Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/73/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224434 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115224434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: K. V., nar. XX.XX.XXXX, R. H. X/A, T. a O. V., nar. XX.XX.XXXX, V. P. XX, T., zastúpená advokátkou: JUDr. Lucia Sukopová, Františkánska 5, Trnava, o zmenu výchovného prostredia, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P 78/2015-159 zo dňa 13. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 16P/78/2015-164 zo dňa 13. decembra 2016 vo výroku 3. o určení výživného a výroku 4. o zročnom výživnom a v závislom výroku 5. a 6. o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku 3. m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. sumou 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 1.7.2016, vo výroku 4. - o zročnom výživnom, v závislom výroku 5. a 6. - o náhrade trov konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom 1. zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2012 č.k. 8C 158/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 29.01.2013 č.k. 24Co 174/2013 v časti úpravy práv a povinností k maloletému A. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, s účinnosťou od 01.07.2016. Výrokom 2. súd určil, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia. Výrokom 3. matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, s účinnosťou od 01.07.2016. Výrokom 4. zameškané výživné za obdobie od 01.07.2016 do 13.12.2016 vo výške 500,- eur povolil súd matke splácať v splátkach po 20,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom 5. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokom 6. súd vyslovil, že styk matky s maloletým sa neupravuje a napokon výrokom 7. rozhodol, že o výdavkoch štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 121 CMP, § 26 Zákona o rodine, § 116 CMP, § 62 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 28.2.2011 č. k. 8P/125/2011-33 bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti rodičov. V konaní sa maloletý vyjadril, že žiada striedavú starostlivosť, obaja rodičia boli schopní túto zabezpečiť. Výživné na maloletého určené nebolo, na mal. N. bolo otcovi určené výživné 110 eur mesačne. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní, a to predovšetkým s prihliadnutím na závery znalca a vyjadrenie maloletého dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie v časti zverenia maloletého. Od poslednej úpravy pomerov došlo k podstatnej zmene okolností. Maloletý býva u otca od júla 2016, sám tam chce zostať a matku chce iba navštevovať. K matke má dobrý vzťah, u otca pociťuje väčší kľud. Ako vyplýva z posudku a vyjadrenia znalca, rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie ani vytvoriť dva rovnocenné domovy s konzistentnými výchovnými podmienkami, čo je v prípade maloletého veľmi dôležité, pretože poruchy jeho správania sú evidentné. S otcom si viac rozumejú a otec vyvoláva väčšiu autoritu. Je zrejmé a znalec aj potvrdil, že maloletý kalkuloval - býval najprv u matky, tam však nebola uznávaná jeho autonomita. Maloletý má tendencie vymýšľať si, priznal to aj znalec, a teda tvrdenie matky v tomto smere môže byť relevantné. U znalca sa však javil spontánne a takisto vypovedal i na súde v neprítomnosti rodičov. Súd sa tiež stotožnil s vyjadrením znalca i samotného maloletého, že časté striedanie domácnosti nemusí byť pre deti vždy pozitívne a súd má za to, že ani v prípade maloletého táto skutočnosť nebola pozitívna, i s prihliadnutím na jeho zdravotné problémy, poruchy správania a potrebu zázemia, istoty a pocitu domova. Počas bývania u matky maloletý nebol spokojný, udával ovplyvňovanie matkou. Sám maloletý podľa vyjadrenia znalca a v podstate aj pred súdom za prísnejšie prostredie považuje prostredie otca a i z tohto dôvodu súd má za to, že je vhodnejšia osobná starostlivosť otca s prihliadnutím na vek maloletého, jeho ochorenie a skutočnosť, že matka v ňom nevzbudzuje rešpekt. Matka nezvláda emócie, vie byť impulzívna. Súd v danom prípade dospel k záveru, že je potrebné rešpektovať názor maloletého, ktorý je už schopný chápať význam konania a prejaviť svoj názor. Pri rozhodovaní bolo potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že prezentovaný názor a vyjadrenia maloletého nemusia byť vždy pravdivé /je to dané jeho ochorením a poruchami správania/, je však potrebné zohľadniť závery znaleckého posudku a aktuálne vyjadrenie maloletého /rozhodné v čase rozhodnutia vo veci/, ktoré bolo spontánne a vierohodné. Práve z týchto dôvodov je dôležité, že pre maloletého je potrebný pocit domova, istoty, autority /otca/. Je v záujme a na prospech maloletého, aby žil v prostredí, ktoré mu tieto istoty a zázemie poskytuje a to momentálne nachádza u otca. Tým nie je narušený vzťah s matkou, ktorú navštevuje a nebráni sa stretnutiam s ňou. Je však potrebné prihliadnuť na to, že v prípade nerešpektovania vôle maloletého a jeho zverenia do osobnej starostlivosti matky či ponechania striedavej starostlivosti by také okolnosti mohli byť na neprospech maloletého a práve vzhľadom na jeho vek by v budúcnosti toto mohlo zanechať negatívny vplyv na jeho osobnosť, mohlo by to mať za následok úniky, úteky a prípadne iné závadné chovanie maloletého. Prioritným je záujem maloletého, jeho riadny vývoj a dospievanie. Sám maloletý istotu a oporu cíti predovšetkým v otcovi a súd má za to, že vzor otca je v jeho veku rozhodujúci. V domácnosti otca pociťuje okrem istoty a stabilného domova maloletý i určité pravidlá, ktoré u matky ak aj má, odmieta rešpektovať. Matka sa stará o maloleté dieťa, ktoré nepochybne vyžaduje veľa pozornosti a starostlivosti a je potom len prirodzené, že maloletý by prípadne takú situáciu mohol aj zneužiť práve s prihliadnutím na jeho poruchy správania. S poukazom na uvedené má súd za to, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Súd nepovažoval za účelné a hospodárne opakovane žiadať správu MUDr. H., pretože s prihliadnutím na závery znaleckého posudku a vyjadrenie maloletého by tento dôkaz nemal zásadný dôsledok na rozhodnutie súdu. Súd nemal pochybnosti o poruchách správania maloletého, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania /a boli zrejmé i v predchádzajúcom rozhodnutí/, práve s prihliadnutím na tieto skutočnosti však súd zohľadňoval potreby maloletého. Otec má vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého, maloletý je v jeho domácnosti spokojný a neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by maloletý nemal byť zverený do osobnej starostlivosti otca a jedná sa len o potvrdenie aktuálneho stavu, kedy maloletý v domácnosti otca i dlhodobo býva. Z uvedených dôvodov súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec dosahuje príjem 840 eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť voči mal. N. vo výške 110 eur mesačne, táto je zverená do osobnej starostlivosti matky. Otec žije s maloletým sám, spláca úver na bývanie 224 eur mesačne. Matka má okrem vyživovacej povinnosti na mal. N. aj vyživovaciu povinnosť voči mal. I. a v domácnosti žije /okrem detí/ aj s partnerom, ktorý dosahuje príjem 990 eur mesačne, matka poberá rodičovský príspevok 203 eur mesačne. Matka sa na rozdiel od otca nepodieľa na nákladoch domácnosti sama. Maloletý začal navštevovať strednú školu. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že v predchádzajúcom období bol maloletý v jej domácnosti po dobu 11 mesiacov, táto skutočnosť nie je relevantná, nakoľko v tomto konaní súd rozhoduje o zmene rozhodnutia o zverení maloletého od času, kedy maloletý u otca býva a od toho času je potrebné určiť aj výživné. Určené výživné sa potom javí primerané potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek, rast, fyzickú vyspelosť a návštevu strednej školy, ako aj možnostiam a schopnostiam matky. Obaja rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. N., na ktorú platí otec výživné 110 eur mesačne, na strane otca je potrebné zohľadniť osobnú starostlivosť o maloletého. Matka náklady na domácnosť nepokrýva sama a pokiaľ jej pribudla vyživovacia povinnosť, táto skutočnosť /poberanie rodičovského príspevku/ nemôže byť na ťarchu maloletého a voči maloletému I. má vyživovaciu povinnosť jej partner. Pokiaľ matka udáva platbu poistky, táto neslúži bezprostredne na bežné potreby maloletého a platba telefónu je na dohode rodičov /jedná sa však o štandardné a bežné náklady/. Pri určení výšky výživného je potrebné zohľadniť aj ostatné potreby maloletého /spoločenské, kultúrne, športové vyžitie/. Výživné súd určil od času zverenia maloletého do starostlivosti otca /odkedy u otca aj býva/ a zameškané výživné do rozhodnutia súdu povolil matke splácať. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O výdavkoch štátu titulom znalečného bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 3. Dodatočne súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie, ktorým opravil odsek 1. výroku, ktorý správne má znieť: súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 28.02.2011 č. k. 8P 25/2011-33 v časti úpravy práv a povinností k maloletému A. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti otca, s účinnosťou od 01.07.2016. 4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka prostredníctvom advokátky a to výlučne proti výrokom o výživnom, výroky č. 3. a 4., nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) ako aj preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Poukázala predovšetkým na to, že od augusta 2015 bol maloletý A. vo faktickej starostlivosti matky, otec nijako na neho neprispel hoci vedel, že matka maloletého v tom čase nastupovala na materskú dovolenku a začiatkom októbra 2016 sa jej narodil maloletý I. I.. Matka v tom čase mala zložitú situáciu v osobnom živote, mala pred pôrodom, zdravotné problémy s tehotenstvom a posledné čo mala záujem riešiť bola zmena výchovného prostredia maloletého A.. Keďže otec naďalej neprispieval na výživu maloletého A., matka si podala v priebehu konania dva krát návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého aspoň nejakou sumou. Súd návrhy zamietol s tým, že o výživnom sa rozhodne vo veci samej. Matka nepodala odvolanie voči rozhodnutiam o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia očakávajúc rozhodnutie vo veci samej, v ktorom by bol otec zaviazaný aj na vyplatenie zameškaného výživného. Napokon sa situácia zmenila a maloletý A. odišiel v júli 2016 k otcovi. Výživné, ktoré určil súd matke je privysoké, pretože matka poberá len rodičovský príspevok v sume 203,20 eur a rodinné prídavky na maloletú N. a maloletého I.. Výživné na maloletého v tomto prípade predstavuje takmer polovicu jej príjmu, pričom v zmysle súdnej praxe tvorí výživné 20 až 30% príjmu povinného rodiča. Matka má dve ďalšie vyživovacie povinnosti a to na maloletú N. a maloletého I., o ktoré deti sa osobne stará. Je pravdou, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý sa podieľa na výdavkoch na domácnosť a jeho príjem je 1.070 eur mesačne. Od 27.04.2016 poberá matka rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur. Podrobne rozpísala pravidelné mesačné náklady, celkové mesačné výdavky matky prestavujú 515,47 eur a jej partner má výdavky 681,01 eur. Matka je na rodičovskej dovolenke, určené výživné v sume 100 eur je neúnosné. Príjem otca je podstatne vyšší ako príjem matky a nie je odkázaný na výživné od matky vo výške určenej súdom. Navrhuje preto, aby súd určil výživné na maloletého A. maximálne vo výške 50 eur mesačne. Matka vytýkala súdu, že neurčil výživné otcovi za obdobie keď osobnú starostlivosť o maloletého A. vykonávala výlučne matka a teda za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016. Rovnako bolo nesporné, že v tom čase vykonávala starostlivosť o maloletého A. výlučne matka, maloletý k otcovi chodiť odmietal. Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia súd zamietol. Súd nezaviazal otca na výživné za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016 a resp. aspoň od podania návrhu do 20.06.2016, pritom však otca žiadne súdne rozhodnutie vyživovacej povinnosti nezbavilo. Podľa názoru matky sa súd nevysporiadal s úpravu práv a povinností od podania návrhu do 20.06.2016, rieši len obdobie po 01.07.2016. V tomto období však maloletý A. bol vo faktickej osobnej starostlivosti matky a otec na jeho výživu ničím dobrovoľne neprispieval a preto bolo a stále je potrebné upraviť aj obdobie od podania návrhu do 20.06.2016. Matka sa v tom čase o maloletého A. starala aj po finančnej stránke. Navrhuje preto za toto obdobie určiť výživné vo výške 140 eur mesačne, čo zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca ako aj potrebám maloletého. Podrobne poukázala na výdavky maloletého, na stravovanie, hygienu, voľno časové aktivity, vreckové ako aj výdavky do školy, ostatné výdavky, jednorazové výdavky na maloletého boli 574,57 eur. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok v časti určenia výživného zmenil tak, že matke určí výživné vo výške 50 eur mesačne, nedoplatok vo výške určenej súdu povolí matke splácať po 10 eur mesačne a otcovi určí povinnosť prispievať na maloletého A. sumou 140 eur mesačne za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016. 5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že rozhodnutie o výživnom ponecháva na zváženie odvolacieho súdu, aby jeho výška zodpovedala veku a odôvodneným potrebám maloletého ako aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. 6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Poukázal na to, že na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8P 25/2011-33 zo dňa 28.02.2011 bol maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez určenia výšky výživného až do času rozhodnutia v predmetnej právnej veci, teda matka nemá na základe čoho žiadať tzv. zameškané výživné od otca, keď nebolo otcovi žiadnym rozhodnutím súdu určené ani pred začiatkom konania ani počas konania. Maloletý A. v čase striedavej osobnej starostlivosti bol v domácnosti matky od 10.08.2015 do 20.06.2016 a v domácnosti otca bol následne od 20.06.2016 a od toho času býva u otca. Do času rozhodnutia súdu teda sa musel otec takisto sám postarať o výživu maloletého, matka neprispela na výživu maloletého A. žiadnou sumou. Poukázal na to, že vzhľadom na potreby maloletého, o ktoré sa matka opiera, výživné nepokrýva tieto potreby. V podaniach uviedol majetkové pomery matky a súd skúmal len majetkové pomery jej partnera, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, matka uvádza aj výdavky, ktoré nie sú nevyhnutnými. Poukázal na svoje aktuálne výdavky, ktoré predstavujú mesačne 587,40 eur spolu aj s prepočítanými platbami ročnými a štvrťročnými. Tieto výdavky sú cca 610 eur mesačne. Otec vlastní jednoizbový byt vo výmere 32 m2, na ktoré sa viaže záložná zmluva a je vlastníkom osobného motorového vozidla značky Peugeot 405, r. výroby 1992. Matka je podielovou spoluvlastníčkou trojizbového bytu v T., C. P. XX, štvorizbového bytu v T., I. XX, je podielovou spoluvlastníčkou pozemku pod garážou v T. R. I., podielovou spoluvlastníčkou garáže v T. R. I., je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu I. R. N.. Otec nevie kto je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. KIA Venga, približná cena tohto motorového vozidla je 13.000 eur. Navrhol preto, aby súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vecne potvrdil. K vyjadreniu doložil pokladničné doklady o nákladoch na maloletého. 7. Matka prostredníctvom advokátky v stanovisku otca uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní. Je názoru, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Je nesporné, že počas obdobia kedy sa maloletý nachádzal vo faktickej starostlivosti matky, od augusta 2015 - júna 2016, otec na jeho výživu neprispel. Matka si je vedomá vyživovacej povinnosti voči maloletému A., na jej výživu sú odkázané aj ďalšie maloleté deti - maloletá N. V. maloletý I. I.. Matka poberá len rodičovský príspevok a momentálne nie je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať sumou 100 eur plus 20 eur splátka zročného výživného, s úhradou výživného jej pomáha partner, ktorý však vyživovaciu povinnosť k maloletému A. nemá. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ďalej len „CMP“), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné v napadnutom výroku o určení výživného podľa § 388 CSP zmeniť, v časti zročného výživného a náhrady trov konania zrušiť § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti určenia výživného, zročného výživného a náhrady trov konania. 10. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, keď prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, nesprávne dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá schopnostiam a schopnostiam matky maloletého. 11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 13. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 15. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené matke súdom prvej inštancie nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky maloletého. Matka maloletého je na materskej dovolenke, partner matky má príjem 990 eur mesačne, otcov čistý mesačný príjem je 840 eur. Matka i otec majú ďalšiu spoločnú vyživovaciu povinnosť k dcére N., ktorá sa nachádza v osobnej starostlivosti matky a na ktorú platí otec výživné 110 eur mesačne a matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému I., s ktorým je na rodičovskej dovolenke. Pri súčasnom zohľadnení existujúcich opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb nie je preto vecne správne konštatovanie súdu prvej inštancie, že matka maloletého má možnosti a schopnosti platiť na výživu maloletého A. sumu 100 eur mesačne. 16. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 25-30 % jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súdom prvej inštancie určené výživné na maloletého vo výške 100 eur predstavovalo až 49,21% z príjmu matky. Dolná hranica výživného vo výške 25% príjmu matky v danom prípade predstavuje sumu 50,80 eur, ktorá suma pripadá na tri vyživovacie povinnosti, preto pokiaľ matka navrhla určiť výšku výživného 50 eur, je takáto suma v prospech maloletého. 17. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb odvolací súd dospel k záveru, že matka má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého 50 eur mesačne. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od otca a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého. 18. Dôvodná je preto odvolacia námietka, že výživné určené súdom prvej inštancie matke je privysoké. 19. Súd prvej inštancie určil matke výživné od času zverenia maloletého do starostlivosti otca (odkedy u otca aj býva) a zameškané výživné do rozhodnutia súdu povolil matke splácať. 20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 21. Matka maloletého podala návrh na súd prvej inštancie 1.10.2015, ktorým sa domáhala, aby súd vydal rozsudok a zveril maloletého A. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok s tým, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 170 eur mesačne s účinnosťou od 15.8.2015, stretávanie otca s maloletým A. sa neupravuje a tým sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/158/2009 zo dňa 28.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/174/2013 zo dňa 29.1.2013 v časti zverenia. Zároveň matka v návrhu žiadala vydať predbežné opatrenie, ktorým súd predbežne, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zverí maloletého A. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok a otec bude povinný prispievať na výživu maloletého sumou 120 eur mesačne. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 16P/7/2015-9 zo dňa 2.10.2015, právoplatným 22.10.2015 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Ďalším návrhom podaným na súde prvej inštancie 10.2.2016 sa matka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým otec bude povinný prispievať na výživu maloletého A. sumou 120 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Uznesením súdu prvej inštancie sp. zn. 16P/78/2015-81 zo dňa 11.2.2016, právoplatným 4.3.2016, súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8P/25/2011-33 zo dňa 28.2.2011, právoplatným 27.3.2012, bol maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd výživné na maloletého A. neurčil a upravil styk rodičov s maloletým A. počas Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a letných prázdnin. Napadnutým rozsudkom bol právoplatným výrokom I. maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca s účinnosťou od 1.7.2016. Matka v konaní žiadala, aby súd otcovi určil povinnosť prispievať na maloletého A. sumou 140 eur mesačne za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016. Podľa matky ide o obdobie kedy sa maloletý nachádzal vo faktickej starostlivosti matky a otec si voči maloletému neplnil vyživovaciu povinnosť. Podľa názoru odvolacieho súd nie je možné rozhodovať spätne o zverení do osobnej starostlivosti. Ak došlo k faktickej zmene, mal by ju súd dodatočne zohľadniť, avšak len vo výroku o výživnom, nakoľko o zmene výživného (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) je možné rozhodovať spätne až ku dňu podania návrhu a výnimočne aj spätne až tri roky pred podaním návrhu, ak navrhovateľ preukáže dôvody hodné osobitného zreteľa. Uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. 22. V zmysle opakovaných záverov Ústavného súdu SR každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie taký postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesným práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 23. Porovnajúc odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zročného výživného s vyššie uvedeným vyplýva, že prvoištančný súd sa naznačenými kritériami náležite neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia totiž nie je možné zistiť ani ako súd dospel k výške dlhu na výživnom, keď súd prvej inštancie iba uviedol, že zameškané výživné do rozhodnutia súdu povolil matke splácať. 24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného tak, že matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. mesačne sumou 50 eur, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od 1.7.2016, v časti zročného výživného a v závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. 25. Povinnosťou prvoištančného súdu v ďalšom konaní, bude postupovať v naznačenom smere, v prípade potreby doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu matky o určení výživného otcovi na maloletého A. sumou 140 eur mesačne za obdobie od 10.08.2015 do 20.06.2016 a na zročné výživné, vo veci znova rozhodnúť, rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť, pričom je potrebné sa zamerať najmä na opomenuté odôvodnenie v naznačenom smere s konštatáciou skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie. 26. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).