Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/323/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218445 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115218445.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Bibiána Ťažiarová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: V. X., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. XX, P., zastúpeného spoločnosťou: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., IČO: 36857548, so sídlom Trnava, Nám. SNP 3, proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. X, zastúpeného advokátom: JUDr. Juraj Gavalec, so sídlom, Trnava, T. Tekela 23, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/335/2015-49 zo dňa 19.7.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14C/155/2014. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 164 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že v konaní sp. zn. 14C/155/2014 (ktoré nie je právoplatne skončené) sa žalobca - I. Y., proti žalovanému - V. X. domáha určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu (č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici J.G.P., vchod číslo XX, kat. územie P., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, vrátane jeho príslušenstva). Dospel k záveru, že konanie v predmetnej veci o zaplatenie sumy 8.000,- Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia je potrebné prerušiť, nakoľko v konaní vedenom pod spisovou značkou 14C/155/2014 sa rieši otázka, ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci, keď meritórne rozhodnutie o neplatnosti výpovede nájmu bytu rieši existenciu nájomného vzťahu medzi stranami, teda otázku, ktorú je pred rozhodnutím potrebné vyriešiť aj v predmetnej veci, nakoľko žalobca tvrdí, že žalovaný užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, pričom daná otázka trvania nájomného vzťahu sa ani nemôže riešiť ako predbežná otázka v predmetnom konaní, keď o neplatnosti výpovede nájmu bytu musí byť rozhodnuté meritórnym rozhodnutím, nakoľko účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zamieta žaloba na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť (vyhovieť odvolaniu) a zároveň si uplatnil náhradu trov konania v odvolacom konaní vo výške 295,10 Eur a žiada priznať žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že otázka riešená pod sp. zn. 14C/155/2014 nebude mať zásadný význam pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej veci, nakoľko meritórne rozhodnutie o neplatnosti výpovede z nájmu bytu nerieši existenciu nájomného vzťahu medzi stranami. Povinnosť žalovaného plniť je daná a existentná, pričom nie je podstatný titul plnenia (bezdôvodné obohatenie, resp. nájomný vzťah). Má za to, že výška odplaty je rovná cene obvyklého nájomného za príslušných podmienok, za každý mesiac neoprávneného užívania bytu si uplatnil sumu vo výške 500,- Eur (ku dňu podania žaloby za 18 mesiacov). Povinnosť plniť žalovaného je daná bez ohľadu na skutočnosť, či výpoveď z nájmu bytu daná žalobcom je, resp. nie je platná, ergo nie je potrebné čakať na právoplatné skončenie veci sp. zn. 14C/155/2014, preto neexistuje dôvod na prerušenie konania. Ďalej poukázal na to, že okrem predmetného konania medzi stranami prebiehajú na Okresnom súde konania: sp. zn. 14C/155/2014 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (uznesením Okresný súd Trnava zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 19C/46/2014), sp. zn. 19C/46/2014 o úpravu nájomného vzťahu (právoplatne prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 14C/155/2014), sp. zn. 18C/255/2014 o vypratanie bytu (právoplatne prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 14C/155/2014). 3. Žalovaný odvolanie nepodal a k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“). Odvolanie bolo podané dňa 7.7.2016. Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zrušenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 6. V konaní vo veci samej na súde prvej inštancie sa žalobca od žalovaného domáhala zaplatenia sumy 8.000,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia. 7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobcu, bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 14C/155/2014 (v ktorom sa I. Y. ako žalobca proti V. X. domáha určenia neplatnosti výpovede nájmu predmetného bytu). 8. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 9. Ustanovenie § 164 CSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania (prerušenie konania, ktoré nie je pre ukončenie samotného konania nevyhnutné) v dôsledku výskytu predbežnej (prejudiciálnej) otázky v konaní. Prejudiciálnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, avšak na jej vecné rozhodnutie nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie (a ktorý zvažuje prerušenie konania), ale iný orgán, prípadne súd. Ide, teda, o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je v zásade len na úvahe súdu, či konanie preruší alebo bude v konaní pokračovať. Voľnosť súdu pri voľbe procesného postupu v prípade výskytu predbežnej otázky (teda voľba medzi prerušením konania, počas ktorého prerušenia sa s poukazom na § 165 ods. 2 CSP nevykonávajú pojednávania a neplynú lehoty a vyčkáva sa na odpoveď, ktorá na túto otázku bude daná v inom konaní, na jednej strane, a procesným postupom spočívajúcim v „inom vhodnom opatrení“, v prípade ktorého sa konanie bez jeho prerušenia zameriava aj na riešenie takejto otázky ako predbežnej otázky, na strane druhej) nie je však bez akéhokoľvek obmedzenia. S poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR (k uvedenému pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2000 <. a sp. zn. III. ÚS 42/02) totiž platí, že ustanovenie § 146 CSP (v relevantnom čase vydania citovaných rozhodnutí ústavného súdu šlo o § 109 ods. 2 písm. c/ <. zákona č. 99/1963 Zb. <.) sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4) <., že zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 <. Ústavy Slovenskej republiky, že všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, a napokon, že k zbytočným prieťahom v súdnom konaní dochádza nielen samotnou nečinnosťou súdu bez existencie zákonných prekážok jeho ďalšieho postupu (napríklad nenariaďovaním pojednávaní), ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania (strany sporu), v dôsledku čoho základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 <. ústavy nezodpovedá akýkoľvek postup súdu, ale len ten, do ktorého sa premieta procesná zásada hospodárnosti súdneho konania, rešpektovanie ktorej je nevyhnutným predpokladom rýchleho a účinného poskytnutia právnej ochrany. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že výber, resp. voľbu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) konajúci súd v prípade výskytu prejudiciálnej otázky využije, je potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlosti a účinnej ochrany práv strán sporu v súdnom konaní (čl. 17 CSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia a účinnejšia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010 <.). Zároveň však nemožno opomínať ani čl. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno konštatovať, že dôvod na fakultatívne prerušenie konania bude (za splnenia ďalších podmienok sledujúcich najmä rýchlosť a hospodárnosť konania) daný v zásade vtedy, ak sa predbežná otázka v jednej veci rieši v druhej veci ako otázka meritórna. Uvedené súvisí s tým, že len výrok rozhodnutia nadobúda právoplatnosť, zakladá prekážku rozhodnutej veci, a tým i právnu istotu vo svojej podstate. Len celkom výnimočne môže byť konanie prerušené aj v inom prípade (rozumej v prípade, ak sa v oboch konaniach rieši tá istá otázka ako otázka predbežná), a to napríklad v prípade, ak sa v oboch konaniach vykonáva dokazovanie na preukázanie tých istých skutočností (čo však nezbavuje každý z konajúcich súdov povinnosti dôkazy samostatne vyhodnotiť), či za účelom „inšpirovania sa“ tým, ako bola tá istá prejudiciálna otázka riešená v odôvodnení konečného rozhodnutia v inom konaní. Predpokladom, aby takéto prerušenie konania nezakladalo porušenie práva na spravodlivý proces tak, ako je uvedené v odseku 9 však je, že prerušenie konania do ukončenia konania iného zabezpečí ochranu práv strán sporu rýchlejšie a účinnejšie ako akékoľvek iné opatrenie konajúceho súdu, čo bude na mieste najmä v prípade, ak to druhé konanie, do skončenia ktorého sa má prvé konanie prerušiť, je v značne pokročilejšom štádiu ako konanie prvé. 11. Zákonné ustanovenie § 164 CSP citované v odseku 8, keďže upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania podľa odvolacieho súdu nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd pri ňom musí prihliadať na účel racionálnej organizácie svojho postupu pri vedení príslušného konania, pričom je potrebné podriadiť sa aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní a použiť opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 12. Odvolací súd s ohľadom na uvedené v odsekoch 9 a 10 má za to, že súd prvej inštancie sa uvedeným dôsledne neriadil a jeho právny záver, že je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP (v zmysle výroku napadnutého uznesenia) je prinajmenšom predčasný, keďže v napadnutom uznesení sa vôbec nezaoberal a teda ani nezdôvodnil či aj v inom konaní prebiehajúcom na okresnom súde viď konanie pod sp. zn. 19C/46/2014 (v ktorom sa I. Y. ako žalobca voči V. X. ako žalovanému domáha určenia, že nájomný vzťah k predmetnému bytu trvá), ktoré bolo uznesením okresného súdu č. k. 19C/46/2014-37 zo dňa 20.8.2015 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14C/155/2014, sa nerieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie prvoinštančného súdu v predmetnej veci, na čo poukázal v odvolaní aj žalobca. Pričom zo spisu nie je zrejmé, či ku dňu rozhodovania prvoinštančného súdu o napadnutom uznesení, konanie pod sp. zn. 19C/46/2014 na okresnom súde ešte prebiehalo, v akom bolo štádiu, a teda obsah spisu neobsahuje podklady na to, aby odvolací súd mohol uvedené posúdiť a prípadne i sám rozhodnúť. Nutnosť posúdenia, či sa v konaní sp. zn. 19C/46/2014 rieši otázka významná pre predmetné konanie, je o to významnejšie, že v súvislosti s predmetným bytom sa na okresnom súde vedú okrem danej právnej veci a konania sp. zn. 19C/46/2014 tiež ďalšie dve konania, čo je vyvoditeľné zo spisu aj z odvolania žalobcu. Je nutné uviesť, že pre záver o tom, či možno uvažovať o dôvodnosti prerušenia si treba zodpovedať otázku, či vo veci, ktorá má byť prerušená, sa ako predbežná otázka rieši tá istá otázka, ktorá má byť vyriešená ako meritórna otázka v konaní, do právoplatnosti skončenia, ktorého má byť konanie v predmetnej veci prerušené, pričom takého odôvodnenie napadnuté uznesenie vo vzťahu ku konaniu sp. zn. 19C/46/2014 absolútne postráda. 13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 14. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. 15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994). 16. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. 17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku (čo je použiteľné i pre uznesenie) súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. 18. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné. 19. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 20. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 21. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011). 22. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prerušil konanie bez toho, aby sa zaoberal a náležite odôvodnil splnenie zákonných podmienok prerušenia konania práve do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. 14C/155/2014, teda v odôvodnení sa nezaoberal tým, či aj v iných prebiehajúcich konaniach na Okresnom súde Trnava ohľadom predmetného bytu (viď sp. zn. 19C/46/2014) sa nerieši prípadne otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie okresného súdu v danej veci, v akom štádiu sú tieto konania, resp. či nateraz je vôbec dôvodné prerušenie konania. Týmto postupom okresný súd odňal procesným stranám reálnu možnosť konať pred súdom (obdobne aj práva strany na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov s odkazom na ust. čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej). 23. Z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu, ako i pre nedostatok podkladov v spise odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) OSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 24. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude postupovať v zmysle uvedených intencií v odseku 10 a 11, teda pre prípad skutočnej relevantnosti dôvodu prerušenia konania rozhodne opäť (čo pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia a neúplné podklady v spise nemožno teraz s istotou uzavrieť), pričom rozhodnutie odôvodní súladne s § 220 CSP, resp. bude ďalej konať vo veci bez zbytočného odďaľovania prejednania veci a rozhodnutia o nej. 25. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a § 396 CSP), keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, a teda nebol splnený predpoklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).