Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213569 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115213569.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci navrhovateľa: O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. G. XX, Y., t.č. bytom L. X, G., proti odporcovi: Ing. Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX okr. Malacky, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22C/262/2015-96 zo dňa 26.11.2015, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s účinnosťou od 01.06.2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi zo sumy 160,99 Eur (4.850,- Sk) na sumu 220,- Eur mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Vo zvyšku sa návrh zamietol. Nedoplatok odporcu na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 30.11.2015 v sume 269,37 Eur povolil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Vyslovil, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14C/69/2003-31 zo dňa 03.03.2006 v časti výšky výživného odporcu na navrhovateľa. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 65 ods. 3, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 2 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne argumentoval tým, že vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14C/69/2003-31 zo dňa 03.03.2006, právoplatným dňa 24.04.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti svojej matky a odporca bol zaviazaný platiť výživné v sume 4.850,- Sk, t.j. 160,99 Eur mesačne. V čase tejto poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ žiakom 3. ročníka základnej školy. Jeho matka, uvádzala svoj príjem vo výške 11.000,- Sk mesačne, t.j. 365,13 Eur, bola zamestnancom L.H. s S.H. v I.. Matka bývala s maloletým v dome u svojich rodičov, v tom čase maloletý navrhovateľ mal alergiu na roztoče, intoleranciu laktózy, oslabenú imunitu. Mesačné výdavky na maloletého matka uvádzala v sume 12.741,- Sk, t.j. 422,92 Eur. Povinný - otec v tom čase mal za obdobie 2/2005 - 1/2006 priemerný mesačný čistý príjem 29.248,17 Sk, t.j. 970,86 Eur mesačne. 3. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného je dôvodný, i keď nie v celom ním navrhovanom rozsahu. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti odporcu totiž došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa odôvodňujúcej zvýšenie výživného. Navrhovateľ sa v konaní domáha zvýšenia výživného od podania návrhu na súd na sumu 450,- Eur mesačne. Posledným rozhodnutím súdu z 03.03.2006 mu bolo výživné určené v sume 160,99 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ žiakom 3. ročníka základnej školy. Od poslednej úpravy výživného v roku 2006, teda pred deviatimi rokmi, navrhovateľ podstatne vyrástol, dospel, je teda fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku 18. rokov podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho vývoj a výživu. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy bol žiakom tretieho ročníka základnej školy, v súčasnosti už ukončil strednú školu a stal sa študentom vysokej školy Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky, kde študuje dennou formou fyziku. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto prípade pritom od poslednej úpravy výživného uplynula veľmi dlhá doba, v rámci ktorej navrhovateľ ukončil nielen základnú školu, ale aj strednú školu, zmaturoval, spravil prijímacie pohovory na vysokú školu a je vysokoškolák. Navrhovateľ býva s matkou, najskôr spoločne v domácnosti u starých rodičov, neskôr uviedol, že jeho matka kúpila na hypotéku v G. byt, kam sa presťahovali. Navrhovateľ má preukázane zhoršený zdravotný stav, má alergiu na roztoče, intoleranciu na laktózu, oslabenú imunitu, navštevuje kardiologickú a ortopedickú ambulanciu. K výdavkom navrhovateľa jeho matka uvádzala, že zvýšené výdavky má navrhovateľ predovšetkým na stravu, cestovné a učebnice, má intoleranciu laktózy a problémy s kĺbami, chodí na kontroly na reumatológiu a kardiológiu, má hypermobilitu kĺbov, čiže má vysokú spotrebu aj mliečnych výrobkov a mäsa. 4. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Matka navrhovateľa (svedkyňa V. I.) v čase poslednej úpravy výživného pracovala v L.H. s S.H. v I., kde mala čistý príjem 365,13 Eur. V čase podania návrhu matka navrhovateľa bola naďalej zamestnancom L.H. s S.H. v I., kde mala za obdobie 8/2014 - 7/2015 priemerný čistý mesačný príjem 757,22 Eur mesačne. Okrem toho mala príjem od I. F. Q. I. v G., kde jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 8/2014 do 12/2014 bol v sume 482,98 Eur mesačne a za obdobie od 1/2015 do 7/2015 bol 487,- Eur mesačne. Matka navrhovateľa od septembra r. 2015 zmenila zamestnanie, pracuje v L.H. G. XX, G., kde mala v 9/2015 čistú mzdu 691,54 Eur a v 10/2015 mala čistú mzdu 691,54 Eur. Od novembra 2015 už nepracuje pre I. F. Q. I. G.. Matka navrhovateľa poberá tiež prídavky na deti v sume 23,52 Eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva s navrhovateľom v dvojizbovom byte v G., na ktorý si vzala hypotéku v sume 70.000,- Eur, ktorú spláca v splátkach po 300,19 Eur mesačne. 5. Odporca na rozdiel od času poslednej úpravy výživného, kedy bol zamestnaný s čistým príjmom 970,86 Eur mesačne, v súčasnosti nepracuje, poberá výsluhový dôchodok vo do 30.06.2015 v sume 764,73 Eur mesačne a od 01.07.2015 vo výške 766,64 Eur mesačne. Iný príjem nemá. Je členom dozornej rady spoločnosti GSoft-A. a.s., avšak podľa potvrdenia tejto spoločnosti, z tejto činnosti žiaden príjem nemá. Býva u svojich rodičov, spolu so sestrou a jej dvomi deťmi. Podľa predložených listinných dokladov, otec odporcu poberá starobný dôchodok v sume 760,50 Eur mesačne, matka odporcu poberá starobný dôchodok v sume 426,90 Eur mesačne a sestra odporcu má priemerný čistý mesačný príjem 836,09 Eur mesačne. Odporca ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Okrem platenia výživného, odporca medzi svoje výdaje uvádzal splátky úveru vo I. G. a.s. vo výške 217,68 Eur mesačne, poplatok za vedenie konta I. 7,- Eur/mesačne, príspevok na bývanie rodičom 100,- Eur mesačne, poistenie 21,20 Eur mesačne, internet 19,90 Eur mesačne, satelitná televízia Skylink 15,50 Eur mesačne, druhá karta Skylink Next 40,- Eur ročne, mobilný telefón 5,50 Eur mesačne, oblečenie 80,- Eur ročne, platba za revízie kotla ústredného kúrenia 99,60 Eur ročne, palivo do motorového vozidla 50,- Eur mesačne, údržba a opravy motorového vozidla 900,- Eur ročne. Odporca uvádzal, že úver v sume 12.000,- Eur, ktorý spláca po 217,68 Eur si bral na prerábku rodinného domu, v ktorom býva s rodičmi a sestrou, na ktorú prerábku prispieval nielen on, ale aj rodičia a sestra. V domácnosti to majú rozdelené tak, že odporca platí televíziu a internet a revíziu kotla, odporcova matka platí plyn a elektrinu, odporcov otec dáva podstatnú časť na stravu, odporcova sestra prispieva 200,- Eur na stravu, má dve nezaopatrené deti. V domácnosti teda býva šesť osôb. 6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu pre navrhovateľa od 01.06.2015, čiže od dátumu podania návrhu na súd z doterajšej sumy 160,99 Eur mesačne na sumu 220,- Eur mesačne, ktorá suma podľa súdu zodpovedá aktuálnym potrebám navrhovateľa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu, pri zohľadnení podielu vyživovacej povinnosti matky navrhovateľa. 7. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba deväť rokov, odporca odvtedy ukončil stredoškolské štúdium, zmaturoval, mal s tým súvisiace zvýšené výdavky na stužkovú, na prihlášky na vysoké školy. U navrhovateľa boli jednoznačne preukázané zvýšené výdaje v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, keď začiatok štúdia je spojený s výdavkami na zápis a preukaz študenta, navrhovateľ má výdavky na potrebné učebnice. Navrhovateľ od septembra 2015 chodil na doučovanie z anglického a španielskeho jazyka, čo mesačne stálo 120,- Eur. Od októbra 2015 chodí z G. do Y. na doučovanie z matematiky a fyziky, čo stojí 60,-Eur mesačne, plus náklady na cestovné do Y.. Ako študent si platí mesačne električenku v G. v sume 13,40 Eur mesačne, ďalej má výdavky na životné poistenie v sume 18,12 Eur mesačne, má zvýšené výdavky na stravovanie a to v súvislosti s jeho intoleranciou na laktózu, kvôli čomu sa stravuje výhradne doma. Ďalej má výdaje na lieky, ktoré uvádzal mesačne v sume 40,- Eur. Navrhovateľ vzhľadom na svoj vek má tiež vyššie výdaje na oblečenie, keď mal zvýšené výdavky aj na oblečenie na stužkovú slávnosť a maturitu, má tiež v porovnaní s vekom 9 rokov v čase poslednej úpravy výživného neporovnateľne vyššie výdavky nielen na zimné, ale aj celoročné oblečenie. U navrhovateľa treba vziať do úvahy jeho zhoršený zdravotný stav, keď je alergik, má problémy s kĺbami, má oslabenú imunitu, navštevuje tiež kardiologickú, reumatologickú a ortopedickú ambulanciu. S tými ochoreniami navrhovateľa sú spojené zvýšené výdavky na lieky, doplnky stravy ako aj na jeho stravovanie. Navrhovateľ a jeho matka majú v súčasnosti zvýšené výdavky na bývanie, pretože kým doteraz prispievali starým rodičom navrhovateľa po 240,- Eur, resp. 200,- Eur mesačne za oboch, vzhľadom na to, že sa navrhovateľ s matkou presťahovali do G., matka navrhovateľa platí hypotéku po 300,19 Eur mesačne, za služby spojené s užívaním bytu 121,32 Eur, za plyn 7,- Eur mesačne, elektrinu 32,- Eur, internet a televíziu 26,47 Eur mesačne, spláca pôžičku na nábytok v sume 36,99 Eur mesačne, čo je spolu 523,97 Eur mesačne. Tieto zvýšené výdavky na bývanie však súd považoval za ekonomické riziko, ktoré dobrovoľne na seba prevzala matka navrhovateľa, ktorej príjem sa v súčasnosti znížil z doterajších cca 1.244,22 Eur mesačne (757,22 Eur + 487,- Eur) na aktuálnu sumu 691,54 Eur mesačne, keď celkové výdaje na domácnosť uvádzané matkou predstavujú 523,97 Eur mesačne. Bytovú otázku bolo možné riešiť aj iným spôsobom, prípadne počkať s kúpou nehnuteľnosti až po ukončení štúdia navrhovateľa, ktorého cestovné do školy v G. by bolo oveľa nižšie ako náklady na hypotéku. Súd však zohľadnil, že navrhovateľ a jeho matka majú zvýšené výdaje na stravu, keď navrhovateľ má intoleranciu laktózy a jeho matka je okrem toho aj celiatička. Súd tiež zohľadnil, že matka sa o navrhovateľa osobne stará a doteraz znášala sama všetky nepravidelné zvýšené výdaje, na ktoré odporca odmietal prispievať, pretože hoci platil do augusta 2015 výživné v sume 189,21 Eur mesačne, namiesto súdom naposledy určených 160,99 Eur mesačne, výživné, ktoré takto platil bolo vzhľadom na plynutie času a potreby navrhovateľa nielen adekvátne, ak nie nedostatočné odôvodneným potrebám navrhovateľa. 8. U odporcu súd pri hodnotení jeho schopností, majetkových a príjmových pomerov vychádzal predovšetkým z jeho aktuálneho čistého mesačného príjmu, ktorý je 766,64 Eur, ďalej zo skutočnosti, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi a sestrou, keď je potrebné pri posudzovaní nákladov odporcu zohľadniť tiež príjmy s ním spolužijúcich osôb, keď otec odporcu má dôchodok 760,50 Eur mesačne, matka odporcu má dôchodok v sume 426,90 Eur mesačne a sestra odporcu má priemerný čistý mesačný príjem 836,09 Eur mesačne. V domácnosti žije spolu šesť osôb, keď odporcova sestra má dve maloleté deti. Úhrady, ktoré uvádza odporca totiž slúžia pre potreby celej domácnosti a predstavujú jeho podiel na výdajoch na bývanie, preto nie je dôvodné, aby rodičom navyše za bývanie platil po 100,- Eur mesačne. Odporcova sestra na druhej strane prispieva len na stravu v sume 200,- Eur mesačne, pričom táto suma je aj za jej dve deti. Z dôchodku odporcovho otca je pritom hradená strava pre všetkých. Celkový príjem tejto šesťčlennej domácnosti je 2.790,13 Eur mesačne, čo sú dostatočné príjmy na to, aby boli bez problémov uhrádzané výdavky na bývanie a stravu členov tejto domácnosti, pričom odporcova sestra by úhradu výdavkov na bývanie za seba a svoje deti nemala prenášať na ostatných dospelých členov rodiny, nakoľko odporca nemá k deťom svojej sestry žiadnu vyživovaciu povinnosť, prvoradá je jeho zákonná vyživovacia povinnosť k navrhovateľovi. Medzi odôvodnené výdaje odporcu súd považoval jeho náklady na stravu, oblečenie a poistenie. Odporca si musí v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, až potom prípadne nasledujú ostatné jeho výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, kam patria splátky pôžičiek, výdavky na auto, platenie telefónu, internetu, televízie a pod. 9. Vychádzajúc z čistého mesačného príjmu odporcu do 30.06.2015 v sume 764,73 Eur mesačne a od 01.07.2015 vo výške 766,64 Eur mesačne, ktorý je nižší ako jeho príjem v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, avšak pri zohľadnení skutočnosti, že odporca je zdravým mužom vo veku 46 rokov, ktorý z vlastnej vôle viac nepracuje a poberá len výsluhový dôchodok, po zohľadnení jeho nevyhnutných výdajov na stravu, bývanie a oblečenie a po zohľadnení odôvodnených potrieb odporcu, študenta vysokej školy, ktorý má tiež zvýšené výdaje v súvislosti so zdravotným stavom a nákladmi na stravovanie, dospel súd k záveru, že je dôvodné vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľovi zvýšiť odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 01.06.2015 z doterajšej sumy 160,99 Eur mesačne, naposledy upravovanej v roku 2006, na sumu 220,- Eur mesačne, ktorá suma podľa súdu zodpovedá odôvodneným a preukázaným potrebám navrhovateľa, ako aj aktuálnym zárobkovým možnostiam, majetkovým pomerom a schopnostiam odporcu, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného až na sumu 450,- Eur mesačne zamietol. 10. V danom prípadne hlavnou zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného, je predovšetkým zmena pomerov na strane navrhovateľa, ktorý je už dospelou osobou, ktorý vzhľadom na denné štúdium na vysokej škole ešte nie je schopný sa sám živiť a má zvýšené výdavky na štúdium, stravovanie a lieky vzhľadom na svoj zdravotný stav. Na druhej strane bolo potrebné zohľadniť príjmové pomery odporcu, ako aj zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je prvoradá. 11. Zvýšením výživného od 01.06.2015 na sumu 220,- Eur mesačne vznikol odporcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 30.11.2015 pre navrhovateľa v sume 269,37 Eur. Súd pri určení nedoplatku vychádzal z nesporných skutočností uvádzaných účastníkmi, že odporca za mesiace jún 2015, júl 2015 a august 2015 zaplatil výživné v sume po 189,21 Eur mesačne a za mesiace september 2015, október 2015 a november 2015 v sume po 161,- Eur mesačne. Odporca tak celkom za týchto šesť mesiacov zaplatil výživné v sume 1.050,63 Eur (3x 189,21 Eur + 3x 161,- Eur = 1.050,63 Eur), mal pritom zaplatiť výživné v sume 1.320,- Eur (6 x 220,- Eur), teda nedoplatok predstavuje sumu 269,37 Eur (1.320,- Eur - 1.050,63 Eur), ktorý nedoplatok súd odporcovi vzhľadom na jeho výšku a príjem odporcu, povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením jednej splátky zročného výživného, sa stane splatným celé zročné výživné. Súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 14C/69/2003-31 zo dňa 03.03.2006 v časti výšky výživného odporcu na navrhovateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko čistý úspech odporcu v konaní bol len nepatrný. Vzhľadom na to súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. 12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie výživou povinný odporca. Poukázal na to, že súd prvého stupňa mu zvýšil výživné voči navrhovateľovi zo sumy 160,99 Eur na 220,- Eur mesačne s čím nemôže súhlasiť, pretože aj výsledky vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa preukázali, že zvýšenie výživného nezodpovedá jeho zárobkovým a majetkovým pomerom. Súd prvého stupňa však napriek výsledkom vykonaného dokazovania mu výživné na základe ustálenej zmeny pomerov zvýšil a to s prihliadnutím na to, že navrhovateľ je študentom vysokej školy, má zvýšené výdavky na štúdium, stravovanie a lieky vzhľadom na jeho zdravotný stav. Je názoru, že zákon o rodine pripúšťa zvýšenie výživného len vtedy, ak sú na jednej strane odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ale na druhej strane musia byť zodpovedajúce zárobkové a majetkové pomery povinnej osoby, pričom životná úroveň oprávnenej a povinnej osoby má byť zásadne rovnaká. Bolo preukázané, že jeho mesačný príjem je vo výške 766,64 Eur. Ide o výsluhový dôchodok, pričom žiadny iný príjem nemá. Prvostupňový súd však nebral do úvahy skutočnosť, že nepracuje z dôvodu, že v jeho veku nie je schopný nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a zdravotnému stavu. Z tohto jeho mesačného čistého príjmu podľa ustálenej praxe by na výživné navrhovateľa malo patriť 20%, čo u neho predstavuje 153,33 Eur. Jeho doterajšia vyživovacia povinnosť je stanovená na sumu 166,90 Eur, teda zodpovedá jeho súčasným majetkovým pomerom. Poukázal na to, že výška výživného u navrhovateľa musí byť modifikovaná v závislosti od finančných možností a schopností jeho rodičov a napríklad i možným zníženým výdajov na mobilné telefóny. Matka navrhovateľa dosahuje v súčasnosti nižší príjem ako dosahovala v čase podania návrhu navrhovateľa, kedy jej čistý mesačný príjem predstavoval 757,22 Eur a okrem toho mala ešte príjem vedľajší vo výške 487,- Eur mesačne. Matka navrhovateľa dobrovoľne zmenila zamestnanie, kde dosahuje čistú mesačnú mzdu vo výške 691,54 Eur, teda o viac ako 50,- Eur mesačne nižšiu sumu a vedľajší príjem už nemá, pretože prácu, ktorú dosahovala, prestala vykonávať. To, že matka dobrovoľne zmenila zamestnanie napriek tomu, že došlo k zníženiu jej príjmov, prvostupňový súd primeraným spôsobom pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a taktiež nezohľadnil skutočnosť, že vysoké náklady má matka navrhovateľa kvôli úveru na byt v G., hoci presťahovanie nebolo nevyhnutné a bolo jej dobrovoľným rozhodnutím. Napriek zníženiu príjmu matky navrhovateľa pri doterajšej výške jeho vyživovacej povinnosti, má navrhovateľ spoločne so svojou matkou v priemere na osobu mesačne príjem 438,025 Eur a on s ostatnými členmi rodiny má priemerný mesačný príjem 438,19 Eur, teda prakticky rovnaký príjem na jednu osobu. Odmieta tvrdenie prvostupňového súdu, že prispieva na úhradu výdavkov detí svojej sestry, hoci nemá voči nim vyživovaciu povinnosť. Nie je to pravda a z jeho príjmu si to ani nemôže dovoliť, pretože po uhradení výživného pre navrhovateľa a po uhradení jeho základných životných potrieb vrátane príspevku na bývanie si to jednoducho nemôže dovoliť, pretože nemá z čoho. Takisto odmieta konštatovanie prvostupňového súdu, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej býva a preto nemá povinnosť prispievať finančnými prostriedkami na opravy a údržbu v tejto nehnuteľnosti. Zdôraznil, že žije s rodičmi, ktorí sú dôchodcovia a nemôže od nich požadovať, aby uhrádzali všetky náklady spojené s prevádzkou nehnuteľnosti, údržbou a opravami sami. V nehnuteľnosti býva a preto má povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch a preto treba tieto náklady považovať z jeho strany za odôvodnené. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne nesprávne, porušujúce základnú zásadu, z ktorej vychádza Zákon o rodine pri určovaní vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to z rovnakej životnej úrovne. Záverom uviedol, že navrhovateľ ako študent na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky má možnosť zarobiť si peniaze prácou popri štúdiu. Študenti tejto fakulty sú vyhľadávaní, väčšina týchto študentov pracuje popri štúdiu na rôzne krátke úväzky a zarába nemalé peniaze. 13. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporcu podal písomné vyjadrenie navrhovateľ s tým, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola vyživovacia povinnosť odporcu voči nemu zvýšená na sumu 220,- Eur mesačne. Odporca uvádza, že jeho mesačný príjem je 766,64 Eur, čo je viac ako má jeho matka, ktorej mesačný príjem predstavuje 691,54 Eur. Odporca nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jeho mesačný príjem je čisto na jeho osobné výdavky a chod spoločnej domácnosti, kde sú jeho dvaja rodičia v dôchodcovskom veku a jeho pracujúca sestra s dvomi deťmi, ktorá má tiež nárok na výživné od otca jeho spoločných detí. Ich spoločné výdavky by mali byť podelené rovnakým dielom, preto je nepochopiteľné prečo ako odporca uvádza investuje peniaze do majetku iných osôb, keď to nie je jeho osobný majetok. Pokiaľ odporca poukazuje na to, že nepracuje od svojich 40 rokov z dôvodu, že si nevie nájsť schopnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii a zdravotnému stavu, pričom odporca je zdravý, nemá žiadne zdravotné obmedzenia, vyštudoval na titul Ing. a je preto pre neho nepochopiteľné, že sa nevie zamestnať. Ak by mal záujem prácu by si našiel, je predsa v produktívnom veku a aj vzhľadom na to, že bežný dôchodcovský vek sa posúva na 65 rokov. Odporca však nabáda jeho matku, aby si našla ďalšie zamestnanie, pričom jeho matka pracuje od svojich 18 rokov, čo je iba do dnešného dňa 29 rokov a jeho podnecuje, aby si našiel brigádu popri štúdiu, ale sám nie je schopný si nájsť zamestnanie v produktívnom a zrelom veku. Jeho doba trvania pracovnej zodpovednosti bola 17 rokov + 4 roky štúdia, čo je zvláštne, keď bežný človek v dnešnej dobe pracuje minimálne 45 rokov. Je na zamyslenie, že tak mladý človek nemá záujem o zamestnanie a vyhovuje mu stále bývať s rodičmi, ktorí sú primerane vitálni k svojmu veku a nepotrebujú každodennú opateru. Odporca nemá žiadne iné povinné výdavky na rozdiel od neho a jeho matky, čo dokladovali už okresnému súdu. Odporcovi teda zostáva vyššia suma na osobné potreby ako im dvom. 14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutom zamietajúcom výroku vrátane závislého výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 16. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na plnoletého navrhovateľa. 18. Vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine). 21. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine). 22. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. 23. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú základné potreby, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 24. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 25. Výživné na navrhovateľa bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 14C/69/2003-31 zo dňa 03.03.2006, právoplatným dňa 24.04.2006, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, v tom čase maloletý navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti svojej matky a odporca bol zaviazaný platiť výživné v sume 4.850,- Sk, t.j. 160,99 Eur mesačne. Navrhovateľ je toho času plnoletý, avšak pokračuje v štúdiu na vysokej škole, teda nie je schopný sám sa živiť, preto vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi trvá. 26. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného v prospech navrhovateľa, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. 27. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež preukázané, že na strane povinných osôb voči navrhovateľovi, sú dané dostatočné majetkové pomery pre to, aby boli vyššie uvedené potreby navrhovateľa výživným pokryté. 28. Súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľa a osoby výživou oprávnenej, ako aj zmenu pomerov na strane oboch jeho rodičov ako osôb povinných voči navrhovateľovi. Predovšetkým vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané zvýšenie životných nákladov navrhovateľa v súvislosti s nastúpením vyššej formy štúdia vyžadujúcich určenie vyššieho výživného. 29. Súd prvej inštancie správne ustálil výšku výživného, ktorým zaviazal odporcu s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov. 30. K odvolacej argumentácii odporcu odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné (28,9% z príjmu povinného). Zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov povinného súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 220,- Eur mesačne ako výživné na navrhovateľa. Otec je v produktívnom veku, jeho príjem je výsluhový dôchodok, ktorý nie je ani invalidným, ani starobným dôchodkom, pričom otec nepreukázal žiadne zdravotné obmedzenia, pre ktoré by sa nemohol zamestnať a jeho argument, že si nevie nájsť zamestnanie primerané jeho vzdelaniu a schopnostiam neobstojí. Určenie výživného z takého príjmu otca na hornej hranici bolo dôvodným vzhľadom na vek, potreby navrhovateľa a tiež na to, že takto určené výživné je s najväčšou pravdepodobnosťou poslednou úpravou, pred tým, než sa navrhovateľ stane schopným živiť sa sám. 31. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi a zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi správne. Výživné v sume 220,- Eur mesačne od 01.06.2015 je vzhľadom na vek navrhovateľa, aktuálne životné náklady za postačujúce pre pokrytie potrieb vysokoškoláka a jeho záujmov. 32. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 33. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o nedoplatku na výživnom a o náhrade trov konania (výrokov osobitne odvolaním nenapadnutých) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 34. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku. 37. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)