Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/13/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224648 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115224648.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: M. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/X, Y., a otca: S. E., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/XX, E. J. K., o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18P/83/2015-144 zo dňa 22. júna 2016 v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného pre maloletú, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd rozhodnutie odôvodnil s použitím § 163 O.s.p., § 78 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75, § 76 ods. 1, § 71 ods. 1 Zákona o rodine a vecne tým, že otec sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 05.10.2015 domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa z dôvodu, že od poslednej úpravy pomerov došlo na jeho strane k podstatnej zmene v tom smere, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči synovi, zvýšil sa príjem matky maloletej, vznikla mu vyživovacia povinnosť i voči družke, preto sumu výživného, ktorú platí momentálne na maloletú vo výške 150,- Eur mesačne považoval za neprimerane vysokú a žiadal ju znížiť na sumu 80,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd. Matka v priebehu konania na pojednávaní dňa 29.09.2015 podala na pojednávaní návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú zo sumy 150,- Eur na sumu 180,- Eur mesačne, ktorému kolízny opatrovník maloletej žiadal vyhovieť. 3. Súd sa oboznámil s obsahom spisov tamojšieho súdu sp. zn. 20P/368/2009, sp. zn. 10P/23/2013, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/126/2010-451 zo 07.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/7/2012 z 11.06.2012. 4. V danom prípade teda súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného na ich spoločné maloleté dieťa. Dospel pritom k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu mesačného výživného zo sumy 150,- Eur, ani tak ako to žiadal otec v návrhu na sumu 80,- Eur, ani ako navrhovala matka na pojednávaní na sumu 180,- Eur, nakoľko nedošlo k tak závažnej zmene pomerov na strane oprávneného ani povinného, ktorá by odôvodňovala zásah do princípu právnej istoty spočívajúci v nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. 5. Maloletá I., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu matky a otca, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením oboch rodičov pred matričným úradom v Trnave. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.04.2010 v konaní pod sp. zn. 20P/368/2009 bola maloletá zverená matke do osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť 30,- Eur mesačne a bol upravený styk s maloletou. Rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 07.11.2011 č.k. 20P/126/2010-451 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.06.2012 sp. zn. 23CoP/7/2012, právoplatnými dňa 08.08.2012, sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca na maloletú zo sumy 30,- Eur mesačne na 150,- Eur mesačne a rozhodlo sa aj o zmene styku otca s maloletou. Rozhodnutím tamojšieho súdu č.k. 10P/23/2013-182 sa upravil opätovne styk otca s maloletou na každú stredu a prvý sviatok vianočný od 15.00 do 18.00 hod. Nedoplatok na výživnom od 01.11.2011 do 11.06.2012 vo výške 840,- Eur sa povolil otcovi zaplatiť v splátkach po 25,- Eur mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. V tom čase mal otec príjem 870,- Eur mesačne zo zamestnania v B. E. J. K., bol slobodný, bez ďalšej vyživovacej povinnosti, býval v dome s babkou, na jeho rekonštrukciu si zobral úver, ktorý splácal po 200,- Eur mesačne. Vlastnil ornú pôdu s rozlohou 4412 m2 v E. J. K.. Nad rámec výživného na maloletú neprispieval. Maloletá začala navštevovať jasle od novembra 2011. Matka maloletej mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť, bola v tom čase na materskej dovolenke, poberala iba rodinné prídavky a rodičovský príspevok vo výške 194,70 Eur. Bývala v dome u rodičov, ktorým prispievala 30,- Eur mesačne, splácala mesačne úver 499,- Eur. Náklady na maloletú predstavovali 204,- Eur mesačne. 6. Otec prispieva na maloletú súdom určeným výživným 150,- Eur mesačne, nedoplatok má vcelku uhradený. Nad rámec výživného kupuje otec dcére pri stykoch každú stredu malé pozornosti. Otec pracuje naďalej v B. E. J. K. ako strážnik psovod s čistým mesačným príjmom okolo 900,- až 1.000,- Eur podľa počtu nočných zmien za mesiac. Nespochybňuje, že výdavky na maloletú rastú, avšak pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi J. E., nar. XX.XX.XXXX a tvrdil, že aj k družke D. I., ktorá je na rodičovskej dovolenke, má príjem okolo 200,- Eur mesačne a ešte jednu vyživovaciu povinnosť okrem ich spoločného dieťaťa. Žijú v spoločnej domácnosti. Mesačné výdavky na dvojročného syna predstavovali 280,- Eur, terajšie sú vo výške okolo 200,- Eur, lebo mu už nekupuje umelé mlieko a plienky. Otec iný príjem nemá. Vlastní ornú pôdu o výmere 4412 m2 mimo zastavaného územia obce E. J. K., rodinný dom v E. J. K. a jedno motorové vozidlo. Mimo výživného prispel otec na dcéru za obdobie rokov 2012 až 2016 kúpou vecí v hodnote okolo 140,- Eur podľa predložených pokladničných blokov 7. Matka maloletej má čistý mesačný príjem za funkciu konateľa v spoločnosti D. N. s.r.o. predstavoval v roku 2015 sumu 172,- Eur mesačne a k tomu poberala 1.000,- Eur mesačne príjem z podnikania tejto spoločnosti, ktorou je jediným spoločníkom. Výživné na syna K. H. platí jeho otec k rukám matky v sume 170,- Eur mesačne. Dňa 29.09.2015 bol podaný návrh na jeho zvýšenie. Podľa potvrdenia o príjme za obdobie od januára do mája 2016 je čistá mzda matky 228,55 Eur mesačne. Z daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 je zrejmý úhrn príjmov vo výške 746,54 Eur. Matka býva v nehnuteľnosti svojej matky, pri výchove jej pomáhajú rodičia a partner, ktorý zarába okolo 1.000,- Eur mesačne, vyživovaciu povinnosť nemá. Náklady na maloletú škôlkarku predstavujú mesačne priemerne za stravu v škôlke 30,- Eur, ZRPŠ 6,- Eur, výtvarnú 7,- Eur, tanečnú 8,- Eur, výtvarný krúžok mimo škôlky 10,- Eur, tábory za júl a august 2015 spolu 245,- Eur, t.j. 20,- Eur na mesiac, za ošatenie a školské potreby vynaložila matka podľa potvrdení náklady vo výške 257,- Eur, ktoré súd rozrátal na pol roka, teda asi 42,- Eur mesačne, čo predstavuje priemerne na mesiac výdavok 123,- Eur bez započítania stravy v domácom prostredí. Matka uviedla, že maloletá je hyperaktívna, musí navštevovať rôzne záujmové krúžky a činnosti, aby sa zabavila aj vo voľnom čase. Chodila aj na plávanie za sumu dvakrát po 75,- Eur, avšak doklad matka nepredložila. Od septembra bude navštevovať maloletá súkromnú základnú školu s výučbou v anglickom jazyku, je hudobne nadaná, chce chodiť na klavír, gitaru a pokračovať v plaveckom kurze. 8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá I. bola rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 21.04.2010 v konaní pod sp. zn. 20P/368/2009 zverená do osobnej starostlivosti matky, kde sa stále nachádza a otcovi bola naposledy uložená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 20P/126/2010-451 zo 07.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/7/2012 z 11.06.2012, právoplatnými 08.08.2012. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 10P/23/2013-182 bol právoplatne odo dňa 28.02.2014 upravený styk otca s maloletou na každú stredu od 15.00 do 18.00 hod. a každý rok 25.12. v stanovenom čase. Otec si určenú vyživovaciu povinnosť riadne plní, nad rámec prispieva nákupmi maličkostí. Maloletá je staršia o štyri roky, stále však navštevuje škôlku, otcovi síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak iba jedna, lebo voči družke mu takáto povinnosť nevznikla, no na druhej strane mu v porovnaní s obdobím, z ktorého súd vychádzal pri poslednom určení vyživovacej povinnosti, vzrástol príjem a matka s ohľadom na svoje schopnosti a zárobok, ktorý dosahovala v predchádzajúcom období pred nástupom na materskú dovolenku, je schopná zvýšiť si ho i v súčasnosti. Pokiaľ sa týka nehnuteľného majetku otca, ten oproti minulosti nevzrástol, vlastníkom ornej pôdy i rodinného domu bol už aj pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. S ohľadom na všetky zistené skutočnosti súd oba návrhy na zmenu výživného zamietol. 9. O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. 10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného otec maloletej a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zaviazal ho platiť výživné na mal. I. počnúc dňom podania návrhu v sume 120,- Eur mesačne. Vyslovil názor, že nemôže súd považovať za nepodstatnú zmenu pomerov skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť, aj keď len jedna, vyživovacia povinnosť k dieťaťu, nakoľko sa mu XX.XX.XXXX narodil maloletý syn. Jeho narodením sa zvýšili jeho výdavky a rovnako má voči nemu vyživovaciu povinnosť, preto zhodnotiť pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti za nepodstatnú zmenu je podľa neho absurdné. Aj po narodení syna naďalej platiť výživné na dcéru vo výške 150,- Eur. Myslí si však, že je dosť podstatná zmena pomerov, keď popri predchádzajúcej výške výživného súd vychádzal z príjmu matky, ktorá poberala iba rodičovský príspevok a v súčasnej dobe pracuje vo svojej firme a jej príjem teda podstatne vzrástol. Je si vedomý, že hoci býva v spoločnej domácnosti so svojou družkou, na túto nemá vyživovaciu povinnosť, ktorá by bola zákonom uznaná. Je to však matka jeho dieťaťa a stará sa o ich spoločné dieťa a poberá rodičovský príspevok. Je pravdou, že mal. I. je staršia, od septembra začne navštevovať základnú školu. Tento stav je možné však posudzovať až neskôr. Ak si matka maloletej bude do budúcna žiadať zvýšenie výživného, nevie si predstaviť v akej výške bude toto stanovené, keď dcéra dosiahne 15 rokov. Záverom poukázal na to, že matka maloletej žiada od neho len plnenie si jeho povinností, ale jeho práva hlavne pri styku s maloletou, mu obmedzuje. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel a výživné pre maloletú mu znížil. 11. Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu podal kolízny opatrovník vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava ako vecne správny potvrdil. 12. Matka k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie poukazujúc na to, že otec nenamietal výšku výživného do dňa podania návrhu na jeho zmenu, tzn. na zníženie, tzn. 05.10.2015, t.j. obdobie 26 mesiacov po narodení jeho maloletého syna. V návrhu na zníženie výživného sám uvádza, že na 3 ročné dieťa má mesačné výdavky vo výške 270,- Eur mesačne. Otec maloletej prispieval na mal. I. 150,- Eur, čo považuje za znevýhodnenie I.. Mal. I. má zvýšené inteligenčné schopnosti a s tým aj spojené náklady na výchovu, čo sa prejavuje v jej výkonoch, kedy treba viacej rozvíjať jej schopnosti napr. rôznymi záujmovými krúžkami. Za obdobie školského roka 2015/2016 mala 4 krúžky. Toto jej odporučili i detský psychológ i lekár. Mal. I. má v tomto čase, september 2017, 7 rokov a začala navštevovať 1. ročník základnej školy, kedy náklady na jej výchovu sa zmenili, čo však bude navrhovať a odôvodňovať v návrhu na zvýšenie výživného. Ďalej uviedla, že otec uvádza zavádzajúci fakt, že pri stanovení výživného rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/126/2010 súd vychádzal z toho, že príjem matky bol v čase rozhodovania len rodičovský príspevok. Namieta túto skutočnosť, nakoľko musela dokladovať príjem, ktorý mala pred tehotenstvom v rozhodujúcom období, ktorý bol vo výške 1.300,- Eur mesačne a o ktorý z dôvodu materskej dovolenky s mal. I. aj prišla, keď zamestnávateľ s ňou ukončil pracovný pomer. Bola znevýhodnená narodením druhého dieťaťa, pričom otec sa nezaujímal o to akým spôsobom sa bude o dieťa starať a nepovažoval za potrebné mať voči nej vyživovaciu povinnosť ako matke spoločného dieťaťa, ako to teraz sám uvádza vo vzťahu k svojej družke. Naviac bola znevýhodnená pri výchove aj staršieho syna K., kedy prišla o príjem a akúkoľvek zárobkovú činnosť, nakoľko sa starala sama o maloletú a bola na materskej dovolenke. V čase podávania vyjadrenia mal. J. E. má 3 roky a jeho matka sa vzdala možnosti pracovať a stále je dobrovoľne nezamestnanou. Čo sa týka otcovho vyjadrenia, že si nevie predstaviť, aké výživné bude platiť v 15 rokoch maloletej, navrhuje túto skutočnosť riešiť v roku 2024, kedy sa budú skúmať schopnosti a možnosti a majetkové pomery v danom období zo strany oboch rodičov. Je tiež zavádzajúce tvrdenie, že žiada od otca len plnenie vyživovacej povinnosti, ale práva na styk otcovi upiera. Faktom je, že otec počas letných prázdnin sa s dieťaťom stretol trikrát, pričom mnohokrát otcovi navrhovala náhradné styky v čase voľna, no zo strany otca však nebol žiadny záujem. Otec na stykoch dieťaťu rozprával ako ju nenávidí, čo mal. I. zobrala dosť traumaticky, čo otcovi aj vytkla. Zdôraznila, že maloletá XX.XX.XXXX dosiahla vek 7 rokov a otec jej nedal žiaden vhodný darček, ani len neprispel na školu a školské potreby. Maloletá má nadpriemerné IQ, v súčasnosti číta, počíta, tiež píše, má základy anglického jazyka, výborne pláva a je prihlásená v školskom roku 2016/2017 na hodiny gitary, plávania a spevu. Po nástupe do 2. ročníka má záujem o výučbu piana a tiež španielskeho jazyka. Konanie otca považuje za schválnosti ako znepríjemniť matke život a výchovu maloletej. Navrhla preto, aby odvolací súd zamietol odvolanie otca a ponechal v plnom rozsahu napadnuté rozhodnutie. 13. K doručenému vyjadreniu matky sa otec nevyjadril. Kolízny opatrovník opätovne oznámil, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k odvolaniu a navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 17. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. 18. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 19. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 20. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 21. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Pretože za dobu kým vyživovacia povinnosť rodičov trvá, môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. 22. V zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaných zákonných ustanovení všeobecne vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 23. Výživné rodiča k všetkým jeho deťom má podľa zaužívanej súdnej praxe dosahovať 20% až 30% jeho príjmu, samozrejme vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. 24. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletá I. bola rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.04.2010 v konaní pod sp. zn. 20P/368/2009 zverená do osobnej starostlivosti matky, kde sa stále nachádza a otcovi bola naposledy uložená vyživovacia povinnosť v sume 150,- Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/126/2010-451 zo 07.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoP/7/2012 z 11.06.2012, právoplatnými 08.08.2012. 25. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane maloletej k zmene pomerov tým, že od poslednej úpravy výživného je staršia už o 5 rokov a na strane oboch rodičov súd tiež správe konštatoval zmenu pomerov. Na strane otca zmena spočíva predovšetkým v tom, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. J. nar. XX.XX.XXXX, pričom žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého, ktorá je na rodičovskej dovolenke. Zárobok otca je závislý v podstate od toho koľko nočných smien odpracuje, tzn. 900,- - 1.000,- Eur. Podľa zistenia súdu prvej inštancie otec je majetný vlastní rekonštruovaný rodinný dom a ornú pôdu 4412 m2 Matka maloletej má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi K., na ktorého poberá výživné 150,- Eur mesačne ale matka požiadala o zvýšenie výživného. Príjem matky podľa zistenia súdu matka za obdobie od januára do mája 2016 mala čistú mzdu 228,55 Eur mesačne. Z daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 je zrejmý úhrn príjmov vo výške 746,54 Eur. Matka býva v nehnuteľnosti svojej matky, s partnerom, ktorý zarába okolo 1.000,- Eur mesačne. 26. Je nesporným, že od času poslednej úpravy výživného, ku ktorej došlo vyššie citovaným rozsudkom s účinnosťou od 01.11.2011 do času rozhodnutia súdom prvej inštancie uplynulo 5 a pol roka, za ktorú dobu otec nemenne platil na maloletú výživné 150,- Eur a dával jej maličkosti. Maloletá je aktuálne školopovinná, v septembri 2016 dovŕšila 7 rokov. Je aktívna, má aj mimoškolské záujmy, ktoré sú spojené s výdavkami, ktoré matka v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca voči maloletej došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej, v tom, že je staršia, chodí do školy, výdavky na ňu sú podstatne vyššie ako vyplýva zo spisu aj z dôvodu, že maloletá okrem toho, že navštevuje školu, má svoje záujmy, venuje sa aj rôznym aktivitám čo je v prospech jej všestranného rozvoja. 27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj zmenu na strane otca. Tým, že aj otcovi pribudla jedna vyživovacia povinnosť k dieťaťu, pomery na strane oboch rodičov, čo sa týka vyživovacích povinností sú porovnateľné. 28. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie s prihliadnutím na objektívne možnosti a schopnosti otca, že aktuálne otec dosahuje mesačný príjem, z ktorého aj pri vyživovacej povinnosti k maloletému synovi je doteraz stanovené výživné pre mal. I. primerané a otec je schopný platiť naďalej doteraz určené výživné. 29. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že nie je dôvodné po viac ako 5 rokoch znížiť doteraz stanovené výživné zo strany otca pre mal. I.. 30. Otec iné odvolacie dôvody, okrem preukázania existencie ďalšej vyživovacej povinnosti neuviedol. Po vysporiadaní sa s týmto odvolacím argumentom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.. 32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).