Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 5Tos/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010940 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010940.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného J. O., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2017, č.k. 9PP/77/2017-23, na neverejnom zasadnutí dňa 30.11.2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. O., narodeného XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2017, č.k. 9PP/77/2017-23 súd rozhodol podľa § 62 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 tak, že žiadosť odsúdeného J. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený J. O. podal na Okresný súd Trnava žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Krajského súdu Košice v konaní spisová značka 3T/38/1999 a uznesenia NS SR sp.zn. 5To/70/1999. Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že odsúdený bol do ÚVTOS Leopoldov premiestnený dňa 5.1.2005, správanie odsúdeného počas výkonu väzby nebolo vždy na požadovanej úrovni, ani jeho správanie počas výkonu trestu, ale následne sa jeho správanie čiastočne stabilizovalo. Počas doterajšieho výkonu trestu bol osemkrát disciplinárne odmenený, naposledy v roku 2015. Evidované má štyri disciplinárne tresty, naposledy dňa 1.12.2016 za porušenie zákazu prechovávania nepovolených vecí. V súčasnosti neplní stanovené ciele programu zaobchádzania, bod programu edukácia, nakoľko bol v roku 2016 štyrikrát disciplinárne potrestaný. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá z dôvodu opakovanej trestnej činnosti, absencie stabilného zamestnania, nadmernej konzumácie alkoholu, absencie vyučenia a z dôvodu spáchania obzvlášť závažného zločinu. Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal čiastočné polepšenie, vytvoril si podmienky aj na preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, avšak jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, má zaznamenané štyri disciplinárne tresty. Nesplnil ani druhú z materiálnych podmienok a to prognóza, že bude viesť riadny život a to najmä s prihliadnutím na menej priaznivú resocializačnú prognózu. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že z celkového vysokého trestu 20 rokov bol preradený do stredného stupňa stráženia za dobré správanie. Súd mu vyčítal, že jeho správanie nebolo na požadovanej úrovni, keď ale namietal proti disciplinárnym trestom a poukazoval na to, že to bolo prevažne za drobnosti, súd sa tým vôbec nezaoberal. Z celkového trestu má už vykonaných vyše 19 rokov, je to dosť dlhá doba na to, aby si uvedomil, že urobil veľkú chybu, chce sa zaradiť do života, nájsť si prácu a žiť slušný život, už sa nechce vrátiť do väzenia. Podľa § 62 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 93a), terorizmu (§ 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), vojnovej zrady (§ 114), falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140 ods. 2, 3 a 4, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 4, nedovoleného prekročenia štátnej hranice podľa § 171a ods. 2, 4, 5 a § 171b ods. 2 a 3 všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a, nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 4, 5 a 6, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 187a ods. 3, týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 2 až 5, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, brania rukojemníka podľa § 234a ods. 3, vydierania podľa § 235 ods. 3, hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 2, 3, 4 a 5 a § 235b ods. 4 a 5, znásilnenia podľa § 241 ods. 2, 3, sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 2 a 3, sexuálneho zneužívania podľa § 242 ods. 2, 3 a 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 246 ods. 3, 4 a 5, krádeže podľa § 247 ods. 6, sprenevery podľa § 248 ods. 5, podvodu podľa § 250 ods. 5, úverového podvodu podľa § 250a ods. 5, subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, zavineného úpadku podľa § 250f ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 3, 4 a 5 a § 252a, genocídia (§ 259), zločinu proti ľudskosti (§ 259b) alebo perzekúcie obyvateľstva podľa § 263a ods. 3, trestný čin proti mieru podľa § 1 zákona č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista alebo osoba odsúdená na výnimočný trest odňatia slobody (§ 29 ods. 2) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody, túto podmienku splnil dňa 19.7.2011. Rovnako správne prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania. Od odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, a záver zo zhodnotenia jeho správania vo výkone trestu odňatia slobody teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Odsúdený ani správaním vo výkone trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, ani v chránenom prostredí, ako na to správne poukázal okresný súd, nebol schopný vyvarovať sa neakceptovateľného správania. Treba upozorniť, že podmienečné prepustenie nie je jedinou a poslednou šancou, akú odsúdený má. Ak je jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti a prístup k svojim povinnostiam naozaj úprimný a zodpovedný, môže ho prezentovať a prejaviť do činov po vykonaní trestu odňatia slobody tak ako mu bol uložený. K čestnému prístupu patrí aj prevzatie zodpovednosti za svoje správanie v minulosti a najmä znášanie následkov. Odsúdený si vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia. Ako už bolo tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať jednak správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného, vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Aj v prípade, že mu nie je možné vyhovieť a v súčasnosti ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu, bude na odsúdenom, aby aj v prípade, že by nariadený trest vykonal celý, sa správal v budúcnosti tak, že sa viac do výkonu trestu odňatia slobody nedostane. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného J. O. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.