Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116220759 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116220759.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o medzičasom plnoletého: O. A., nar. XX.XX.XXXX a maloleté dieťa: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti rodičov: S. A., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, X., zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária KUHAJDA s.r.o., Karadžičova 47, Bratislava a otec: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX/XX, P., o návrhu otca na zvýšenie výživného pre maloleté deti, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 22P 76/2016-138 zo dňa 16. februára 2017, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu plnoletým O. A., rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného na O. a v závislom výroku o zročnom výživnom na O. r u š í a konanie v týchto častiach z a s t a v u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného na maloletého Z. a zročnom výživnom na maloletého Z. p o t v r d z u j e. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. matke uložil povinnosť s účinnosťou od 19.9.2016 platiť pre maloletého O., nar. X.X.XXXX zvýšené výživné, ktoré súd zvyšuje zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca. Výrokom II. matke uložil povinnosť s účinnosťou od 19.9.2016 platiť pre maloletého Z., nar. XX.X.XXXX zvýšené výživné, ktoré súd zvyšuje zo sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám otca. Výrokom III. nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 pre maloletého O. v sume 162 eur a pre maloletého Z. v sume 162 eur je matka povinná zaplatiť v mesačných splátkach po 5 eur pre maloletého O. a po 5 eur pre maloletého Z., spolu s bežným výživným pre každé maloleté dieťa, pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom IV. súd vyslovil, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015, v časti výšky výživného matky pre maloletého O. a pre maloletého Z.. Výrokom V. súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie citáciou § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Zákona o rodine, § 121 Civilného mimosporového poriadku a vecne tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten záver, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný, i keď nie v celom ním navrhovanom rozsahu. Od ostatného určenia výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015 - 94 zo dňa 2.3.2015, došlo na strane oboch maloletých detí k zmene okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Hoci od poslednej úpravy výživného do dňa podania návrhu na zvýšenie výživného uplynulo len pomerne krátke obdobie jeden a pol roka, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného, kedy obe maloleté deti boli žiakmi základnej školy, v súčasnosti sú obe študentmi Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Piešťanoch, pričom maloletý O. navštevuje druhý ročník a maloletý Z. navštevuje prvý ročník strednej školy. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že samotný prechod dieťaťa na vyšší stupeň školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Je len prirodzené, že od poslednej úpravy výživného, za obdobie dvoch rokov, obaja maloletí vyrástli, sú fyzicky i duševne vyspelejší, v dôsledku čoho sa úmerne ich veku (O.,17 rokov a Z., 15 rokov) zvýšili aj ich náklady spojené s uspokojovaním ich odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo, školské potreby a pod.), ako aj ďalších potrieb pre ich výchovu, vývoj a výživu. Otec vyčíslil náklady na každé maloleté dieťa vo výške 390 eur mesačne a mimoriadne ročné náklady vo výške 1.670 eur mesačne. Tu je potrebné uviesť, že takto vyčíslení náklady na maloleté deti vo veku 17 rokov a 15 rokov, ktoré študujú na strednej škole sú značne nadhodnotené. Navyše náklady maloletých detí sú vždy obmedzené príjmami a možnosťami ich rodičov, takže v prípade, že príjmy rodičov nie sú postačujúce, musia sa obmedziť aj výdavky maloletých detí. Otec uviedol, že náklady na stravu pre každé maloleté dieťa sú vo výške 170 eur mesačne a jeho výdavky na stravu sú vo výške 140 eur mesačne, celkom by tak na stravu pre seba a dve deti mesačne minul sumu 480 eur, čo pri jeho príjme, ktorý tvrdil, že má vo výške len asi 700 eur mesačne v čistom, nemôže zodpovedať skutočnosti. Je však zrejmé, že obaja maloletý vzhľadom na ich vek a vývoj zvýšené výdavky na stravu určite majú, avšak nie v sume uvádzanej otcom. Možno však akceptovať ich výdavky spojené s dochádzaním do školy - cestovné vo výške 20 eur mesačne, výdavky na školské pomôcky vo výške cca 20 eur, školské obedy vo výške do 30 eur mesačne, vreckové a mobil do 50 eur mesačne, náklady na ošatenie cca 50 eur mesačne, ako aj nepravidelné náklady na lieky, kozmetiku a voľný čas. Pokiaľ ide o otcom uvádzané výdavky na vodičský výcvik, tieto nebolo možné zohľadniť, nakoľko deti dosiaľ tento výcvik neabsolvovali, čiže tieto výdavky zatiaľ vynaložené neboli. Tiež výdavky na dovolenky, výlety do prírody, či lyžovačky, sú akcie, ktoré zrejme s maloletými deťmi absolvuje otec, čiže v tom prípade ich aj hradí, tak ako by matka mala hradiť náklady spojené s trávením času s maloletými deťmi v čase keď je s nimi ona. Tiež nejde o výdavky, ktoré v prípade, že nie sú v možnostiach rodičov, nie je nevyhnutné vynaložiť. Obe deti však potrebujú dioptrické okuliare, s čím sú tiež spojené určité výdaje. Na strane oboch maloletých detí tak súd ustálil odôvodnené pravidelné výdaje vo výške cca 270 eur mesačne na každého (cestovné 20 eur, školské pomôcky 20 eur, školské obedy 30 eur, vreckové a mobil 50 eur, ošatenie 50 eur mesačne, strava 100 eur). Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane matky súd zistil, že od času poslednej úpravy výživného, jej príjem klesol. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, bol za rok 2014 priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 552,30 eur mesačne. Následne sa podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2014, mzda matky s účinnosťou od 1.1.2015 zmenila na 380 eur mesačne, podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2015, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2016 zvýšila na 405 eur mesačne, podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2017 zvýšila na 522 eur mesačne, pričom podľa predložených mzdových listov, priemerná čistá mesačná mzda matky za rok 2015 bola vo výške 328,21 eur mesačne, za rok 2016 bola 343,69 eur mesačne a čistá mzda matky v januári 2017 bola 418,56 eur. Otec v konaní poukazoval na to, že zníženie mzdy matky je účelové a súvisí s konaním o rozvod manželstva a určením výživného pre maloleté deti, poukazoval na to, deklarovaná mzda matky nezodpovedá jej schopnostiam a kvalifikácii a nakoniec, že nedosahuje ani minimálny mzdový nárok podľa Zákonníka práce. Zamestnávateľ matky vo svojom písomnom stanovisku dôvodil, že matka je zamestnaná len pozícii pomocného účtovníka a k poklesu jej mzdy došlo z dôvodu, že hoci jej najskôr od 1.11.2013 rozšírili pracovnú náplň, s čím súvisel aj nárast príjmu matky, neskôr zistili, že pre požadovaný pracovný výkon jej chýbajú odborné vzdelanie a prax, pričom v rozhodnom období mala matka aj osobné problémy v dôsledku rozvodu manželstva, čo sa prejavilo na jej zníženom pracovnom výkone, preto sa matka vrátila k pôvodnej pracovnej náplni a spoločnosť zamestnala ďalšieho účtovníka. Z uvedeného vyplýva, že pokles príjmu si matka zavinila sama jednak tým, že si nedoplnila potrebné odborné vzdelanie vyžadované jej zamestnávateľom a tiež tým, že svojmu zamestnávateľovi neposkytovala požadovaný pracovný výkon. Súd má za to, že mzda dosahovaná matkou, na ktorej sa v zmysle príslušných dodatkov dohodla so svojím zamestnávateľom, nezodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam matky. Matka pracuje dlhé roky na pozícii účtovníčky. Hoci zamestnávateľ aj matka tvrdia, že ide len o pomocnú pozíciu, za dlhé roky praxe v jednej spoločnosti, matka mala možnosti a priestor si túto svoju kvalifikáciu zvýšiť, resp. rozšíriť. Príjem, ktorý matka dosahuje je len minimálny, nezodpovedajúci jej pracovnej pozícii. Matka pritom vyčíslila svoje výdavky vo výške výrazne presahujúcej ňou deklarovaný príjem, a to spolu vo výške 570 eur mesačne - na príspevok obom rodičom na bývanie a energie vo výške 80 eur mesačne (keď neskôr uviedla, že je to len 50 eur mesačne, pred procesným opatrovníkom bolo uvedené, že matka prispieva na domácnosť sumou 100 - 150 eur mesačne, následne matka vysvetľovala, že výdavky na domácnosť kryla zo stavebného sporenia, keď nakoniec uviedla, že s prostriedkami stavebného sporenia nedisponovala a má ich všetky na účte), cestovné do práce 50 eur mesačne, mobil 10 eur, strava 140 eur, výživné 140 eur, stavebné sporenie 60 eur, obuv, ošatenie, kozmetika, lekár 80 eur. Uviedla tiež svoje mimoriadne výdaje, ktoré sa vzhľadom na deklarovaný minimálny príjem javia ako neadekvátne, keď matka uviedla náklad na dioptrické okuliare 260 eur, športové aktivity, turistika, lyžovanie 350 eur, rekonštrukcia bývania a zariadenie domácnosti 1.290 eur, t. j. mimoriadne výdavky vo výške spolu 1.900 eur. Na základe nepomeru, medzi deklarovaným príjmom matky a ňou uvádzanými výdajmi, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že príjem matky nezohľadňuje jej možnosti a prax, vychádzal súd pri určovaní výšky príjmu matky predovšetkým z jej potencionálnych schopností a možností, keď podľa oznámenia Štatistického úradu SR, bola v roku 2015 čistá priemerná mesačná mzda zamestnanca v účtovníctve vo výške 645 eur. Súd má zato, že matka je teda schopná dosiahnuť najmenej takúto priemernú čistú mesačnú mzdu. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že matka disponuje peňažnými prostriedkami nasporenými za trvania manželstva, ktorá skutočnosť však bola medzi účastníkmi konania sporná, takéto peňažné prostriedky pri určovaní výživného pre maloleté deti nemožno zohľadniť, pretože, ak boli nasporené peňažné prostriedky za trvania manželstva, tieto patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čiže k ich vyporiadaniu dôjde pri vyporiadaní BSM rodičov. Rovnako pokiaľ mali rodičia spoločné stavebné sporenie, toto je rovnako potrebné vyporiadať v rámci vyporiadania BSM rodičov. Tiež ak otec tvrdil, že matka mala v zmysle dohody rodičov sporiť maloletých deťom ňou poberané rodinné prídavky na deti, tak peňažné prostriedky nasporené v prospech maloletých detí, nemožno zohľadňovať pri určení výživného pre maloleté deti, pretože takto nasporené peňažné prostriedky patria maloletých deťom, sporiaci rodič vykonáva iba správu ich majetku, pričom deti môžu po dosiahnutí plnoletosti požadovať ich vydanie, ako aj záverečný účet zo správy svojho majetku (ust. § 32 Zákona o rodine). Preto pokiaľ ide o posudzovanie majetkových pomerov rodičov, vzhľadom na to, že sú stále manželmi, má súd za to, že majetok ktorí vlastnia, patrí do BSM, preto ich majetkové pomery sú momentálne rovnaké. Pokiaľ však ide o poberanie rodinných prídavkov, vzhľadom na to, že maloleté deti boli rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti otca, mal by si otec v záujme maloletých detí zariadiť, aby tieto rodinné prídavky, ktoré sú určené deťom, boli vyplácané k jeho rukám, keď podľa potvrdenia ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec poberá prídavky na deti doposiaľ matka. Na strane otca súd zistil, že tento je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného živnostníkom, podniká v oblasti vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy. Kým v čase poslednej úpravy výživného otec uvádzal priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, v súčasnosti uvádza priemerný čistý mesačný príjem cca 700 eur. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2015 a účtovnej závierky za rok 2015 však vyplýva, že za rok 2015, mal otec základ dane 13.731,11 eur, položky znižujúce základ dane, zvyšujúce stratu boli uplatnené vo výške 5.550 eur, z čoho potom vyplynul čiastkový základ dane 8.181,11 eur, pričom pri určovaní výživného nemožno vychádzať zo základu dane upraveného o straty z minulých období, ale zo základu dane pred touto úpravou, t. j. sumy 13.731,11 eur. Ak potom daňová povinnosť otca bola 317,93 eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 bol vo výške 1.117,77 eur mesačne (13.731,11 eur - 317,93 eur = 13.413,18 eur; 13.413,18 eur /12= 1.117,77 eur). Podľa účtovnej závierky, pritom otec ako podnikateľský subjekt, má k dispozícii peňažné prostriedky vo výške až 28.172 eur, čistý obrat podnikateľského subjektu bol 44.322 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 30.928 eur, výsledok hospodárenia za obdobie bol 13.413 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom období bola výsledkom hospodárenia strata - 1173 eur. Otec ako mesačné náklady domácnosti uvádzal náklady na bývanie vo výške 120 eur mesačne (elektrina, kúrenie, odvoz odpadu, voda, internet, TV) pohonné hmoty 100 eur mesačne, čistiace prostriedky, drobné opravy a základná údržba domácnosti 60 eur mesačne. Ako svoje pravidelné náklady uviedol stravu 140 eur mesačne, lieky 15 eur mesačne, obuv, ošatenie, kozmetika 50 eur mesačne. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že na strane maloletých detí O. a Z. jednoznačne sú dôvody pre zvýšenie výživného, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že začali navštevovať strednú školu. U matky súd vychádzal nie z preukazovaného príjmu, ale z príjmu zodpovedajúceho jej schopnostiam, t. j. priemernej čistej mesačnej mzdy zamestnanca v účtovníctve za rok 2015 vo výške 645 eur mesačne a u otca z jeho priemerného čistého mesačného príjmu za rok 2015 vo výške 1.117,77 eur mesačne. Z takto ustálených schopností a príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj vyššie uvedených odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, potom súd považoval za primerané samotnou matkou navrhované výživné pre mal. O. v sume 100 eur mesačne a pre maloletého Z. v sume 100 eur mesačne, ako výživné zohľadňujúce záujmy a odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj skutočné možnosti, schopnosti matky, s prihliadnutím na podiel vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. Preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky odo dňa začatia konania, t. j. odo dňa 19.9.2016, pre maloletého O. z doterajšej sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne a pre maloletého Z. z doterajšej sumy 70 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Vo zvyšnej časti, do výšky otcom požadovaného výživného až 300 eur mesačne, súd návrh otca považoval za nedôvodný, pretože takéto výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, ako ani možnostiam a schopnostiam matky. Zvýšením výživného vznikol matke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 pre maloletého O. v sume 162 eur. Súd pritom vychádzal z tvrdenia otca, že matka má dosiaľ určené výživné vo výške 70 eur mesačne na dieťa riadne uhradené. Potom nedoplatok za pomernú časť mesiaca september 2016 predstavuje sumu 12 eur (t. j. 100 eur - 70 eur= 30 eur; 30 eur : 30 dní mesiaca september x pomerná časť 12 dní od podania návrhu = 12 eur), nedoplatok za mesiace október 2016 až február 2017 predstavuje 5 x 30 eur = 150 eur, spolu tak nedoplatok na výživnom je 12 eur + 150 eur = 162 eur. Nedoplatok v rovnakej výške za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017 vznikol aj na zročnom výživnom pre maloletého Z.. Vzhľadom na výšku nedoplatku uložil súd matke povinnosť zaplatiť tento nedoplatok v mesačných splátkach po 5 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že omeškaním so splatením jednej splátky zročného výživného sa stane splatným celé zročné výživné. V zmysle ustanovenia § 121 Civilného mimosporového poriadku, súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015 v časti výšky výživného matky pre maloleté deti. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec (v tom čase obe deti boli maloleté), pretože súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zastáva názor, že rozhodovanie o návrhu otca bolo rozhodovaním formálnym, vychádzajúcim z jeho daňového priznania za rok 2015 a z oznámenia Štatistického úradu SR, v zmysle ktorého bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v účtovníctve v roku 2015 vo výške 645 eur netto. Súd síce neuveril deklarovaným príjmom matky na úrovni minimálnej mzdy, ale nedostatočne skúmal možnosti a schopnosti rodičov, najmä matky prispievať na výživu maloletých detí, pri svojom rozhodovaní neprihliadol na zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a neprihliadol na skutočnosť, že sa o maloletých denno-denne osobne otec stará. Zdôraznil, že sa súd nezaoberal možnosťami a schopnosťami matky dostatočne. Poukázal na to, že okrem kvalifikácie účtovníka je matka odborne spôsobilá na cestnú nákladnú dopravu vrátane medzinárodnej a vzhľadom na svoju dvojitú kvalifikáciu je tak spôsobilá zvýšiť si príjem aj zmenou zamestnávateľa, či súkromným podnikaním. V samotnom trnavskom regióne si dokáže nájsť zamestnanie aj na inej pracovnej pozície než účtovník a to v rámci odvetví dopravy a logistiky. Pre ilustráciu prikladá aktuálne pracovné ponuky absolventských miezd, ktoré začínajú na úrovni 1.000 eur mesačne. Podľa názoru otca matke nič nebráni zamestnať sa v priemysle v štandardnej pásovej výrobe s viaczmennou prevádzkou či prácou nadčas vo sviatok. Matka nemá záujem o maloleté deti, okrem výživného neprispieva. Matka je zamestnaná vo firme svojej priateľky a príbuznej, ktorá má celkovo troch zamestnancov a to majiteľka firmy, jej dcéra a matka maloletých. Súd ustálil, že matka žiadne peňažné prostriedky patriace do BSM neminula. Matka vo vyjadrení zo dňa 18.11.2016 uvádzala, že v prospech účtu rodičov poukázala peňažné prostriedky, pričom doložila aj výpis z účtu znejúci na prevod sumy vo výške 2.000 eur a táto suma predstavuje v mesačnom vyjadrení sumu 166,67 eur, pričom túto položku súd jednoducho opomenul hoci aj výpis z účtu je založený v súdnom spise. Priemerný čistý príjem matky bol v roku 2016 tak ako ho deklarovala, odhliadnuc od účelových potvrdení jej zamestnávateľa, na úrovni 895 eur netto, pričom sa jedná o príjem o 250 eur vyšších v porovnaní s príjmom, ktorý ustálil súd. Matka svojim postojom, že odmietla prispieť na lyžiarske výcviky maloletých detí narušila princíp solidarity zdieľania rovnakej životnej úrovni rodiča a jeho dieťaťa, pričom sama absolvovala lyžovačku, ktorej náklady boli 350 eur. Matka nevyužíva svoje právo styku s deťmi. Súd nezohľadnil, že otec sa o maloleté deti osobne stará a túto realizuje výlučne iba on. Korekcia niektorých nákladov vynaložených na maloleté deti smerujúca zo strany súdu k ich zníženiu je neprimeraná. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že náklady na stravu mohli dosiahnuť len 100 eur mesačne na každého z dospievajúcich chlapcov, pričom chlapci sú vo veku 17 a 15 rokov, sú vo vývoji. Jednoducho nie je možné, aby zo sumy 3,33 eur na deň zabezpečil v pracovnom týždni stravovanie v rozsahu raňajky, desiata, olovrant, večera a počas víkendov plnohodnotnú stravu 5x denne. Čo sa týka absolvovania vodičských kurzov tieto budú aj s príspevkami rodičov, ide o výdavky, ktoré bude potrebné v blízkej budúcnosti vynaložiť a tieto výdavky sú spojené so vzdelávaním a prípravou maloletých na budúce povolanie. Vzhľadom na zdĺhavosť súdnych konaní nevie si otec predstaviť zakaždým podávať v súvislosti s týmito mimoriadnymi značnými výdavkami návrh na zvýšenie výživného. Rozsudok súdu prvej inštancie nerešpektuje oprávnené nároky maloletých detí na adekvátne výživné zo strany matky smeruje proti maloletým ako aj proti otcovi ako zodpovednému rodičovi. Na jednej strane rozsudok zvýhodňuje matku, pretože súd vlastne vyhovel jej návrhu kedy vyjadrila ochotu platiť 100 eur na každé z maloletých detí. Na základe predloženého daňového priznania odvolateľ dospel k názoru, že súd príjmy otca bezdôvodne nadhodnotil, pretože do príjmu započítal aj stratu z minulých rokov zapríčinenú konaním matky maloletých detí, teda sumu o ktorú si takto mohol znížiť daňový základ je priam nevyhnutné investovať do podnikania na kúpu nového nákladného automobilu, ktorý bude zabezpečovať podnikateľskú činnosť, pretože súčasný automobil je už zastaraný. Z týchto dôvodov odvolateľ považuje svoj návrh na zvýšenie výživného za dôvodný a odkazuje na súdny spis. Navrhol vydať rozsudok, ktorým matka bude povinná s účinnosťou od 19.09.2016 platiť pre maloletého O. zvýšené výživné zo sumy 70 eur na sumu 300 eur mesačne. Matka bude povinná s účinnosťou od 19.09.2016 platiť výživné na maloletého Z. zo sumy 70 eur na sumu 300 eur mesačne. Nedoplatok matky na zročnom výživnom za obdobie od 19.09.2016 do vydania rozsudku odvolacieho súdu na oboch maloletých detí je matka povinná zaplatiť mesačne v splátkach po 50 eur pre maloletého O. a po 50 eur pre maloletého Z.. 4. K vyjadreniu otca zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník, ktorý súhlasí so zvýšením výživného, pretože obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a určenie výšky výživného ponechávajú na úvahe súdu, ktorý bude prihliadať na finančné možnosti matky, pričom zvýšenie výživného je v záujme maloletých. 5. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom splnomocnenca. Poukázala na to, že v zmysle Civilného mimosporového poriadku súd hodnotí dôkazy a tvrdenia účastníkov podľa svojej úvahy v súlade s princípmi na ktorých spočíva tento zákon, pričom napadnutý rozsudok považuje za vecne a právne správny a má za to, že súd ho vydal po zrelej úvahe a zvážení všetkých dôkazov v súlade so zásadou hodnotenia dôkazov. Matka sa v priebehu posledných rokov snažila o doplnenie kvalifikácie v oblasti účtovníctva. Absolvovala niekoľko kurzov v oblasti jednoduchého účtovníctva, v oblasti účtovného softvéru a v oblasti mzdového účtovníctva. Absolvovanie predmetných kurzov viedlo u matky k zmene pracovnej pozície u jej zamestnávateľa následkom čoho sa zvýšilo i jej mzdové ohodnotenie. V dôsledku nepriaznivého psychického rozpoloženia spôsobené kolosálnymi životnými zmenami nebola matka spôsobilá vykonávať zmenenú pracovnú pozíciu dôsledne a preto bola nútená vrátiť sa na pôvodnú pracovnú pozíciu pomocnej účtovníčky. Nemožno však skonštatovať, že by matka nemala záujem na sebe pracovať a profesionálne rásť, avšak vzhľadom na ťažké životné obdobie bola okolnosťami nútená k zostupu v rámci jej profesijného života. Nie je pravdou, že matka nemá záujem o starostlivosť o svoje deti, túto však nemôže a nechce žiadnym spôsobom nútiť deti k vzájomnému styku. V prípade záujmu zo strany detí matka bude zabezpečovať ich osobnú starostlivosť, brať ich na výlety, kultúrne, spoločenské podujatia v záujmu ich všestranného rozvoja. Deti sú však pod psychickým vplyvom otca a styk s matkou je v súčasnej dobe sporadický. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016 sa mzda matky s účinnosťou od 01.01.2017 zvýšila na 522 eur mesačne. Matka nemá žiaden iný príjem. Zo svojej nízkej mzdy je ochotná dávať deťom takmer polovicu jej príjmu. V rámci mzdových možností matky určené výživné je primerané životnej úrovni matky. Navrhla preto napadnutý rozsudok potvrdiť. 6. K vyjadreniu procesného opatrovníka sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Súhlasí s vysloveným názorom procesného opatrovníka so zvýšením výživného. Pridržiava sa podaného odvolania. Poukázal na to, že je potrebné vychádzať z finančných možností matky, na ktoré poukázal aj procesný opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 24.04.2017 ako aj na skutočnosť, že v rozhodnom období matka realizovala nad rámec ňou deklarovaných znížených príjmov zo závislej činnosti, mimoriadne výdavky vo výške 1.900 eur a splatila údajnú pôžičku rodičom vo výške 2.000 eur, čo je potrebné započítať do jej skutočného príjmu. Matka podľa svojho vyjadrenia pri vynaložení uvedených mimoriadnych výdavkov nesiahla na peňažné prostriedky patriace do inštitútu BSM. 7. K vyjadreniu matky k vyjadreniu otca podal vyjadrenie splnomocnenec matky. Súhlasil s vyjadrením otca k vyjadreniu procesného opatrovníka, pretože procesný opatrovník určenie výšky výživného ponechal na úvahu súdu. Dal do pozornosti, že rozsudkom Okresného súdu Trnava spis. zn. 16P 60/2014 zo dňa 30.05.2017 bolo manželstvo Z. A. a S. A. rozvedené, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého O. sumou 130 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 110 eur mesačne. 8. Okresný súd Trnava oznámil, že na rozsudku o rozvode manželstva Okresného súdu Trnava 16P 60/2014-227 zo dňa 30.05.2017 nebola vyznačená právoplatnosť, pretože odvolaním bol napadnutý i výrok rozsudku o rozvode. 9. V priebehu tohto odvolacieho konania O. A. nadobudol plnoletosť a to XX.XX.XXXX. Vzhľadom na dosiahnutú plnoletosť O. A., odvolací súd plnoletého vyzval, aby uviedol, či sa pripája k návrhu na zvýšenie výživného aj po nadobudnutí plnoletosti. Na výzvu odvolacieho súdu O. A. uviedol, že nemá záujem sa naťahovať s matkou. Žiada o výnimku zo zákona pre neho ako aj pre brata, vzdáva sa nároku zo zákona i po všetkej snahe otca, aby matka platila výživné. Na žiadosť o doplnenie stanoviska O. A. uviedol, že nechce už zvyšovať výživné, nechce, aby ho vôbec platila. Žiada o výnimku zo zákona pre seba aj pre Z. A., vzdáva sa poberania výživného a týmto žiada znížiť výživné na úroveň nula. 10. Právny zástupca matky uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu na zvýšenie výživného plnoletým. 11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že vzhľadom na späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného plnoletým O. je potrebné pripustiť späťvzatie, rozsudok zrušiť a konanie v tejto časti vrátane závislého výroku o zročnom výživnom zastaviť, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch i zvýšení výživného na maloletého Z. a v závislom výroku o zročnom výživnom na maloletého Z. ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 13. V priebehu odvolacieho konania O. nadobudol plnoletosť. Rozhodovanie o predmetnom návrhu otca na zvýšenie výživného na maloletého O., teda konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa sa v priebehu konania pretransformovalo na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), nie až z rozhodnutia súdu, ktorým sa splnenie tejto povinnosti ukladá povinnej osobe. Povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Právo na výživu vzniká dieťaťu narodením, je právom osobnej povahy, nie je ho možné preniesť na iného, a to ani na strane povinnej osoby. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podľa predmetného zákona sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať (sa živiť). Rozhodnutie súdu, ktorým bolo rodičom určené výživné pre maloleté dieťa za jeho maloletosti, nestráca účinky po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa; v takom prípade netreba podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti naďalej trvajú. Súd svojím výrokom neobmedzuje určené výživné na čas maloletosti dieťaťa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie, pričom funkcia kolízneho opatrovníka zanikla. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v Zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho (do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti len na návrh oprávneného). Ak v konaní o výživnom pre maloleté dieťa rozhoduje súd až po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa, je potrebné, aby plnoleté dieťa v konaní uviedlo, či nárok na výživné uplatňuje aj za dobu po dosiahnutí plnoletosti a v akej výške. Súd v takom prípade rozhodne o výživnom až do času rozhodovania. Plnenie dávok výživného, ktoré sa stali splatnými počas neplnoletosti dieťaťa, rovnako ako dávok, ktoré sa stali splatnými po nadobudnutí plnoletosti, uloží súd povinnej osobe priamo voči dieťaťu; to sa týka aj nedoplatkov výživného za čas pred plnoletosťou (porovnaj napr. R 67/1967, R 2/1985, Zborník III, str. 308 a pod.). 14. Vychádzajúc z uvedených východísk, plnoletý O. na výzvu súdu či si uplatňuje návrh na zvýšenie výživného aj po dosiahnutí plnoletosti uviedol, že nemá záujem sa naťahovať s matkou, nechce už zvyšovať výživné. Odvolací súd preto uvedené vyjadrenie vo vzťahu k plnoletému O. posúdil ako jeho späťvzatie návrhu na zvýšenie výživného. 15. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 16. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 17. Podľa § 370 ods. 3 zákona CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 18. Keďže v danom prípade došlo zo strany plnoletého O. k späťvzatiu návrhu na zvýšenie výživného v čase, keď už rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom matka, ktorej bolo späťvzatie doručené, s ním vyslovila súhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd späťvzatie plnoletého O. na zvýšenie výživného pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie v častiach zvýšenia výživného na O. a zročnom výživnom zrušil a konanie v týchto častiach zastavil. 19. Pokiaľ sa aj maloletý Z. vyjadril spoločne s plnoletým O., že nechce výživné od matky, na vyjadrenie maloletého súd neprihliadol, pretože maloletý nemá samostatné procesné postavenie. 20. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní potom zostalo posúdiť či boli splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého Z. v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 22. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. 23. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 24. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 121 CMP (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. 25. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 26. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 27. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravované v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/2/2015, pričom rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37P/2/2015-94 zo dňa 2.3.2015 súd schválil dohodu rodičov, ktorou boli maloletí O. a Z. zverení do osobnej starostlivosti otca, matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého O. výživným vo výške 70 eur mesačne od 1.3.2015 a na výživu maloletého Z. výživným vo výške 70 eur mesačne od 1.3.2015, zároveň bol upravený styk matky s maloletými deťmi. Z obsahu spisu vyplýva, že v čase tejto poslednej úpravy výživného, bol podľa pracovnej zmluvy príjem matky vo výške 352 eur mesačne brutto, matka poberala daňový bonus ako aj prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Za rok 2014 bol priemerný čistý mesačný príjem matky 552,30 eur. Ako osobitné výdaje detí boli uvádzané náklady na dioptrické okuliare a lyžiarsky výcvik. Maloleté deti v tom čase navštevovali Základnú školu, J. N.. F. XX, X.. Otec bol živnostník, uvádzal, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je 600 eur netto. 28. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky voči maloletému došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého vzhľadom na skutočnosť, že maloletý Z. navštevuje prvý ročník strednej školy, pričom v čase predchádzajúcej úpravy navštevoval základnú školu, teda došlo k prechodu na vyšší stupeň vzdelávania, ktorá skutočnosť je považovaná za objektívnu okolnosť považovanú za zmenu pomerov. Maloletý vyrástol, je telesne a duševne vyspelejší, teda úmerne veku sa zvýšili u maloletého náklady spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb. Mesačné výdavky na maloletého Z. predstavujú cestovné 20 eur, školské pomôcky 20 eur, školské obedy 30 eur, vreckové a mobil 50 eur, ošatenie 50 eur mesačne, strava 100 eur, spolu 270 eur mesačne. Na strane matky súd zistil, že v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom, bol za rok 2014 priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 552,30 eur mesačne, následne sa podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2014, mzda matky s účinnosťou od 1.1.2015 zmenila na 380 eur mesačne, podľa Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2015, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2016 zvýšila na 405 eur mesačne, podľa Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2016, sa mzda matky s účinnosťou od 1.1.2017 zvýšila na 522 eur mesačne, pričom podľa predložených mzdových listov, priemerná čistá mesačná mzda matky za rok 2015 bola vo výške 328,21 eur mesačne, za rok 2016 bola 343,69 eur mesačne a čistá mzda matky v januári 2017 bola 418,56 eur. Zamestnávateľ matky vo svojom písomnom stanovisku dôvodil, že matka je zamestnaná len v pozícii pomocného účtovníka a k poklesu jej mzdy došlo z dôvodu, že hoci jej najskôr od 1.11.2013 rozšírili pracovnú náplň, s čím súvisel aj nárast príjmu matky, neskôr zistili, že pre požadovaný pracovný výkon jej chýbajú odborné vzdelanie a prax, pričom v rozhodnom období mala matka aj osobné problémy v dôsledku rozvodu manželstva, čo sa prejavilo na jej zníženom pracovnom výkone, preto sa matka vrátila k pôvodnej pracovnej náplni a spoločnosť zamestnala ďalšieho účtovníka. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že pokles príjmu si matka zavinila sama jednak tým, že si nedoplnila potrebné odborné vzdelanie vyžadované jej zamestnávateľom a tiež tým, že svojmu zamestnávateľovi neposkytovala požadovaný pracovný výkon. Súd má za to, že mzda dosahovaná matkou, na ktorej sa v zmysle príslušných dodatkov dohodla so svojím zamestnávateľom, nezodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam matky. Matka pracuje dlhé roky na pozícii účtovníčky. Príjem, ktorý matka dosahuje je len minimálny, nezodpovedajúci jej pracovnej pozícii. Matka pritom vyčíslila svoje výdavky vo výške výrazne presahujúce ňou deklarovaný príjem, a to spolu vo výške 570 eur mesačne. Na základe nepomeru, medzi deklarovaným príjmom matky a ňou uvádzanými výdajmi, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že príjem matky nezohľadňuje jej možnosti a prax, vychádzal súd pri určovaní výšky príjmu matky predovšetkým z jej potencionálnych schopností a možností, keď podľa oznámenia Štatistického úradu SR, bola v roku 2015 čistá priemerná mesačná mzda zamestnanca v účtovníctve vo výške 645 eur. Súd má za to, že matka je teda schopná dosiahnuť najmenej takúto priemernú čistú mesačnú mzdu. Na strane otca súd zistil, že tento je rovnako ako v čase poslednej úpravy výživného živnostníkom, podniká v oblasti vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy. Kým v čase poslednej úpravy výživného otec uvádzal priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, v súčasnosti uvádza priemerný čistý mesačný príjem cca 700 eur. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2015 a účtovnej závierky za rok 2015 však vyplýva, že za rok 2015, mal otec základ dane 13.731,11 eur, položky znižujúce základ dane, zvyšujúce stratu boli uplatnené vo výške 5.550 eur, z čoho potom vyplynul čiastkový základ dane 8.181,11 eur, pričom pri určovaní výživného nemožno vychádzať zo základu dane upraveného o straty z minulých období, ale zo základu dane pred touto úpravou, t. j. sumy 13.731,11 eur. Ak potom daňová povinnosť otca bola 317,93 eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 bol vo výške 1.117,77 eur mesačne (13.731,11 eur - 317,93 eur = 13.413,18 eur; 13.413,18 eur /12= 1.117,77 eur). Podľa účtovnej závierky, pritom otec ako podnikateľský subjekt, má k dispozícii peňažné prostriedky vo výške až 28.172 eur, čistý obrat podnikateľského subjektu bol 44.322 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 30.928 eur, výsledok hospodárenia za obdobie bol 13.413 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom období bola výsledkom hospodárenia strata - 1173 eur. 29. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb, ich možností a schopností odvolací súd dospel k záveru, že matka má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého sumu 100 eur mesačne. Sumu zvýšeného výživného môže matka zo svojho príjmu, uhradiť bez toho, aby ohrozila uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným v rámci možností otca a rodinnými prídavkami umožní uspokojiť jeho odôvodnené potreby. 30. Otec v odvolaní uviedol, že matka detí okrem kvalifikácie účtovníka je odborne spôsobilá na cestnú nákladnú dopravu vrátane medzinárodnej a vzhľadom na svoju dvojitú kvalifikáciu je tak spôsobilá zvýšiť si príjem aj zmenou zamestnávateľa, či súkromným podnikaním. V konaní matka tvrdila kvalifikáciu účtovníka a preto súd zameral dokazovanie vzhľadom na súčasnú pracovnú pozíciu matky, ktorú dlhoročne vykonáva. Pokiaľ by mohla matka podľa vyjadrení otca vykonávať pozíciu v oblasti cestnej nákladnej dopravy, takáto okolnosť z vykonaného dokazovania nevyplynula. Námietkami otca týkajúcich sa pracovným pozícii matky a z toho vyplývajúceho príjmu sa súd prvej inštancie zaoberal a pri svojom rozhodovaní uvedené skutočnosti aj správne vyhodnotil. Na strane matky súd vychádzal z potencionality jej príjmu a neuspokojil sa s reálne dosahovaným príjmom. 31. Otec namietal, že matka v prospech účtu rodičov poukázala peňažné prostriedky, pričom doložila aj výpis účtu znejúci na prevod sumy vo výške 2.000 eur a táto suma predstavuje v mesačnom vyjadrení sumu 166,67 eur, pričom túto položku súd jednoducho opomenul. K uvedenému súd uvádza, že uvedené nemožno zohľadniť, pretože zrejme patria do BSM a budú predmetom vyporiadania. 32. Ďalej otec v odvolaní uvádzal, že súd príjmy otca bezdôvodne nadhodnotil, pretože do príjmu započítal aj stratu z minulých rokov zapríčinenú konaním matky maloletých detí, teda sumu o ktorú si takto mohol znížiť daňový základ je priam nevyhnutné investovať do podnikania na kúpu nového nákladného automobilu, ktorým bude zabezpečovať podnikateľskú činnosť, pretože súčasný automobil je už zastaralý. Súd prvej inštancie ohľadom pomerov otca zistil, že podniká v oblasti vnútroštátnej nákladnej cestnej dopravy, čase poslednej úpravy výživného otec uvádzal priemerný čistý mesačný príjem cca 600 eur, v súčasnosti uvádzal priemerný čistý mesačný príjem cca 700 eur. Z predloženého daňového priznania otca za rok 2015 a účtovnej závierky za rok 2015 však vyplýva, že za rok 2015, mal otec základ dane 13.731,11 eur, položky znižujúce základ dane, zvyšujúce stratu boli uplatnené vo výške 5.550 eur, z čoho potom vyplynul čiastkový základ dane 8.181,11 eur, pričom pri určovaní výživného nemožno vychádzať zo základu dane upraveného o straty z minulých období, ale zo základu dane pred touto úpravou, t. j. sumy 13.731,11 eur. Ak potom daňová povinnosť otca bola 317,93 eur, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2015 bol vo výške 1.117,77 eur mesačne (13.731,11 eur - 317,93 eur = 13.413,18 eur; 13.413,18 eur /12 = 1.117,77 eur). Podľa účtovnej závierky, pritom otec ako podnikateľský subjekt, má k dispozícii peňažné prostriedky vo výške až 28.172 eur, čistý obrat podnikateľského subjektu bol 44.322 eur, náklady na hospodársku činnosť boli 30.928 eur, výsledok hospodárenia za obdobie bol 13.413 eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom období bola výsledkom hospodárenia strata - 1173 eur. 33. Pri zisťovaní príjmov rodiča podnikateľa súd vychádza z daňového priznania, pričom prihliada na jeho celkové majetkové pomery ako v prípade osôb v pracovnom pomere. Súdna prax zastáva názor, že je potrebné zaoberať sa charakterom nákladov, zvlášť vtedy, ak rodičovi - podnikateľovi vznikne strata alebo sú jeho príjmy mimoriadne nízke. Kontrola jeho výdajov by sa mala vykonávať vždy, aby sa mohli komplexne zistiť majetkové pomery takéhoto rodiča. Je totiž nepochybné, že každý podnikateľ sa v rámci daňového priznania snaží čo najviac minimalizovať svoj zisk, aby mu následne bola vymeraná čo najnižšia daň. Dôkazným bremenom v súvislosti s preukazovaním svojich celkových majetkových pomerov je zaťažovaný rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov. 34. Vychádzajúc z uvedeného preto popísaný postup súdu prvej inštancie pri zisťovaní príjmu otca ako rodiča podnikateľa bol správny. Ani v podanom odvolaní otec nepreukázal nevyhnutnosť výdavkov z podnikateľskej činnosti. 35. Po posúdení súdom prvej inštancie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že je dôvodné rozhodnúť o zvýšení výživného na maloletého Z. na sumu 100 eur, a to s účinnosťou od 19.9.2016, kedy preukázateľne nastala zmena pomerov, keď takto určená výška výživného zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov detí, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť otca o dieťa. 36. Vzhľadom na zvýšenie výživného s účinnosťou od 19.9.2016, vznikol matke dlh na zročnom výživnom za obdobie od 19.9.2016 do 28.2.2017, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil, rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po 5 eur pod následkom straty výhody splátok. 37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného na maloletého Z. a o zročnom výživnom na maloletého Z. ako vecne správne, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 38. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s ustanovením § 396 ods. 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP. 39. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).