Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/66/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223456 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115223456.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX. H. XXXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 19/670, Leopoldov, proti žalovanému: Najvyšší súd SR, IČO: 165581, Župné námestie 13, Bratislava, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 4. januára 2017 č. k. 16C/435/2015-42, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie: I. odmietol žalobu na obnovu konania; II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 397, § 413 ods. 1 písm. a), § 403 ods. 1 C.s.p. (z. č. 160/2015 Z. z.). Vecne dôvodil, že žalobca sa domáhal obnovy konania vo veci sp. zn. 10Ro/44/2014, v ktorej bol vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16. apríla 2014, pričom vo svojej žalobe odvíja včasnosť podania žaloby o obnovu konania od uznesenia krajského súdu zo dňa 26. mája 2015 č. k. 9Co/225/2014-17, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 30. apríla 2015 č. k. 10Ro/44/2014-8, ktorým bolo rozhodnuté len o súdnom poplatku, nie o veci samej. Dodal, že pre posúdenie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je rozhodujúcou skutočnosť, že žalobcovi bol doručený platobný rozkaz vo veci dňa 31. marca 2014 a nadobudol právoplatnosť 16. apríla 2014, keďže voči nemu nepodal odpor a nenamietal žiadne skutočnosti uvádzané v žalobe. Žalobca ak riadne zaplatil žalovanú pohľadávku 25. júla 2013 mal už v čase doručenia platobného rozkazu vedomosť o úhrade pohľadávky, teda sa nemôže jednať o nový dôkaz pre rozhodnutie vo veci a ak aj priamo nemal doklad o úhrade, mal možnosť si tento zadovážiť a podať vo veci odpor s riadnym odôvodnením. Nemožno teda konštatovať, že bez svojej viny v riadnom základnom konaní nemohol tento dôkaz použiť. Namietal, že 3-mesačná prekluzívna lehota začala plynúť dňom 1. apríla 2014, uplynula už 1. júla 2014 a žaloba bola podaná až 31. júla 2015 a keďže žalobca nepreukázal včasnosť podania žaloby, je nutné konštatovať, že bola podaná po uplynutí lehoty. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnil. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že po doručení platobného rozkazu bol presvedčený, že ÚVTS túto platbu napriek jeho žiadosti nevykonalo, čo logicky vyplynulo zo samotného tvrdenia takejto vysoko dôveryhodnej inštitúcie akou je Najvyšší súd SR, ktorý tvrdil, že neuhradil platbu za kópiu rozsudku v sume 2,84 eur. V tom ho utvrdili aj odpovede na jeho žiadosti z ekonomického oddelenia, keď mu opakovane oznamovali, že platbu nemá v evidencii. Dodal, že nemohol mať vedomosť o predmetnej úhrade a nemohol opakovane žiadať o doklad o tejto platbe, ktorú ekonomické oddelenie nemá v evidencii a preto bez svojej viny nemohol tento dôkaz uplatniť. Až po náhodnom stretnutí s bývalým pedagógom pánom Halom mu tento prezrel databázu a zistil skutkový stav. Dodal, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie nie je možné podmieňovať vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov, je podmienený iba a jedine preukázaním nových dôkazov, ktoré neboli uplatnené v pôvodnom konaní a ktoré majú podstatný význam pre priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietol, že ak by podal riadny opravný prostriedok a v ňom by uviedol, že dlh uhradil, ale dôkaz by nepredložil, bol by tento fakt, že uhradil dlh bez dôkazu a odpor by bol okamžite zamietnutý a nemohol by túto námietku aj s potrebným dôkazom predložiť ako novú skutočnosť k žalobe o obnove konania. Poukázal na ustanovenie § 397 C.s.p. a na skutočnosť, že nemal vedomosť, či sa platba uskutočnila. Poukázal, že Okresný súd Trnava umelo dotvoril skutkový stav veci bez dôkazov, aby odôvodnil svoje rozhodnutie o odmietnutí žaloby o obnove konania vykonštruovanými procesnými chybami, aby vyhovel návrhu svojho nadriadeného NS SR a pritom neriešil podstatu sporu, ktorým ostáva fakt, že za kópiu rozsudku riadne v lehote zaplatil 2,84 eur a NS SR svojim zlyhaním sa domáha opätovnej platby platobným rozkazom, kde mu spôsobil výdavky za súdne poplatky 16,50 eur ako aj 99,50. Dodal, že svoju povinnosť splnil a je potrestaný zaplatením sumy vo výške 100 eur za chybu NS SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo sám vo veci rozhodol. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 21. decembra 2016, kde podrobne špecifikovali svoje dôvody, na základe ktorých považujú obnovu predmetného konania za neprípustnú z hľadiska nesplnenia materiálnych ako aj formálnych podmienok. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu nevyjadril. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.), ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.). Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a je dôvodné ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 O.s.p.). 7. Predmetom tohto konania je posúdenie správnosti odmietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bola odmietnutá žaloba na obnovu konania vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 10Ro 44/2014. 8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). 9. Podľa § 413 ods. 1 písm. a) C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak bola podaná oneskorene. 10. Podľa § 403 ods. 1 a 2 C.s.p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote 3 mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť (1). Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. (2). 11. Podľa § 406 C.s.p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 12. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu konania. Pod osobitnými náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych podmienok prípustnosti obnovy konania, tzn. i preukázanie zachovania lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existenciu taxatívne stanoveného dôvodu obnovy a dôkazy, ktoré majú preukázať dôvodnosť žaloby, tzn. predovšetkým dôkazy smerujúce k tomu, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre stranu potenciálne priaznivejšie. 13. Objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok a do 30. júna 2016 Občiansky súdny poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt a to subjektívnej a objektívnej. Pri subjektívnej lehote je začiatok stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (po prihliadnutí na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Začiatok objektívnej lehoty je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Trojmesačná subjektívna lehoty plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. 14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalobca sa domáha obnovy konania vo veci sp. zn. 10Ro/44/2014, keď platobný rozkaz vydaný v tomto konaní nadobudol právoplatnosť dňom 16. apríla 2014. Žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, že by nadobudol vedomosť o úhrade platby až najskôr 30. apríla 2015 (tjs. 3 mesiace pred podaním žaloby 31. júla 2015), keď síce predložil potvrdenie od Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby zo dňa 20. júla 2015 ako odpoveď na jeho list z 13. júla 2015, ktorá odpoveď preukazuje, že požiadal o uvoľnenie zaslania finančnej čiastky 2,84 eur v prospech Najvyššieho súdu SR dňa 17. júla 2013 a že žiadosť bola zaevidovaná 22. júla 2013 a zároveň schválená riaditeľom ústavu a následne oddelením ekonomiky dňa 25. júla 2013 bezhotovostným prevodom uhradená, ale nepredložil žiaden dôkaz prečo nepožiadal o vydanie dokladu skôr alebo že o doklad požiadal a nebol mu zaslaný. Žalobca teda nepreukázal, nepredložil žiaden dôkaz o tom, že sa o dôvode obnovy dozvedel reálne len na základe vyššie popísaného listinného dôkazu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby (č. l. 2), keď síce v žalobe tvrdil, že dôkaz nebolo možné napriek jeho viacerým písomným žiadostiam získať, svoje tvrdenia ale nepreukázal. 15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrh na obnovu konania bol podaný na pošte dňa 28. júla 2015 súdu prvej inštancie došiel 31. júla 2015, z čoho je zrejmé, že návrh bol podaný v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je zákonom stanovený od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, teda od 16. apríla 2014, ale po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym momentom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, tjs. subjektívnym okamihom, od ktorého sa dôvod obnovy konania mohol uplatniť. 16. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že žalobca nepodal žalobu včas, keďže svoje tvrdenie v žalobe o možnosti získania dôkazu o úhrade dlžnej čiastky až 20. júla 2015 nepreukázal a sám tvrdil, že mal vedomosť o úhrade dlžnej čiastky a napriek viacerým písomným urgenciám, ktoré však nepreukázal, mu oddelenie ekonomiky neustálilo a nepotvrdilo platbu, nepreukázal, že dôkaz o úhrade dlžnej sumy nemohol použiť bez svojej viny a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.). 17. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 C.s.p. odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 C.s.p.. 18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).