Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/15/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115230309 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115230309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci navrhovateľa: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, T., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, za čas maloletosti v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, proti povinnému platiť výživné: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. R. X, T., zastúpenému advokátom: JUDr. Miloš Kaščák, so sídlom M. R. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, za čas maloletosti navrhovateľa za účasti matky navrhovateľa: G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, T., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o zvýšenie výživného a o vzájomnom návrhu na zníženie výživného, na odvolanie navrhovateľa a povinného platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 22P/99/2015-227 zo dňa 08.09.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné pre navrhovateľa s účinnosťou od 22.12.2015 zo sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť výživné vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa (I.). Nedoplatok povinného platiť výživné na zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2015 do 31.08.2016 v sume 141,65 Eur sa povinnému platiť výživné povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa, pod hrozbou straty výhody splátok (II.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa a matky na zvýšenie výživného zamietol (III.). Návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného zamietol (IV.). Vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 16C/148/2004-20 zo dňa 16.11.2004 v časti výšky výživného povinného platiť výživné pre navrhovateľa (V.). O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI.). 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh na zvýšenie výživného pre navrhovateľa je v danom prípade dôvodný, avšak nie v rozsahu požadovanom navrhovateľom a jeho matkou. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C/148/2004-20 zo dňa 16.11.2004, právoplatného dňa 01.12.2004, totiž na strane navrhovateľa došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom pre navrhovateľa mal tento šesť rokov, nechodil ešte do školy. Odvtedy vyrástol, dospel, je starší o 12 rokov, fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne jeho veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre jeho výchovu, vývoj a výživu. Navrhovateľ je študentom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, v šk. roku 2015/2016 bol študentom 2. ročníka. Je teda je v životnej etape, kedy sa intenzívne venuje svojej príprave na budúce povolanie, s čím súvisia aj jeho zvýšené výdavky. 3. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že kým v čase posledného určenia výživného v roku 2004 príjem matky bol cca 265,55 Eur mesačne, matka mala iba jednu vyživovaciu povinnosť, v súčasnosti matka pracuje v spoločnosti R. T., a.s., kde jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 bol 630,43 Eur mesačne. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX, poberá prídavky na dve deti v sume 47,04 Eur, na mal. E. dostáva výživné v sume 110,- Eur mesačne. Matka uviedla, že má priateľa, s ktorým však spolu nežijú. Zdedila 6-izbový rodinný dom po rodičoch. Výdavky domácnosti predstavujú: plyn 43,- Eur mesačne, vodné 20,- Eur mesačne, elektrina 32,- Eur mesačne, satelit 2,- Eur, internet 12,95 Eur mesačne, RTVS 4,64 Eur mesačne, drogéria + hygienické potreby 15,- Eur na domácnosť mesačne, za dva mobilné telefóny platí cca 44,- Eur mesačne, drevo platí 160,- Eur ročne, za smeti platí 26,- Eur ročne a domovú daň. Druhý syn E. je astmatik, podľa matky býva často chorý. Matka uviedla, že si zobrala spotrebiteľský úver v sume 15.000,- Eur, ktorý spláca po 228,- Eur mesačne na to, aby mohla vyplatiť súrodencov z dedičstva. Neskôr v konaní predložila doklad, podľa ktorého dňa 02.05.2016 titulom dedičského vyrovnania vyplatila sumu 48.140,- Eur. Je tiež potrebné uviesť, že na strane matky, ktorá je tiež osobou povinnou, pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, sa zohľadňuje predovšetkým plnenie si tejto povinnosti osobnou a vecnou starostlivosťou, pretože napriek tomu, že je navrhovateľ dospelý, stále vyžaduje do určitej miery osobnú starostlivosť, a to najmä pokiaľ ide o obstarávanie spoločnej domácnosti, varenie, upratovanie, pranie, zabezpečovanie stravy atp. Matka tiež uhrádza náklady spojené so spoločným bývaním, má tiež nevyhnutne svoje vlastné osobné výdaje na oblečenie, obuv, stravu, hygienu, a tiež na výživu a výchovu maloletého E.. 4. Na strane povinného platiť výživné súd zistil, že kým v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom pre navrhovateľa, mal povinný priemerný čistý mesačný príjem v sume 481,15 Eur mesačne a iba jednu vyživovaciu povinnosť k navrhovateľovi, v súčasnosti je povinný živnostníkom, zaoberá sa vykonávaním stavebných prác, podľa daňového priznania za rok 2015, bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške 37,20 Eur mesačne, a to odpočítaní výdajov jeho podnikateľskej činnosti ročne vo výške 7.515,15 Eur. Podľa predložených výmerov, má povinnosť platiť poistné Sociálnej poisťovni v sume 142,20 Eur mesačne a zdravotné poistenie vo výške 57,68 Eur mesačne. Povinný platiť výživné sa znova oženil, má okrem navrhovateľa ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. K. nar. XX.XX.XXXX a mal. K. nar. XX.XX.XXXX. Manželka povinného je t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur, rodinné prídavky na 4 deti vo výške 94,08 Eur mesačne, nakoľko má ešte ďalšie dve svoje vlastné deti z predchádzajúceho manželstva, a to F. Q., nar. XX.XX.XXXX a U. Q., nar. XX.XX.XXXX. F. Q. bol v šk. roku 2015/2016 študentom 4. ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch. U. Q. bol v šk. roku 215/2016 študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy v Hlohovci. Povinný uvádzal, že na F. a U. prispieva ich otec výživným vo výške 133,- Eur mesačne na oboch, pričom ich otec s rodinou prispieva synom podľa potreby nad rámec bežného výživného. F. a U. chodia tiež na príležitostné brigády. Povinný uvádzal, že musí splácať viacero úverov a pre neplatenie poistného sú proti nemu vedené exekúcie, že sa snaží hľadať si prácu, no v stavebných firmách buď nie je práca, alebo len na dva-tri mesiace za 1,50 Eur na hodinu, čo povinnému za to nestojí, pretože v tom prípade viac precestuje ako zarobí. Povinný poprel, že by pracoval načierno, pokiaľ ide o skutočnosť, že výdaje rodiny presahujú jej príjmy, poukazoval na to, že otec detí Q. platí výživné 133,- Eur mesačne, okrem toho im platí navyše, poukazoval tiež na to, že povinný s manželkou si peniaze požičiavajú, povinný tiež pracuje brigádnicky, úvery a exekúcie nesplácajú. Svedkyňa K. T. potvrdila, že svojej dcére a jej manželovi pomáha finančne a to sumami približne 200,- Eur mesačne, tieto vynakladá z vlastných úspor, vnukom tiež kupovala oblečenie, ovocie, jej syn dal rodine povinného počítače. Manželka povinného v konaní potvrdila, že majú ťažkú finančnú situáciu. Uviedla, že povinný robí kúrenie, chodí na fušky, pracuje ako-kedy, privyrába na stavbách, tu si zarobí 100,- až 150,- Eur, domov nosí málo peňazí, avšak snaží sa, zháňa si fušky, robí aj cenové ponuky, ale niekedy mu to nevyjde. Manželka povinného uviedla, že sa snaží, aby mali aspoň čo jesť, kupuje najlacnejšie potraviny, oblečenie nakupuje bazároch a second - handoch, bývajú u svokry, nakupuje v akciách, energie sú vedené na svokru, ktorá ich uhrádza. V domácnosti majú internet aj káblovú televíziu, toto platia sami, internet stojí 15,- Eur mesačne, potrebujú ho, aby si povinný mohol hľadať prácu. Povinný občas má príležitostný príjem z práce z domu, za čo má asi 30,- Eur. Podľa nej by jej manžel v trvalom pracovnom pomere toľko nezarobil, preto ho podporuje v tom, aby ďalej podnikal ako živnostník. Svedok G. R. uviedol, že s povinným spolu občas robia na väčších akciách, tak raz za dva mesiace, za prácu dostanú tak 150,- Eur za tri dni. Svedok tiež potvrdil, že povinnému požičiava peniaze a motorové vozidlo, ktoré patrí svedkovej sestre. Svedok má vlastnú živnosť, jeho mesačný príjem je asi 400,- - 500,- Eur mesačne, platí si však odvody a má pôžičku, má však nasporené peniaze. 5. Na strane povinného tak súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného na jeho strane pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Povinný s manželkou sa tiež úverovo zaťažili, povinný neplatil riadne odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, kvôli čomu sú teraz proti nemu vedené exekúcie. Skutočnosť, že povinný na seba prebral neprimerané majetkové riziká a neplnil si riadne svoje odvodové povinnosti však nemôže byť na ujmu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že povinný v konaní riadne nepreukázal svoje príjmy. Nemožno uveriť tvrdeniu povinného, že jeho čistý mesačný príjem zo živnosti je 37,- Eur mesačne, pretože v tomto prípade platí, že povinný riadne nevyužíva svoje možnosti a schopnosti pre to, aby si zabezpečil dostatočný príjem, aby dokázal uživiť seba a svoju rodinu, predovšetkým svoje vlastné tri deti. Manželka povinného je t.č. na rodičovskej dovolenke, aj po zohľadnení rodičovského príspevku, rodinných prídavkov, tvrdených príspevkov matky manželky povinného v sume 200,- Eur mesačne, úhrady nákladov na nájom a elektrinu matkou povinného, z predložených a vyčíslených výdajov je zrejmé, že výdaje rodiny povinného ďaleko prevyšujú jej príjmy. 6. Povinný s manželkou uvádzali, že peniaze si požičiavajú, resp. im pomáha príspevkami ďalšia ich rodina, napriek tomu pri takýchto výdavkoch a úverovom zaťažení rodiny je nepochopiteľné, prečo povinný naďalej zotrváva vo svojej podnikateľskej činnosti vynášajúcej mu iba 37,- Eur mesačne v čistom, v čom ho podporuje aj vlastná manželka, ktorá sama uviedla, že v trvalom pracovnom pomere by toľko nezarobil. Súd má za to, povinný sa vykonávaním živnostenskej činnosti s deklarovaným výsledkom vzdáva výhodnejšieho zamestnania a príjmu, preto udržiavanie takejto živnosti, nemôže byť na ujmu jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. V konaní boli predložené ponuky práce z internetu, z ktorých vyplýva, že voľné pracovné miesta na trhu práce sú, pričom ponúkaná čistá mzda je od 700,- - 1.000,- Eur mesačne, k čomu sú ponúkané rôzne benefity. Rovnako úrad práce potvrdil, že od začiatku roku 2015 mali k dispozícii voľné pracovné miesta, a to 11 murárov - mzda 450,- - 1.000,- Eur; 4 podlahárov, 5 pracovníkov stavebnej skupiny, 8 stavebných robotníkov. Štatistický úrad SR zverejnil údaje za rok 2015, podľa ktorých bola priemerná hrubá mesačná mzda stavebných montážnikov jednoduchých stavieb 740,- Eur mesačne, murárov a podobných pracovníkov bola 690,- Eur mesačne, kvalifikovaných stavebných pracovníkov a remeselníkov bola 797,- Eur mesačne, celkovo priemerná hrubá mesačná mzda v stavebníctve bola 899,- Eur mesačne. Povinný predložil v konaní potvrdenia o tom, že si hľadal zamestnanie, avšak v týchto potvrdeniach nie je uvedené, či tieto spoločnosti zamestnancov aj hľadali, teda nie je zrejmé, či tieto potvrdenia nie sú len formálne. 7. Súd uzavrel, že je v možnostiach a schopnostiach povinného pracovať a dosahovať adekvátny príjem svojim schopnostiam, a to vzhľadom na doterajšiu prax, najmenej v sume 800,- Eur mesačne v čistom. Pri určení tejto výšky mzdy súd vychádzal predovšetkým zo štatistických ukazovateľov, potvrdenia úradu práce o voľných pracovných miestach a aktuálnej situácii na trhu práce, keď v súčasnosti je nezamestnanosť na nízkej úrovni, sú voľné pracovné miesta nielen v oblasti stavebníctva, ale na trhu práce sú ponuky aj pre operátorov výroby, s ponúkanou čistou mzdou od 700,- Eur mesačne. Tým, že povinný zotrváva vo výkone živnosti s príjmom 37,- Eur mesačne, vzdáva sa výhodnejšieho zamestnanie a na ním dosahovaný preukázaný príjem nie je možné prihliadať, ale treba vychádzať z jeho objektívnych schopností a možností. Súd v danom prípade nepovažoval za správne vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, pretože vychádzať z príjmu povinného vo výške dvadsaťnásobku životného minima, by bolo pre povinného neprimerane prísne a mohlo by viesť k jeho neschopnosti platiť takto určené výživné, uvrhnúť ho do ešte väčšej platobnej neschopnosti a nakoniec ho vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania kvôli neplateniu určeného výživného, čo by nebolo prospešné tak pre navrhovateľa, ako ani pre ďalšie maloleté deti, ku ktorým má povinný vyživovaciu povinnosť. Povinný musí vynaložiť všetky svoje sily zabezpečeniu výživného pre svoje deti. Súd preto v danom prípade vychádzal zo mzdy určenej pomocou štatistických ukazovateľov a údajov úradu práce a ustálil schopnosť povinného dosahovať mzdu vo výške 800,- Eur mesačne v čistom. Z takto ustálenej mzdy, zohľadniac ďalšie dve vyživovacie povinnosti povinného, dospel súd k záveru, že je nevyhnutným zvýšiť vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné z doterajšej sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne. Na strane navrhovateľa, t.č. už plnoletého jednoznačne sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na dlhšie časové obdobie, ktoré uplynulo od poslednej úpravy výživného, odkedy sa zvýšili jeho bežné životné náklady, začal študovať na strednej škole, navrhovateľ rástol, vyvíjal sa, s čím sú spojené výdavky na jeho oblečenie, stravu, voľný čas. U matky navrhovateľa súd zistil, že jej príjem vzrástol zo sumy 265,55 Eur mesačne, na sumu 630,43 Eur mesačne, avšak táto má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Príjem povinného rovnako vzrástol zo sumy 481,15 Eur mesačne na sumu 800,- Eur mesačne, pribudli mu však ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Na strane rodičov, ako osôb povinných platiť výživné navrhovateľovi, súd nezohľadňoval tie výdaje, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pretože prvoradá je vždy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, pred výdajmi na telefóny, internet, televíziu atp. Súd pri určovaní výšky výživného zohľadnil tiež skutočnosť, že dieťa má právo zdieľať životnú úroveň svojich rodičov. Povinný v konaní uvádzal, že navrhovateľovi prispieval aj nad rámec bežného výživného, napr. na základnú umeleckú školu, na rybársky lístok, na akordeón, na rifle, reproduktory k počítaču, dal mu monitor atp., avšak pokiaľ ide o obdobie roku 2015 uviedol, že za tento rok navrhovateľovi nad rámec bežného výživného neprispel. Hoci matka a navrhovateľ žiadali výživné zvýšiť spätne už od 01.09.2014, teda odkedy navrhovateľ nastúpil na strednú školu, súd vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné zvýšil s účinnosťou až odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa 22.12.2015, a to z dôvodu, že matka v konaní nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného skôr. Výživné tak bolo zvýšené od podania návrhu, t.j. odo dňa 22.12.2015. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa matka dožadovala zvýšenia výživného od 01.09.2014 a to až na sumu 150,- Eur mesačne súd návrh matky zamietol. Rovnako súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorý sa od dosiahnutia svojej plnoletosti domáhal zvýšenia výživného až na sumu 160,- Eur mesačne, pretože neboli preukázané také schopnosti povinného platiť výživné, ktoré by mu umožňovali platenie výživného v takejto výške. Súd tiež nezistil, že by boli splnené podmienky pre to, aby časť výživného určil na tvorbu úspor pre navrhovateľa, a to s ohľadom na zistené majetkové pomery povinného rodiča a skutočnosť, že suma výživného 100,- Eur je potrebná na priebežné uspokojovanie životných nákladov navrhovateľa. Súd tiež vzhľadom na ustálené potreby navrhovateľa, možnosti, schopnosti, majetkové a príjmové pomery povinného, zamietol vzájomný návrh povinného platiť výživné na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného, t.j. na sumu 27,13 Eur mesačne, pretože tento návrh bol celkom nedôvodný. 8. Zvýšením výživného vznikol povinnému platiť výživné nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2015 do 31.08.2016 vo výške 141,65 Eur, t.j. rozdiel medzi zvýšeným výživným 100,- Eur a plateným výživným 82,98 Eur je 17,02 Eur, teda nedoplatok za obdobie 22.12.2015 do 31.12.2015 predstavuje sumu 5,49 Eur (t.j. 17,02 Eur : 31 dní x 10 dní), plus nedoplatok za obdobie 8 mesiacov 1-8/2016 je 8 x 17,02 Eur =136,16 Eur, spolu tak nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2015 do 31.08.2016 predstavuje sumu 141,65 Eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku povolil súd povinnému zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom pre navrhovateľa v mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok. 9. Povinnosť povinného platiť zvýšené výživné súd určil k rukám navrhovateľa, a to nielen za obdobie od jeho plnoletosti, ale aj za obdobie maloletosti navrhovateľa, t.j. od podania návrhu odo dňa 22.12.2015 do 01.03.2016, rovnako tak súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť k rukám navrhovateľa celé zročné výživné, nakoľko právo na výživné je právom dieťaťa, toto právo je osobnej povahy a nemožno ho preniesť na iného. V prípade návrhu na zvýšenie výživného podaného v čase maloletosti dieťaťa, súd starostlivosti o maloletých pokračuje v konaní aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. V prípade, že plnoleté dieťa si uplatňuje nárok na výživné aj za dobu po plnoletosti, rozhoduje súd aj o tomto výživnom. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, súd uloží povinnému priamo voči dieťaťu, to sa týka aj nedoplatkov za čas pred plnoletosťou (viď Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov 3/2010). 10. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/148/2004-20 zo dňa 16.11.2004 v časti výšky výživného povinného pre navrhovateľa. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie výživou povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výroku I. a II. a odvolanie podal aj navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to proti výrokom I., II., III. a V. 12. Povinný odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jeho mesačný príjem predstavuje 37,- Eur, ktorý mu nepostačuje ani na uspokojenie jeho základných potrieb a ani potrieb jeho rodiny. Je nútený niekoľkokrát v mesiaci si požičiavať peniaze od svojich priateľov, známych a rodiny. Protistrana sa vyjadrila, že uprednostňuje synov svojej manželky, čo nie je pravdou. Vždy sa snažil s manželkou spravodlivo podeliť darčeky, či finančné prostriedky všetkým deťom. Synovia jeho manželky majú nasporené vreckové, ktoré dostanú darom k sviatkom alebo ako bežné vreckové od rodiny. Tieto peniaze viackrát použili na N. potreby alebo vreckové a N. bol toho aj veľakrát svedkom. Svojho syna má rád, záleží mu na ňom, no vyššiu sumu ako minimálne výživné vo výške 27,13 Eur mu nemôže poskytnúť. Doterajšie výživné sa platilo z rodičovského príspevku, ktorý je určený pre mal. K., len aby prišlo synovi N. riadne a včas. So svojou rodinou sa ocitol vo veľmi nepriaznivej životnej situácii, prišli o trojizbový byt, ktorý sa dostal do dražby pre dlhy. Ďalej sú zadlžení v bankových aj nebankových inštitúciách a má viaceré exekúcie. Všetky tieto záväzky, dlžoby nemá z čoho platiť, resp. ich vôbec neplatí, tak sú permanentne v omeškaní. Bývajú v trojizbovom byte u jeho matky, v ktorom užívajú dve izby. Jednu izbu užívajú manželkini synovia z prvého manželstva a druhú izbu užíva spolu s manželkou a maloletými deťmi vo veku 6 rokov a 8 mesiacov. Matke za nájom neplatia. Jeho manželka je momentálne na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na štyri deti celkom vo výške 300,- Eur. Jeho manželka je rozvedená a na svoje deti z prvého manželstva poberá výživné vo výške 133,- Eur. Obidvaja chlapci si z vlastnej iniciatívy hľadajú brigády a snažia sa zarobiť na finančné prostriedky, hlavne na vlastné potreby. Matka mal. N. žije sama s dvomi deťmi, čo však nie je pravdou. Neustále je u nich doma jej partner, no následne poprela, že by žili v spoločnej domácnosti. Pokiaľ protistrana poukazovala na to, že nevedie peňažný denník, no u živnostníka nie je potrebné viesť peňažný denník a rôzne samostatné knihy, tzn. knihu hmotného a nehmotného majetku, knihu sociálneho fondu, knihu banky a podobne. Svoju povinnosť si vedie z účtovníctva, predkladať ročné daňové priznanie dodržiava a plní. V ďalej časti odvolania opätovne poukázal na výdavky, ktoré predstavujú 555,- Eur, pričom celkové finančné prostriedky pre rodinu sú iba vo výške 467,- Eur. Výdavky sú len orientačné niekedy sú aj vyššie, niekedy sú im zapožičané dlžoby, pôžičky a exekúcie. Zvyšok, ktorý im chýba si vždy požičajú od známych, priateľov a rodiny. Náklady sa im aktuálne znížili, pretože F. Q. už ukončil strednú školu. Obdobne im vypomáha aj jeho svokra matka N. D. a to priemerne sumou 200,- Eur mesačne. Toto si mohla finančne dovoliť z dôvodu, že mala finančné prostriedky nasporené a peniaze mal aj jej manžel, tzn. svokor, ktorý je poberateľom starobného dôchodku. Svokre darovali jej rodičia za života finančnú hotovosť, ktorou disponovala. Jeho svokrovci žijú v spoločnej domácnosti so svojím synom, ktorý je slobodný, bezdetný a finančne pomáha s chodom domácnosti svojim rodičom. Táto situácia sa už tiež mení, pretože finančné prostriedky od svokrovcov už nebudú môcť dostávať. Aj keď sa v priebehu konania vyjadril, že je ochotný prispievať maximálne sumou 100,- Eur na mal. N., situácia sa zmenila, pretože pôvodne rátal s finančnou pomocou svokry, ktorá už nebude. Má však za to, že synove náklady na stravu by mohli byť aj nižšie. Zo svojej skúsenosti vie, že by sa syn prestravoval aj lacnejšie, pokiaľ porovnáva výdavky vo svojej aktuálnej rodine. Poukázal na to, že v zmysle Zákona o rodine, aj deti majú voči rodičom určitú povinnosť. Jemu sa od syna úcty ani rešpektu nedostáva. Aj keď vidí aká je finančná situácia v jeho rodine a to viac by sa mal snažiť si nájsť brigádu a taktiež sa snažiť podieľať na svojich nákladoch tak, ako F. a U. Q.. Keby mal finančné prostriedky určite by synovi prispel vyššou sumou, no nemá ich. Prácu sa snaží hľadať si, no nikde ho nepríjmu, privyrobiť sa snaží príležitostnými brigádami. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že mu zníži výživné na maloletého na sumu 27,13 Eur mesačne alebo zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K doručenému odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 14. K odvolaniu povinného sa vyjadril navrhovateľ s tým, že povinný deklaruje svoj čistý mesačný príjem zo živnosti vo výške 37,20 Eur s čím nie je možné súhlasiť, čo potvrdil aj súd prvej inštancie. Z výpovede manželky povinného vyplynulo, že povinnému tento príjem vyhovuje, pretože sa mu neoplatí pracovať za inú sumu, ale zároveň súd konštatoval, že vzhľadom na doterajšiu prax a schopnosti povinného pracovať a dosahovať adekvátny príjem je v jeho možnostiach dosahovať mzdu v sume najmenej 800,- Eur v čistom mesačne, čo je preukázané aj štatistickými ukazovateľmi. Už len pri sume 800,- Eur v čistom by povinný zarábal podstatne viac peňazí ako v súčasnosti tvrdí, pritom on spolu so svojou rodinou, aby nemuseli živoriť a nemuseli by si požičiavať od nebankoviek ani od svojich známych, či príbuzných a teda by vyžili z toho, čo by povinný spolu s prídavkami na deti obdržal spolu so svojou manželkou. Poukázal na svedectvo povinného ohľadne toho, že je dobrovoľným platiteľom DPH. K tomu, aby bol niekto dobrovoľný platiteľ DPH musí mať v kalendárnom roku určité obraty. Ak keď jeho obrat nedosiahne za 12 mesiacov sumu 49.790,- Eur, kedy musí byť povinne platiteľom DPH, môže sa stať platiteľom DPH aj dobrovoľne, musí sa mu to však oplatiť. Čiže mať oficiálnych obchodných partnerov, ktorí sú platitelia DPH, čo si vie zvážiť na základe jeho podnikateľského zámeru plánovaných štartovacích nákladov a podobne. Povinný platiteľom DPH sa stal a preto je treba mať za to, že je to pre neho výhodné, tzn. výška jeho mesačného príjmu musí byť podstatne vyššia než deklarovaných 37,20 Eur. Ak je povinný zadlžený z dôvodu dlžôb, pôžičiek a exekúcií ako sám v odvolaní tvrdí poukázal na inštitút osobného bankrotu zdôrazňujúc, že právny názor súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že povinný na seba prebral neprimerané majetkové riziká a neplnil si riadne svoje odvodové povinnosti však nemôže byť na ujmu jeho zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa. Matka navrhovateľa nikdy nepoprela, že má partnera. No nie je ani vydatá, ani zasnúbená, s partnerom spolu nehospodária, nemajú spoločné účty, preto s tvrdením povinného, že je neustále v domácnosti matky, s ktorou žije spolu so svojimi dvomi deťmi, nie je možné súhlasiť a vedenie spoločnej domácnosti otec nepreukázal. Výdavky a príjmy mal povinný preukázať pred súdom prvej inštancie nie až v odvolacom konaní proti rozsudku, čím zároveň neguje použitie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d). Opis skutočností najmä výdavkov povinného a jeho novej rodiny v konkrétnom prípade týkajúcich sa obdobia pred vydaním prvoinštančného rozhodnutia nemôže byť v odvolaní v rozpore s tým, čo povinný uviedol v prvoinštančnom konaní. Čo sa týka vzťahu k otcovi, na ktorý sa povinný odvoláva, tento stav zavinil povinný, keďže navrhovateľovi nikdy nepomáhal a nikdy neplnil svoje sľuby, nezdraví sa mu, dobrovoľne sám neprispieva na jeho výživu a v období, keď mal ekonomicky silnejšie roky ako sám tvrdí, nikdy neprispel k výživnému viac než to, čo mu prikázal súd a taktiež mu nikdy nič navyše nekúpil. Keď bol navrhovateľ cez víkend u povinného, tento bol permanentne pod vplyvom alkoholu, dostatočne sa mu nevenoval, zveril ho na starosť svojej súčasnej manželke alebo svojej matke. Vzhľadom na všetky uvedeného okolnosti a skutočnosti a predložené dôkazy navrhol, aby odvolací súd odvolanie povinného zamietol a nakoľko podáva odvolanie aj on žiada, aby súd rozhodol v zmysle petitu, ktorý uviedol v odvolaní. 15. Navrhovateľ odvolanie podal proti výrokom I., II., III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolanie zdôvodnil s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoky, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že odo dňa podania návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému, tzn. návrhu na zvýšenie výživného dňa 25.11.2015, ktorý bol doručený súdu 22.12.2015 matkou maloletého ako navrhovateľkou nadobudol plnoletosť a tým získal v konaní samostatné procesné podstavenia ako navrhovateľ a od doby rozhodnutia sa vyskytli závažné skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré preukazujú ďalšiu opodstatnenosť návrhu na zvýšenie výživného. Zdravotný stav navrhovateľa sa od posledného pojednávania zhoršil. Dňa 28.09.2016 mu jeho lekárka diagnostikovala hnisavú angínu a nasadila antibiotiká, ktoré mu však nezabrali. V ďalšej liečbe mu bola zistená infekčná mononukleóza. Z toho dôvodu mu boli nasadané opäť silné antibiotiká, bol neustále pod lekárskym dohľadom. Výsledok je ten, že navrhovateľ nesmie cvičiť o čom doložil lekárske potvrdenie a má zvýšené náklady na stavu, keďže musí dodržiavať diéty. Vzhľadom na to, že táto skutočnosť na poslednom pojednávaní nebola známa, čo závažným spôsobom ovplyvňuje súdom deklarovanú výšku výživného povinného, požaduje, aby tieto nové skutočnosti o zdravotnom stave oprávneného boli brané na zreteľ. Poukázal na znenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine, § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že pre každého povinného, ktorý riadne nepreukáže svoje príjmy tým, že nepredloží potrebné podklady na zhodnotenie jeho majetkových pomerov zákon automaticky a bez ďalšieho predpokladá výšku jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 20-násobku sumy životného minima, čo znamená, že súd takúto výšku musí do svojej úvahy automaticky prebrať a nemôže uvažovať s inou výškou, čo je vyjadrením zásady, že ak nerozlišuje zákon, nemôže ani súd. Keďže povinný nepravdivo deklaroval svoje príjmy a za 800,- Eur v čistom, čo sa mu podľa tvrdenia svedka manželky N. D. pracovať neoplatí, logicky vyplýva, že povinný musí v súčasnej dobe zarábať viac, inak by bez obáv mohol preukázať skutočné príjmy. V ďalšom poukázal na rozhodnutie R 14/1966 s tým, že je odlišného názoru ako súd prvej inštancie, podľa ktorého argumentov by platilo, že čím by mal povinný viac detí tým menej by na každé platil, pretože by sa určitá suma len spriemerovala. Taktiež treba zohľadniť, že navrhovateľ je plnoleté dieťa, je v tejto dobe študentom SPŠE v Piešťanoch, má dobré študijné výsledky, čo odôvodňuje jeho potrebu pokračovať po ukončení strednej školy v štúdiu na vysokej škole. Súd zmenu pomerov v danom prípade zistil správne. Rozsah výživného v súčasnej životnej etape, v ktorej má navrhovateľ vyššie výdavky nezhodnotil správne, na čo má vplyv najmä nesprávne právna kvalifikácia príjmov povinného podľa § 63 a tiež fakt, že nové skutočnosti o zdravotnom stave navrhovateľa mu v čase vydania rozhodnutie neboli známe. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval § 63 Zákona o rodine tým, že zo zákonom určených príjmov povinného vymeral príliš nízke výživné, keďže žiadali upraviť vyživovaciu povinnosť zo sumy 82,98 Eur na 150,- Eur mesačne a súd napriek tomu, že zistil, že mesačný príjem povinného nie je v sume 37,20 Eur, pričom zároveň konštatoval, že povinný neplnil svoju povinnosť, keď nepreukázal svoje príjmy pravdivo a v celom rozsahu. Zistený skutkový stav teda neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a tým je zhoršenie navrhovateľovho zdravotného stavu. Okrem toho navrhovateľ dosiahol už plnoletosť, pričom sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, čím sa samozrejme zvýšili jeho príjmy nielen čo sa týka jeho stravného, ale aj ošatenie, školských pomôcok, cestovného, sporenia na stužkovú, čo bolo uvedené aj pred súdom prvej inštancie, ale súd prvej inštancie založil inú vadu konania tým, že ako účastníka konania riadne nevypočul. Poukazuje na prípadné nebezpečenstvo trestného stíhania, v súvislosti s omeškaním sa platenia výživného nemožno vziať do úvahy, nakoľko takéto kvalifikačné kritérium Zákon o rodine nepozná. Vzhľadom na požiadavka zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu je dôvodná a sú splnené všetky podmienky stanovené zákonom, aby súd takémuto návrhu vyhovel. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť povinného platiť výživné na navrhovateľ s účinnosťou od 22.12.2015 z doterajšej sumy 82,98 Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne, ktorú sumu je povinný platiť vždy do 2. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 22.12.2015 do 21.10.2016 v sume 670,20 Eur sa povoľuje povinnému zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľa pod hrozbou straty splátok. K odvolaniu pripojil prepúšťaciu správu navrhovateľa z Fakultnej nemocnice Trnava, kde bol navrhovateľ hospitalizovaný od 01.10.2016 do 10.10.2016 ako aj rozhodnutie o oslobodení navrhovateľa od povinnej telesnej výchovy. 16. K doručenému odvolaniu navrhovateľa povinný samostatné vyjadrenie nepodal, ale podal opätovne znenie odvolania, ktoré podal proti rozsudku. 17. Kolízny opatrovník k odvolaniu navrhovateľa sa znovu vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 18. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 01.07.2016, pričom podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity). 19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými subjektmi - účastníkmi (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a § 202 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku v čase podania odvolania, aktuálne § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutých výrokoch ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 20. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty strán sporu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 21. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na zvýšenie výživného pre navrhovateľa, v čase začatia konania maloletého, od 02.03.2016 už plnoletého, so samostatným procesným postavením, ako aj o vzájomnom návrhu povinného platiť výživné na zníženie výživného na sumu minimálneho výživného. 22. Predmetom odvolacieho konania je skúmať či súd správne rozhodol o zvýšení výživného otca na navrhovateľa na 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 22.12.2015 a či bolo dôvodným zamietnuť návrh povinného na zníženie výživného pre navrhovateľa. 23. Vyživovacia povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (odsek 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (odsek 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5). 24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 25. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine). Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh (§ 65 ods. 3 Zákona o rodine). 26. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa (§ 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine). 27. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné. 28. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. 29. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 30. Vyživovacia povinnosť povinného k navrhovateľovi bola naposledy upravovaná v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 16C/148/2004, t.j. v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 16C/148/2004-20 zo dňa 16.11.2004 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, navrhovateľ bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, povinný bol zaviazaný na platenie výživného pre navrhovateľa v sume 2.500,- Sk mesačne, t.j. 82,92 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v čase tejto poslednej úpravy výživného bol príjem matky 8.000,- Sk mesačne, t.j. 265,55 Eur, príjem povinného bol 14.495,- Sk mesačne, t.j. 481,15 Eur mesačne. 31. Vychádzajúc z výsledkov súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v danej veci sú splnené podmienky pre zvýšenie zvýšeného výživného v prospech navrhovateľa, keďže rodič má povinnosť prispievať na výživu dieťaťa až do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť, ale nie v navrhovanom rozsahu. 32. Vykonaným dokazovaním, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bolo tiež preukázané, že na strane povinných osôb voči navrhovateľovi, sú rozdielne majetkové pomery a pre to, aby bolo zvýšené výživné na strane povinného sú obmedzené možnosti. Aj keď výživné od rozvodu rodičov navrhovateľa, kedy navrhovateľ bol zverený do osobnej starostlivosti matky výživné upravované nebolo a nakoľko uplynulo vyše 12 rokov, nárok na zvýšenie výživného sa objektívne javí byť dôvodným ale, pre pomery na strane povinného súd tomuto návrhu mohol vyhovieť iba čiastočne do výšky 100,- Eur mesačne, od podania návrhu matkou za ešte maloletého navrhovateľa. 33. Súd prvej inštancie správne konštatoval zmenu pomerov na strane navrhovateľa ako osoby výživou oprávnenej, ako aj zmenu pomerov na strane oboch jeho rodičov ako osôb povinných voči navrhovateľovi. Predovšetkým vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané zvýšenie životných nákladov navrhovateľa v súvislosti s nastúpením vyššej formy štúdia vyžadujúcich určenie vyššieho výživného. 34. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil výšku výživného, ktorým zaviazal povinného s prihliadnutím na zistenú zmenu pomerov. 35. K odvolacej argumentácii povinného odvolací súd uvádza, že povinnosťou plniť si výživné, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe, by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné. Zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov povinnej súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery povinného sú odrazom spôsobu jeho života a argumentáciou zlou majetkovou situáciou a pribudnutím vyživovacích povinností, nie je možné dosiahnutie zbavenia sa vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi do žiadanej výšky minimálneho výživného. Súd prvej inštancie správne posúdil zárobkove možnosti a schopnosti povinného a vyživovaciu povinnosť si musí plniť aj napriek deklarovanému množstvu a výške úverov, nakoľko výživné má prednosť pred plnením si splátok na tieto dlhy. 36. Otec je v produktívnom veku, ním uvádzaný príjem nezodpovedá jeho uvádzanej snahe o dosiahnutie vyššieho zárobku a vykazovanému príjmu. Správnym je rozhodnutie súdu, ktorý vychádzal z možného príjmu otca 800,- Eur, ktoré rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať. Určenie výživného z takého príjmu povinného otca na hornej hranici z 30% z takého príjmu je vzhľadom na vek a potreby oprávneného správne. Správny je aj výrok súdu o zročnom výživnom, ktorý výrok je v podstate závislým výrokom od výroku I. o zvýšení výživného od podania návrhu. Ani argumentácia zhoršeným zdravotným stavom navrhovateľa nemohla viesť k rozhodnutiu o zmene výšky výživného k vyššiemu než 100,- Eur. Aj keď aktuálne zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa, nie je možné bagatelizovať a toto by bolo dôvodom na prihliadnutie k zvýšeným výdavkom navrhovateľa, vzhľadom na pomery povinného a jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, k vyššiemu zvýšeniu výživného nie sú dané podmienky ani s prihliadnutím na tento dôvod. 37. V ďalšom odvolací súd sa zaoberal tiež odvolacími argumentmi navrhovateľa a opäť dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne ak návrh na zvýšenie výživného nad sumu 100,- Eur zamietol. Použitie § 63 Zákona o rodine by bolo namieste iba v tom prípade ak, by u povinného bolo splnené, že svoje príjmy súdu nepreukázal. V danom prípade však súd prvej inštancie mal podklady, z ktorých vyplýva zistiteľný príjem povinného. Súd však vzhľadom na zistenie, že otec musí mať vyšší príjem, než preukazuje správne vychádzal z jeho zistených schopností a možností a vychádzal zo zárobku, ktorý povinný môže dosiahnuť vykonávaním práce v odbore, pre výkon ktorého má všetky predpoklady. 38. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľovi správne. Výživné v sume 100,- Eur mesačne od 22.12.2015 od povinného, je vzhľadom na vek navrhovateľa, aktuálne životné náklady nevyhnutné zo strany povinného pre pokrytie potrieb vysokoškoláka a jeho záujmov. 39. Ďalšie odvolacie argumenty oboch odvolateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 40. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o nedoplatku na výživnom a o náhrade trov konania (výrokov osobitne odvolaním nenapadnutých) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 41. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 42. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 43. Zo spisu nevyplýva návrh účastníkov na náhradu trov konania. V prejednávanej veci tak nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku. 44. O náhrade trov odvolacieho konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52, § 57 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 45. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).