KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trnava26. 7. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 6Tos/147/2017 z 26. 7. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 26. júla 2017, sp. zn. 6Tos/147/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2117010657.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/147/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010657
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010657.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Mihala a sudcov JUDr.
Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti odsúdenému M. Z., nar. XX. O. XXXX,
t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, v konaní o žiadosti odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného M. Z. proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2017, č. k. 1PP 44/2017-40, rozhodol na neverejnom zasadnutí
konanom dňa 27. júla 2017 v Trnave

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. Z. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 21. júna 2017, č. k. 1PP 44/2017-40 bol podľa § 67 ods. 1,
§ 66 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) zamietnutý návrh (žiadosť) odsúdeného M. Z. o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 09.10.2012 sp. zn. 3T/152/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 17.06.2014 sp. zn. 3To/65/2014 (po predošlom zrušení skoršieho rozsudku Krajského
súdu v Bratislave rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.04.2014 sp. zn. 1Tdo
64/2013 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia (po jeho predchádzajúcich preradeniach z maximálneho a zo stredného stupňa stráženia
uzneseniami Okresného súdu Trnava zo dňa 16.09.2014 sp. zn. 30Nt/91/2014 a zo dňa 08.01.2016 sp.
zn. 5Nt/99/2015).
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:
Dňa 11. apríla 2017 podal na Okresný súd Trnava odsúdený M. Z. návrh na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonáva t. č. trest odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.10.2012 sp. zn.
3T/152/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2014 sp. zn. 3To/65/2014
(po predošlom zrušení skoršieho rozsudku Krajského súdu v Bratislave rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16.04.2014 sp. zn. 1Tdo 64/2013 pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (po jeho predchádzajúcich preradeniach z
maximálneho a zo stredného stupňa stráženia uzneseniami Okresného súdu Trnava zo dňa 16.09.2014
sp. zn. 30Nt/91/2014 a zo dňa 08.01.2016 sp. zn. 5Nt/99/2015), pričom predpokladaný koniec trestu má
mať po započítaní dňa 04.05.2019. Lehota podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. uplynula dňa 04.11.2016.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 15.05.2017 okrem iného vyplynulo
aj to, že odsúdený sa v tomto ústave nachádza od 19.01.2016. Pokiaľ ide o jeho osobu, počas
pobytu v predchádzajúcich ústavoch na výkon väzby či trestu neboli zaznamenané negatívne poznatky,
okrem menších nedostatkov v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktoré boli na mieste odstránené. V tomto



ústave bol odsúdený aj pracovne zaradený, pričom porušil pracovnú disciplínu, za čo bol vyradený z
pracoviska. Počas pobytu v tomto ústave aj 1-krát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané
nemal. Jeho správanie a vystupovanie v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou je na požadovanej úrovni.
Počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody bol 3-krát disciplinárne odmenený, naposledy dňa
10.04.2017 za vzorný výkon činností súvisiacich so všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného.
Disciplinárne tresty vykázané nemá. Nie je pracovne zaradený zo zdravotných dôvodov a preto, že
je poberateľom starobného dôchodku. Pred nástupom do výkonu trestu bol nezamestnaný. Odsúdený
plní stanovené ciele programu zaobchádzania. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania menej priaznivá (recidíva, spáchaný zločin, ukončené len základné vzdelanie).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený preukazuje splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča jeho podmienečné prepustenie.
Z odpisu z registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát
súdne trestaný (vrátane spomenutého odsúdenia), a to iba pre drogovú trestnú činnosť. V minulosti bol
odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2003 sp. zn. 7T/272/2002 pre trestný
čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie
s nimi spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 187 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného
do 01.01.2006 (prechovával po akúkoľvek dobu) na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, pričom z jeho výkonu bol podmienečne prepustený
Okresným súdom Trnava dňa 28.05.2003 pod sp. zn. 4PP/69/2003 a v určenej skúšobnej dobe sa
osvedčil.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že veľmi ľutuje trestný čin, čo spáchal. Má 68 rokov a chcel
by život prežiť v kruhu svojej rodiny.
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k
žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhol nevyhovieť návrhu odsúdeného.
Podľa § 415 ods. 1 veta prvá Tr. por. o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného, na verejnom zasadnutí.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone
polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za
zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák. pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Okresný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom na verejnom zasadnutí, predovšetkým s
návrhom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu na výkon
trestu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že návrh nebol s poukazom na §
66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák. dôvodný. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že
predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie 3
podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu
odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho
recidívy. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody. Pokiaľ
ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený M. Z. už vykonal potrebnú
časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody. Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že
počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život (t. j. že preukázal polepšenie),
a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem
vzťahujúcich sa na výkon trestu, sa javila ako splnená. Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných
podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode (neexistencia
príliš veľkého rizika jeho recidívy). V prípade odsúdeného M. Z. bolo podľa názoru okresného súdu, s
poukázaním na jeho trestnú minulosť, riziko recidívy príliš veľké. Na podmienečné prepustenie z výkonu



trestu odňatia slobody neexistuje „právny nárok“. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol
páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je
prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž
na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere
význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre
spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho trestnej činnosti.
Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti. Okresný súd zdôraznil,
že odsúdený dostal zo strany spoločnosti možnosť preukázať (podmienečným prepustením z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého pre totožnú trestnú činnosť), že „miernejší trest“ na jeho nápravu
postačuje. Žiaľ, nestalo sa a k páchaniu trestnej činnosti sa odsúdený vrátil. V prípade odsúdeného
bolo prihliadnuté preto aj na charakter spáchanej trestnej činnosti a v zmysle odpisu z registra trestov
na sklony odsúdeného k páchaniu drogovej trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej je tzv. špeciálnym
recidivistom. Pritom podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen
ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude viesť riadny život, ale predovšetkým
ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí,
nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil
vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto okresný
súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len
počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z
výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Okresný súd vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a taktiež
s prihliadnutím na charakter spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia
slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u
odsúdeného M. Z. nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život. Na tomto
závere nemohli zmeniť nič ani tie skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom návrhu či na verejnom zasadnutí
a ani kladné hodnotenie riaditeľa ústavu (ktoré má pre súd len odporúčací charakter čo do splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie). Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené
podmienky pre také rozhodnutie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas, a to priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí dňa 21. júna 2017,
sťažnosť odsúdený M. Z., pričom prítomný prokurátor sa práva podať sťažnosť proti napadnutému
uzneseniu výslovne vzdal.
Odsúdený svoju sťažnosť bližšie písomne odôvodnil podaním, doručeným okresnému súdu dňa 6. júla
2017. Vytkol okresnému súdu, že nedostatočne vyhodnotil hodnotiacu správu riaditeľa ÚVTOS, a to
predovšetkým v tej časti, v ktorej je uvedené, že počas osemročnej doby doterajšieho výkonu trestu
odňatia slobody sa slušne správal a poctivo pracoval, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v podobe
doporučenia jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody riaditeľom ÚVTOS. V
minulosti síce bol 2x súdne trestaný za tzv. drogovú trestnú činnosť, avšak medzi oboma odsúdeniami
ubehla doba viac ako osem rokov. Má 68 rokov a podlomené zdravie, berie lieky. Má deväť rokov životnú
družku, s ktorou chce v pokoji dožiť svoj život. K páchaniu trestnej činnosti sa už nemieni vrátiť. Výrok
i dôvody napadnutého uznesenia sú preto z jeho pohľadu neobjektívne, nespravodlivé a nehumánne.
Preto sťažnosťou požiadal, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a sám ho podmienečne prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody so stanovením primerane dlhej skúšobnej doby.
Krajský súd v Trnave z podnetu podanej sťažnosti v intenciách § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por.
preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, pričom zistil, že sťažnosť
odsúdeného M. Z. nie je dôvodná.
Senát okresného súdu postupoval v súlade so zákonom a správne, keď na podklade zhromaždeného
spisového materiálu a dokazovania vykonaného predpísanou formou dospel na verejnom zasadnutí k
tomu hodnotiacemu záveru, že odsúdený M. Z. nespĺňa podmienky vyžadované ustanovením § 66 ods.
1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, vecne správne
špecifikované súdom prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Senát Krajského súdu v Trnave ako sťažnostný súd si všetky závery okresného súdu plne osvojuje a
v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby



opakovania takýchto dôvodov. Aj podľa zistení sťažnostného súdu odsúdený M. Z. nespĺňa podmienky
predpokladané v ustanovení § 67 ods. 1, § 66 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. z hľadiska materiálnej stránky,
nakoľko okrem trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania sa už v minulosti opakovane dopustil
páchania úmyselnej trestnej činnosti, takže sa opätovne dostal do rozporu so zákonom. Za tejto situácie,
predovšetkým s ohľadom na jeho kriminálnu minulosť, je jeho náprava a prevýchova pobytom na slobode
po predčasnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody výrazne problematická.
Ochrana spoločnosti si preto vyžaduje u odsúdeného M. Z. ďalší výkon trestu odňatia slobody.
Nezistiac podmienky pre zmenu napadnutého uznesenia senát Krajského súdu v Trnave podľa § 193
ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného M. Z. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1PP/44/2017

    opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje