Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116210501 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116210501.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - I. O., nar. X.X.XXXX, bytom D. XX, U., zastúpený splnomocnencom: BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava a otec - JUDr. I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený splnomocnencom: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca zo dňa 9.11.2016 na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 7. decembra 2016, č.k. 27P/39/2016-239, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 15,00 hod. nepretržite do nedele 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15,00 hod. nepretržite do piatku do 8,30 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa malo byť počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje a v prípade choroby dieťaťa alebo mimoškolských dní malo byť miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bydlisko matky. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 a § 360 ods. 1 CMP, ako aj § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 CSP, ako aj § 28 ods. 2 Zákona o rodine, keď uviedol, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie práve záujem maloletého dieťaťa. Predchádzajúcim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol uznesením č.k. 27P/39/2016-84 zo dňa 29.7.2016, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Trnava č.k. 10CoP/32/2016-160 zo dňa 19.10.2016 sa otec domáhal odovzdania maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Uvedený návrh bol zamietnutý z dôvodu, že otec neosvedčil nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov. Aktuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa otec maloletého domáha úpravy styku s maloletým v obdobnom rozsahu (v podstate sedem dní počas dvoch týždňov), ako v návrhu, ktorý bol pred krátkou dobou zamietnutý. Obdobne ako v predchádzajúcom rozhodnutí o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia má však súd za to, že ani teraz nie je osvedčená nutnosť otcom navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov. Otec maloletého tvrdí, že je v záujme maloletého urgentne zmeniť úpravu jeho styku s maloletým, čo odvodzuje najmä zo skutočnosti, že sám maloletý sa dožaduje širšieho styku s otcom, ktoré tvrdenie však nijako neosvedčil. Odvoláva sa na skutočnosť, že v minulosti, na základe dohody s matkou maloletého fungoval iný režim stretávania s maloletým, ktorý podľa názoru otca maloletému viac vyhovoval, toto svoje tvrdenie však tiež ničím neosvedčil. Je samozrejmé, že otec má vo vzťahu k maloletému rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah, čo nie je možné, pokiaľ je styk s maloletým niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. V tomto prípade však nemožno hovoriť o zamedzovaní styku ktorémukoľvek z rodičov. Z obsahu spisu ako i zo samotného návrhu otca je zrejmé, že jeho styk s maloletým, naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/192/2013-2086 zo dňa 2.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/102/2015-2284 zo dňa 2.6.2015, prebiehal a prebieha riadne. Matka dokonca po dohode s otcom tomuto umožňovala stretávať sa s maloletým aj v širšom rozsahu ako jej ukladalo súdne rozhodnutie až do doby jeho nástupu do školy, odkedy trvá na realizácii styku v rozsahu súdneho rozhodnutia najmä vzhľadom na nové školské povinnosti maloletého, čo jej nemožno vyčítať. Súd má za to, že posledné súdne rozhodnutie dáva otcovi dostatočný priestor na jeho podieľanie sa na výchove maloletého a budovanie si s ním blízkeho emocionálneho rodičovského vzťahu minimálne do doby rozhodnutia o návrhu otca vo veci samej a maloletému zabezpečuje stabilný a pravidelný režim, ktorý nevyhnutne potrebuje po nástupe do 1. ročníka základnej školy. Otec maloletého potrebu urgentnej zmeny úpravy styku s maloletým do rozhodnutia súdu vo veci samej doposiaľ neosvedčil. Navrhoval, aby súd sám uskutočnil pohovor s maloletým prostredníctvom procesného opatrovníka aj v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak takéto dokazovanie v tomto zákonne časovo prísne limitovanom konaní je podľa názoru súdu jednak nerealizovateľné, a najmä by bolo i neúčelné a v tomto štádiu konania by predstavovalo zbytočnú emocionálnu záťaž pre maloletého, nakoľko rozhodovanie o zverení maloletého do starostlivosti a s ním súvisiaca úprava styku je vecou komplexnou, vyžadujúcou posúdenie množstva skutočností (vrátane potreby vykonania znaleckého dokazovania), a samotný názor maloletého (ak aj by bol totožný s tvrdeniami otca), aj keď súc veľmi dôležitý, je len jedným z množstva faktorov, ktoré súd zohľadňuje pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého v zmysle čl. 5 Zákona o rodine. Izolovaný názor maloletého (prihliadnuc na jeho nízky vek, či riziko existencie konfliktu lojality), zistený len formou pohovoru s procesným opatrovníkom bez poznania a odborného posúdenia ostatných súvislostí, by tak v zmysle vyššie uvedeného nemohol byť zodpovedným podkladom na nariadenie otcom žiadaného neodkladného opatrenia. Súd záverom opätovne dodáva, že akýkoľvek zásah súdu do úpravy osobnej starostlivosti o maloletého a styku s ním v tomto štádiu konania, bez možnosti podrobného skúmania, bez osvedčenia existencie urgentnej situácie odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu, nepovažuje za súladný so záujmom dieťaťa, najmä s poukazom na možnosť opätovnej zmeny tejto úpravy rozhodnutím súdu vo veci samej, čo je v rozpore s jedným so základných predpokladov priaznivého vývoja maloletého, ktorým je stabilita jeho výchovného prostredia. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodný, nakoľko nebola preukázaná naliehavosť novej úpravy styku s maloletým formou neodkladného opatrenia a najmä súlad takejto novej a zo svojej podstaty pravdepodobne dočasnej úpravy so záujmom maloletého, a preto tento návrh zamietol. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola osvedčená nutnosť navrhovanej bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedostatočne prihliadol na záujem maloletého, ktorý je rozhodujúcim hľadiskom v konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, na vývinové potreby maloletého, na jeho citovú naviazanosť na obidvoch rodičov, na potrebu stability jeho výchovného prostredia, na právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ako aj na zachovanie jeho doterajšieho rozsahu styku s otcom. Súd vôbec neprihliadol na zmenu pomerov od času posledného rozhodovania súdu upravujúceho rodičovské práva a povinnosti k maloletému, spočívajúcu v tom, že maloletý je už vo vyššom veku, nastúpil na povinnú školskú dochádzku, na zmenu v správaní matky bez možnosti dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností, ako aj na ostatné skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie súdu o jeho návrhu. Podľa názoru súdu prvej inštancie sa predmetným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal úpravy styku s maloletým v obdobnom rozsahu ako v predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd zamietol. predchádzajúcim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, teda predmetom rozhodovania súdu bolo zverenie maloletého. Aktuálnym návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa už nedomáha zverenia maloletého do striedavej, ani osobnej starostlivosti, ale iba úpravy jeho styku s maloletým, čo je podstatný rozdiel a tieto dva inštitúty nie je možné zamieňať. Mal za to, že v danom prípade si nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania vyžaduje aj fakt, že v konaní vo veci samej bolo posledné pojednávanie odročené na neurčito za účelom vykonania znaleckého dokazovania. 4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. 5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, ktorý bol toho názoru, že prvoinštančný súd nerozhodol nezákonne, pričom svoje úvahy riadne odôvodnil. Na druhej strane však i odvolanie otca má svoj reálny základ, pričom hľadiac na záujmy maloletého nemal žiadne námietky voči rozšírenému styku maloletého s otcom. Navrhol preto, aby odvolací súd predmetné prvoinštančné rozhodnutie zmenil a návrhu otca vyhovel, prípadne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, nech súd od účastníkov konania zisťuje aktuálny stav v rodine, a či dôvody na úpravu pomerov stále trvajú, resp. či sa tieto nezmenili. 6. Počas odvolacieho konania zaslal otec dieťaťa uzatvorenú dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému Z. a navrhol, aby ju súd podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine schválil. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné. 8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27P/39/2016 je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Z., nar. XX.XX.XXXX.. 9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 15,00 hod. nepretržite do nedele 19,00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni od stredy od 15,00 hod. nepretržite do piatku do 8,30 hod., pričom miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa malo byť počas školských dní školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje a v prípade choroby dieťaťa alebo mimoškolských dní malo byť miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa bydlisko matky. 10. Pokiaľ išlo o inštitút predbežných opatrení a v súčasnosti pokiaľ ide o inštitút neodkladných opatrení, je potrebné uviesť, že ich možno nariadiť aj pred začatím konania vo veci samej a sú prípustné aj počas konania vo veci. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. 11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ išlo o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnuia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 12. Potrebu dočasnej úpravy pomerov spochybnilo i uzatvorenie dohody rodičov o úprave ich rodičovských práv a povinností k maloletému Z. počas odvolacieho konania, a teda je zrejmé, že rodičia sa na úprave svojich práv a povinností k dieťaťu vedia dohodnúť a dohodli sa na nich, a teda nie je dôvodné tieto práva upravovať neodkladným opatrením navrhnutým otcom dieťaťa. 13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).