Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/129/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115225826 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115225826.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Fedor Benka a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Katarína Arnouldová, v právnej veci navrhovateľky: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, X., zastúpenej advokátkou: JUDr. Adriena Vysudilová, so sídlom Paulínska 15/A, Trnava, proti povinnému: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., zastúpenému advokátom: JUDr. Róbert Spál, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. februára 2017, č. k. 16C/481/2015-122, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že ukladá povinnému zaplatiť navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 897,75 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. II. Odvolací súd priznáva navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 359,36 eur a ukladá povinnému zaplatiť ju do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to za použitia ust. § 49 ods. 1 a § 52 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Civilného mimosporového poriadku). 2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 17.03.2016 č. k. 16C 481/2015-61 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.10.2016 č. k. 24Co 222/2016-104 súd rozhodol vo veci samej a zvýšil výživné pre navrhovateľku, pričom v časti týkajúcej sa trov konania bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto rozhodoval o trovách konania už podľa novej právnej úpravy (CMP účinného od 01.07.2016), vychádzajúc pritom zo zásady, že v mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v tomto konaní platil (§ 52 CMP), pričom súd v tomto prípade nezistil dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP, podľa ktorého je možné náhradu trov konania priznať, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V danom prípade sa síce javí, že navrhovateľka bola v prevažnej miere úspešná, a teda že je vhodné aplikovať zásadu úspechu, avšak bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že povinný bol ochotný platiť výživné 170 eur, navrhovateľka žiadala výšku výživného 220 eur, a teda jej neúspech je 20 eur, povinného 30 eur. S prihliadnutím na uvedené potom nie je spravodlivé priznať niektorému z účastníkov náhradu trov konania. Nemožno konštatovať prevažnú alebo výraznú mieru úspechu niektorého z účastníkov, a teda ani uplatniť výnimku z rozhodovania o náhrade trov konania. S poukazom na uvedené súd teda vychádzal zo zásady Civilného mimosporového poriadku, že každý z účastníkov si platí sám svoje trovy konania (§ 49 CMP) a žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 52 CMP). 3. Proti tomuto uzneseniu súdu sa včas odvolala navrhovateľka dôvodiaca nesprávnym právnym posúdením veci a navrhla uznesenie zmeniť a priznať jej náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, alternatívne žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že povinný sa už vo svojom prvom vyjadrení k návrhu zo dňa 03.11.2015 jednoznačne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný a žiada ho v celom rozsahu zamietnuť. Súhlas s výškou výživného 150,- eur, resp. 170,- eur vyjadril až na prvom pojednávaní dňa 21.01.2016. Navrhovateľka zmenila svoj návrh na 200,- eur (z 220,- eur), pričom povinný uviedol svoj protinávrh 170,- eur a len s touto sumou bol ochotný súhlasiť. Navrhovateľka po zmene návrhu mala teda úspech vo veci v prevažnej časti, navyše ide o študentku, ktorá sa snaží i brigádovať, aby si aspoň mierne zlepšila svoju finančnú situáciu. Na strane povinného ide o osobu, ktorá nemala vôbec žiadnu snahu pred súdnym pojednávaním sa vo veci dohodnúť a týmto spôsobom predísť vzniku trov ako takých, pričom dosahuje nadštandardný príjem. Nie je preto spravodlivé, aby navrhovateľka bola za takýchto okolností povinná sama si hradiť trovy, ktoré vznikli z dôvodu negatívneho postoja povinného. 4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. m) CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 57 v spojení s § 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť, pretože prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. 6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16C/481/2015 bolo zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, v ktorom navrhovateľka žiadala zvýšenie zo sumy 120,- eur na 220,- eur mesačne a súd jej čiastočne vyhovel zvýšením výživného na 200,- eur mesačne od 01.11.2015, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý po vrátení veci odvolacím súdom na nové rozhodnutie o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá na ich náhradu nárok. 7. Z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd zistil, že povinný v písomnom vyjadrení k návrhu považoval návrh v celosti za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Na prvom pojednávaní dňa 21.01.2016 povinný uviedol, že je ochotný platiť výživné 150,- eur prípadne 170,- eur mesačne, pričom navrhovateľka bola ochotná dohodnúť sa s ním na sume výživného 200,- eur, s čím ale povinný nesúhlasil. Súd prvej inštancie preto pojednávanie odročil za účelom doplnenia dokazovania a na ďalšom pojednávaní dňa 13.03.2016 vo veci rozhodol a výživné zvýšil na 200,- eur. Krajský súd v Trnave rozhodujúc o odvolaní povinného, napadnutý rozsudok vo veci samej dňa 12.10.2016 potvrdil a iba v závislom výroku o trovách konania ho z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. 10. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 11. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Po preskúmaní rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru, že sú tu také dôvody, pre ktoré je na mieste aplikácia § 55 CMP a odvolanie navrhovateľky je preto dôvodné. 13. Náhrada trov v mimosporových konaniach je postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. Podľa ust. § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní, pričom narozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní. 14. Ustanovenie § 55 CMP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle súdu, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú také výnimočné okolnosti, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o trovách výnimočne prihliadnuť. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní týchto okolností treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza teda do úvahy v prípadoch, keď súd po preskúmaní okolností konkrétnej veci dôjde k záveru, že ide o výnimočný prípad, a tento musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. 15. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov tak prvoinštančného konania, ako aj odvolacieho konania, a súd preto o nich musel rozhodovať (§ 57 CMP). 16. Odvolateľka bola toho názoru, že tu ide o prípad, kedy je na mieste aplikácia ust. § 55 CMP, s ktorým názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Navrhovateľka je dieťaťom povinného a je napriek plnoletosti celkom odkázaná výživou na svojich rodičov, pretože sa formou denného štúdia pripravuje na budúce povolanie. Vzhľadom k tomu, že po zmene pomerov u navrhovateľky povinný neprispieval vo výške podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), prinútil nepriamo navrhovateľku iniciovať toto súdne konanie, keďže táto nedokáže z výživného, určeného predchádzajúcou právnou úpravou, uspokojovať svoje odôvodnené potreby, pričom z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že toto konanie zahájila dôvodne. Nie je možné neprihliadnuť tiež na postoj povinného v konaní, ktorý s akýmkoľvek zvýšením výživného nesúhlasil. Hoci neskôr bol ochotný platiť zvýšené výživné v sume maximálne 170,- eur, napokon súd ustálil po vykonanom dokazovaní s konečnou platnosťou ako primerané výživné 200,- eur, pri ktorej sume dohoda medzi účastníkmi nebola možná pre nesúhlas povinného. Keďže navrhovateľka nemá právnické vzdelanie, nechala sa v konaní zastupovať advokátom, ktorému v prípade nepriznania náhrady trov konania bude musieť sama jeho služby zaplatiť. Navrhovateľka je - s výnimkou nepravidelnej odmeny z príležitostných brigád - bez vlastných príjmov, pričom zahájenie konania o zvýšenie výživného sama ničím nezavinila, naopak, zavinenie tu možno pripísať na vrub povinnému. Bolo by preto v rozpore s princípmi spravodlivosti, aby musela trovy advokáta platiť z vlastných prostriedkov, t.j. z výživného, ktorým jej prispieva matka a otec, resp. z poberaných prídavkov na dieťa. Trovy tohto konania, napriek tomu, že návrh bol podaný dôvodne, by tak skonzumovali aj časť výživného, priznaného v tomto konaní, čo je kontraproduktívne, keďže výživné bolo určené na odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa. Zároveň z dokazovania vyplýva, že majetkové pomery povinného sú neporovnateľne lepšie ako majetkové pomery navrhovateľky, pričom možnosti navrhovateľky dosahovať lepšie zárobky sú z dôvodu dennej prípravy na štúdium veľmi obmedzené. Vedený týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že s ohľadom na okolnosti prípadu bude spravodlivé požadovať od povinného, aby navrhovateľke nahradil trovy právneho zastúpenia, ktoré jej v tomto konaní vznikli, keď spôsob posudzovania pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní, zvolený súdom prvej inštancie, nepovažoval za správny. 17. Pokiaľ ide o výpočet trov konania, pozostávajúcich iba z trov právneho zastúpenia, tu bolo treba vychádzať z tarifnej hodnoty určenej podľa § 10 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda z päťnásobku ročného plnenia po 80,- eur mesačne, ktoré si navrhovateľka vysúdila priznaním zvýšeného výživného, keďže z pôvodne už určeného výživného v sume 120,- eur bolo výživné zvýšené na 200,- eur mesačne. Vysúdený rozdiel predstavuje 80,- eur mesačne, preto vychádzajúc z tarifnej hodnoty 4.800,- eur (960 eur x 5 rokov) za jeden úkon právnej služby potom advokátovi navrhovateľky prislúchala v zmysle právnych predpisov odmena 170,97 eur. 18. Náhrada trov prvoinštančného konania jej bola odvolacím súdom priznaná v súlade s ustanoveniami vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 897,75 eur, ktorá pozostáva z odmeny advokáta 854,85 eur za 5 úkonov právnej služby s príslušným režijným paušálom 42,90 eur, ktoré súd posúdil ako preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, vzniknuté v tomto konaní v súvislosti s uplatňovaním práva navrhovateľky (§ 251 CSP), ktoré vyplývajú z obsahu spisu a priznal ich nasledovne: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v r. 15.01.2016 v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur, 2/ podanie písomného vyjadrenia k veci zo dňa 19.01.2016 v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 21.01.2016 v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur, 4/ podanie písomného vyjadrenia k veci zo dňa 16.03.2016 v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur, 5/ účasť na pojednávaní dňa 17.03.2016, v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur. 19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia § 388 CSP zmenil a uložil povinnému zaplatiť navrhovateľke náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 897,75 eur do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky (§ 263 ods. 1 CSP) a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia (§ 232 ods. 3 CSP). 20. Súčasne bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, o ktorých odvolací súd rozhodol podľa rovnakých ustanovení, a to v spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal navrhovateľke náhradu účelne vynaložených a zo spisu vyplývajúcich trov právneho zastúpenia vzniknutých v odvolacom konaní, a to za 2 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom a síce 1/ vyjadrenie zo dňa 07.06.2016 k odvolaniu povinného voči rozsudku v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,58 eur a 2/ podanie odvolania zo dňa 21.03.2017 proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v sume 170,97 eur a režijný paušál 8,84 eur, celkovo sumu 359,36 eur a uložil povinnému zaplatiť ich pri rovnakých podmienkach splatnosti ako trovy prvoinštančného konania. 21. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.