Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217642 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115217642.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, dieťa rodičov: D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom M. R. V. XXX/XX, M., zastúpený JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, Paulínska 20, Trnava, a B. M., rod. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H. O. XX/X, M., zastúpená JUDr. Evou Klemovou, advokátkou, M.R. Štefánika 1, Pezinok, o úpravu styku otca s maloletou, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. novembra 2016, č.k. 37P/65/2015-123, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti úpravy styku v časti úpravy v období do 31.3.2017 r u š í a vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním upravil styk otca s maloletou X. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou - každý nepárny kalendárny týždeň v roku v piatok od 16,00 hod. do 19,00 hod., - každý párny kalendárny týždeň v roku v období do 31.3.2017, v čase od 9,00 hod. do 19,00 hod. v sobotu, a od 9,00 hod. do 17,00 hod. v nedeľu; v období od 1.4.2017 v čase od 9,00 hod. soboty do 17,00 hod. nedele, - každý 28. kalendárny týždeň v roku od pondelka od 8,00 hod., do nedele do 18,00 hod., - každý 32. kalendárny týždeň v roku od pondelka od 8,00 hod. do nedele do 18,00 hod., - každý párny kalendárny rok v čase jesenných prázdnin od 18,00 hod. prvého dňa do 18,00 hod. posledného dňa jesenných prázdnin, - každý párny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov dňa 25.12. od 9,00 hod., do dňa 26.12. do 18,00 hod., - každý nepárny kalendárny rok počas Vianočných sviatkov v čase od 9,00 hod. do 20,00 hod. dňa 25.12., - každý párny kalendárny rok v čase od 10,00 hod. dňa 31.12. do 17,00 hod. dňa 2.1. nasledujúceho roka, - každý párny kalendárny rok v čase polročných prázdnin v období do 31.3.2017, v čase od 10,00 hod. do18,00 hod. každého dňa polročných prázdnin, v období od 1.4.2017, v čase od 10,00 hod. prvého dňa do 17,00 hod. posledného dňa polročných prázdnin, - každý párny kalendárny rok v čase jarných prázdnin v období do 31.3.2017, v čase od 10,00 hod. do18,00 hod. každého dňa jarných prázdnin, v období od 1.4.2017, v čase od 10,00 hod. prvého dňa do 17,00 hod. posledného dňa jarných prázdnin, - každý rok počas Veľkonočných sviatkov v čase od 10,00 hod. do 19,00 hod. Veľkonočnej nedele, s tým, že otec si prevezme maloletú X. pred bytom matky a v stanovenú hodinu ju matke pred jej bytom odovzdá; matka je povinná maloletú riadne na styk s otcom pripraviť. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava, č. 10P/43/2013-161 zo dňa 8.4.2014, v časti úpravy styku otca s maloletou X.. Zároveň určil obom rodičom povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu prvej inštancie trovy znaleckého dokazovania každému vo výške 307,94 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 10.7.2015 domáhal rozšírenia jeho styku s maloletou X.. Uviedol, že manželstvo rodičov bolo rozvedené 8.4.2014, v ktorom rozsudku bol zároveň upravený aj styk s maloletou, ktorá t.č. žije s matkou u jej rodičov, on žije vo svojom rodinnom dome. Styk tak, ako je určený riadne prebieha, o dcéru sa zaujíma, stará sa o ňu, trávi s ňou čas aj mimo určených termínov stykov, odkedy však požiadal matku o rozšírenie styku s možnosťou prespatia maloletej uňho, vzťahy medzi rodičmi sa narušili, matka nie je ochotná sa sním dohodnúť. Maloletá je staršia, prejavuje záujem, že by chcela s ním tráviť viacej času vrátane víkendových a prázdninových prespaní. Je v záujme maloletej budovať a upevňovať vzťah s ním a tráviť s ním viac času. Matka uviedla, že s návrhom nesúhlasí, od posledného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť, pričom otec prezentuje výlučne svoje predstavy, ktoré sú ale nezlučiteľné so záujmom maloletej. Styk sa realizuje tak, ako bol upravený, naviac sa realizuje aj počas týždňa, s čím súhlasil do času, kým maloletá nebude chodiť do školy. Otec s určeným stykom súhlasil v rozvodovom konaní, následne sa sám vlastným rozhodnutím pripravil o možnosť tráviť s maloletou cez víkendy dva dni za sebou, aj keď bez prespatia. Maloletá v súčasnosti nie je pripravená na to, aby bola v otcovej starostlivosti nepretržite niekoľko dní. Súd prvej inštancie do konania pribral znalca z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia PhDr. F. F., PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplynulo, že v osobnosti rodičov nie je prítomná žiadna porucha, ktorá by mohla negatívne ovplyvňovať vývin maloletej. K stretávaniu sa maloletej s otcom v neprítomnosti matky znalec uviedol, že styk maloletej s otcom v neprítomnosti matky nevykazuje žiadne mimoriadne zmeny u maloletej. Znalec ďalej uviedol, že momentálne upravený styk otca s maloletou je v dostatočnej miere, upravený styk otca s maloletou aktuálne vyhovuje. Pri aktuálnom stave znalec neodporúča realizovať styk otca s maloletou v nočnom režime, i keď maloletá vyjadrila potešenie nad takýmto riešením, z psychologického hľadiska by mohlo dôjsť k neadekvátnym reakciám zo strany matky, pretože ešte stále nie je vysporiadaná so skutočnosťou, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý psychický vývoj poznať aj opačné pohlavie, najmä v pozícii otca. Tým, že matka otca za takéhoto nepovažuje, je vysoká pravdepodobnosť zvýšenia úzkosti a obáv o dieťa, čo by matka mohla kompenzovať traumatizovaním maloletej. Súd prvej inštancie vypočul bez prítomnosti rodičov maloletú X., ktorá uviedla, že chce byť radšej u maminy, avšak aj u ocina - k ocinovi chodí rada, teší sa na neho, pretože sa hrávajú človeče a čierneho Petra, chodia spolu na detské ihrisko aj s otcovou partnerkou, ktorej maloletá hovorí U., hrávajú sa aj s jej synom a na detské ihrisko by chcela chodiť s ocinom oveľa častejšie, ocino ju prednedávnom zobral do guličiek, kde sa hrala a kde sa jej veľmi páčilo. Následne maloletá sama bez akejkoľvek otázky a mimo kontextu vedeného rozhovoru uviedla, že u ocina nechce prespávať, čo odôvodnila tým, že sa jej viacej páči u maminy, následne však uviedla, že u ocina ešte neprespala, ale chcela by to vyskúšať, jeden týždeň by tam chcela skúsiť prespať alebo raz za dva týždne, možno by sa jej to zapáčilo. Nepáčilo by sa jej však, keby sa u neho mala kúpať, mohol by ju vidieť syn partnerky otca. Ďalej spomína, že otec má korytnačku, jeho známi majú psíka, aj ona by chcela psíka, avšak u matky to nejde, pretože kýcha. Zástupkyňa opatrovníka uviedla, že z výpovede maloletej je zrejmé, že na otca sa teší, má ho rada, a odporúča preto, aby súd návrhu vyhovel, vrátane prespávania maloletej u otca. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že maloletá X. má v čase rozhodovania súdu šesť rokov, rozsudkom súdu prvej inštancie, č.k. 10P/43/2013-161, zo dňa 8.4.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bolo určené platiť výživné a bol mu určený styk s maloletou. Maloletá je zdravá, s potrebami primeranými jej veku, býva s matkou u rodičov matky. Otec býva s partnerkou a jej maloletým synom, má vytvorené vhodné podmienky na realizáciu styku s maloletou. Matka aj otec sú zamestnaní, ani jeden z nich nemá preukážky pri starostlivosti o maloletú, u ktorej neboli zistené žiadne výchovné problémy ani nedostatky v čase keď je u otca, maloletá sa na styk s otcom teší, otec jej venuje primeranú starostlivosť, maloletá má silné citové väzby na oboch rodičov. Doposiaľ sa styk s otcom nerealizoval v nočnom režime, podľa vyjadrenia znalca na strane maloletej nie sú prekážky v súvislosti s možným prespávaním, tieto sú skôr na strane matky, ktorá sa so situáciou nevie stotožniť. Súd vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dospel k záveru, že je v záujme maloletej stretávať sa so svojim biologickým otcom, ktorý nežije s ňou v spoločnej domácnosti a to aj v rozsahu väčšom a intenzívnejšom ako tomu bolo doposiaľ, hlavne vzhľadom na vyšší vek dieťaťa a s tým súvisiacu potrebu upevňovať väzbu medzi rodičom a dieťaťom. Naviac medzi otcom a maloletou sú vytvorené silné citové väzby, maloletá sa na stretnutia s otcom teší, sama prezentuje želanie stráviť s otcom viac času. Názor súdu o tom, že rozšírenie styku je pre maloleté dieťa prospešné, podporuje aj záver znaleckého dokazovania, vyjadrenie samotnej maloletej, ktoré podporila aj zástupkyňa opatrovníka. Otec má vytvorené vhodné podmienky, súd nezistil jedinú relevantnú výtku na nedostatočnú starostlivosť otca o dieťa. Keď je s ním, nebol preukázaný prípadný negatívny vplyv na výchovu dieťaťa zo strany otca. Zásadným problémom medzi rodičmi je skutočnosť, že styk sa nerealizoval v nočnom režime, teda s prespaním, pričom matka sa počas celého konania všemožne snažila takejto forme styku otca s maloletou zabrániť. Súd poukazuje opätovne na vyjadrenie znalca, podľa ktorého na strane maloletej nie sú prekážky v súvislosti s možným prespávaním. Tieto sú skôr na strane matky, ktorá sa so situáciou nevie stotožniť, súd však v konaní o úpravu práv a povinností neberie prioritne zreteľ na potreby, pocity a želania rodiča, ale jeho rozhodnutie je motivované v prvom rade prospešnosťou pre maloleté dieťa. Súd mal za to, že styk otca s maloletou je potrebné rozšíriť, že neexistujú dôvody brániť styku otca s maloletou aj v nočnom režime, súd preto určil prespávanie maloletej u otca až v dobe po 1.4.2017 a to z dôvodu, aby sa maloletá ale aj matka, u ktorej by mohlo dôjsť k neadekvátnym reakciám zvýšenou úzkosťou a obavami o dieťa, pripravili na túto zmenu situácie a otec s takýmto adaptačným obdobím teda od vyhlásenia rozhodnutia do 31.3.2017 súhlasil. Súd preto rozhodol tak, že určil ďalšie termíny, v ktorých sa otec bude stretávať s maloletou a to počnúc dňom 1.4.2017 aj s prespávaním maloletej u neho, keď takéto rozšírenie styku je primerané a v prospech maloletého dieťaťa. V súlade s ustanovením § 155 ods. 2 a 3 CSP v spojení s § 259 CSP a článkom 4 CSP súd zaviazal rodičov na zaplatenie náhrady trov štátu za vyhotovený znalecký posudok a to rovným dielom po 307,94 eur u každého. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou podala odvolanie matka maloletej. Uviedla, že súd pri výsluchu maloletej X. nepostupoval v súlade s ustanovením § 116 CMP a prepis výpovede a prezentácia jej obsahu súdom nekorešponduje s jej priebehom. Maloletá nikdy neuviedla bez akejkoľvek otázky a mimo kontextu vedeného rozhovoru, že u otca nechce prespávať. O tejto skutočnosti hovorila vždy vtedy, keď odpovedala na otázku sudcu. Krátko po úvode na otázku sudcu: čo robíte, keď ťa zoberie, odpovedala: ja by som tam nechcela spať, lebo ..., sudca ju nenechal dohovoriť, hneď ju prerušil s tým, že on sa jej nepýta, či by tam chcela spať, nevypočul si jej dôvod, ktorý by mohol následne hodnotiť. Na ďalšie otázky odpovedá, že s otcom na dovolenku nechce ísť, lebo tam nechce spať. Vie ako sa u otca cíti (dobre), ale by u neho chcela byť iba na chvíľu, že radšej spí u maminy. To, že maximálne raz by som chcela skúsiť tam prespať, pripúšťa maloletá neisto po niekoľkých navádzacích otázkach sudcu, a potom, ako jej súd uložil hypotetickú otázku: keby sa to kúpanie vyriešilo, aj tak by si tam nechcela prespávať? Súd maloletej nevysvetlil, aké budú dôsledky súdneho rozhodnutia v prípade, ak po vyskúšaní si raz prespania u otca, nebude už u otca chcieť prespať. Maloletá vedela prečo má ísť na súd, zo žiadneho jej vyjadrenia nie je možné dospieť k záveru, že jej výpoveď ovplyvňovali, pripravovali, alebo učili maloletú, aby povedala niečo, čo má povedať. Nespochybňuje, že nie je stotožnená s rozšírením styku otca s maloletou. Jej postoje a vyjadrenia vyplývajú nielen z nepripravenosti maloletej na stretávanie s otcom v nočnom režime aj napriek jej vyššiemu veku, ale aj z osobných skúseností s otcom, z dôkladnej znalosti vlastností otca, z jej vážnych vnútorných pochybností o jeho morálnom profile a o jeho schopnosti riadne a v súlade so záujmom X. sa o ňu v čase styku postarať. Ak súd styk rozšíri, časový priestor, ktorý otec získa, nevyužije na rozvíjanie zdravého vzťahu s maloletou ale na jej manipulovanie a dokázanie si svojej hodnoty na úkor jej psychickej pohody. Ona sa jeho psychickému nátlaku ubránila, ale maloletá to zvládnuť nemusí. Po vypočutí zvukového záznamu pochopila dôvod, pre ktorý má dcéra problém so svojím pobytom u otca, je to dôvod, ktorý nebol v znaleckom posudku uvedený. Vyplýva zo skutočnosti, že maloletá má problém s nahotou pred „chlapcami“ a vo svojej výpovedi ho sudcovi oznámila. Vo svojom veku X. hovorí o ľuďoch mužského pohlavia ako o chlapcoch, rozlišuje chlapec, muž, a ženské pohlavia ako o dievčatách nerozlišuje dievča, žena. To znamená, že za chlapca považuje aj otca aj dedka, a jej problém s nahotou pri kúpaní je problémom nielen voči synovi otcovej priateľky ale aj voči jej otcovi. Kúpanie maloletej vždy zabezpečovali podľa maloletej dievčatá, teda ona, jej matka alebo jej stará matka. Pre rozhodnutie súdu súladné so záujmom maloletej je problém maloletej X. s nahotou pred „chlapcami“ dôležitý, napriek tomu mu súd venoval iba okrajovú pozornosť a s touto skutočnosťou sa nijako nevysporiadal. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky podľa § 121 CMP pre jeho vydanie. 3. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že nejde len o to, vypočuť si zvukový záznam, ale sudca ako aj opatrovník vnímali bezprostredne artikuláciu, gestikuláciu, mimiku a celú reč tela maloletej. Opatrovník žiadnym spôsobom nenamietal priebeh konania ani nespochybňoval konanie a oboznámenie priebehu výsluchu maloletej sudcom stranám konania. Matka sa bráni, že dcéru na výsluch neinštruovala ani nemanipulovala s ňou, avšak už zo samotného odvolania je zrejmé, že matka ako aj jej právna zástupkyňa sa pri vysvetľovaní maloletej ohľadne čoho je na súde, zamerali výlučne na skutočnosť ohľadom prespávania u otca, avšak sudca chcel zistiť a aj zistil, aký vzťah má maloletá s otcom. Matka nerešpektuje postavenie otca v živote maloletej, spochybňuje ho a dokonca vyjadruje pochybnosti aj ohľadom starostlivosti o maloletú. Toto je dôkazom toho, že pokiaľ maloletej a jej otcovi nepomôže súd, tak matka rozhodne nebude podporovať styk maloletej s otcom a už vôbec nie s prespaním. Po pojednávaní sa opatrovníčka prihovorila otcovi aj matke, navrhla im, aby aspoň vyskúšali prespanie na jednu noc, kým nebude rozsudok právoplatný, avšak doposiaľ sa tak nestalo, dokonca celé toto konanie malo vplyv na to, že otec je s maloletou ešte menej ako tomu bolo doposiaľ. Za žiadnych okolností matka neumožní, aby maloletá X. vo veku takmer sedem rokov mohla uňho prespať, napriek tomu, že otec býva len pár domov od matky, čo je tiež dosť dôležitý fakt, že jej prespatie u otca čo i len na jednu noc by nebolo spojené s komplikovaným cestovaním a podobne. Vo veku v akom je maloletá je potrebné rešpektovať jej intimitu a súkromie, čoho si je otec plne vedomý. Maloletá sa ešte uňho nemala možnosť pred spaním okúpať, a teda ani nemožno tvrdiť, že by jej v tomto smere malo niečo prekážať, ide len o obavy, ktoré jej možno vštepila matka, ktoré má matka a tieto preniesla na maloletú. Ak by sa držali tejto argumentácie matky, tak v takom prípade by vylúčili definitívne akékoľvek prespávanie maloletej u otca, pretože pohlavie maloletej ako aj pohlavie otca sa pravdepodobne nikdy nezmení. Ak by sa maloletá pred otcom hanbila, tak otec žije s partnerkou, s ktorou má maloletá dobrý vzťah a teda kúpanie by pokojne mohla zabezpečovať aj partnerka otca, prípadne iná žena z rodiny otca, ktorú maloletá pozná a má k nej dôveru. Nemožno maloletú izolovať len na osobu matky, prípadne babky zo strany matky. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že nie je problém s prespatím u otca, ani u maloletej X. ale problém je v matke, ktorá by sa s takouto situáciou nevedela vysporiadať a zaťažovala by tým maloletú. Jeho návrh nebol predčasný, pretože nie je obvyklé, aby bol styk s dieťaťom bez zdravotných problémov vo veku takmer sedem rokov obmedzený len na čas niekoľkých hodín mesačne aj to bez prespatia, s poukazom na fakt, že maloletá má s otcom dobrý vzťah a otec o maloletú prejavuje záujem. Otec chce, aby uňho dcéra prespávala, dcéra to chce minimálne vyskúšať, avšak matka to neumožní. Matka mu adresovala vyjadrenie v mesiaci december 2016 v znení: „Čauko, pre upresnenie pojmov, riadime sa rozsudkom z rozvodu. Ten, čo vyniesol súd posledne právoplatný nie je a môžem ťa už dnes uistiť, že ani tak skoro nebude. X. by si mal mať zajtra od 08.00 hod. do 16.00 hod.. Môžeš pre ňu prísť (čo viem, R. vraj v škole neni, a je chorý), takže dúfam, že X. chorá tiež nebude. A ešte si dovolím jednu poznámočku, X. mi vravela zase, že ku tebe nepôjde, neviem čo spraví zajtra, ale teda uvítam, že to bude z tvojej strany bez komentárov, nech sa rozhodne akokoľvek“. Už táto správa zaslaná otcovi napovedá, aký postoj má matka k nemu a k akejkoľvek úprave styku otca s maloletou. Skutočne tu nie je cesta spoliehať sa na matku alebo vkladať nádeje do toho, že bude matka s otcom spolupracovať a spoločne s ním bude v dcére budovať pocit, že ju milujú obaja rodičia a že dôležité, aby mala styk s oboma rodičmi, že obaja sú pre ňu dôležití a obaja pri nej budú vždy stáť a iné základné výchovné postoje v záujme a na prospech maloletej. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v konaní sa plne stotožňuje s rozhodnutím prvoinštančného súdu a odporúčajú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5. Matka maloletej sa písomne vyjadrila k vyjadreniu otca i kolízneho opatrovníka. Uviedla, že procesná opatrovníčka má zastupovať dieťa. Pýta sa, kde bola počas celého súdneho konania 1,5 roka, keď počas tejto doby sa s maloletou vôbec nestretla, vôbec ju nepozná, keď mala akýkoľvek problém vždy jej toto oznámila, ale všetky podania opatrovníčka odignorovala, takisto ako okresný súd. Takže dcéru nezastupoval na súde nikto, iba ona a jej právna zástupkyňa. Znalec zamietol prespávanie a rozšírenie styku, následne sa konalo ďalšie pojednávanie, na ktoré musela byť prizvaná a stresovaná aj maloletá. Hoci sa jasne vyjadrila, že nechce u otca prespávať, nechce s ním ísť na dovolenku, a chce chodiť k nemu len na chvíľu, celé jej vyjadrenie bolo zamietnuté. Nevie, prečo sa jej sudca pýtal, či má u otca svoju izbu a svoju posteľ, na čo nevedela odpovedať. Povinnosťou procesnej opatrovníčky bolo preveriť či tieto podmienky u otca maloletá má a o skutkovom stave informovať ju ako matku a aj súd. Nie je pravda, že by pred pojednávaním dcéru inštruovala. Nemohla vedieť aké otázky jej sudca dá, ale je pravda, že dcéra sa bála, nechcela ísť. Preto jej musela vysvetliť, aby sa nebála, že ujo sudca sa jej len opýta, či chce u ocina spať alebo nie, aby povedala pravdu. O dcéru sa stará na 100%, nikdy jej v styku s otcom nebránila, ani to robiť nemieni. Je to jej otec a tak to aj zostane. Ale nemôže súhlasiť s rozšírením styku. Pozná otca ona najlepšie, žila s ním 7 rokov a vie, že tento nerešpektuje nikoho. Vie aj to, že keď dcéra uňho plakala, že chce ísť domov, nikdy ju nepriniesol. Z uvedených dôvodov ako aj z dôvodu nemožnosti realizovať v súčasnosť ani styk otca s maloletou v rozsahu vyplývajúcom z rozsudku zo dňa 8.4.2014, č.k. 10P/43/2013-161, nakoľko X. k nemu nechce chodiť a nie to ešte uňho spať, navrhla rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou tak, že tento bude oprávnený sa s maloletou stretávať každý týždeň v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., okrem Štedrého dňa, každý rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin 28. a 32. týždeň každý deň od 09.00 hod. do 18.00 hod.. 6. V priebehu odvolacieho konania otec doložil do spisu čestné prehlásenie svojej priateľky, s ktorou však už nežije v spoločnej domácnosti, ktorá v čestnom prehlásení uviedla, že bola dosť dlho prítomná pri návštevách maloletej u otca, otec je schopný riadne sa postarať o svoju dcéru, má dcéru veľmi rád, podľa všetkých situácií, ktorých bola svedkom, maloletá tiež rada trávi čas so svojím otcom. Ďalej predložil čestné prehlásenie svojej sestry H. H., ktorá prehlásila, že keď otec mal maloletú X., prišli k nej, zvyčajne to bolo asi na 1 - 2 hodiny, nejavilo sa jej, že by bola maloletá vystresovaná otcom, alebo nedajbože, že by sa ho bála. Je pravda, že otec je výbušnejší, ale nikdy by maloletej neublížil. U nich sa veľakrát stalo, že maloletá nechcela ísť domov. Čo sa týka prespávania, nikdy nenahovárali maloletú, ale deti medzi sebou sa stále bavia, že chodia spať jednej babke, druhej babke, na chatu, a vtedy aj maloletá X. povedala, že aj ona by chcela u nich spať, alebo na chate. Ak by sa obaja rodičia normálne v kľude dohodli, všetko by bolo v priadku a maloletá by bola v pohode. 7. Matka maloletej doložila do spisu čestné vyhlásenie svojej matky U. H., ktorá vyhlásila, že nikdy malej nerobili žiadny náhradný program vtedy, keď mala ísť k otcovi. X. väčšinu času keď mala byť u otca, bola u jeho rodičov a najviac u jeho sestry pani H.. Otec maloletej je klamár, klamať preňho nie je žiadny problém, klame denne. Dokázal tri mesiace hrať, že má nádor na mozgu, bolo to v čase jeho maturity, takto si chcel súcitom maturitu zabezpečiť. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 37P/65/2015 je rozšírenie styku otca s maloletou X. M., nar. XX.X.XXXX. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol styk otca s maloletou X. rozšírený. 10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie úpravy styku navrhovateľa s maloletou, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku otca maloletej, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, navyše, ak matka maloletej v odvolaní neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. 11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Jednoznačne bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 10P/43/2013-161, zo dňa 8.4.2014 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a bol upravený styk otca s maloletou po tom, ako bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, a to bez prespania. Styk tak, ako bol upravený sa nerealizoval pravidelne v celom rozsahu úpravy, ale maloletá sa so svojím otcom stretávala pravidelne, keď jeden víkend bola uňho po obidva dni, ďalší víkend k nemu nechcela ísť, ďalší víkend bola uňho len jeden deň, potom bola uňho zase len jeden deň, potom bola zase oba dni, takže možno skonštatovať z prehľadu matky o realizácii styku, že otec bol s maloletou v pravidelnom kontakte. Od poslednej úpravy styku maloletá vyrástla, v súčasnosti už navštevuje druhú triedu základnej školy. Vzhľadom na konfliktné stavy medzi rodičmi maloletej, súd do konania ustanovil znalca, ktorý podal znalecký posudok. Zo záverov znaleckého posudku nevyšli žiadne negatíva voči otcovi, nebola uňho zistená žiadna porucha osobnosti, správania, naopak, znalec potvrdil, že maloletá s otcom majú vytvorený pekný citový vzťah. Takisto opatrovník sa vyjadril, že otec má vytvorené všetky podmienky k stretávaniu sa s maloletou a že je to práve matka, ktorá bráni maloletej, aby sa stýkala s otcom v rozšírenom režime a to aj s prespaním uňho. Odvolací súd tu poukazuje na skutočnosť, že rodičia bývajú v tej istej obci, podľa udania vo vyjadrení pár minút chôdze od seba, maloletá pozná domácnosť otca, trávi v nej čas, sama sa vyjadrila, že by chcela uňho skúsiť prespať, avšak matka tomuto všemožne bráni. Dôvody, pre ktoré maloletá podľa matky nemôže prespať u otca, odvolací súd nepovažoval za dôvody brániace prespatiu maloletej u otca. Odvolací súd mal za to, že pomery sa od posledného rozhodnutia o úprave styku zmenili, a doterajšia úprava nezodpovedá týmto zmeneným pomerom. Relácie na otca, znalecký posudok, správa kolízneho opatrovníka, nepreukázali žiadne prekážky na strane otca, ktoré by bránili tomu, aby maloletá mohla uňho tráviť dve noci v mesiaci, teda, ktoré by bránili širšej úprave styku otca s maloletou. Matka sa dodnes nedokázala vysporiadať so skutočnosťou, že obaja rodičia majú rovnaké právo podieľať sa rovnakým spôsobom na výchove, otec má túto možnosť len počas realizácie styku s maloletou, a to, že matka toto neakceptuje, nemôže byť dôvodom na nerozšírenie styku otca s maloletou. Každý človek má určité povahové vlastnosti, a to, že otcove nevyhovujú matke ešte neznamená, že nemôže byť dobrým otcom. Skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení pani H. ohľadne správania sa otca počas spolužitia a rozvracaní ich rodiny, súd považoval za irelevantné a nesúvisiace so vzťahom otca a dcéry a rodinné problémy opísané vo vyhlásení, nemôžu brániť dobrému vzťahu otca s maloletou X.. 12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou X. a to v čase v období do 31.3.2017 zrušil podľa ust. § 389 CSP, nakoľko toto adaptačné obdobie už v čase rozhodovania odvolacieho súdu dávno uplynulo a otec s maloletou sa pravidelne stretáva. V ostatnej časti úpravy styku otca s maloletou, teda v období od 1.4.2017 naďalej, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok 14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).