istých účastníkov), ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania. Všeobecne totiž platí, že návrhom na obnovu konania sa nie je možné domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád, keďže k tomu podľa povahy rozhodnutia a povahy namietaného pochybenia slúžia iné opravné prostriedky - odvolanie, mimoriadne dovolanie. Avšak práve o takúto revíziu sa tu žalobca evidentne usiluje, keďže tak robí s ohľadom na výsledok konania o mimoriadnom dovolaní vo veci iných účastníkov. Zo samotnej námietky proti právnemu posúdeniu uplatnenému v konaní, o obnovu ktorého ide, však dôvod obnovy konania podľa ust. § 228 ods. 1 O. s. p. dovodiť nie je možné. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcom uvádzaný dôvod obnovy konania neexistuje, resp. že tvrdenia, ktorými tento návrh na obnovu konania odôvodnil, dôvod obnovy konania nezakladajú, a preto návrh na obnovu konania v celom rozsahu zamietol považujúc ho za neopodstatnený. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p.; § 11 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., vecne úspechom žalovaného v konaní, priznal mu náhradu trov konania 328,82 eur, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 64,53 eur (prevzatie a príprava zastúpenia13.4.2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie z 22.4.2015) a za 1 úkon právnej služby á 66 eur (účasť na pojednávaní 16.2.2016), 2 x režijný paušál á 8,39 eur a 1 x režijný paušál á 8,58 eur, náhradu za stratu času 28,60 eur (za dve začaté polhodiny á 14,30 eur), náhradu cestovných výdavkov v sume 25 eur (cesta Bratislava - Trnava a späť osobným motorovým vozidlom značky Mercedes-Benz, 2 x 55 km, pri cene paliva 0,942 eur/l, spotrebe 4,70 l/100 km a paušálnej náhrade 0,183 eur/1 km) a 20 % DPH v sume 54,80 eur (20 % z odmeny za úkony právnej služby, z režijného paušálu, z náhrady za stratu času a náhrady cestových nákladov, t. j. 274,02 eur x 0,20), ktorú prisúdenú náhradu trov konania uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu. Právny zástupca žalovaného pri vyčíslení požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia žiadal určiť tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby podľa ustanovenia § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 advokátskej tarify, poukazujúc na to, že právna služba sa týkala peňažných plnení v sume 1.690,36 eur, 1.100,46 eur a 165,43 eur. S týmto vyčíslením náhrady trov právneho zastúpenia sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďže predmetom konania v prejednávanej veci nebolo peňažné plnenie, ale obnova pôvodného konania, a preto bol názoru, že nebolo možné vyjadriť hodnotu veci a práva v konaní o obnovu konania (na rozdiel od pôvodného konania, ktorého obnovy konania sa žalobca domáhal), pri určení tarifnej odmeny advokáta vychádzal z jednej trinástiny výpočtového základu. 2. Napadnutým uznesením z 15.4.2016 (ďalej len „druhé uznesenie“) súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur do 10 dní od jeho doručenia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil položkou č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „sadzobník“ a „Z. s. p.“). 3. Proti prvému uzneseniu podal včas odvolanie iba žalobcu s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/ O. s. p., teda z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodil, že nesúhlasil s argumentáciou a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa i odvolacím súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8C/141/2008 a domáhal sa nápravy prostredníctvom podania podnetu generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania, nakoľko proti rozsudku odvolacieho súdu neboli prípustné iné právne prostriedky, t. j. nebolo možné voči nemu podať odvolanie a podľa § 238 ods. 3 O. s. p. ani dovolanie. Navrhovateľ obnovy konania podal dňa 27.8.2013 podnet generálnemu prokurátorovi SR na podanie mimoriadneho dovolania voči rozsudku Krajského súdu Trnava z 27.5.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 7.8.2013. Žalobca odôvodnil podanie podnetu tým, že mimoriadne dovolanie by malo byť podané z dôvodu uvedeného v § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Predmetný podnet na podanie mimoriadneho dovolania z 27.8.2013 bol však upovedomením Krajskej prokuratúry Trnava z 27.10.2013 odložený, nakoľko podľa názoru prokurátora nedošlo v rámci prvostupňového ani odvolacieho konania k takým pochybeniam, ktoré by znamenali porušenie zákona. Rovnako bol odložený aj opakovaný podnet žalobcu z 28.11.2013 a to upovedomením prokurátora generálnej prokuratúry. Z obdobných dôvodov ako bol podaný podnet z 27.8.2013 podal žalobca viaceré podnety na podanie mimoriadne dovolania v skutkovo a právne obdobných veciach, v niektorých veciach podal generálny prokurátor dovolanie, avšak doposiaľ o nich nebolo ešte rozhodnuté. Z obdobných dôvodov bol podaný podnet aj na podanie mimoriadneho dovolania voči rozhodnutiu Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/149/2011, pričom generálny prokurátor v uvedenej veci podal dňa 14.8.2013 na NS SR mimoriadne dovolanie, kde bolo predmetné konanie vedené pod sp. zn. 2MObdo 1/2013. Dňa 22.10.2014 vydal NS SR v konaní č. k. 2Mobdo 1/2013 uznesenie, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28.8.2012 sp. zn. 16Cob/149/2011-270 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. NS SR sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci namietaného generálnym prokurátorom a dovolacie preskúmanie zameral na právny záver odvolacieho súdu o určení tarifnej odmeny za úkony právnej služby, keď v čase ich poskytnutia nebola hodnota veci matematicky vyjadrená. NS SR sa stotožnil s argumentáciou generálneho prokurátora SR a uzavrel, že podmienka určenia základnej sadzby podľa § 11 ods. 1 advokátskej tarify v tomto prípade splnená nebola, nakoľko hodnota veci (v danom prípade uplatnenie zľavy z ceny diela) bola vyjadriteľná len matematicky (v peniazoch, percentách, v pomere k cene a pod.) a taktiež nebola splnená druhá podmienka - zistenie hodnoty veci s nepomernými ťažkosťami, pretože cena diela, ktorá bola podkladom pre matematické určenie výšky zľavy z ceny diela, bola známa žalovanému ako kupujúcemu v čase udelenia plnomocenstva žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že vo veci samej vedenej na OS Bratislava 5 pod sp. zn. 21Cb/176/2006 bolo predmetom konania uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné a už pri začatí poskytovania právnej služby bolo ustálené, čoho sa žalovaný mienil v konaní domáhať. NS SR zároveň podotkol, že úmyslom zákonodarcu nebolo, aby hodnota predmetu sporu bola presne vyčíslená v čase začatia poskytovania právnej služby, ale určenie časového momentu, ku ktorému sa výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva bude určovať. Predmetné uznesenie NS SR bolo doručené žalobcovi 4.12.2014. Na podporu uvedenej argumentácie žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti podal žalobca predmetný návrh na obnovu konania. S poukazom na § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. bol názoru, že z časovej následnosti vyplýva, že predmetné uznesenie NS SR sp. zn. 2MObdo 1/2013 z 22.10.2014, bolo vydané až po právoplatnom skončení predmetného konania vedeného na OS Trnava, resp. na Krajskom súde Trnava (ďalej aj KS Trnava) a preto ho nemohol žalobca použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. V predmetnom rozhodnutí bola v skutkovo i právne podobnej veci posudzovaná právne významná otázka pre toto konanie, ktorá však bola posúdená odlišne ako v prvostupňovom konaní sp. zn. 8C/141/2008, resp. v odvolacom konaní č. k. 23Co/255/2012. Toto odlišné posúdenie NS SR sa zhoduje s argumentáciou, ktorú zastával počas celého konania aj žalobca a ak by sa k tejto argumentácii priklonil aj OS Trnava, resp. KS Trnava, rozhodne by to znamenalo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko by bol procesne úspešný v prevažnej časti a vznikol by mu aj nárok na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 228 ods. 3 O. s. p. uviedol, že predmetný návrh na obnovu konania smeruje jednak voči rozsudku KS Trnava z 27.5.2013 sp. zn. 23Co/255/2012-498, ako aj voči rozsudku OS Trnava z 30.11.2010 sp. zn. 8C/141/2008-367. Dôvodom obnovy konania je vydanie uznesenia NS SR sp. zn. 2MObdo 1/2013 z 22.10.2014, ktoré rieši skutkovú a právne totožnú vec, pričom sa prikláňa k argumentácii, ktorú počas celého prvostupňového, ako aj odvolacieho konania zastával žalobca a teda že výpočtovým základom nemalo byť v žiadnom prípade ust. § 11 ods. 1 advokátskej tarify a za predpokladu, že by sa prvostupňový, ako aj odvolací súd v pôvodnom konaní riadili týmto právnym názorom, žalobca by bol nakoniec v konaní úspešný v prevažnej miere. Predmetné uznesenie NS SR bolo doručené žalobcovi 4.12.2014, v zmysle § 230 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania treba podať do 3 mesiacov od toho času, keď ten kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Z uvedeného vyplýva, že návrh na obnovu konania bolo potrebné podať najneskôr do 4.3.2015, pričom zároveň žalobca uviedol, že neuplynula trojročná lehota od právoplatnosti napádaných rozhodnutí. Dôvodnosť návrhu preukazoval žalobca práve predmetným rozhodnutím, ako i podanými mimoriadnymi dovolaniami v ďalších identických veciach. Vzhľadom na uvedené bol názoru, že je daný dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu voči prvému uzneseniu vyjadril tak, že navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Bol názoru, že návrhu žalobcu na pripustenie zmeny účastníkov na jeho strane nie je možné vyhovieť. Podľa ust. § 232 ods. 1 O. s. p. pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni. Uvedené podľa názoru žalovaného znamená, že otázky účastníctva v konaní o obnove nie je možné riešiť v tom smere a procesnom štádiu, ako sa to snaží robiť žalobca. Žalobca predkladá dokumenty, ktoré žalovaný popiera čo do pravosti a autentickosti a spochybňuje aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z ďalších dôvodov v prípade, že by sa pravosť a autentickosť preukázala. V danom prípade ide o obnovu konania a nie o konanie vo veci samej a je zrejmé z konania vo veci samej, že pohľadávka, ktorú sa žalobca snaží postupovať, neexistuje. Navyše skutočne existujúcu pohľadávku vo výške 113,44 eur s príslušenstvom žalovaný po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 8C/141/2008 zaplatil aj s úrokom z omeškania dňa 31.12.2010 v celkovej výške 136,64 eur a zmluva o postúpení pohľadávok túto skutočnosť nezmieňuje vôbec. Pohľadávka teda neexistuje nielen v zmysle právoplatných verejných listín (rozsudok OS Trnava č. k. 8C/141/2008-367 z 30.11.2010), ale skutočne judikovaná pohľadávka vo výške podľa výroku 1 rozsudku Okresného súdu Trnava vo veci 8C/141/2008 aj zanikla splnením. Dokonca v návrhu na pripustenie zmeny účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. je k spisovej značke obsiahnuté tvrdenie, že žalobcom, ktorý má vystúpiť z konania, má byť spoločnosť SATRO s.r.o., čo nielen že nekorešponduje s údajným súhlasom spoločnosti NATIVE WATER a.s., ktorá však vyjadruje súhlas nie so zmenou, ale so zámenou účastníkov, čo je však už postup podľa ust. § 92 ods. 4 O. s. p., ktorý však priamo žalobcom citované ust. § 216 ods. 1 O. s. p., o ktoré sa v danom prípade žalobca opiera, vylučuje, to všetko bez ohľadu na vyššie uvedené. Podľa ust. § 525 ods. 1 O. z. postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Keďže údajná postupovaná pohľadávka nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, keďže v procesnom štádiu odvolania proti návrhu na obnovu konania materiálne neexistuje a nie je pre ňu možné zaobstarať exekučný titul, nie je možné postupovať ju platne zmluvou, ktorá je tak podľa ust. § 37 ods. 2 O. z. absolútne neplatná. V zmluve o postúpení, ktorú predložil žalobca, sa v čl. 1 ods. 3 navyše konštatuje, že pohľadávka je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 10C/100/2015, avšak uvedené konštatovanie nie je pravdivé a takto je zmluva o postúpení aj neurčitá a v súlade s § 37 ods. 1 O. z. opäť absolútne neplatná. V predmetnom konaní totiž prebiehalo v prvom stupni len konanie o povolení obnovy konania vo veci vedenej na OS Trnava pod sp. zn. 8C/141/2008 a toto konanie je naďalej právoplatne skončené a dokonca pohľadávka žalobcu voči žalovanému v ňom judikovaná vo výške 113,44 eur s príslušenstvom (výrok 1) je aj riadne zaplatená, teda zanikla splnením. Doklad o zaplatení predkladal žalovaný už v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného Trnava č. k. 8C/141/2008-367 z 30.11.2010 a prikladá ho aj k tomuto vyjadreniu. Keďže o údajnej postupovanej pohľadávke je právoplatne rozhodnuté, nie je možné postupovať takú pohľadávku v štádiu konania o obnove konania a teda ani vyhovieť návrhu na pripustenie zmeny účastníkov na strane žalobcu, pretože nie je možné pre ňu zaobstarať exekučný titul, nakoľko práve výsledok konania o obnove je conditio sine qua non vôbec len pre vznik možnosti zaobstarať pre pohľadávku exekučný titul a teda aj možnosť postúpiť ju. S ohľadom na vyššie uvedené bol žalovaný názoru, že návrhu žalobcu na zmenu účastníka na jeho strane nie je možné vyhovieť. Vecne žalobca opakoval v odvolaní vecne tie isté argumenty, s ktorými sa už vysporiadal súd prvého stupňa, pričom žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za zákonné, spravodlivé a riadne odôvodnené. Súčasne žalovaný uvádza, že sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie, ktoré spochybňovali prípustnosť obnovy konania a zároveň si dovoľuje upriamiť pozornosť aj na absurdnosť argumentácie žalobcu, ktorá by nútila žalovaného hľadať a predkladať ďalšie nové a neskoršie rozhodnutie svojich susedov, kde boli títo voči žalobcovi úspešní. Uvedené uvádza žalovaný len pre úplnosť, nakoľko také rozhodnutie v konaní síce predložil (rozsudok NS SR vo veci 1MCdo 9/2013 z 29.9.2015) a toto vyvracia vlastnú argumentáciu žalobcu tým istým spôsobom, ktorým sa žalobca snaží nájsť dôvod na obnovu konania, avšak zhodne s odôvodnením súdu prvého stupňa sa domnieva, že takéto rozhodnutia nemôžu zakladať dôvody na povolenie obnovy konania a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým obnovu konania zamietol, je tak správne. 5. Proti druhému uzneseniu podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej inštancie mal ešte pred predložením veci odvolaciemu súdu rozhodnúť o zmene účastníka, hoci aj po vyhlásení prvého uznesenia, druhé uznesenie (o uložení poplatkovej povinnosti) už malo byť smerované na nového účastníka konania na strane žalobcu. 6. Podaním zo 4.3.2016, doručeným súdu prvej inštancie 14.3.2016, zn. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p., žalobca na základe skutočnosti, že dňa 4.3.2016 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a spoločnosťou NATIVE WATER a.s. navrhol, aby súd uznesením v zmysle § 92 ods. 3 O. s. p. pripustil, aby žalobca SATRO s.r.o. (?) z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil NATIVE WATER a.s. so sídlom Topoľníky 641, 930 11, IČO/DRČ: 35 806 621/2020282253, zapísaný v OR OS Trnava, oddiel SA, vl. č. 10634/T, zastúpený predsedom predstavenstva I. G.. K zmene účastníctva môže dôjsť aj v odvolacom konaní, čo rešpektuje aj zákonodarca v ust. § 216 ods. 1 O. s. p.. Prílohou tohto podania bola Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi postupcom JUDr. A. Z., advokátom a spoločnosťou NATIVE WATER a.s., Topoľníky, zo 4.3.2016 a Súhlas so zámenou účastníka konania podľa § 92 O. s. p., podpísaný spoločnosťou NATIVE WATER a.s., v ktorom spoločnosť súhlasila so svojim vstupom do konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 10C/100/2015 na miesto žalobcu JUDr. A. Z.. Podľa § 92 ods. 1 O. s. p. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Podľa § 80 ods. 2 CSP súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Podľa § 232 ods. 1 a 2 O. s. p. návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie. Obnova konania sa členila podľa O. s. p. a člení aj podľa CSP do dvoch fáz, prvou je konanie o návrhu na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie návrhu (t. č. žaloby) na obnovu konania. Návrh na obnovu konania (t. č. žalobu na obnovu konania) prejedná vždy súd, ktorý rozhodoval o veci v prvom stupni (inštancii), a to i v prípade, ak sa návrhom na obnovu konania napáda rozsudok odvolacieho súdu. Návrh na obnovu prejedná pôvodný súd aj v prípadoch, ak sa medzitým podmienky miestnej príslušnosti zmenili. Pre prvú fázu konania obnovy konania platili (podľa O. s. p.) aj platia (podľa C. s. p.) primerane ustanovenia o konaní na súde prvého stupňa/prvej inštancie (§ 79 a nasl. O. s. p., t. č. § 156 a nasl. CSP). Pod pojmom primerane treba rozumieť špecialitu ustanovení o konaní o obnove konania, to znamená prednosť týchto ustanovení pred všeobecnými ustanoveniami III. časti O. s. p./CSP. Z povahy veci vyplýva, že pre prvú fázu budú vylúčené ustanovenia týkajúce sa dispozície konaním a jeho predmetom (s výnimkou späťvzatia návrhu/žaloby na obnovu konania). Prvú fázu obnovy konania tak strany nemôžu skončiť zmierom, nie je možné pripustiť vstup ďalšieho subjektu do konania (§ 79 CSP) ani zmenu sporovej strany (§ 80 CSP), keď ani v minulosti do 30.6.2016 prvú fázu obnovy konania účastníci konania nemohli skončiť súdnym zmierom (§ 99 O. s. p.), nebolo možné pripustiť zmenu a zámenu účastníctva (§ 92 resp. § 107 O. s. p.). Krajská súd v Trnave preto návrh na zmenu žalobcu zamietol. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p. aj § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech boli rozhodnutia vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 ods. 3 O. s. p.; § 470 ods. 2 veta prvá CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že obe odvolaniami napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie sú vecne správne. 8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia prvým uznesením (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné: Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Podľa § 397 písm. a/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôvody obnovy konania, upravené v O. s. p. do 30.6.2016 (§ 228 O. s. p.) boli zákonodarcom v zásade prebraté aj do novej právnej úpravy CSP s určitými odlišnosťami. Nová právna úprava teda v podstatných rysoch preberá úpravu taxatívnych dôvodov, na základe ktorých môže byť žaloba na obnovu konania podaná. Precizovala sa (teda presnejšie sa vyjadrila) úprava (predchádzajúca úprava v § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) explicitným (výslovným, priamym) ustanovením tak, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy sa majú týkať strán a predmetu pôvodného konania (§ 397 písm. a/CSP). V predmetnej veci odvolací súd konštatuje zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobcom uvádzané rozhodnutie NS SR v obdobnej veci nie je rozhodnutím, ktoré by sa týkalo oboch strán a predmetu pôvodného konania a nie je z dôvodov už uvedených súdom prvej inštancie spôsobilým dôvodom obnovy konania. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces." Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého (prvého) uznesenia, preto odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnuté prvé uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho (odvolaním nespochybňovaného ale od rozhodnutia vo veci samej závislého) rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie. 9. Podľa položky16 sadzobníka súdnych poplatkov ZoSP z návrhu na obnovu konania je súdny poplatok 99,50 eura. Poznámky: 1. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa platí aj v odvolacom konaní. 2. Poznámky č. 1 a 2 k položke 12 platia primerane aj pre túto položku. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že druhé uznesenie (o uložení poplatkovej povinnosti) už malo byť smerované na nového účastníka konania na strane žalobcu, a to z vyššie uvedených dôvodov, ktoré viedli k zamietnutiu Krajským súdom v Trnave návrhu na zmenu žalobcu. Súd prvej inštancie vo veci vydal prvé uznesenie, ktorým návrh (na obnovu konania) zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal žalobca včas odvolanie. Predmetom tohto odvolacieho konania je aj preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobcovi uložené zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie proti prvému uzneseniu. Z druhého napadnutého uznesenia je zrejmé, ktorý súd ho vydal, ďalej obsahuje označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto jeho vydania, teda spĺňa náležitosti písomného vyhotovenia uznesenia podľa § 169 ods. 1 veta prvá O. s. p. (predpisu účinného v čase jeho vydania), rovnako spĺňa aj náležitosti § 236 CSP, keďže obsahuje označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. V aplikačnej praxi súdov nie je ničím výnimočné, ak sa na rozhodovanie o poplatkovej povinnosti používajú tlačivá a pokiaľ súd prvej inštancie na rozhodnutie o súdnom poplatku použil tlačivo O. s. p. č. 4, uznesenie bolo treba považovať za vyhotovené akceptovateľným spôsobom. Z jeho obsahu je nepochybné, komu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, v akej výške a za aký úkon, bolo možné tiež posúdiť, akým konkrétnym spôsobom dospel súd prvej inštancie k uloženiu poplatkovej povinnosti. Ak žalobkyňa napadla predmetné prvé uznesenie súdu prvej inštancie vo veci samej v zákonnej lehote odvolaním, súd prvej inštancie preskúmavaným druhým uznesením správne žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie a to aj v správnej výške 99,50 eur, avšak mal ho uložiť zaplatiť podľa položky 16 sadzobníka súdnych poplatkov Z. s. p. a nie podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka Z. s. p., nakoľko návrh na obnovu konania je spoplatnený osobitne a položka 16 platí aj pre odvolacie konanie. S poukazom na vyššie uvedené, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, odvolací súd napadnuté druhé uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalobca). 11. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)