Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 31CoKR/2/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213832 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115213832.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpený advokátom JUDr. Branislavom Zuberecom, Michalská ulica 9, Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Viera Nováková, Z. Kodálya 769/29, Galanta, správca úpadcu N. V., nar. XX.XX.XXXX, N. XX/XX, C. J., o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cbi/13/2015-79 zo dňa 15.10.2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 37,52 eur, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia. 2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky vo výške 102.380,60 eur prihlásenej prihláškou do konkurzného konania vedeného voči úpadcovi na základe rozhodnutia vydaného Okresným súdom Trnava dňa 17.03.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 36K/30/2014. Žalobca poukazoval na to, že pohľadávka, ktorú žiada určiť, vznikla na základe platobného rozkazu č.k. 5Rob/209/2009-60, vydaného Okresným súdom Piešťany dňa 28.02.2011, ktorý dňa 20.04.2011 nadobudol právoplatnosť a ktorým bola žalobcovi priznaná suma vo výške 107.018,28 eur, pozostávajúca z nezaplatenej istiny úveru vo výške 55.833,63 eur, nezaplatené úroky z úveru vo výške 16.374,96 eur, nezaplatené úroky z omeškania vo výške 29.459,10 eur a trovy konania vo výške 5.350,68 eur. K prihláške bol priložený exekučný titul, vyčíslenie pohľadávky podľa stavu k 27.2.2015, návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 8.6.2012 a plná moc právneho zástupcu veriteľa. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukázal na to, že pohľadávka žalobcu bola zapísaná dňa 20.03.2015 do zoznamu pohľadávok pod č. 1/C ako iná, nezabezpečená, právny dôvod vzniku bol platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č. k.: 5Rob 209/2009-60 zo dňa 28.2.2011. Dňa 20.3.2015 bolo právnemu zástupcovi žalobcu zaslané potvrdenie o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 36K/30/2014. Dňa 4.05.2015, v lehote na popretie pohľadávok, bola prihlásená pohľadávka čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu vzniku popretá celkovom vo výške 102.380,60 eur, keď v časti 4.638,33 eur bola uznaná, k čomu žalovaný uviedol, že na popretí trvá, keď žalobca ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške označil právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Piešťany č. k. 5Rob 209/2009-60 zo dňa 28.2.2011.. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je v zásade buď právny úkon, alebo iná právna skutočnosť, ktorá zakladá veriteľovi právo na plnenie. Právoplatné súdne rozhodnutie ale nie je samo o sebe právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Popretie nákladov vo výške 712,35 eur žalovaný zdôvodnil tým, že právnym dôvodom vzniku nákladov z uplatnenia môže byť len rozhodnutie vydané v exekučnom konaní, ktorým je upovedomenie o začatí alebo exekučný príkaz. Žalobca i keď predložil fotokópiu návrhu na vykonanie exekúcie, nijakým spôsobom nepreukázal vedenie exekučného konania proti úpadcovi a doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Rovnako nebolo preukázané priznanie nároku na náhradu trov oprávneného v exekučnom konaní, spočívajúce v úhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, teda správca nemal dostatočným spôsobom preukázané doručenie návrhu súdnemu exekútorovi i keď je na návrhu vyznačený dátum a podpis, pretože nie je zrejmé, o koho podpis ide a podanie nie je opatrené podacou pečiatkou exekútora, hoci tento postup je upravený v § 7 ods. 1 Výnosu MS SR Č. 228/1998 Z. z., ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov a na návrhu je prečiarknutý dátum 12.06.2012, ktorý je opravený na deň 8.06.2012. Rovnako ani potvrdenie o stave konania nie je opatrené pečiatkou súdneho exekútora a nie je tak z neho zrejmé, že by doklad vydal súdny exekútor. 4. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. a § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 2, 3, 9, 15, 16, 19 zák. č. 7/2005 Z.z. dospel k záveru, že popretie pohľadávky správcom úpadcu je dôvodné. V konaní mal súd preukázané, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava v konaní vydanom pod sp. zn. 36K/30/2014, zverejnené v Obchodnom vestníku OV 30/2015 dňa 27.02.2015, čo založilo účinky vyhlásenia konkurzu dňom 28.02.2015 a prihláška bola žalobcom podaná včas. Súd prvej inštancie sa ďalej zameral na posúdenie, či právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz, ktorý žalobca označil, sa považuje za právny dôvod vzniku pohľadávky. Súd zhodne s názorom žalovaného vyslovil, že i keď právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz č.k. 5Rob/209/2009-60 zo dňa 28.02.2011 nie je možné považovať za právny dôvod vzniku pohľadávky, pretože v zásade ním môže byť právny úkon, prípadná iná právna skutočnosť, ktorá zakladá veriteľovi právo na plnenie, preto ani právoplatné rozhodnutie nie je bez ďalšieho právnym dôvodom vzniku pohľadávky. O konštitutívnych účinkoch platobného rozkazu možno uvažovať len v prípade priznanej náhrady trov konania ktoré žalovaný v tejto časti ako prihlásenú pohľadávku vo výške 4 638,33 eur uznal. 5. Právnym dôvodom popretej pohľadávky vo veci istiny, úroku z úveru a úrokov z omeškania je podľa zistenia súdu iný právny dôvod, ktorý bol žalobcom uvedený a označený na pojednávaní konanom dňa 1.10.2015, na ktorom vysvetlil, že pohľadávka, ktorú si prihláškou uplatnil a ktorá mu bola priznaná platobným rozkazom je pohľadávkou z úveru, ktorý žalobca ako veriteľ poskytol úpadcovi. Uvedeným vyjadrením mal súd preukázaný právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky v časti istiny, úrokov z úveru a úrokov z omeškania, ktorým tak je úverová zmluva a nie vydaný platobný rozkaz deklarujúci skutočnosť, ktorá vyplynula z úverovej zmluvy. V incidenčnom konaní sa môže strana sporu domáhať najviac toho, čo uviedla v prihláške. Z predloženej prihlášky vyplýva, že v nej žalobca okrem označenia platobného rozkazu neuviedol žiadny iný dôvod vzniku pohľadávky, preto súd nemal povinnosť sa ňou inak zaoberať. K časti pohľadávky titulom vzniknutých nákladov vo výške 712,35 eur mal súd preukázané, že žalobca si i túto uplatnil na základe právoplatného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Piešťany č.k. 5Rob/209/2009-60 zo dňa 28.02.2011, ku ktorej predložil iba návrh na vykonanie exekúcie a stav spisu č. EX 1582/2012 ku dňu 27.02.2015. Nakoľko právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz nie je možné považovať za právny dôvod vzniku pohľadávky , tak ani sumu 712,35 eur, pretože ide o náklady spočívajúce v trovách exekučného konania, ktoré sa vôbec netýkajú daného platobného rozkazu a tak konanie správcu, ktorý prihlásenú pohľadávku v danej časti poprel je správne. 6. K argumentácii žalobcu, ktorý uvádzal, že správca mohol priamo kontaktovať súdneho exekútora a preveriť si súvisiace exekučné konanie súd zdôrazňuje, že je zodpovednosťou žalobcu ako veriteľa riadne prihlásiť svoju pohľadávku, uviesť dôvody jej vzniku, ale samotný platobný rozkaz nie je právnym dôvodom vzniku prihlásenej pohľadávky a správca postupoval s odbornou starostlivosťou, keď prihlásenú pohľadávku poprel. I keď žalobca v priebehu konania súdu predložil Upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 1582/2012 zo dňa 14.08.2012 , jej dodatočné predloženie nekonvaliduje absenciu neuvedenia právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému, ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval. 7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), a s poukazom na § 2 a § 3 O.s.p. vyslovil názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, keď ustálil, že právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz č.k. 5Rob/209/2009-60 zo dňa 28.02.2011 vydaný Okresným súdom Piešťany nemožno považovať za právny dôvod vzniku pohľadávky, k čomu dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 41CoKR/21/2012 dňa 27.06.2012, v ktorom je podľa odvolateľa konštatované, že právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz je akceptovateľný ako právny dôvod vzniku pohľadávky, na základe čoho mal súd žalobe vyhovieť. Rovnako zdôraznil, že okrem platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Piešťany boli súdu predložené i iné listinné dôkazy a to zmluvy o bežnom účte - typ „ČSOB Konto Kompakt“ zo dňa 28.03.2002, zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 03.10.2002, zmluva o osobnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.04.2003, oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 06.07.2004, interný výpis ČSOB pre úver, obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery i popis histórie účtu, na základe čoho mal súd dostatočne preukázaný dôvod pre vydanie platobného rozkazu a opodstatnenosť nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní. Súd mal tak predložené listiny akceptovať a návrhu vyhovieť. Tiež zdôraznil, že úpadca v konaní o platobnom rozkaze odpor nepodal, teda pohľadávku žalobcu nenamietal. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť, pretože súd prvej inštancie správne postupoval, keď návrhu nevyhovel. K rozhodnutiu Krajského súdu Banská Bystrica vydaného v konaní pod sp. zn. 41CoKR/21/2012, na ktoré odvolateľ v odvolaní poukázal uviedol, že závery, ktoré uvádza žalobca z predmetného rozhodnutia nevychádzajú, ale je súčasťou opisu časti odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného pod č.k. 36Cbi/113/2011-36 zo dňa 23.02.2012, s ktorým názorom sa ale nemožno stotožniť, pretože platobný rozkaz nemôže byť právnym dôvodom vzniku pohľadávky, pokiaľ ide o istinu, úroky, úroky z omeškania, pretože sa jedná o deklaratórne súdne rozhodnutie. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je buď právny úkon, či iná právny skutočnosť, ktorá zakladá veriteľovi právo na plnenie a tak právoplatne rozhodnutie samé o sebe nie je právnym dôvodom zakladajúcim vznik pohľadávky a právnym dôvodom v danej veci mala byť označená úverová zmluva. Tým, že žalobca za právny dôvod vzniku pohľadávky označil platobný rozkaz nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorým by mohlo byť rozhodnutie vydané v exekučnom konaní, ku ktorému ale žalobca nepreukázal existenciu vedenia exekučného konania proti úpadcovi, ani uplatnenie nároku na náhradu trov oprávneného exekučného konania, ktorý spočíva práve v náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vydaného v exekučnom konaní. 9. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo doručené na podanie odvolacej repliky právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho dňa 04.07.2017 prevzal, ale ju nepodal. 10. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie konanie. 11. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie. 12. Podľa § 470 C.s.p. (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali. 14. Podľa § 387 C.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Základné princípy Civilného sporového poriadku Čl.8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 15. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). 16. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a potrebu vyporiadať sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní dáva odvolací súd do pozornosti, že argument, ktorý označil odvolateľ v odvolaní, keď citoval tú časť rozsudku, v ktorej Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd opisuje názor vyslovený v odôvodnení rozhodnutia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, nezakladá a nepotvrdzuje správnosť názoru uvádzaného odvolateľom. Samotný právoplatný platobný rozkaz uvedený v prihláške do konkurzu, i keď v plnom znení výroku, proti ktorému nebol podaný odpor, ako právny dôvod vzniku pohľadávky nemôže obstáť. Odkaz na vydaný platobný rozkaz by mohol podporiť oprávnenosť veriteľa právoplatným platobným rozkazom priznanú pohľadávku vymáhať. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky ale nie je platobný rozkaz ale úverová zmluva, ako skonštatoval i súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí. 18. Odvolací súd sa na základe vyššie uvedeného v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil a preto sa v odôvodnení odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním (§ 387 ods. 2 O.s.p.). 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).