Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/111/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117200518 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117200518.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobkyne: F. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom H. F. XX, Q. proti žalovanej: E. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. H. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 21C/3/2017-6 zo dňa 10. februára 2017 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Vecne argumentoval tým, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože nie je dostatočne preukázané splnenie základných zákonných podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na doživotné bývanie v predmetnom rodinnom dome, nakoľko v návrhu uviedla, že žalovaná sa v bode 3 darovacej zmluvy zo dňa 03.09.2014, predmetom ktorej bolo darovanie rodinného domu, zaviazal poskytovať svojmu otcovi ako darcovi a žalobkyni ako svojej starej matke potrebnú osobnú pomoc a starostlivosť a nie aj umožniť nerušene doživotne bývať v predmetnej nehnuteľnosti a navyše predmetnú darovaciu zmluvu súdu nepredložila v zmysle § 326 ods. 2 CSP napriek tomu, že sa na ňu odvoláva. Navrhovateľka neodkladného opatrenia ďalej dostatočne neosvedčila, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania takýmto spôsobom, keď tvrdila, že medzi stranami sporu sú konflikty, avšak len vo verbálnej rovine a protistrana jej reálne nebráni v užívaní nehnuteľnosti, len sa jej tým vyhráža. Sama navrhovateľka neodkladného opatrenia v návrhu uviedla, že táto situácia pretrváva už dlhšiu dobu, počas ktorej podala len jedno oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, preto súd prvej inštancie uzavrel, že pomery medzi účastníkmi nie je dôvodné upravovať neodkladným opatrením a v prípade opätovného podozrenia zo spáchania priestupku, prípadne trestného činu, má možnosť toto oznámiť príslušným orgánom. Pretože žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Na výzvu súdu prvej inštancie svoje odvolanie doplnila a uviedla, že tvrdenia uvedené v odôvodnení uznesenia nie sú pravdivé a podľa jej názoru správanie sa vnučky si vyžaduje zásah súdu a neznesie odklad. Vnučka jej dlhšiu dobu ako staršej osobe spôsobuje svojim správaním psychické traumy, neumožňuje jej nerušene užívať nehnuteľnosť, práve naopak, jej správanie bolo v poslednom období veľmi agresívne a bola nútená podať na príslušné oddelenie policajného zboru aj oznámenie o priestupku, o čom priložila potvrdenie. Správanie sa jej vnučky zanechalo značné následky na jej zdravotnom stave, čo si vyžiadalo aj hospitalizáciu v Univerzitnej nemocnici Bratislava - Staré Mesto, Mickiewiczova 13, o čom priložila prepúšťaciu správu zo dňa 06.04.2017. Vnučka je voči nej aj naďalej ľahostajná, neposkytuje jej žiadnu pomoc, nestará sa o ňu, správa sa k nej veľmi neohľaduplne. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ku svojmu odvolaniu priložila darovaciu zmluvu uzavretú medzi darcom X. G. a obdarovanou E. V., predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, k.ú. Q. Z. V. a v nej sa obdarovaná zaviazala, že starej matke F. G., rodenej A. a svojmu otcovi, X. G. umožní v darovanom rodinnom dome nerušené doživotné bývanie tak ako doposiaľ a zaviazala sa svojmu otcovi i starej matke poskytovať potrebnú osobnú pomoc a starostlivosť. Priložila i darovaciu zmluvu uzavretú medzi darkyňou F. G. a obdarovaným X. G., predmetom ktorej bolo darovanie horeuvedených nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Q. Z. V., zapísaných v LV č. XXXX s poukazom na záväzok obdarovaného X. G. umožniť darkyni, svojej matke v rodinnom dome súp. č. XXX v Q. Z. V. nerušené doživotné bývanie tak ako doposiaľ a poskytovať jej potrebnú osobnú pomoc a starostlivosť. 3. Protistrana E. V. sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrila. Rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhla ako vecne správne potvrdiť, zdôraznila, že žalobkyni nebráni v užívaní nehnuteľností a je ochotná poskytnúť jej aj potrebnú pomoc, ak ju nebude stará matka odmietať. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 389 CSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. 6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/3/2017 je nariadenie neodkladného opatrenia. 7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 12.01.2017 podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd zakázal žalovanej, aby bránila a narúšala bývanie žalobkyne a umožnila tejto nerušené dožitie staroby v nehnuteľnosti v Q., ulica H. F.. XX. Svoj nárok odôvodnila tvrdením, že bola vlastníčkou horeuvedených nehnuteľností v k.ú. Q., zapísané na Správe katastra v Trnave na LV č. XXXX (rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 465), ktoré dňa 16.09.2007 darovala darovacou zmluvou svojmu synovi X. G., ktorý darovacou zmluvou zo dňa 03.09.2014 daroval uvedené nehnuteľnosti svojej dcére E. G.. V oboch darovacích zmluvách bolo zakotvené právo darkyne na doživotné bývanie v rodinnom dome a tiež záväzok obdarovaného, ktorý prevzala i žalovaná, poskytovať svojej starej matke potrebnú osobnú pomoc a starostlivosť. Źalobkyňa ďalej tvrdí, že aktuálna vlastníčka E. G. ju z týchto nehnuteľností vyháňa, vyhráža sa jej, nevhodne sa k nej správa a pre ňou spôsobené nedorozumenia musela vyhľadať pomoc polície, kde urobila dňa 07.01.2017 oznámenie o jej vyhrážkach a nevhodnom zaobchádzaní, tiež odcudzovaní rôznych vecí z domu a pod vplyvom nevhodného zaobchádzania žalovanej sa jej zhoršil zdravotný stav. 8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, predovšetkým právo navrhovateľky neodkladného opatrenia nie je osvedčené, keďže k návrhu nepriložila žiadne dôkazy. 9. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní domáha zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď k svojmu odvolaniu priložila darovaciu zmluvu zo dňa 19.09.2007, uzavretú medzi ňou ako darkyňou a X. G. ako obdarovaným a darovaciu zmluvu zo dňa 03.09.2014, uzavretú medzi darcom X. G. a obdarovanou E. V. - žalovanou. 10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2) 14. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. (3) 15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2). 16. Neodkladné opatrenie je zaužívaným inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a využívanie je jednoznačné a nespochybňované, možno ho vydať pred začatím konania, po začatí konania, ale aj p jeho skončení a to z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. 17. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu ako vypočítava Civilný sporový poriadok a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení. Preto možno neodkladným opatrením strane uložiť aj iné povinnosti, ktoré sú demonštratívne vymedzené v § 325 ods. 2 CSP. 18. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich v základnom predpise civilného procesného práva (v CSP) je zrejmé, že zákonom ustanovenou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. V konaní o neodkladnom opatrení postačuje pre vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných, kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie a to spôsobom vlastným dôkaznému konaniu, teda bezpečne, čiže spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. 19. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Ak je nariadenie neodkladného opatrenia spojené so zásahom do vlastníckeho práva, podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. 20. Podľa § 389 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3). 21. Odvolací súd v danom prípade považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne (§ 389 ods. 1,2,3 Civilného sporového), preto ho potvrdil. 22. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti a to v zmysle § 132 CSP. Ide jednak o všeobecné náležitosti podania a jednak o požiadavku, aby obsahoval i špecifické náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a aby boli k návrhu pripojené všetky listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva (§ 326 ods. 1, 2 CSP). Tieto náležitosti spolu s predloženými listinami bezprostredne súvisia so zjednodušeným a skráteným procesným rozhodovaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť tohto návrhu s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa neodkladného opatrenia za vlastnú procesnú aktivitu. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. 23. Medzi základné obsahové náležitosti neodkladného opatrenia patrí preukázanie splnenia základných podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP, keď ide o relevantné skutkové tvrdenia, ktoré je povinný navrhovateľ osvedčiť. Musí preukázať podmienky vzniku potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobca tiež musí presne uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha. Nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, avšak z návrhu musí jednoznačne vyplývať, čoho sa domáha. Návrh teda musí byť dostatočne určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Na podmienke zrozumiteľnosti a určitosti samotného návrhu je potrebné trvať preto, aby súd nerozhodol o tom, čoho sa navrhovateľ nedomáha (ultra petitum) a aby rozhodol o všetkom, čoho sa domáha (vyčerpal celý petit návrhu). 24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 25. Uvedené zákonné ustanovenie dáva odvolaciemu súdu dispozíciu, že na dôkazy predložené v odvolacom konaní nemôže prihliadnuť, pretože je pre neho záväzný skutkový stav, ktorý navrhovateľ neodkladného opatrenia navodil v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Ak preto nebola osvedčená naliehavá potreba vydania neodkladného opatrenia, pretože neboli k návrhu pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, nie je možné na tieto prihliadnuť ani vtedy, ak sú predložené v odvolacom konania (§ 326 ods. 2 s použitím § 329 ods. 2 CSP). 26. Preto odvolací súd vychádza zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie s tým rozdielom, že žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia poukazovala nielen na svoje právo vyžadovať od protistrany potrebnú osobnú pomoc a starostlivosť, ale i právo na nerušené doživotné bývanie v rodinnom dome súp. č. XXX v Q., ulica H. F.. XX. Ostatné skutočnosti boli zistené a ustálené súdom prvej inštancie správne. 27. Bez zreteľa na obsah listín predložených v odvolacom konaní potom bolo potrebné ustáliť, že žalobkyňa nepreukázala existenciu práv, ktorých ochrany sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Neodkladné opatrenie totiž musí mať vzťah k právnemu vzťahu k tvrdenému nároku, ktorý musí byť aspoň osvedčený. Bez predloženia listinných dôkazov, predovšetkým oboch darovacích zmlúv nebolo možné považovať nárok za osvedčený a právo na nerušené doživotné bývanie v rodinnom dobe a osobnú starostlivosť obdarovanej za osvedčené. 28. Ku dňu svojho rozhodovania nemal súd prvej inštancie k dispozícii potrebné doklady, preto iný záver, než vo veci vyvodil súd prvej inštancie, nebolo možné prijať. Ku dňu svojho rozhodovania tak nemal súd prvej inštancie preukázané, že navrhovateľka neodkladného opatrenia (žalobkyňa) osvedčila svoj nárok na nerušené doživotné bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a pomoc zo strany žalovanej a za tohto stavu bol správny záver súdu prvej inštancie, že právo žalobkyne k uvedenej nehnuteľnosti a prípadne pomoc od protistrany nemožno považovať za osvedčené (čo nevyplývalo ani z verejnej evidencie katastra nehnuteľností - nehnuteľností v k.ú. Q., zapísané na Správe katastra v Trnave na LV č. XXXX), čím nebolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. 29. S prihliadnutím k uvedeným skutočnostiam preto nadriadený súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie nezistil dôvody na nariadenie tohto neodkladného opatrenia navrhovaným spôsobom, rozhodol vecne správne a preto bolo toto rozhodnutie potvrdené. 30. V konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 32. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. 33. Odvolací súd v danom prípade s prihliadnutím na predmet konania, vek žalobkyne, jej zdravotný stav, rodinné väzby a vzťah medzi stranami sporu považoval za naplnené výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal (žalovaná pritom návrh na ich priznanie nepodala a v konaní jej fakticky trovy ani nevznikli). 34. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).