Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/1018/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217867 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115217867.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, U., proti žalovanej: U. O., bytom N. XX, U., o náhradu škody spôsobenej trestným činom vo výške 374 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02. októbra 2015, č.k. 16C/327/2015-35, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o zaplatenie sumy 374 eur, ktorej sa žalobca domáhal na žalovanej titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom a to pre nezaplatenie súdneho poplatku. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho nárok vyplýva z trestného činu a teda, že by sa na vec vzťahovalo ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, takže podľa § 10 ods. 1, 2 Zákona č. 71/1992 Zb., keďže žalobca súdny poplatok za návrh neuhradil, súd preto konanie zastavil. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca, uviedol, že z opisu skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že sa jedná o náhradu škody pri spáchaní trestného činu. Nič na tejto skutočnosti nemení ani vydanie rozhodnutí orgánov (ne)činných v trestnom konaní, tieto rozhodnutia možno označiť za právne paškvily. Príslušnému súdu v občianskoprávnom konaní nič nebráni, aby preskúmal závery vyšetrovacích orgánov a prokuratúry. Tento právny záver vychádza z judikátu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, sťažnosť č. 73693/01 z 30. marca 2004 Babiak a ďalší vs. Slovenská republika. Navrhol preto vzhľadom k svojej argumentácii zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie a prikázať súdu konať v danej veci aj bez zaplatenia súdneho poplatku s tým, že článok 32 Ústavy bude v konaniach uplatňovať až do doby, kým Ministerstvo spravodlivosti SR mu nezaplatí škodu spôsobenú nezákonnou činnosťou súdov v doterajších konaniach. Ďalej uviedol, že žiada vylúčiť z rozhodovania o odvolaní členov senátov, ktoré vydali rozsudky pod sp.zn. 24Co/112/2010, 10Co/237/2011, 24Co/280/2013, 23Co/442/2012, a 9Co/386/2013 a to z dôvodu, že rozhodnutia senátov nevychádzajú z pozitívneho práva, z tohto dôvodu ich možno považovať za nezákonné, týmito rozsudkami potvrdili hrubé porušenie jeho základných práv a slobôd zo strany orgánov verejnej moci. Ďalej žiada vylúčiť aj všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave, ktorí podali tzv. antidiskriminačné žaloby, pretože títo sudcovia preukázali neznalosť zákona č. 365/2004Z.z. a zámerne si vyložili ustanovenie § 8 citovaného zákona rabulistickým spôsobom, za účelom osobného neoprávneného prospechu na úkor občanov. Takéto konanie sudcov možno hodnotiť ako odstraňovanie demokratického poriadku základných práv a slobôd a taktiež svedčí o strate sudcovskej spôsobilosti. Takéto konanie sudcov je v demokratickom štáte neprijateľné. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenie odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 16C/327/2015 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 374 eur titulom náhrady škody spôsobenej trestným činom. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z návrhu. 6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie vzniku poplatkovej povinnosti, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie vzniku poplatkovej povinnosti žalobcu, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol žiadne relevantné skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. 7. Odvolací súd k odvolaniu a odvolacím argumentom dodáva, že žalobca označil svoju žalobu ako náhradu škody spôsobenej trestným činom, avšak z návrhu ani z dokladov predložených žalobcom nevyplýva, že by bol spáchaný nejaký trestný čin a ani skutočnosť, kto tento trestný čin spáchal, resp. že tento trestný čin spáchala žalovaná U. O., od ktorej sa náhrady škody žalovaný domáha. Naopak, v spise sa nachádzajú rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, Trnava, č.k. ČVS: ORP-2020/1-OVK-TT-2013Či a Okresnej prokuratúry Piešťany sp.zn. 1PN 559/13/2204-21 z ktorých je zrejmé, že okolnosti opísané žalobcom v návrhu za ktorých malo prísť k trestnému činu tieto orgány nevyhodnotili ako trestný čin, keď zhodne skonštatovali, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, vo veci podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Keďže podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase vzniku poplatkovej povinnosti od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom a žalobca nepreukázal, že by mu škoda bola spôsobená trestným činom, správne súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu a keďže tento nebol riadne zaplatený, a to aj napriek poučeniu o zastavení konania v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, správne konanie zastavil. 8. Odvolací súd sa zaoberal tiež uplatnenou námietkou zaujatosti sudcov Krajského súdu v Trnave, resp. žiadosťou o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Trnave z rozhodovania danej veci. 9. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám ich zástupcom, alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnenú pochybnosť o jeho nezaujatosti. Vylúčený je sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe súdu a v jeho rozhodovacej činnosti. 10. Podľa § 52 ods. 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú. 11. Podľa názoru odvolacieho súdu námietka zaujatosti uplatnená žalobcom nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 CSP, nakoľko z nej nevyplýva, kedy sa o dôvode vylúčenia namietaných sudcov žalobca dozvedel, pričom je potrebné uviesť, že ním uvádzané dôvody navyše nie sú dôvodnými pre vylúčenie sudcov, nakoľko tieto spočívajú v postupe sudcov v konaní o prejednávanej veci, prípadne v iných veciach. 12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 13. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, keď rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že v zmysle citovaného ustanovenia je žalobca strana, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, takže protistrana teda žalovaná má nárok na náhradu trov konania, avšak konanie je v štádiu riešenia poplatkovej povinnosti žalobcu a zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, kde žalovaný doposiaľ nebol do konania zapojený, z ktorého dôvodu mu nemohli žiadne trovy vzniknúť 14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).