Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/81/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216690 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116216690.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: O. F., nar. XX.XX.XXXX a F. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, deti rodičov: F. F., nar. XX.XX.XXXX, T. N. XXX, zastúpený advokátom: Mgr. Juraj Trokan, Vajanského 10, Trnava a N. P., nar. XX.XX.XXXX, T. N. XXX, zastúpená splnomocnenkyňou: PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu otca na zníženie výživného a rozšírenie styku, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27P 68/2016-66 zo dňa 1. februára 2017, v časti zamietnutia návrhu na zníženie výživného, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie návrh otca ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú O. zo sumy 50,- eur na sumu 30% zo sumy životného minima a na maloletého F. zo sumy 40,- eur na sumu 30% zo životného minima a ktorým sa domáhal rozšírenia styku zamietol. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1, 2 a 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, § 121 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že v danom prípade k poslednej úpravy výživného a úpravy styku uplynula len doba 22 dní do podania návrhu na zníženie výživného a zmenu styku čo je prvoradý dôvod na zamietnutie návrhu. Po vykonanom šetrení súd zistil, že na strane maloletých detí nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ale na strane povinného rodiča - otca sa situácia zmenila ale len v tom smere, že namiesto príjmu z pracovnej činnosti 78,- eur čistého mesačne má príjem 117,40 eur dávky v hmotnej núdzi, teda jeho príjem sa zvýšil. Otec po rozhodnutí súdu o rozvode dňa 26.05.2016, ukončil pracovný pomer a v čase podania návrhu 20.07.2016 bol od 01.06.2016 evidovaný na úrade práce, avšak od 01.09.2016 je dobrovoľne nezamestnaný. Dôvodom ukončenia spolupráce s úradom práce bolo, že ho na ponúknuté miesta neprijali, čo otec žiadnym spôsobom nepreukázala a to, že sa musel chodiť hlásiť na úrad práce. Otec nie je práceneschopný i keď preukázal, že má zdravotné problémy, kontrola u odborného lekára nie je potrebná skôr, ako za 5 a 7 mesiacov. Otec nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav bránil zamestnať sa. Súd preto i naďalej pri rozhodovaní o výživnom vychádza, tak ako pri predchádzajúcom rozhodnutí, z príjmu otca z posledného zamestnania, ktoré ukončil na základe vlastného rozhodnutia a teda vzdal sa príjmu. Z týchto dôvodov súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi nie je dôvodný. Doposiaľ upravený rozsah styku otca s maloletými deťmi je dostatočný, naviac sa nerealizuje v súdom určenom rozsahu. Daný stav je zapríčinený nedorozumeniami, ktoré zavinil svojim správaním otec. V čase, keď u neho spali deti sa vrátil pod vplyvom alkoholu večer domov. Následne došlo k hádke a otec vyhodil v tom čase 14 ročnú dcéru z domu. Napriek nedorozumeniam sa deti s otcom i naďalej stýkali až do doby, keď opätovne prišlo k hádke po tom, čo sa otec snažil vtiahnuť deti do sporu s ich matkou, ktorý sa týka vyporiadania majetku po rozvode. Ako správne poukázala maloletá je to problém rodičov, do ktorého maloleté deti nemajú byť vťahované. Následne otec neadekvátne reagoval zaslaním 7 urážlivých e- mailových správ maloletej, pričom sa obe deti týmito správami cítili dotknuté. Pri rozhodovaní o rozšírení styku súd prihliadol na názor maloletých detí, ktoré v čase rozhodnutia súdu majú 16 a 13 rokov, teda sú vo veku, keď na ich názor súd musí prihliadnuť, najmä ak ho vedeli zdôvodniť. Obe zhodne uviedli, že napriek všetkému sa s otcom nemajú problém stretávať, ale nie v rozsahu ako požaduje, t.j. každý druhý týždeň na tri dni s prespatím a vylúčili aj styk s prespatím 14 dní počas letných prázdnin. Nie je v záujme maloletých detí, aby boli súdom a následne otcom nútené do styku s ním v širšom rozsahu za súčasného stavu. Je na otcovi, aby citlivým prístupom opätovne získal dôveru svojich detí a upustil od urážlivých prejavov voči dcére a bývalej manželke, ktoré zbytočne zvyšujú napätie medzi nimi. Po obnovení vzťahu otca s deťmi je možné rozšíriť styk, ktorý sa podľa názoru súdu môže následne realizovať aj bez úpravy súdu, nakoľko deti sú matkou vedené k stretávaniu sa s otcom a to napriek jeho negatívnym prejavom voči matke. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom advokáta. Žiadal, aby odvolací súd pôvodnému návrhu otca v časti určenia výživného vyhovel, teda napadnutý rozsudok zmenil tak, že otcovi určil povinnosť prispievať na maloletú O. sumou 30% zo sumy životného minima a na maloletého F. sumou 30% zo sumy životného minima. Odvolateľ nesúhlasí s dôvodmi, ktoré súd uvádza vo svojom rozsudku. Súd pri svojom rozhodovaní nedostatočne zhodnotil majetkové pomery rodičov. Ako prvoradý dôvod zamietnutia návrhu uviedol, že návrh bol podaný len 22 dní po poslednej úprave výživného a úprave styku, pričom výživné sa určuje podľa stavu majetkových pomerov a životnej úrovne rodičov v čase rozhodovania súdu a nároku detí a preto nemôže byť dôvod pre posudzovanie návrhu otca rozhodujúci termín jeho podania, ale termín rozhodovania súdu o tomto návrhu, nakoľko krátka doba nemusí automaticky znamenať, že nedošlo k zmene pomerov a zároveň v čase podania návrhu nedochádza k rozhodovaniu súdu, ale reálne k nemu došlo až dňa 01.02.2017, teda v deň pojednávania a vyhlásenia rozsudku. K ďalšiemu dôvodu, že otec nepreukázal, že ho neprijali na ponúknuté miesta uviedol, že túto skutočnosť nie je možné preukázať ináč ako výpoveďou na súde, nakoľko nie je v praxi bežné, aby zamestnávatelia neúspešným uchádzačom vystavovali potvrdenie o neprijatí do zamestnania. Reálnym dôvodom neprijatia boli zdravotné dôvody. Súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil skutočnosť, že pri minulom rozhodovaní o výživnom teda 29.06.2016 boli majetkové pomery na strane otca zásadne odlišné, nakoľko v tom čase spoločne s matkou maloletých detí prispieval na chod spoločnej domácnosti rodinného domu, v ktorom však otec momentálne žije sám a sám musí uhrádzať všetky náklady spojené s jeho prevádzkou. Pokiaľ súd uvádza zvýšenie príjmu otca z pracovnej činnosti zo 78,- eur na súčasných 117,40 eur to je irelevantné, nakoľko pri poslednom určovaní výživného súd zohľadňoval aj teoretický čistý mesačný príjem podľa roku 2014 v sume 523,- eur. Naopak oproti poslednému rozhodovaniu o výživnom došlo k zvýšenému príjmu matky zo sumy 699,- eur na 800,- eur mesačne, matka momentálne žije s partnerom, ktorého príjem bol v minulých konaniach vyčíslený v sume 700,- až 800,- eur teda viac ako príjem otca. Týmto chce otec preukázať, že existuje značný rozdiel v životnej úrovni partnerov, ktorí sa spoločne starajú o spoločnú domácnosť pri niekoľkonásobne vyšších príjmoch oproti otcovi, ktorý sa sám stará o domácnosť. Rovnako partner matky pokrýva väčšinu nákladov o dom v ktorom bývajú, teda matka nemá žiadne zvýšené výdavky. Výdavky maloletej dcéry, ktoré uvádza matka považuje odvolateľ za nepreukázané a podľa jeho názoru nadhodnotené, napr. výdavky na cestovanie, keďže je študentkou poskytovanou verejnou dopravou zadarmo. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocnenkyne s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, odvolanie považuje za nedôvodné. Poukázala na § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pričom posledná úprava práv a povinností otca k maloletým deťom súdnym rozhodnutím bola 26.09.2016 a návrh na zníženie výživného bol podaný 20.07.2016, teda ešte pred vydaním rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti v tomto konaní. Dala do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP 16/2017 zo dňa 08.03.2017, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 27P 59/2015 zo dňa 26.09.2016. Poukázala na § 75 ods. 1 Zákona o rodine kedy je súd povinný prihliadať na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Do konania doložila potvrdenia od zamestnávateľa otca, podľa ktorého ku skončeniu pracovného pomeru otca došlo dňa 14.04.2014 na základe výpovede otca z 27.02.2014 bez uvedenia dôvodu. To, že otec je osobou dobrovoľne nezamestnanou a nevykladá žiadnu snahu na získanie aspoň rovnako finančne ohodnoteného zamestnania, nemôže byť na ťarchu maloletých detí. Pri určení výživného je nutné prihliadať nielen na schopnosti, ale faktické príjmy povinného, ale zároveň aj na jeho možnosti tzn. čo je objektívne z jeho strany možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. V odbore v ktorom sa otec môže zamestnať je dopyt po nových pracovných miestach. Ďalej je súd povinný vyhodnotiť i majetkové pomery povinného. Otec neupresnil, že využíva nehnuteľnosť zariadenú pre štvorčlennú rodinu v celom rozsahu výlučne pre svoje potreby. V tejto súvislosti je zarážajúce, že otec ako spoluvlastník dvoch osobných motorových vozidiel a nehnuteľnosti odmieta akúkoľvek snahu matky o vyporiadanie BSM. Je tiež nepochybné, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka sa druhýkrát vydala, preto došlo k zmene jej priezviska, matka žije v spoločnej domácnosti už s jej manželom, ktorý nijak nenahrádza povinnosť splniť si vyživovaciu povinnosť na maloleté deti. Matka naďalej zastáva názor, že výživné je určené veľmi nízko vzhľadom na odôvodnené potreby detí. Nakoľko však od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov na strane povinného, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. 5. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť. 6. K vyjadreniu matky sa vyjadril advokát otca, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach a na podanom odvolaní. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutý rozsudok bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 CSP potvrdiť. 8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného. 10. Otec maloletých sa návrhom podaným na súde 20.07.2016 domáhal zníženia výživného na maloletú O. zo sumy 50,- eur a na maloletého F. zo sumy 40,- eur na 30% zo sumy životného minima na každé maloleté dieťa. 11. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 231 CSP, dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 13. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 14. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 16. Odvolací súd nemal žiaden dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie týkajúcej sa veci samej, čiže so spôsobom, akým odôvodnil svoj záver, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na to, aby mohlo dôjsť ku zmene skoršieho rozhodnutia o výživnom, tu k požadovanému zníženiu výživného. Za správny a tiež výsledkami dostatočne vykonaného dokazovania riadne podložený treba považovať predovšetkým ten názor súdu prvej inštancie vyplývajúci z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého pri posudzovaní zmeny na strane výživou povinných oboch rodičov maloletého dieťaťa, v tomto prípade však najmä otca ako rodiča, ktorý nemá deti, o ktoré tu ide v osobnej starostlivosti a zároveň rodiča, ktorý sa domáha úpravy miery svojej skôr ustálenej vyživovacej povinnosti, nebola splnená základná podmienka pre zmenu - zníženie výživného a to podstatná zmena pomerov na strane tohto výživou povinného rodiča - otca oproti času posledného rozhodovania o úprave výživného, kedy bolo naposledy posudzované výživné na maloletého, ktoré otec žiada v predmetnom konaní znížiť (konkrétne rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 16.05.2016 č.k. 37P 70/2014-156 v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode). Ako správne uviedol súd prvej inštancie od ostatného rozhodnutia do podania predmetného návrhu uplynula doba 22 dní. Bolo zistené, že otec po rozhodnutí o rozvode dňa 26.05.2016 ukončil pracovný pomer, od 01.06.2016 bol evidovaný na úrade práce a od 01.09.2016 je dobrovoľne nezamestnaný. Na strane maloletých detí a matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov. 17. Zohľadniac všetky tieto skutočnosti v ich vzájomnom kontexte ako prvoinštančný, tak i odvolací súd zhodne dospeli k názoru, že zistené zmeny pomerov vo svojom súhrne neodôvodňovali žiadané zníženie výživného otca k maloletým deťom. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyššie uvedené konanie otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, a preto aj pri rozhodovaní o primeranej výške výživného je potrebné vychádzať z príjmu otca, ktorý dosahoval u posledného zamestnávateľa. Žiada sa tiež zdôrazniť, že hoci otec maloletých detí v súčasnosti skutočne dosahuje nízky príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takto nízkeho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa. 18. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia návrhu otca na zníženie výživného podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil. 19. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 a § 58 CMP, s použitím § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle § 57 CMP. 20. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).