Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/261/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115219656 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115219656.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcu: SWAN, a.s. Borská 6, Bratislava, IČO 47258314, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: E. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. U. XX, Q., t. č. P. XX, T. H. XXXXX, Srbsko, o zaplatenie 180,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/361/2015-58 zo dňa 31. mája 2016 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti spolu trovami konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 44,97 eura s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 14,99 eura od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eura od 25.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 14,99 eura od 25.03.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a posledným výrokom zrušil vydaný platobný rozkaz zo dňa 11.12.2015 č.k. 16C/361/2015-26. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že účastníci (aktuálne podľa CSP strany sporu) uzavreli dňa 03.06.2013 zmluvu o pripojení č. -MAX Multimedia, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej verejnú elektronickú komunikačnú službu s povinnosťou hradiť mesačný poplatok. Žalobca dodával žalovanej dohodnuté služby, za ktoré táto neplatila a preto boli vyúčtované faktúrami s ich splatnosťou, od ktorej si žalobca v konaní účtuje úrok z omeškania. Súčasne si uplatnil zmluvnú pokutu v sume 135,90 eura. Keďže žalovaná neuhradila žalobcovi mesačné úhrady za dodané služby, súd žalobe v časti neuhradenej ceny služieb v sume 44,97 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne vyhovel a nad prisúdenú úhradu žalobu zamietol. Nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Poukázal na to, že predmetný spor je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, keď neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zmluvná pokuta pritom plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada zaplatiť v nezmenenej výške od spotrebiteľky bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Tieto podmienky poškodzujú spotrebiteľa. Preto prihliadol k zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. V danom prípade zmluvná pokuta nebola dohodnutá účastníkmi zmluvy a zrejme ju žalobca odvodzuje od všeobecných podmienok na poskytovanie služieb, no treba poukázať na skutočnosť, že tieto podmienky žalovaná nepodpísala a iba samotný odkaz na ne nepostačuje. Preto bolo potrebné nárok zamietnuť pre absenciu dohody a súčasne nevyslovil neplatnosť a neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky, ktorá v podstate neexistuje a dôvod zamietnutia časti návrhu vyplýva z uvedených skutočností. Preto súd žalobu o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu, v dôsledku čoho nemá žiaden z účastníkov na trovy tohto konania nárok. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v časti, v ktorej súd zamietol jeho nárok na zmluvnú pokutu a v časti výroku o náhrade trov konania. Argumentoval, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 OZ a na článok 17, bod 17,3, 17.1, článok 1 bol 1.18 všeobecných podmienok na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, článok 12, bod 12.16, z ktorých vyplýva účastníkovi povinnosť vrátiť spoločnosti SWAN zariadenia, prípadne iné veci, ktoré sú jeho vlastníctvom. Z preberacieho protokolu ju zrejmé, že žalobca žalovanej dodal zariadenie SET-TOP-BOX a to dňa 03.06.2013, keďže k využívaniu a poskytovaniu služieb žalobcu bolo toto zariadenie potrebné. Žalovaná toto zariadenie prevzala, avšak naďalej zostalo vo vlastníctve žalobcu. Žalovaná neplatila za dodané služby, žalobca preto musel od zmluvy odstúpiť, v dôsledku čoho vznikla žalovanej povinnosť vrátiť zariadenie, ktoré si od žalobcu vypožičala. Napriek tomu zariadenie nevrátila a preto žalobcovi vznikla škoda v zmysle cenníka doplnkových služieb a ostatných zariadení. Žalobca preukázal cenu zariadenia, k čomu je potrebné prirátať ušlý zisk žalobcu. Žalobca a žalovaná si dojednali viazanosť na 24 mesiacov a tak bol žalovanej fakturovaný inštalačný poplatok vo zvýhodnenej cene, keď by však došlo k poskytovaniu služieb bez zmluvnej viazanosti, musela by zaplatiť za dodané služby a súvisiace poplatky plnú cenu. Služby, ktoré žalobca poskytol vo zvýhodnenej cene, boli žalovanou využité, nezaplatila za ne dojednanú cenu, nedodržala dohodnutú dobu viazanosti a ponechala si zariadenie, ktoré jej bolo na využívanie služieb poskytnuté. Z tohto dôvodu žalobca žiadal okrem ceny zaplatiť aj škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila. Škoda bola uplatnená faktúrou č. 1140639548. Napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nie zmluvnú pokutu, súd sa v odôvodnení zaoberal iba zmluvnou pokutou, no nárok na náhradu škody nijak neodôvodnil. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe v tejto časti vyhovel. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav a v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. 9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 10. Z doteraz vykonaného dokazovania, z obsahu spisu, z podaní účastníkov vyplýva, že v konaní nie je sporná tá skutočnosť, že strany vstúpili do zmluvného vzťahu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 03.06.2013 (č.l. 4 spisu) a na jej základe žalobca dodával žalovanej verejné elektronické komunikačné služby za dohodnutú mesačnú úhradu, ktorú sa žalovaná zaviazala uhrádzať. Zmluva bola uzavretá v zmysle objednávky (č.l. 7 spisu) na 24 mesiacov a súčasne bolo žalovanej zapožičané HD- SET TOP BOX s jednorazovým poplatkom 19,90 eura. K zmluve boli pripojené všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN. 11. V dôsledku neplnenia si povinností zo strany žalovanej žalobca listom zo dňa 12.05.2014 odstúpil od zmluvy s tým, že voči žalovanej eviduje neuhradené pohľadávky po splatnosti v celkovej výške 44,97 eura a ďalej si žalobca vyčíslil i nárok na zaplatenie poplatkov na základe zmluvy vynásobený počtom mesiacov zostávajúcich do konca dohodnutej doby viazanosti, ktorú vyčíslil sumou 224,85 eura, teda spolu 269,82 eura a vyzval žalovanú vrátiť všetky zariadenia vo vlastníctve spoločnosti SWAN a to do 28.05.2014. 12. Faktúrou č. 1140639548 zo dňa 12.06.2014 splatnou 26.06.2014 (č.l. 14) žalobca účtoval žalovanej peňažnú náhradu škody 224,85 eura, zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia 135,90 eura, spolu 360,75 eura. V zmysle cenníka doplnkových služieb a ostatných zariadení (č.l. 15 spisu) zmluvná pokuta za nevrátenie STB je jednorazovo 135,90 eura. 13. Z dokladov predložených žalobcom (č.l. 14, 15 spisu - faktúra a cenník) možno konštatovať, že žalobca v predžalobných upomienkach celkom jednoznačne rozlišoval peňažnú náhradu škody, ktorá bola účtovaná v sume 224,85 eura a zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia, ktorá bola účtovaná v sume 135,90 eura. 14. Predmetom sporu sa stala pohľadávka (okrem platby za neuhradené služby, ktoré nároky boli nároky v napadnutom rozsudku priznané) z faktúry č. 1140639548 v sume 135,90 eura, kde táto suma je vo faktúre celkom jednoznačne označená ako zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia. V žalobe žalobca uvádza, že si uplatňuje položku uplatnenú ako „zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia“ vo výške 135,90 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej vrátiť zariadenie SET TOP BOX ako nárok na náhradu škody. Najprv žalobca konštatuje, že ide o zmluvnú pokutu za porušenie dohodnutej povinnosti vrátiť zariadenie a ďalej konštatuje, že si túto sumu uplatňuje ako nárok na náhradu škody z titulu porušenia zmluvnej povinnosti spočívajúcej v nevrátení zariadení. Pritom v cenníku (č.l. 15 spisu) je uvedená suma priradená k nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia. Žalobca si v žalobe teda predovšetkým uplatnil zmluvnú pokutu a i keď v žalobe k takémuto uplatneniu pripojil dodatok, že ide o náhradu škody, tento nárok bližšie nešpecifikoval a čo sa týka zmluvnej pokuty, túto si uplatnil i samostatnou faktúrou spolu s náhradou škody, ktorému nároku zodpovedala úplne iná suma (224,85 eura), aká je predmetom sporu. Preto si žalobca neuplatnil v konaní nárok na náhradu škody, keďže tento v predmetnej faktúre bol vyčíslený vyššou sumou a suma uplatnená žalobou plne zodpovedá zmluvnej pokute (uplatnená v uvedenej faktúre). 15. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ právne predmetný nárok posúdil v zmysle § 544 a nasl. ako zmluvnú pokutu a nie ako nárok na náhradu škody. Pritom zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade porušenia povinnosti, ktorej splnenie vyplýva zo zabezpečovanej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá sa zmluvnou pokutou zabezpečuje, vyplýva z príslušnej zmluvy a tento záväzok má akcesorickú povahu - jeho existencia a dôsledky sa viažu na existenciu hlavného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pokiaľ ide o funkcie zmluvnej pokuty, táto v prvom rade plní funkciu prevenčnú, ďalej reparačnú (uhradzovaciu), teda i funkciu uhradenia vzniknutej ujmy (škody) a konečne funkciu sankčnú pre toho, kto porušil svoju povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má aj povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody, ktorú veriteľ nemusí preukazovať a nemusí preukazovať ani jej výšku. 16. Ako konštatoval súd prvej inštancie, nárok žalobcu na úhradu zmluvnej pokuty je založený iba na všeobecných obchodných podmienkach, účastníci si takýto nárok individuálne v zmluve nedohodli, preto nebol dôvod žalobcovi takýto nárok priznať, keďže zmluvná pokuta musí byť individuálne dojednaná a musí byť písomná, čo v danom prípade splnené nebolo. Pritom v uplatnenej zmluvnej pokute je obsiahnutá i funkcia reparačná, teda uhradzovacia, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody. Uvedená zmluvná pokuta bola účtovaná práve za nevrátené zariadenie SET TOP BOX, ktoré bolo žalovanej dodané 03.06.2013. I keď žalobca v súvislosti s touto zmluvnou pokutou poukazuje na to, že pri určení jej výšky vychádzal z ceny zariadenia a z cenníka, v cenníku je uvedená suma 135,90 eura priradená práve k zmluvnej pokute a nie k náhrade škody. 17. Napriek uvedeným skutočnostiam odvolací súd uzatvára, že i tak nárok žalobcu ani na náhradu škody nie je možné považovať za dôvodný, najmä žalobcom podložený a preukázaný. Občiansky zákonník de? nuje pojem škody a ušlého zisku(§ 420 a nasl.). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). 18. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že tejto škody sa domáha z dôvodu nevrátenia poskytnutých zariadení žalovanou. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. 19. Žalobca v predmetnom konaní pritom jasne v samotnej žalobe vôbec bližšie o škode nič neuvádza (ako vypočítal predmetnú škodu v sume rovnajúcej sa pôvodne zmluvnej pokute, nepreukázal žiadne bližšie okolnosti vo vzťahu k uvedenému zariadeniu, keď v zmluve sa jeho hodnota bližšie nedefinuje), ale domáha sa ako aj v tomto konaní, náhrady škody ničím nepodloženej hodnoty poskytnutých zariadení, nie ich vrátenia. Žalobca nepreukázal ani to, v akej cene, v technickom stave a aké konkrétne zariadenie bolo žalovanej zapožičané. Odkázal na cenník, avšak predložil len cenník zmluvných pokút, z ktorého súd zistil výšku zmluvnej pokuty za jednotlivé zariadenia, ale nie ich skutočnú cenu. Naviac sám žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že zariadenie opakovane poskytuje po vrátení ďalším účastníkom a preto mal preukázať konkrétnu hodnotu zariadenia ku dňu jeho zapožičania a ku dňu vzniku škody. Nepreukázal ani kedy ich obstaral, či išlo o nové zariadenia alebo o zariadenia už predtým poskytnuté inému klientovi. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania výšky škody ku dňu, kedy mali byť žalobcovi po odstúpení od zmluvy vrátené, preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. 20. Za relevantnú nebolo možné považovať bližšie nekonkretizovanú faktúru, na ktorú žalobca poukázal v odvolacom konaní a ktorá má preukazovať nákup zariadenia v držbe žalovanej. Žalobca ničím nepreukázal, o aké zariadenie ide a že práve toto bolo odovzdané žalovanej. 21. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uvedený nárok posúdil ako zmluvnú pokutu, v ktorej je obsiahnutý i nárok paušalizovanej náhrady škody, keďže zmluvná pokuta plní i funkciu reparačnú a zo žaloby žalobcu jednoznačne nevyplynulo, že by si uplatnil i nárok na náhradu škody, keď aj v ňom označenej faktúre (č.l. 14 spisu) zo dňa 12.06.2014 je samostatne účtovaná peňažná náhrada škody v sume 224,85 eura a samostatne zmluvná pokuta za nevrátenie zariadenia v sume 135,90 eura, ktorá jediná zmluvná pokuta z uvedenej faktúry sa stala predmetom tohto konania a žalobca uvedený nárok na náhradu škody vyčíslený uvedenou faktúrou v tomto konaní neuplatňoval a napokon ani nepreukázal. 22. Preto súd prvej inštancie uvedený nárok posúdil správne ako nárok na zmluvnú pokutu, tento považoval za nedôvodný, keďže ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú obsiahnuté v zmluve účastníkov, ale iba vo všeobecných podmienkach na poskytnutie verejných služieb spoločnosti žalobcu, teda zmluvná pokuta nebola v prejednávanom prípade individuálne písomne dohodnutá a fakturovaná podľa formulárových podmienok, ktoré nezohľadňujú individuálne okolnosti a rozsah porušenia zmluvnej pokuty a to všetko v čase jej uzavretia. 23. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vrátane správne výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).