Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/19/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228296 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116228296.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: RINCON s.r.o., Námestie slobody 3, Banská Bystrica, IČO: 47 518 430, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Horné Bašty 8943/25, Trnava proti žalovanému: PP Centrum, spol. s r.o., Hlavná 23, Trnava, IČO: 36 233 277, o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečenie dôkazného prostriedku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/171/2016-52 zo dňa 20.12.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd v napadnutej časti uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vykonania akýchkoľvek stavebných úprav priestorov nad rámec ich nevyhnutnej údržby a to až do vyhotovenia súkromného znaleckého posudku znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, odvetvie odhad stavebných prác za účelom určenia výšky zhodnotenia priestorov stavebnými prácami, ktoré vykonal žalobca ku dňu skončenia nájmu priestorov - polyfunkčného domu na Ul. Z. XX v I. súp. č. XX stojacej na parc. č. 710, zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, poskytnúť znalcovi potrebnú súčinnosť pri vypracovaní znaleckého posudku, podať mu potrebné vysvetlenia, dať mu k dispozícii všetky podklady, zúčastniť sa obhliadky, strpieť vstup do priestorov - polyfunkčného domu na Ul. Z. XX v I. súp. č. XX stojacej na parc. č. 710, zapísaného na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zároveň žalobcovi uložil povinnosť podať proti žalovanému PP Centrum spol. s r.o., so sídlom Hlavná 23, 917 00 Trnava, IČO: 36 233 277 žalobu o zaplatenie protihodnoty za zhodnotenie priestorov v lehote 60 dní a návrh u na zabezpečenie dôkazného prostriedku zamietol. 2. Rozhodol tak na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému v rozsahu uvedenom vyššie s poukazom na to, že stavebnými prácami zhodnotil priestory, ktoré mal na základe zmlúv prenajaté od žalovaného. Nájom bol ukončený, ale žalovaný ako prenajímateľ zabránil žalobcovi navrátenie do pôvodného stavu, keď vyjadril záujem na ich ponechaní v stave v akom sa nachádzali po skončení nájmu, čím vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného protihodnotu uvedeného zhodnotenia. Od 17.10.2016 ale žalovaný bráni žalobcovi k prístupu do priestorov, do ktorých stavebnými prácami investoval a ktoré zhodnotenie si chce voči žalovanému uplatniť, ale bez vyhotovenia znaleckého posudku za účelom zistenia a určenia výšky zhodnotenia mu to žalovaný neumožňuje. 3. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia žalobca zdôvodnil práve potrebou dočasnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia, ktorý návrh založil na skutočnosti, že žalovaný je výlučným vlastníkom polyfunkčného domu nachádzajúcom sa na ul. Z. XX v I. č. XX, stojacom na parc. č. 710, zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor Trnava, ktorý ako prenajímateľ dňa 04.12.2015 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, v ktorých žalobca prevádzkoval prevádzku s názvom „Babičkina cukráreň“ a ktorou žalovaný prenechal žalobcovi nebytový priestor o výmere 98 m2 (Zmluva 1) a tiež dňa 04.12.2015 uzatvorili strany sporu Zmluvu o nájme nebytových priestorov (Zmluva 2), ktorou žalovaný prenechal žalobcovi nebytový priestor v tom i stom polyfunkčnom dome vo výmere 50 m2, v ktorom žalobca prevádzkoval prevádzku s názvom „Babičkine dobroty“. . 4. Žalobca v prenajatých priestoroch vykonal rozsiahle stavebné úpravy, o ktorých bol žalovaný vopred oboznámený, s týmto zámerom súhlasil ešte pred uzatvorením nájomných zmlúv, ktorý súhlas vyplýva z článku III ods. 3a zmlúv, v ktorom sa strany dohodli o spôsobe úhrady a odpustení dohodnutej výšky nájomného z dôvodu preukázateľnej investície. Žalobca do obidvoch priestorov tak investoval značne náklady, oba priestory zhodnotil v porovnaní s cenou, akú mali pri začatí nájmu. Dňa 25.08.2016 žalobca vypovedal obe nájomne zmluvy a tak mu dňom 01.09.2016 začala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota, ktorá dňom 30.11.2016 uplynula. Žalovaný od 01.10.2016 ale prestal zabezpečovať riadne poskytovanie služieb spojených s užívaním týchto priestorov, od tohto okamihu už žalobca nemohol priestory riadne užívať v rozsahu, ako bolo dohodnuté v nájomných zmluvách, a tak pristúpil k ich vyprataniu a snažil sa dohodnúť so žalovaným na úhrade vynaložených nákladov. Žalovaný odmietol uzatvoriť akúkoľvek dohodu a navrátenie prenajatých priestorov do pôvodného stavu nepožadoval. Keďže sa strany sporu nedohodli na úhrade vynaložených nákladov súvisiacich so stavebnými úpravami, žalobca v súlade s článkom V ods. 2 zmlúv sa snažil dať priestory do pôvodného stavu, vypratať z nich veci, ktoré zostali, čo mu ale nebolo zo strany žalovaného umožnené, pretože vymenil zámky na vstupných dverách a tak žalobcovi znemožnil vstup do týchto priestorov. Žalobca s poukazom na § 661 Obč. zák. má za to, že po skončení nájmu má nárok na protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, ak žalovaný bráni žalobcovi v navrátení prenajatých priestorov do pôvodného stavu a prejavil záujem, aby boli priestory ponechané v stave v akom sa pri skončení nájmu nachádzajú. Skončením nájmu v prenajatých priestoroch tak žalobcovi vzniklo právo požadovať od žalovaného protihodnotu za zhodnotenie priestorov, ktorú je ale možné určiť iba znaleckým posudkom. Keďže žalobca nemá prístup do predmetných priestorov, nebolo možné zabezpečiť vyhotovenie súkromného znaleckého posudku za účelom určenia výšky zhodnotenia priestorov a žalovaný oba priestory už ponúka na ďalší prenájom, z čoho má žalobca obavu, že ak žalovaný uzatvorí nájomné zmluvy na dané priestory s iným nájomcom, ktorý môže vykonať stavebné úpravy, či úmyselne alebo neúmyselne môže dôjsť k zničeniu alebo znehodnoteniu žalobcom vynaložených investícií a žalobca sa v súdnom konaní o zaplatenie protihodnoty nebude môcť bez svojho zavinenia domáhať predmetného plnenia a dostane sa do stavu dôkaznej núdze. Uvedené skutočnosti považuje žalobca za relevantné a dostatočné k tomu, aby súd nariadil pred začatím súdneho konania neodkladné opatrenie, ktoré žalovaného nad prípustný a nevyhnutný rámec neohrozí, bude zachovaná i proporcionalita zásahu do práv žalovaného s ochranou práv žalobcu. Žalobca zároveň požiadal o zabezpečenie dôkazného prostriedku, ktorým žiadal ustanoviť znalca z odboru stavebníctva na určenie výšky zhodnotenia priestorov stavebnými prácami, ktoré žalobca ku dňu skončenia nájmu vykonal, čo odôvodnil s poukazom na § 345 ods. 1 C.s.p. 5. Súd prvej inštancie zistil, že výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktorou je polyfunkčný dom je žalovaný, ktorý so žalobcom uzatvoril nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov vo výmere 98 m2 na dobu neurčitú od 05.12.2015 a tiež zmluvu o nájme nebytových priestorov vo výmere 50 m2 . Podľa oboch zmlúv po skončení nájmu je nájomca povinný vrátiť prenajímané priestory v pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Žalobca nájomné zmluvy vypovedal a nájom mu skončil uplynutím 3 - mesačnej lehoty ku dňu 30.11.2016, kedy vyzval žalovaného písomne na úhradu nákladov, ktoré sú spojené so stavebnou úpravou prenajatých priestorov vo výške 15.556,35 eur, ktorý návrh ale žalovaný neakceptoval. 6. S poukazom na ust. § 324, § 325, § 326, § 328, § 329, § 333, § 334, § 336 a § 335 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak v súčasnosti žalovaný bráni žalobcovi vo vstupe do v minulosti prenajatých nebytových priestorov za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorý bude slúžiť v konaní ako dôkaz pre podanie žaloby vo veci samej, sú tu okolnosti, ktoré zakladajú obavu, že dôjde k sťaženiu alebo k znemožneniu toho, aby žalobca preukázal výšku zhodnotenia, ktoré skutočnosti súd vyhodnotil ako dôvodné pre nariadenie neodkladného opatrenia, a pre osvedčenie ktorých je potrebné návrhu vyhovieť s tým, že žalobca (súd zrejme omylom uviedol žalovaný) dostatočne osvedčil vznik a existenciu nároku na zaplatenie protihodnoty za zhodnotenie priestorov v súvislosti s ktorým žiada nariadiť neodkladné opatrenie. Súd tiež vzal do úvahy, že predmetné nariadené neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného nad rámec prípustný a nevyhnutný pri zabezpečení ochrany práv žalobcu. 7. Žalobca tiež požiadal o zabezpečenie dôkazného prostriedku ktorým mal súd ustanoviť znalca z odboru stavebníctva, ktorý návrh ale súd považoval za nedôvodný, preto ho zamietol. Nariaďovať súdne znalecké dokazovanie podľa názoru súdu je nadbytočné, pretože, ak súd vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia umožní žalobcovi zabezpečiť si vlastný súkromný znalecký posudok, ktorý môže byť v konaní posúdený ako listinný dôkaz na preukázanie výšky uplatňovaného nároku, nie je opodstatnené, aby bol vydaný i návrh na zabezpečenie znaleckého posudku, pričom sám žalobca uvádza, že žiada zabezpečiť dôkazný prostriedok iba v prípade, ak podľa názoru súdu nebudú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 60 dní, ktorú považoval vzhľadom na potrebu vypracovať znalecký posudok za primeranú a dostatočnú k tomu, aby mal žaloba vytvorenú zabezpečiť listinný dôkaz a to znalecký posudok, aby mohol podať i žalobu vo veci samej. 9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vyžadované v ust. § 325 ods. 1 C.s.p., keď z návrhu potreba dočasnej úpravy pomerov vôbec nevyplýva. 10. Uviedol, že žalobca nepopísal skutočnosti hodnoverne, pretože žalovaný nikdy nedal žiaden písomný súhlas žalobcovi na stavebné úpravy podľa článku V ods. 5 zmluvy a nezaviazal sa na úhradu žiadnych nákladov. Žalobcom poukazované znenie textu článku III ods. 3a zmluvy predpokladalo, že bude udelený osobitný písomný súhlas na stavebné úpravy mimo textu zmluvy, ako vyplýva z článku V ods. 5, v ktorom budú aj špecifikované stavebné úpravy. Rovnaký názor zastáva odvolateľ i v súvislosti so zmluvou uzatvorenou na obchodný priestor vo výmere 50 m2 , ktorá zmluva vôbec neupravuje žiadnu možnosť stavebných úprav a vôbec nie skutočnosť, že by bolo nájomné špecificky dohodnuté, ako sa snaží prezentovať žalobca. 11. Odvolateľ považuje uznesenie súdu prevej inštancie za nezrozumiteľné, neurčité a nevykonateľné, keď nim súd ukladá povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav priestorov bez toho, aby tieto boli bližšie špecifikované, priestory ku ktorým je žalovanému uložená povinnosť, nie sú určené tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene s inými priestormi. Legálnym pojmom podľa zák. č. 182/1993 Z.z. je „nebytový priestor“ a nie „priestor“, čo zrejme vzniklo pochybením súdu, ktorý prevzal návrh petitu priamo výroku. Uznesenie neobstojí ani pokiaľ by sa nim mysleli priestory v polyfunkčnom dome so súpisným číslom 11, pretože by tak neodkladné opatrenie neprimerane obmedzilo žalovaného nad rámec sporu týkajúceho sa iba priestorov uvedených v Zmluve 1 a v Zmluve 2 a ukladá sa nim vlastne povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav v priestoroch v celom polyfunkčnom dome. Odvolateľ uviedol, že aj v časti II výroku súd opäť používa označenie iba „priestory“ zakladá nezrozumiteľnosť. 12. Odvolateľ ďalej namietol, že nariadené neodkladné opatrenie nespĺňa podmienky proporcionality a primeranosti zásahu do práv žalovaného, pretože pri vymedzení času trvania záleží len na vôli žalobcu, kedy zabezpečí vyhotovenie znaleckého posudku, pričom súd vôbec nevzal do úvahy, že dotknuté priestory sú predmetom podnikateľskej činnosti žalovaného a prenájom nebytových priestorov iným potenciálnym záujemcom bude vyžadovať tiež ďalšie stavebné úpravy. Žalovaný zdôraznil, že tvrdenia žalobcu o tom, že do priestorov nebola dodávaná voda a kúrenie je technicky nemožné, nakoľko v danom roku ešte nebola ani začatá vykurovacia sezóna a nie je pravdou, že by priestory označené ako „Babičkina cukráreň“ o výmere 98 m2 žalobca zhodnotil, práve naopak, tieto znehodnotil, keď ich neuviedol ich do pôvodného stavu a vymenil iba drevený obklad stien a stropu za nevkusný sadrokartón. Okrem toho pri vysťahovaní z priestoru žalobca rozbil výklad a prisľúbil, že rozbité okno dá vymeniť, k čomu ale nedošlo. Predmet nájmu bol v stave nespôsobilom na používanie práve z dôvodu rozbitého výkladu, čím vznikla žalovanému strata na nájomnom za mesiac december a náklady vynaložené na výmenu výkladu. Odvolateľ v odvolaní podanom proti neodkladnému opatreniu poukázal tiež na to, že žalobca má dlh na nájme za priestor „Babičkina cukráreň“ v sume 4.480,- eur a za priestor „Babičkine dobroty“ 3.120,- eur, takže celková pohľadávka žalovaného je vo výške 7.600,- eur, ktorú bude od žalobcu vymáhať. V rámci odvolania uviedol, že na adrese, na ktorej sa konateľ s rodinou zdržiava nemá ani prechodný pobyt a na adresu sídla spoločnosti sa nedá doručovať pošta z dôvodu, že adresát je neznámy. Okrem toho žiadal, aby súd ako svedkov vypočul osoby, ktoré vykonávali stavebné práce na prenajatých priestoroch. 13. Odvolanie bolo doručené na vyjadrenie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý k nemu ale žiadne vyjadrenie nepodal. 14. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Po oboznámení sa s obsahom návrhu, po preskúmaní rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie v spojené s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje na to, nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, vyžadujúceho dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 C.s.p.). „Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia)“ (Q., J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, str. 88). 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. a stotožňuje sa tak z rozhodnutím súdu prvej inštancie uvedeným vo výroku ako aj s odôvodnením rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. 17. K odvolacej argumentácii žalovaného smerujúcej k tvrdeniu, že v danej veci potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nie je osvedčená a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je nedôvodné odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že medzi stranami sporu je nezhoda v otázke výkladu obsahu zmlúv o nájme nebytových priestorov, ktoré strany sporu medzi sebou uzatvorili. 18. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. C.s.p.. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov (strán sporu) ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a obavy, že exekúcia bude ohrozená. 19. K nariadeniu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o tomto návrhu, kedy súd bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania rozhodne, kedy ani nevykonáva dokazovanie a pri rozhodovaní vychádza iba z obsahu návrhu a skutočnosti, ktoré boli podaným návrhom osvedčené. 20. Odvolací súd má za to, že vyhodnotenie návrhu podaného žalobcom a potreba bezodkladnej úpravy pomery bola zo strany súdu prvej inštancie objektívne preskúmaná, riadne odôvodená, keď bolo zo strany navrhovateľa hodnoverne osvedčené opodstatnenie predmetného podania i v súvislosti s potrebou vytvoriť podmienky pre vyhotovenie znaleckého posudku, aby si mohol žalobca svoje právo na zaplatenie protihodnoty za zhodnotenie prenajatých priestorov riadne uplatniť a za týmto účelom mu bolo potrebné umožniť prístup do priestorov. Žalovaný v odvolaní nepoprel tvrdenie žalobcu o tom, že mu nie je umožnený vstupu do priestorov za účelom zhotovenia znaleckého posudku, ako ani nedôvodnosť možného zásahu do uvedených priestorov, ktorým by bolo možné investície i znehodnotiť. Je pravdou, že uvedeným neodkladným opatrením došlo k určitému obmedzeniu dispozičného oprávnenia žalovaného ako vlastníka prenajatej nehnuteľnosti, ku ktorému ale prispel sám žalovaný svojim konaním, keď znemožnil žalobcovi vykonať ocenenie prác, ktoré boli na náklady žalobcu vykonané. 21. K námietke odvolateľa súvisiacej s neurčitosťou návrhu dáva odvolací súd do pozornosti, že o opodstatnenosti samotného nároku na zaplatenie investícii, ktoré podľa žalobcu boli vložené do nebytových priestorov bude rozhodnuté až vo veci samej, kedy sa budú posudzovať i okolnosti súhlasu či nesúhlasu s uvedenými stavebnými úpravami . Námietka neurčitosti priestorov, ktorých sa neodkladné opatrenie týka tiež neobstojí, pretože takto sú prenajaté priestory označené i v zmluvách o nájme nebytových priestorov v časti „Predmet nájmu“, v ktorých sú identifikované iba výmerou. Skutočnosť, že v návrhu nie je predmetný priestor označený ako „nebytový priestor“, ale iba „priestor“ nie je nedostatok, ktorý by založil zámenu s inými priestormi, k čomu odvolací súd opäť odkazuje na znenie zmlúv o nájme nebytových priestorov. 22. Odvolací súd nepovažuje nariadené neodkladné opatrenie za neprimeraný zásah do vlastníckych práv žalovaného, nakoľko v súdom prvej inštancie určenej lehote 60 dní bude musieť mať žalobca vypracovaný znalecký posudok a pokiaľ tomu tak nebude a nepodá žalobu vo veci samej, aj bez návrhu bude uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 C.s.p. zrušené. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).