Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/56/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225699 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116225699.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B., R. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Bratislava, Štefánikova 14 a otca: Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Francúzsko, E., XX I. E. D., zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Petrík, LL.M., so sídlom Bratislava, Poľnohospodárska 26, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 19P/100/2016-37 zo dňa 24.11.2016, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky neodkladným opatrením zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti p o t v r d z u j e. II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh matky na výživné m e n í tak, že: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým povinnému otcovi n a r i a ď u j e p l a t i ť na maloletého T. výživné vo výške 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, do právoplatnosti rozhodnutia o výživnom vo veci samej. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh matky (aby súd uložil otcovi povinnosť odovzdať jej maloletého do osobnej starostlivosti a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150,- eur mesačne) zamietol. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 367 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). 3. Vecne argumentoval tým, že vychádzal z návrhu matky, ktorý odôvodnila tým, že s otcom maloletého uzavrela manželstvo dňa 22.12.2012, keď mal maloletý 10 mesiacov manžel sa z pracovných dôvodov dlhodobo nachádzal na území Kanady, opakovane jej hovoril že v blízkej budúcnosti sa na územie Slovenskej republiky ani nevráti a nebude schopný zabezpečovať potreby svojho maloletého syna. Keď sa ešte nachádzal na území Slovenskej republiky, nikdy neprejavoval empatické správanie vo vzťahu k synovi, správal sa chladne a odmerane. Matka so synom trávi všetok svoj voľný čas a výlučne ona mu zabezpečuje voľnočasový program, pričom v zmysle vyjadrení otec o prehodnotenie aktuálneho vzťahu so svojim synom ani nemá záujem. Vzhľadom na jeho dlhodobú neprítomnosť v synovom živote, dieťa otca takmer vôbec nepozná. Momentálne nie je upravený styk otca s maloletým, až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva nemá právnu istotu či bude môcť byť so synom, či jej ho otec nezoberie. Má obavu z čoho bude synovi do tohto času zabezpečovať odôvodnené potreby, nakoľko otec sa na výžive nepodieľa a všetko financovať sama nezvláda. T. je na svoj vek mimoriadne vyspelý a aktívny, pričom starostlivosť o neho si vyžaduje primerané výživné. 4. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka žiadala, aby súd (neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť odovzdať maloletého do jej osobnej starostlivosti, pričom však maloletý sa podľa jej vyjadrenia v jej starostlivosti nachádza. Pokiaľ matka mienila maloletého zveriť do svojej starostlivosti, ani pre takého rozhodnutie neboli splnené zákonné dôvody, keď matka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu takejto úpravy, neosvedčila, že by sa otec domáhal osobnej starostlivosti o maloletého, práve naopak uvádza, že otec o maloletého nejaví dlhodobo žiadny záujem. Čo sa týka uloženia povinnosti otcovi platiť výživné, matka neodôvodnila potrebu takejto nevyhnutnej úpravy, keď vôbec neuviedla aké sú výdavky v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletého, s jeho výchovou a výživou, ale najmä vôbec neuviedla, aké sú jej zárobkové a majetkové pomery, aby súd mohol posúdiť potrebu, dôvodnosť takejto nevyhnutnej úpravy. Vzhľadom na uvedené nie je daný žiadny zákonný dôvod pre dočasnú úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka, ktorým navrhla zmeniť napadnuté uznesenie a nariadiť neodkladné opatrenie v znení: súd zveruje maloletého do osobnej starostlivosti matky, otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 150,- Eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. S poukazom na odvolacie dôvody § 365 ods. 1 písm. d), g), f) CSP a § 62 ods. 1 CMP, argumentovala tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nezaoberal návrhom matky, ktorým žiadala odovzdať maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Matka formulovala svoj návrh s poukazom na § 367 ods. 1 CSP a preukázala eminentný záujem maloletého na odovzdaní a zotrvaní v jej osobnej starostlivosti. Mesačné náklady maloletého ku dňu doručenia návrhu na súd predstavujú sumu vo výške 495,- Eur, pričom otec v súčasnej dobe nijakým spôsobom neprispieva na výživu maloletého a matka hradí všetky náklady spojené so starostlivosťou o dieťa výlučne sama. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov s poukazom na zásadu v čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Matkou požadovaná suma vo výške 150,- Eur mesačne nepokrýva ani tretinu reálnych nákladov na maloletého každý mesiac. Matka nie je zárobkovo činná, nemá stály príjem a z finančných prostriedkov, ktoré sú jej v dispozícii hradí nielen starostlivosť o maloletého, ale aj náklady spojené s jej osobou a spoločnou domácnosťou. Okrem iného pre maloletého od narodenia boli poskytované finančné prostriedky slúžiace na uspokojovanie aj nadštandardných potrieb, čo bolo bezprostredne spojené s nadštandardným príjmom otca. Otec v tom čase rovnako ako aj v súčasnosti vykazuje príjem približne 6.000,- Eur mesačne, pričom otcom poskytnuté finančné prostriedky slúžiace na potreby maloletého boli ku dňu 21.3.2016 spotrebované. Maloletému sa od tohto času podstatne zmenila, resp. znížila životná úroveň (rozhodnutie II. ÚS 110/1015). Nepriznaním výživného ani nevyhnutnej miere súd rozhodol tak, že záujem maloletého postavil do celkom zrejmého ústrania. 6. Otec odvolanie nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril. 7. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu matky sa písomne vyjadril a uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahu odvolacieho súdu. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (zák. č. 161/2015 Z.z. § 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), g), f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu matky je možné priznať čiastočný úspech, keďže napadnuté uznesenie je v časti zverenia maloletého vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočné potvrdenie v tejto časti v zmysle § 387 CSP, a v napadnutom výroku o výživnom nie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu podľa § 388 CSP. 9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu matky (zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné otcovi na maloletého). 10. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (na č.l. 1 spisu) v spojení aj s upresnením jej návrhu v časti zverenia (v znení odvolania na č.l. 40 spisu) domáhala zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi 150,- Eur mesačne. Odvolací súd nepovažoval upresnenie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého za zmenu návrhu v zmysle § 140 CSP v spojení s § 64 CMP (teda ani o nej nerozhodoval), keďže je zrejmé, že matka sa od začiatku domáhala toho, aby maloletému práve ona zabezpečovala osobnú starostlivosť (formou zverenia), pričom v danej veci v zmysle § 360 ods. 1 CMP v spojení s § 32 ods. 2 CMP bolo možné začať konanie (o neodkladnom opatrení) aj bez návrhu, v dôsledku čoho súd mohol aj prekročiť návrhy účastníkov (§ 40 CMP). 11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 15. V zmysle § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 16. V zmysle § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 17. V zmysle § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 18. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 19. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené a podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 21. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 22. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 23. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 24. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 25. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. 26. Prijatím Dohovoru o právach dieťaťa sa jednotlivé štáty zaviazali, že ich činnosť bude v súlade s najlepším záujmom dieťaťa a ostatnými článkami Dohovoru. Deti, na rozdiel od dospelých, nemajú možnosť za svoje práva bojovať, svoje práva uplatňovať a vyžadovať žiadnym legitímnym spôsobom, preto deti potrebujú ochranu a špeciálnu starostlivosť, akú dospelí nepotrebujú. V zmysle citovaných článkov Dohovoru aj maloleté dieťa má právo povedať svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a jeho názor musí byť braný vážne. 27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 28. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok... Podľa ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 29. Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). 30. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 31. V zmysle § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. 32. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 33. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 34. Podľa aktuálne účinných, na danú vec sa už vzťahujúcich cit. ustanovení CSP nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade v zmysle cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). 35. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. 36. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa na preň čo najoptimálnejšej úprave), na druhej strane ale i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia. 37. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/42/2016 odvolací súd zistil, že dňa 11.5.2016 podal otec ako navrhovateľ návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému tak, že navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke, otcovi určiť výživné vo výške 30 % zo životného minima a upraviť styk každý prvý víkend v mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Vec nie právoplatne skončená, je vytýčené pojednávanie na 1.3.2017. 38. Odvolací súd má osvedčené obsahom spisového materiálu, že súdom doteraz nebolo ohľadom zverenia maloletého dieťaťa právoplatne rozhodnuté (na čas do rozvodu ani na čas po rozvode), rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti (od jesene 2013) a otec maloletého žije mimo územia Slovenska, pričom výlučne matka zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť a otec o starostlivosť maloletého nejaví záujem. Aj návrhom na rozvod manželstva otec akceptuje status quo starostlivosti o maloletého výlučne matkou, keď navrhol na čas po rozvode zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Uvedené svedčí o tom, že v danej veci nie je ničím osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, keďže matka mu aj reálne osobnú starostlivosť zabezpečuje, pričom nie je spochybňovaná otcom, ktorý o dieťa ani neprejavuje riadny rodičovský záujem. V dôsledku toho nebola splnená základná zákonná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd vychádza zo situácie, že v konaní neboli dosiaľ ničím osvedčené okolnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali tomu, že matka sa z hocakých dôvodov nedokáže o dieťa riadne postarať, prípadne, že vo svojom bydlisku nemá vytvorené vhodné materiálne podmienky pre starostlivosť o neho. Odvolací súd, preto záver súdu prvej inštancie, že ohľadom návrhu matky v časti zverenia maloletého, matka neosvedčila potrebu navrhovanej úpravy a zásah súdu formou neodkladného opatrenia, považoval za vecne správny. 39. Odvolací súd na rozdiel však od rozhodnutia súdu prvej inštancie má za to, že je dôvodným v záujme maloletého a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami týkajúcimi sa úpravy výživného, neodkladne upraviť výživné, ktoré je povinný otec hradiť na maloletého, pričom pri neodkladnom opatrení v zmysle cit. § 366 CMP je možné nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z cit. ust. vyplýva, že výživné určené neodkladným opatrením nemôže plne zodpovedať vyššie citovaným ustanoveniam Zákona o rodine, najmä § 75 ods. 1, schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a odôvodneným potrebám oprávneného, ale musí zodpovedať v čase rozhodovania o nariadení opatrenia, i vzhľadom na neúplné výsledky dokazovania, resp. iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, výživnému v nevyhnutne potrebnom rozsahu. Za výživné v nevyhnutnej miere pritom nie je možné automaticky a paušálne považovať minimálne výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona (aktuálne 27,13 Eur). Pri posudzovaní výšky výživného, ktoré má byť uložené povinnému platiť pri nariadení neodkladného opatrenia je vždy nevyhnutné zohľadniť konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu rozhodujúce pre určenie výšky výživného. 40. V danom prípade má odvolací súd čiastočne osvedčené pomery rodičov, vychádzajúc z návrhu matky a z obsahu odvolania matky, keď matka nemá žiaden príjem a otec nachádzajúci sa v zahraničí, pracuje s príjmom približne 6.000,- Eur mesačne (čo otec nespochybnil), pričom výdavky na maloletého podľa vyčíslenia matky sú vo výške 495,- Eur mesačne. Matka od 29.11.2013 disponovala finančnou hotovosťou 79.417,74 Eur (pozostávajúcej zo sumu 78.217,74 Eur a sumy 1.200 Eur). Ďalej má súd osvedčené, že otec výživné na maloleté dieťa neplatí, a ani mu nezabezpečuje osobnú starostlivosť a to ani počas príp. styku s dieťaťom, ktorý sa vôbec nerealizuje. Pri rozhodovaní odvolací súd zohľadnil okolnosti prípadu a to, že matka nemá iný príjem okrem prídavku na dieťa, čím jej príspevok na výživu sa prejavuje výlučne v osobnej starostlivosti o maloleté dieťa a peniaze (uvádzaná finančná hotovosť), ktoré mala matka od otca, matka podľa jej vyjadrenia už spotrebovala do 21.3.2016. Toto tvrdenie matky nemusí byť nereálne, vychádzajúc z toho, že uvádzaná suma po dobu približne 38 mesiacov (ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu) predstavovala priemerne mesačne sumu 2.089,94 Eur, ktorú možno spotrebovať pri uspokojovaní jednak osobných potrieb dieťaťa (aj nadštandardných), ako aj pri zabezpečovaní výživy samotnej matky (na rodičovskej dovolenke), ako aj nákladov domácnosti, v ktorej žije matka s maloletým. Ďalej odvolací súd ako významnú skutočnosť zohľadnil, že otec pracuje v zahraničí, kde sú všeobecne vyššie zárobky ako na území Slovenska, že o maloletého sa nezaujíma a ani mu neposkytuje osobnú starostlivosť, teda jedinou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť, ktorú podľa osvedčeného neplní. Na základe uvedených okolností daného prípadu, sledujúc najlepší záujem dieťaťa, odvolací súd považoval za výživné v nevyhnutnej miere 150,- Eur mesačne (ktoré navrhla matka v návrhu na neodkladné opatrenie), keď požadovanú sumu považuje za primeranú a odôvodnenú pomermi maloletého dieťaťa. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia bolo nutné otca zaviazať na hradenie tohto výživného podľa zvyklosti vždy do 15. dňa v danom mesiaci vopred a to k rukám matky, ktorá dieťaťu zabezpečuje osobnú starostlivosť. 41. Odvolací súd s poukazom na hore uvedenú argumentáciu, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorou bol zamietnutý návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil, keď v tejto časti nepovažoval odvolanie za dôvodné. Odvolanie matky v časti určenia vyživovacej povinnosti otcovi považoval za dôvodné a neodkladným opatrením otcovi uložil povinnosť platiť na maloletého T. výživné vo výške 150,- Eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 333 CSP), čím zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného podľa § 388 CSP. 42. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 43. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 44. Podľa § 57 CMP, povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46. V mimosporových konaniach upravených CMP platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP pripúšťa výnimky a to v zmysle § 53 <., ktorý pripúšťa v ňom uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní a v zmysle § 55, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, teda pre aplikáciu § 55 <.nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. 47. O nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa cit. § 396 CSP v spojení s § 52, § 55, § 57, § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ani matka ani otec si návrhom neuplatnili náhradu trov, pričom vzhľadom na charakter tohto mimosporového konania, ako aj okolnosti prípadu (návrh matky bol čiastočne zamietnutý), takého rozhodnutie je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so spravodlivým riešením vzťahov medzi účastníkmi konania. 48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti CMP (§ 370 až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č. 207/2016 Z.z.