KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Trnava3. 5. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/85/2017 z 3. 5. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 3. mája 2017, sp. zn. 6Tos/85/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2117010335.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/85/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010335
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010335.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr. Pavla
Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. X. F. XXXX v J., t. č. vo
výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov, v konaní o žiadosti
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného A.
B. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. marca 2017, č. k. 1PP 20/2017-29, rozhodol na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. mája 2017 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23. marca 2017, č. k. 1PP 20/2017-29 bola podľa § 66
ods. 1 písm. a/, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietnutá žiadosť odsúdeného A. B. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
Dňa 22.02.2017 podal odsúdený A. B. na Okresný súd Trnava prostredníctvom ústavu na výkon trestu
(pritom ústavu odsúdený návrh doručil dňa 08.02.2017) návrh o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody. V návrhu uviedol, že si je vedomý závažnosti svojho spoločenského zlyhania a
jeho dôsledkov na svojich blízkych i spoločnosť, pričom už vykonal polovicu uloženého trestu odňatia
slobody. Jeho výkon trestu má tiež negatívny vplyv na jeho maloletú dcéru. A. B. bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 29.06.2016 sp. zn. 0T/147/2016 pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorého
predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa 26.04.2017. Následne má nastúpiť na výkon trestu
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 03.11.2015
sp. zn. 0T/96/2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Levice o neosvedčení sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia zo dňa 12.12.2016 sp. zn. 0T/96/2015 pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého predpokladaný koniec má mať po započítaní dňa
24.09.2017. Lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uplynula dňa 08.02.2017.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 14.02.2017 okresný súd zistil, že odsúdený bol
dňa 29.06.2016 predvedený do ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Pred výkonom trestu bol nezamestnaný. Jeho
správanie a vystupovanie počas výkonu trestu je hodnotené po všetkých stránkach pozitívne, pričom
za plnenie pracovných povinností bol aj disciplinárne odmenený dňa 07.02.2017. K spáchanej trestnej
činnosti má kritický postoj. Bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Stanovené ciele
programu zaobchádzania sú priebežne plnené. Resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na
nízke riziko sociálneho zlyhania javí ako priaznivá. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu
konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil jeho
podmienečné prepustenie.



Z odpisu z registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ
vrátane spomenutých odsúdení 9-krát súdne trestaný, z toho už 4-krát aj pre totožnú trestnú činnosť
(nebezpečné vyhrážanie, aj podľa starého Tr. zák.), 1-krát pre ďalšiu trestnú činnosť (ohrozovanie pod
vplyvom návykovej látky) a viackrát v minulosti aj pre majetkovú trestnú činnosť. V minulosti už bol
podmienečne prepustený z výkonu trestu v prípade 2 trestov odňatia slobody uložených pre prečin
nebezpečného vyhrážania, pričom v skúšobnej dobe a pri uložení probačného dohľadu sa aj osvedčil.
Zároveň mu v minulosti boli uložené viackrát aj ochranné protialkoholické liečenia (Okresný súd Trnava
sp. zn. 4T/92/2005 a 1T/152/2007), pričom po ich uložení sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky (Okresný súd Levice sp. zn. 0T/96/2015).
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že chcel by vyjadriť ľútosť nad tým, čo spáchal. Ak má dať
súdu nejakú záruku, tak záruku dáva sám za seba, je to jeho dcéra, ktorú chce vychovať a ktorá mu
veľmi chýba a na ktorú má jeho výkon trestu určite negatívny dopad.
Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že u odsúdeného nie je splnená materiálna podmienka,
nakoľko bol opakovane stíhaný za nebezpečné vyhrážanie, bol aj podmienečne prepustený a napriek
tomu páchal túto trestnú činnosť.
Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného, na verejnom zasadnutí.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za
zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 ods.
2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon
trestu odsúdený trest vykonáva.
Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom na verejnom zasadnutí, predovšetkým s
návrhom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu na výkon
trestu, skráteným výpisom klienta a odpisom z registra trestov zistil, že návrh nie je s poukazom
na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. dôvodný. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to
tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody,
vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o splnenie
prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený A. B. už vykonal potrebnú časť z výmery
uloženého trestu odňatia slobody. Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho
výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život (t. j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich
pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na
výkon trestu, sa javila tiež ako splnená. Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, t. j.
dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia príliš veľkého rizika
jeho recidívy). V prípade odsúdeného A. B. bolo podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už
bohatú trestnú minulosť riziko recidívy príliš veľké. Okresný súd dal do pozornosti, že na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu neexistuje „právny nárok“. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu,
bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to,
aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
prichádza do úvahy len v tom prípade, ak vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré môžu mať v tomto
smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť aj na slobode riadny život a že jeho
pobyt v civilných podmienkach nie je pre spoločnosť príliš veľkým rizikom recidívy. Takouto okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného
k páchaniu trestnej činnosti. Okresný súd zdôraznil, že odsúdený už v minulosti opakovane dostal
zo strany spoločnosti možnosť preukázať svoje polepšenie (viacerými podmienečnými odsúdeniami



a predovšetkým skorším podmienečným prepustením z výkonu iných dvoch trestov odňatia slobody,
uložených mu pre totožnú trestnú činnosť, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody aj v súčasnosti),
ale dobrodenie zákona zneužil spáchaním ďalšej trestnej činnosti, za ktorú teraz pyká vo výkone trestu
odňatia slobody. Prihliadol aj na charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu z registra trestov
aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Odsúdený bol už 9-krát súdne trestaný, z toho
4-krát pre obdobnú trestnú činnosť a ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody v minulosti nemal
na neho kladný vplyv a požadovaný účinok, nakoľko znova spáchal ten istý trestný čin. Nepomohli ani
ochranné protialkoholické liečenia, po uložení ktorých sa odsúdený dopustil aj trestnej činnosti spojenej
s požitím návykovej látky (ohrozenie pod vplyvom návykovej látky), pričom mu bola daná šanca po
predchádzajúcom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v podobe podmienečného
odsúdenia, ktorú ale odsúdený nevyužil a vrátil sa v trestnej činnosti, ktorej sa dopustil v skúšobnej dobe
tohto podmienečného odsúdenia. V jeho prípade ide o tzv. špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane
dopúšťa tej istej trestnej činnosti. Pritom podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný
vplyv, a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny
život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej
činnosti nikdy viac nedopustí. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť preto okresný súd usúdil, že
náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na
charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na
ústav, v ktorom by mal vykonávať uložený trest odňatia slobody, dospel okresný súd k záveru, že u
odsúdeného A. B. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Na tomto
závere nemohli zmeniť nič ani tie skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom návrhu či na verejnom zasadnutí
a ani kladné hodnotenie ústavu. Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre
také rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 23.
marca 2017, sťažnosť odsúdený A. B., pričom prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti
napadnutému uzneseniu výslovne vzdal. Odsúdený svoju sťažnosť do dňa konania neverejného
zasadnutia sťažnostného súdu bližšie písomne nezdôvodnil.
Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť
odsúdeného A. B. nie je dôvodná.
Senát okresného súdu postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného
spisového materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí
k tomu hodnotiacemu záveru, že odsúdený A. B. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne
špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a
v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby
opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený A. B. nespĺňa podmienky
predpokladané v ustanovení § 66 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky, nakoľko okrem
trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania sa už v minulosti opakovane dopustil páchania
rovnakej úmyselnej trestnej činnosti, takže sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Za tejto situácie,
predovšetkým s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť, je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode
po predčasnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody výrazne problematická.
Ochrana spoločnosti si preto vyžaduje u odsúdeného A. B. ďalší výkon trestu odňatia slobody.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje