Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010403 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010403.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného C. R., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.5.2017, č.k. 1PP/26/2017-40, na neverejnom zasadnutí dňa 13.7.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. R., narodeného XX.X.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.5.2017, č.k. 1PP/26/2017-40 súd rozhodol podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného C. R. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený C. R. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta v konaní spisová značka 3T/347/2009, v ktorom mu bol podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený nebol doposiaľ disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané. Opakovane bol premiestňovaný medzi diferenciačnými skupinami B a C a oddielom špeciálneho zaobchádzania, aj z dôvodu, že sa dostával do konfliktných situácií s inými odsúdenými, aj na odporúčanie ústavného psychológa, ako aj pre neplnenie cieľov programu zaobchádzania. Jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, neplnil si svoje povinnosti, porušoval interné predpisy. V poslednom období zlepšil svoj prístup k povinnostiam. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá kvôli opakovaným súdnym trestaniam, spáchaniu zločinu, dlhodobej nezamestnanosti, možno konštatovať, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a ústav na výkon trestu odňatia slobody ho odporúča podmienečne prepustiť s dohľadom. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje odsúdený schopnosť viesť riadny život plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa nejaví ako splnená. Ďalej vzhľadom na charakter trestnej činnosti a v zmysle odpisu registra trestov na sklony odsúdeného (keďže bol odsúdený 3-krát súdne trestaný) má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že je predsedom rómskej iniciatívy v okrese D., je nevinný, žiada vypočuť svedkyne, na kázeňáky podáva sťažnosť, je zaevidovaný na ÚPSVaR v D. z dôvodu, že mal pracovný úraz, je zaevidovaný na MsÚ v D. ako aktívny politik, absolvoval aj rokovania s mestským primátorom zo D., požiadal o posúdenie o invalidný dôchodok, jeho žiadosť bude posúdená posudkovým lekárom v Trnave. Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, ktorou je v prípade odsúdeného dve tretiny; túto podmienku splnil dňa 19.2.2016. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný, pre rôznorodú trestnú činnosť. U odsúdeného je vyššie riziko sociálneho zlyhania. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, a záver zo zhodnotenia jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený bol odsúdený za závažnú trestnú činnosť, pričom ani svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. K podanej sťažnosti odsúdeného krajský súd uvádza, že jej obsahom sú nesúrodé vyjadrenia odsúdeného, ktorých význam a zmysel nie je možné, ani pri posudzovaní obsahu sťažnosti v prospech odsúdeného, porozumieť. Zrejmé je len, že odsúdený sám seba považuje za nevinného (zrejme z trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený) a navrhuje vypočuť nových svedkov. Z takéhoto podania odsúdeného potom vyplýva len toľko, že jeho postoj k trestnej činnosti je nekritický a výkon trestu (resp. odsúdenie ako také) u odsúdeného nesplnil jeden zo svojich účelov. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného C. R. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.