Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/18/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218640 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116218640.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, dieťa rodičov - matky: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. R. XX, XXXX R. C. D., Rakúsko, a otca: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M. X, V., zastúpeného: JUDr. Andrej Kučera, advokát so sídlom SNP 6, Hlohovec, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 19P/86/2016-28 zo dňa 29.09.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého: otec je oprávnený stretávať sa s maloletou R. každý párny týždeň v roku od piatku od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloletú na styk riadne pripravenú otcovi v stanovenom mieste a čase odovzdať. 2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 2, § 325 ods. 1 a ods. 2 § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že v predmetnej veci sa otec svojim návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví styk s maloletou R. tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 19.00 hod. do nedele do 19.00 hod., maloletú si vyzdvihne v mieste bydliska matky a v určený čas ju matke v mieste bydliska odovzdá. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 27.12.2004 súd zveril maloletú R. do starostlivosti matky, on bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 3.500,- Sk mesačne počnúc dňom 01.08.2004, styk s maloletou nebol upravený. S maloletou sa pravidelne stretával, vždy sa s matkou maloletej dohodli, čo bezproblémovo trvalo až do júla 2016, kedy napriek predchádzajúcej dohode s matkou, že maloletá bude u neho dva týždne sa stretol s maloletou len jedenkrát a to v piatok dňa 29.07.2016, kedy ju v ten istý deň matka zobrala domov. Okrem toho celý mesiac júl 2016 sa napriek enormnej snahe nedokázal skontaktovať s matkou maloletej, aby sa dohodli na stretnutiach s maloletou. Následne po tomto stretnutí, otec v pondelok dňa 01.08.2016 napísal matke SMS správu, v ktorej ju informoval, že si chce prísť pre maloletú, nakoľko bolo potrebné, aby sa maloletá pripravila na rozdielové skúšky na základnej škole v V., keďže kvôli športu navštevuje školu v Rakúsku. Matka reagovala tak, že maloletá nikam nepôjde, čo si nevie vysvetliť, pretože každý rok sa maloletá pripravuje na rozdielové skúšky u neho. Následne zaslal matke v období od 01.08.2016 do 08.08.2016 niekoľko SMS správ, v ktorých ju žiadal, aby mu nebránila v stretávaní sa s maloletou a aby sa dohodli, matka vôbec nereagovala, s maloletou sa vôbec nestretol, pričom sa obáva, že sa s maloletou ani nebude môcť stretávať. Dňa 08.08.2016 sa mu podarilo telefonicky skontaktovať s maloletou, pýtal sa jej, či k nemu príde, maloletá sa nevedela vyjadriť, povedala, že to všetko záleží od matky. Aj z uvedeného je evidentné, že maloletá je pod silným vplyvom matky, ktorá jediná rozhoduje o tom, či, kedy a na ako dlho sa maloletá s ním stretne. Vyživovaciu povinnosť si riadne plní a to i nad rámec súdom stanovenej výšky výživného, má záujem sa s maloletou stretávať, podieľať sa na jej starostlivosti a výchove, čo mu je aktuálne zo strany matky maloletej bránené. Má za to, že sú splnené všetky podmienky na to, aby mu súd poskytol aj keď len predbežnú ochranu jeho rodičovských práv. V prípade ak sa nebude môcť s maloletou pravidelne stretávať môže dôjsť k postupnému odcudzeniu maloletej, čím odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 3. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podstatným znakom neodkladného opatrenia je, že sa chráni právo, ktoré je ohrozené alebo ohrozované v dôsledku hmotno-právnych úkonov alebo nečinnosti nositeľa povinnosti zodpovedajúcej tomuto právu, prípadne v dôsledku určitých stavov pôsobiacich objektívne. Nariadenie procesného zabezpečenia predpokladá nemožnosť okamžitej definitívnej ochrany meritórnym rozhodnutím súdu. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť existencie určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloletých je predovšetkým zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho práva na riadnu výchovu, výživu a vzťahu k obom rodičom. Zdôraznil, že pri rozhodovaní je pritom prvoradý záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia. Súd dospel k záveru, že v danej veci je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, keď má preukázané, že matka bráni otcovi v stretávaní s maloletou R., preto upravil styk otca s maloletou R., keď právo otca na styk s maloletou je bezdôvodne porušované. Táto úprava je úpravou na zabezpečenie kontaktu otca s dcérou, aby sa citové a rodinné puto medzi nimi neprerušilo. 4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej R. s tým, že v odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že otec maloletej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd dočasne upraví styk s maloletou dcérou, pričom odôvodňoval to situáciou, že s maloletou sa pravidelne stretával, v súčasnej dobe však matka maloletej bráni otcovi v stretávaní sa s maloletou. Toto tvrdenie otca o stretávaní sa s maloletou je účelovým výmyslom. Otec maloletej od jej narodenia žil s matkou v domácnosti do veku dieťaťa 8 mesiacov. Od odchodu otca sa s dieťaťom nestretával, ani neplatil výživné, až do rozsudku súdu v Námestove. Od tohto obdobia platil výživné nepravidelne a dcéru nenavštevoval. Dieťa videl len u svojich rodičov, ktorí mali o dieťa záujem a matka im ho na sviatky dávala. Dieťa má vytvorený vzťah so starými rodičmi zo strany otca. Toto fungovalo celé roky, až doposiaľ. Styk otca s dcérou bol zriedkavý, občasný. Od roku 2009 žije s deťmi v Rakúsku. Otec maloletej nikdy neprejavil nesúhlas s touto skutočnosťou. Dieťa mal ako hračku, kedy on chcel. Nikdy mu nebránila, išlo však o zriedkavý styk s otcom. Vzťahy jej nahrádzali starí rodičia, otec mal iné záujmy. Veľakrát aj keď ohlásil návštevu, nasľuboval, ale neprišiel. V súčasnosti je maloletá R. žiačkou 4. ročníka školy, je vysoko športovo aktívna. Celý voľný čas jej zaberá závodné plávanie, dennodenne trénuje, soboty, nedele, absolvuje závody za športový klub USCE EISENSTADT. V sobotu ak nie sú preteky absolvuje tréning od 8,00 hod. do 12,00 hod. V letnom období trénuje triatlon. Je riadne evidovaná v športových kluboch plávania a triatlonu TT Trnava. Tieto športové aktivity absolvuje s dieťaťom, pričom jej pomáhajú starí rodičia z oboch strán a to aj finančne. Nie je možné porušiť disciplínu v týchto kluboch. Okrem toho maloletá sa učí tri jazyky - nemčinu, angličtinu, taliančinu a musí prosperovať v škole. Matka by uvítala, ak by otec maloletej zabezpečil svojou prítomnosťou účasť najmä v sobotu na závodoch, kde je potrebná prítomnosť rodičov, čo zabezpečuje matka. Matka vyzvala otca, aby absolvoval účasť na týchto pretekoch a zároveň zabezpečil aj plnenie výučby učiva. Požiadavka matky však bola zo strany otca realizovaná iba jedenkrát, finančne to zaplatili starí rodičia, ale dieťa prišlo nepripravené z hľadiska učenia. Zopakovala, že ako matka by uvítala, ak by otec tieto potreby zabezpečoval. Otec okrem výživného maloletej nad rámec súdom stanovenej výšky v podstate ničím neprispieva. Zriedkavo jej dá 10,- Eur. Nemá záujem ju v športe finančne podporovať. Čo sa týka SMS správy z augusta 2016 maloletá mala v júli športové plavecké sústredenie v Tirolsku od 05.07.-17.07.2016, ktoré jej hradila matka so starými rodičmi z oboch strán. Od 21.07.-24.07.2016 absolvovala majstrovská v Rakúsku v ST. POLTEN v plávaní, kde bola s ňou prítomná matka. Od 02.07.-03-07.2016 mala preteky plávania vo Viedni. Počas celého augusta dvakrát týždenne mala triatlonové tréningy v Senci, išlo o každú sobotu a nedeľu. Na tieto preteky ju vozila matka a starí rodičia z otcovej strany. Raz bol prítomný aj otec dieťaťa, kedy mal možnosť byť s dcérou, pričom v auguste 2016 sa otec s dcérou stretol aj u starých rodičov v V.. Maloletá s otcom nechce telefonovať najmä vtedy, keď otec dcére nasľubuje a sľuby nesplní. Má obdobie, keď s otcom telefonuje aj denne. Otec nemá záujem poznať školské výsledky, nikdy nebol na rodičovskom stretnutí, nebol prítomný ani na krste, ani na prijímaní, hoci bol pozvaný. Z uvedeného teda vyplýva, že styk s maloletou je podmienený výkonom jej športovej činnosti a nie náladám otca. Matka a dieťa nie sú schopné predbežné opatrenie realizovať, nakoľko jeho plnenie je determinované povinnosťami maloletej ako športovca. Keďže ho ani maloletá, ani matka nevie naplniť, toto predbežné opatrenie je nevykonateľné a nie je v záujme maloletej, ktorá si musí plniť náročné športové povinnosti v športe, o ktorý má záujem. V prípade, že by sa otec zaviazal, že on bude v čase styku plniť povinnosti doprovodu a aj finančných úhrad, tak matka takúto ponuku rada uvíta. Tiež poukázala na to, že na Okresnom súde Trnava má vedené konanie pod sp. zn. 16P/7/2016, keď podala ešte 12.06.2015 návrh na zvýšenie výživného. V tomto návrhu zároveň navrhla, aby súd určil styk s maloletou po dôkladnom zvážení jeho výkonu vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti. Otec maloletej dostal veľa šancí na plnenie styku povinností, vždy sklamal, dieťa plače ak povinnosť nesplní, keď napríklad ju nedoviezol na tréning a dieťa sa od neho pýta domov. O maloletú sa starajú všetci okrem otca. Starí rodičia ju navštevujú v Rakúsku. Otec má právo na styk s dieťaťom, matka má záujem, aby sa s otcom maloletá stretávala, trvá však na dodržiavaní dohôd, čo je v záujme maloletej. Právo otca na styk nie je ohrozené, čo dokazuje styk dieťaťa s otcovými rodičmi. Matka však za prvoradý považuje záujem dieťaťa. Navrhla preto, aby odvolací súd predbežné opatrenie zrušil a vyčkal a o styku rozhodol v konaní 16P/7/2016. Z predbežného opatrenia nie je zrejmé, do akej doby sa predbežne upravuje styk. Takáto úprava je nad rámec predbežného opatrenia a vo veci je potrebné rozhodovať v konaní. Zároveň navrhla, aby súd vypočul starých rodičov H. a B. P. a L. a V. Y., ako aj samotnú maloletú R.. 5. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý odvolanie proti uzneseniu nepodal. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Otec sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu, ako aj s jeho odôvodnením a napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a riadne zdôvodnené. Poukázal na to, že odvolanie matky neobsahuje potrebné náležitosti a to s poukazom na § 363 a § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ust. § 62 Civilného mimosporového poriadku, konkrétne v ňom absentuje vymedzenie odvolacích dôvodov ako elementárnej náležitosti odvolania. Takéto odvolanie, ktoré trpí popísanými nedostatkami je na odmietnutie. Pokiaľ ide o tvrdenia matky v jej podaní, v ktorých opisuje priebeh stretávaní sa otca s maloletou a súčasné aktivity maloletej a s nimi spojenú nemožnosť realizovania stretávaní otca podľa nariadenia neodkladného opatrenia, tvrdenia matky nie sú spôsobilé privodiť iný záver než aký konštatoval súd prvého stupňa o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pokiaľ matka s úpravou styku neodkladným opatrením nesúhlasí má možnosť podať samostatný návrh na úpravu styku otca s maloletou. Účelom neodkladného opatrenia v danom prípade bolo zabezpečiť ochranu rodičovského práva otca, ktoré právo bolo preukázateľne zo strany matky porušované. Matka vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom nepoprela ani nepreukázala, že by otcovi nebránila v stretávaní sa s maloletou od júla 2016. Maloletú v plnom rozsahu v jej športových aktivitách podporuje a nevidí žiadnu prekážku, aby v prípade realizácie styku nezabezpečil účasť maloletej na tréningoch a súťažiach, nakoľko má na toto vytvorené všetky podmienky a tiež má záujem na tom, aby sa maloletá športu riadne venovala. K samotným tvrdeniam matky uviedol, že v rokoch 2007 až 2014 pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy, počas ktorého obdobia vzhľadom na charakter tejto práce sa stretával s maloletou menej často, pričom sa tiež stávalo, že keď sa s maloletou chcel stretnúť, matka mu to neumožnila. Keď skončil ako vodič kamióna začal sa s maloletou stretávať častejšie, najmä keď bola u jeho rodičov na návšteve. Tieto návštevy sa postupne zintenzívnili, čomu však matka nebola naklonená. Maloletá je žiačkou 4. ročníka II. stupňa základnej školy v Rakúsku. Na Slovensku v podstate ide o žiačku 8. ročníka základnej školy. Je pravdou, že maloletá sa intenzívne venuje závodnému plávaniu a jej pôsobiskom je športový klub v Rakúsku. Okrem toho v letnom období chodí na triatlon v Trnave. Otec o týchto aktivitách vie a vie sa prispôsobiť a podriadiť tomu, čo bude jeho úlohu v čase, keď má upravený styk s maloletou, veď pravidelne sa zúčastňuje plaveckých pretekov, na ktorých štartuje maloletá. Jeho dohoda s matkou bola taká, že keď ide na preteky s maloletou ona, tak nejde otec a naopak. Len v poslednom období sa otec zúčastnil 8 pretekov maloletej, na ktoré aj osobne zabezpečoval jej účasť. Matka sa pretekov s maloletou zúčastňuje len vtedy, keď sa tieto konajú v okolí jej bydliska, pričom na vzdialenejšie miesta chodí s otcom a jeho rodičmi. Vtedy po finančnej stránke zabezpečujú ubytovanie a všetky súvisiace výdavky. Otec v posledných troch rokoch bol na dovolenke s maloletou pri mori, na lyžovačke a chodí s ňou na rôzne výlety. Každoročne pre ňu zabezpečuje rozdielové skúšky na základnej škole v V., ktoré je maloletá povinná absolvovať. Riadne platil na ňu výživné vo výške 150,- Eur, aj keď má súdom určených len 116,18 Eur. To, že sa nezúčastňuje rodičovského združenia je dané tým, že otec neovláda nemecký jazyk. Pokiaľ ide o krst maloletej, otec spolu so svojimi rodičmi podaroval maloletej zlatú retiazku. Je zrejmé, že mnohé tvrdenia matky v jej odvolaní nie sú pravdivé s cieľom vytvoriť o otcovi negatívny obraz. Otec vždy mal záujem sa s maloletou stretávať a keďže mu to matka začala od júla 2016 znemožňovať, otec nemal inú možnosť ako sa domôcť ochrany svojich rodičovských práv formou návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil. 6. K doručenému odvolaniu matky sa vyjadril Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a doporučil odvolaniu matky vyhovieť. Z jej odvolania vyplýva, že nebráni styku otca s dcérou, avšak dočasná úprava styku je nevyhovujúca, nakoľko má maloletá pravidelné športové aktivity, ktoré sú záväzné v športových kluboch. 7. K vyjadreniu otca podala vyjadrenie matka maloletej, kde opätovne poukázala na celý vývoj udalostí od narodenia maloletej. Otec najskôr s výživným, ktoré žiadala od neho vo výške 150,- Eur súhlasil, ale neskôr jej začal platiť výživné len vo výške 130,- Eur. Rodičia otca maloletej však nahradzovali povinnosti svojho syna, prispievali na ňu, predovšetkým na jej potreby spojené s plaveckými sústredeniami. Otec jej nikdy na nič neprispel a pokiaľ sa preukazuje šekmi, ktoré zaplatili jeho rodičia, nie sú to jeho výdavky. Iniciatíva otca a snaha stretávať sa s dcérou je len reakcia na podanie návrhu na zvýšenie výživného, ktoré podala 12.06.2015 na Okresnom súde v Trnave, a ktorý návrh koluje od uvedeného dátumu po celom Slovensku, pretože Okresný súd v Trnave rozhodol, že nie je príslušný. Pokiaľ otec tvrdí, že sa zúčastňuje pretekov a dokonca ich aj finančne hradí a poukazuje na nejakú dohodu medzi matkou a otcom, nič z toho nie je pravda. Nechápe ako môže takto klamať, veď maloletá bude mať 14 rokov a sama môže dosvedčiť, čo je v skutočnosti pravdou a čo nie. O tom, že otec robí doprovod maloletej by museli vedieť rodičia ostatných detí a samozrejme aj tréneri. Všetky preteky plánuje a rozhoduje ona. Aj keď idú s maloletou starí rodičia, všetko objednáva, nakoľko nikto z nich neovláda nemecký jazyk. Otec bol s maloletou jedinýkrát sám a to 13.12. až 14.12.2014 na pretekoch v Maďarsku. Maloletá mala riadne nachystané veci na učenie a domáce úlohy, na čo otec však nedohliadol. Ani tvrdenia, že chodil s maloletou na výlety, dovolenky k moru a lyžovačku, nie je pravda. Raz ju zobral do Chorvátska s jeho priateľkou a jej synom, kde maloletá nebola spokojná a pýtala sa domov. Na ani jenom kultúrnom podujatí, kde by maloletá vystupovala sa nezúčastnil a nie je pravou ani jeho darovanie retiazky maloletej ku krstu. Záverom poukázala na to, že otec nemá vytvorené podmienky, aby sa s maloletou stretával a ani vzťah k maloletej. Maloletá je momentálne v poslednom ročníku základnej školy, takže potrebuje mať dobré školské výsledky, aby sa dostala na školu. Každý deň má tréning cez víkendy, aj preteky. Ak preteky nemá, tak v sobotu má tréning od 8,00 hod do 11,30 hod. a v nedeľu musí doháňať učivo. Otec ju voziť nemôže, nakoľko mu bol odobratý vodičský preukaz a neovláda nemecký jazyk, aby sa s ňou mohol učiť. Maloletá má často úlohy online, u otca nemá ani počítač, na ktorom by mohla tieto úlohy robiť. Ak bola občas v V., nemá tam ani vlastnú posteľ, spávala na posteli so starými rodičmi, čo tiež nie je v poriadku, nakoľko bude mať 14 rokov. Zotrvala preto na návrhu, aby odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie zrušil. 8. K vyjadreniu matky podal opätovne písomné vyjadrenie otec s tým, že zotrval na všetkých svojich doterajších písomných podaniach, pričom s podaným odvolaním matky ako aj jej vyjadrením k vyjadreniu otca k odvolaniu matky nesúhlasí. Žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Tvrdenia matky uvedené v jej odvolaní ako aj v písomných vyjadreniach nie sú spôsobilé privodiť iný právny záver než aký konštatoval súd prvého stupňa v odôvodnení nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Matka v prípade nesúhlasu s úpravou styku neodkladným opatrením má možnosť podať samostatný návrh na úpravu styku otca s maloletou. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), f), h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 387 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku potvrdiť. 10. Z rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/117/04 zo dňa 27.12.2004 vyplýva, že maloletá R. bola zverená do výchovy a starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.500,- Sk mesačne, zároveň bol zaviazaný zaplatiť dlžné výživné. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletou. 12. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 13. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 14. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1). O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3). 15. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). 16. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2). 17. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2). 18. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane. 20. V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 21. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd. 22. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. 23. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej osoby, a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. 24. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe uvedených skutočností. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, všetci účastníci budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť, sledujúc pritom primárne záujem maloletého dieťaťa. 25. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletého dieťaťa) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98). 26. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (pozri tiež uznesenie Ústavného súdu SR z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15). 27. S prihliadnutím na obsah spisu a dosiaľ preukázané, resp. osvedčené okolnosti prípadu odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúce v úprave styku otca s maloletou. Medzi rodičmi a maloletou došlo k situácii, keď maloletá sa s otcom dlhšiu dobu nestretla, pričom dôvody prečo tomu tak je, obaja rodičia vysvetľujú inak. Situácia je o to komplikovanejšia, že matka spolu s deťmi, vrátane mal. R. žije v Rakúsku a maloletá má prechodný pobyt na Slovensku pričom maloletá R. sa v Rakúsku aktívne venuje plávaniu, chodí na tréningy a súťaže. Zo strany matky v odvolaní je argumentácia tým, že uvíta, ak otec sa s maloletou bude stretávať tak, ako rozhodol súd prvej inštancie, ale len v prípade, ak otec vezme na seba plnenie všetkých povinností, ktoré súvisia s povinnosťami a športovými aktivitami maloletej v čase, keď bude maloletá u neho s jej športovými aktivitami, s čím otec vo svojom vyjadrení súhlasí. Odvolací súd potom nevidí dôvod, prečo by styk zvoleným spôsobom nemohol byť realizovaný. To, že otec nemá vodičské oprávnenie a neovláda nemčinu, nie sú dôvody, pre ktoré by sa otec s maloletou nemohol stretávať. Je na otcovi ako sa zariadi, aby v čase, keď bude maloletá u neho sa prispôsobil jej režimu a zvládli povinnosti, ktoré v tomto čase má plniť. 28. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s argumentáciou matky v jej odvolaní. 29. Keďže podľa udania matky sa vedie aj konanie o zvýšenie výživného a úpravu styku otca s maloletou, je potrebné zdôrazniť dočasnosť predmetnej úpravy styku, s tým, že prioritné bude, aby sa otázka styku otca s maloletým dieťaťom vyriešila v konaní vo veci samej. 30. V samotnom konaní vo veci samej sa súd vysporiada aj s otázkou právomoci potrebnej k vedeniu konania, keď maloletá s matkou už viac rokov žije mimo územia Slovenskej repliky, pričom na Slovensku podľa dostupných informácií majú hlásený prechodný pobyt. Aj odvolací súd sa stotožňuje so záverom Krajského súdu v Žiline vyslovenom v jeho uznesení v danej veci sp. zn. 6NcC/16/2016 zo dňa 20.09.2016, v zmysle ktorého právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je daná článkom 20 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003. 31. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že prvoradým je záujem dieťaťa, ktoré má právo na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a preto je v jeho najlepšom záujme, aby si budovalo aj vzťah s otcom. Je preto povinnosťou matky, aby pri výchove maloletej primerane prihliadala aj na miesto otca v jej živote a zároveň je povinnosťou otca, aby k realizácii styku s maloletej pristupoval zodpovedne, rešpektoval najmä jej záujem a potreby. 32. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 33. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).