Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/233/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117211565 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117211565.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu: Mgr. Kataríny Arnouldovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: C. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, L. F., zastúpená splnomocnencom VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., Ševčenkova 5, Bratislava a Ing. H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom P. XX, V., zastúpený JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou, Hlavná 44, Trnava o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23. mája 2017, č.k. 19P/34/2017-24, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej C. do osobnej starostlivosti matky potvrdzuje a v časti úpravy styku mení tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každý párny týždeň v roku od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od stredy 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. II. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú C. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil, že je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každý párny týždeň v roku od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v predmetnej veci matka návrhom doručeným súdu dňa 26.4.2017 vo veci samej sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd zverí maloletú C. do jej osobnej starostlivosti, otcovi určí povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne a upraví styk otca s maloletou. Zároveň doručila aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloletú C. do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do pondelka 08.00 hod., kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení. Svoje návrhy odôvodnila tým, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí si ju striedali v týždňových intervaloch. Rozsudok o striedavej starostlivosti nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2014. V prvých mesiacoch sa neobjavovali žiadne problémy týkajúce sa starostlivosti o maloletú, model striedavej starostlivosti sa javil vyhovujúci. Po istom období sa maloletá matke začala zdôverovať, že v čase, keď je u otca po večeroch plače, že jej ako mamina chýba. Začala odmietať odchody k otcovi, ktoré začali byť sprevádzané plačom a prosením, aby mohla zostať s ňou doma. K situácii neprispieval ani necitlivý prístup otca, ktorý dcéru neraz prehodil cez plece so slovami, že nemá na takéto scény čas a spoločne s uplakanou dcérou odišli. Maloletá od 1.9.2016 nastúpila do prvej triedy základnej školy v V., čo bolo pre ňu veľkou zmenou. Správanie maloletej sa v poslednej dobe rapídne zhoršilo. Podľa slov pedagogických zamestnancov vykazuje známky agresívneho správania voči spolužiakom, zdôveruje sa matke, že k otcovi nechce chodiť na takú dlhú dobu, že sa mu to bojí povedať. Zmenu správania si matka všimla aj doma, v čase kedy má odísť do starostlivosti otca je už dlhšie obdobie v psychickej nepohode. Minulé leto začala navštevovať Centrum pre rast osobnosti v Trnave. Maloletá bola v poslednom období nepretržite v starostlivosti matky tri týždne a jej správanie sa znormalizovalo. Podľa vyjadrenia školského psychológa, s ktorým problém konzultovala, je potreba situáciu akútne riešiť, nakoľko sa jedná o zásadný problém, ktorý maloletú výrazným spôsobom ovplyvňuje. Rešpektuje rodičovské práva otca, žiadnym spôsobom mu nebráni v stýkaní sa s dcérou a jej výchove. Záujem na zdravom psychickom a fyzickom vývoji maloletej je však pre ňu prioritou a podľa nej striedavá osobná starostlivosť maloletej nevyhovuje a psychicky ju zaťažuje. Matka uviedla, že v júli 2016 sa vydala, so súčasným manželom majú maloletého syna H., nar. X.XX.XXXX, s ktorým je na materskej dovolenke. Zo správy z psychologického vyšetrenia vystavenej Centrom pre rast osobnosti dňa 28.3.2017 súd zistil, že psychologického vyšetrenia sa zúčastnili obaja rodičia i maloletá C.. Zo záveru vyplýva, že osobnosť maloletej C. je detská, s regresívnymi prejavmi, so zvýšenou agresivitou a vnútornou nestabilitou. Medzi rodičmi vládne nejednotný prístup vo výchove, vo viacerých oblastiach nekomunikujú, v domácom výchovnom prostredí je C. vystavená odlišným výchovným prístupom. Každý týždeň sa musí prispôsobovať meniacemu sa prostrediu a výchovnému prístupu, čo na ňu v súčasnosti pôsobí veľmi destabilizujúco. Odmieta presuny k otcovi na týždeň, prežíva napätie a negatívne emócie, čo vedie k zvýšenej miere agresivity v jej správaní. Potrebuje stabilné výchovné prostredie s jednotnými pravidlami, láskavé vedenie. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok, podľa § 36 ods. 1, § 25, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o starostlivosti súdu o maloletých je predovšetkým zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa, jeho práva na riadnu výchovu, výživu a vzťahu k obom rodičom. Pri rozhodovaní je pritom prvoradý záujem maloletého dieťaťa, jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilita výchovného prostredia. Súd mal za to, že v danej veci je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia, maloletá v súčasnosti prežíva napätie a negatívne emócie, čo sa prejavuje až vo forme porúch jej správania. Podľa psychologického vyšetrenia príčinou uvedeného je nestabilné výchovné prostredie a nejednotný prístup rodičov vo výchove. Keď maloletá je vystavovaná odlišným výchovným prístupom, každý týždeň sa musí prispôsobovať inému výchovnému prístupu a meniacemu sa prostrediu. Vzhľadom na uvedené v tomto štádiu konania je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že je ohrozený zdravý vývin maloletej, podľa psychologického vyšetrenia príčinou je nestabilné výchovné prostredie, preto je súd názoru, že v súčasnosti je dôvodné okamžite riešiť situáciu nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletá zverená matke do času, kým nebude vo veci samej vykonané riadne dokazovanie a nebudú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti za účelom zistenia, či súčasná úprava práv a povinností k maloletej vo forme striedavej osobnej starostlivosti je v jej záujme. Súd bol tiež názoru, že je dôvodná úprava styku otca s maloletou za účelom zabezpečenia jeho pravidelného stretávania sa s dcérou a tým podieľania sa na jej výchove, čo je v záujme maloletej. Súd upravil stretávania odlišne od návrhu matky, keď matka navrhovala, aby si otec maloletú preberal a odovzdával v školskom zariadení. Súd poukázal na skutočnosť, že úprava k dieťaťu je úpravou práv a povinností medzi rodičmi, školské zariadenie nie je účastníkom konania, preto mu nemožno ukladať povinnosť odovzdávať a preberať dieťa pri realizácii styku dieťaťa s rodičom. Súd však poukázal na to, že akákoľvek rodičovská dohoda, ak je v záujme dieťaťa, má vždy prednosť pred rozhodnutím súdu. Obom rodičom dal do pozornosti, že by si mali uvedomiť, že prvoradým je záujem dieťaťa, preto by mali rešpektovať želania a túžby maloletej C.. Ich povinnosťou v záujme zabezpečenia zdravého vývinu maloletej, aby spolu komunikovali ohľadom spoločnej, jednotnej výchovy dieťaťa, keď rodičia sú tí, ktorí sú zodpovední za výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj svojho dieťaťa. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec maloletej, uviedol, že zásadne nesúhlasí s tým, aby bola maloletá C. neodkladným opatrením zverená do starostlivosti matky. Neboli splnené základné podmienky podľa § 234, § 325, § 326 CSP ako aj § 367 CMP, na základe ktorých má za to, že naliehavá potreba bezodkladnej nutnosti úpravy pomerov účastníkov nie je daná a tiež neboli preukázané ani osvedčené zo strany matky relevantným spôsobom žiadne okolnosti vedúce k intenzívnej potrebe rýchleho a efektívneho zákroku neodkladným opatrením. So závermi súdu sa otec nestotožňuje, matka bez vedomia otca vystavila maloletú opakovaným vyšetreniam u psychologičky, domnieva sa, že Mgr. U. je priateľkou matky a teda nie je osobou nezaujatou. Navyše pri sedení s otcom sa psychologička vyjadrila, že je vo všeobecnosti zásadne proti striedavej osobnej starostlivosti rodičov a teda aj z tohto usudzuje určité zaujatie menovanej pani psychologičky. Napokon sedení sa zúčastnil otec iba dvakrát, naopak, matka asi šesť krát a na všetky sedenia maloletej maloletú sprevádzala a teda mohla anamnézu aj takto ovplyvňovať. Priložil k odvolaniu CD nahrávky, na ktorých sa maloletá k celej vzniknutej situácii vyjadruje, kresby, ktoré venovala otcovi a jeho družke, zároveň predkladá fotokópie zošitov maloletej, na ktorých je vidieť ako maloletá prospieva keď je u otca a ako keď je u matky, jeho fotografie s maloletou a jeho družkou a jej synom. Maloletej neprospieva situácia v domácnosti matky, kde jej pribudol súrodenec a tomu je venovaná väčšia pozornosť a maloletá pravdepodobne na svojho brata žiarli, cíti sa v ústraní. Matka zamlčala, že na súde prvej inštancie pod sp.zn. 18P/81/2015 bolo vedené konanie o zmenu zverenia maloletej. V tomto konaní matka vzala svoj návrh späť, konanie bolo uznesením zo dňa 8.8.2016 právoplatne zastavené. K späťvzatiu návrhu došlo s poukazom na znalecký posudok, ktorý bol v konaní podaný a závery posudku jednoznačne svedčili v prospech striedavej starostlivosti rodičov a komplexne mal lepšie výsledky vyšetrenia otec. Nie je zrejmé, kedy vyvstala situácia, ktorú matka popisuje, pričom určité odlišnosti výchovného prístupu oboch rodičov sú zrejmé počas celého trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec má za to, že maloletá nebola vyšetrená objektívne a komplexne a správu z psychologického vyšetrenia sporuje a ako dôkaz neuznáva. Má za to, že matka neosvedčila relevantne a objektívne také skutočnosti a stav vzťahov, ktorý by nezniesol odklad, kedy maloletá sa nenachádza v situácii kedy by starostlivosť o ňu bola ohrozená, resp. by si vyžadovala okamžitý zásah súdu, preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. K odvolaniu doložil vyjadrenie zo dňa 12.6.2017. Matka sabotovala akúkoľvek snahu o dohodu, hľadala neustále spôsob ako narušiť jeho vzťah s C., sabotovala prípravu do školy, akýkoľvek problém ktorý sa odohral v škole bol počas týždňa, keď sa o C. mala starať matka. Prípravu do školy podceňovala, C. chodila do školy bez domácich úloh, nepripravená, každý týždeň museli dobiehať a doučiť sa za predošlý týždeň. Matka mu tvrdila, že C. je za ňou smutno a u nich trpí smútkom. Keď sa však spýtal C., či je smutná, či ju niečo trápi, tak veľmi prekvapene naňho pozrela, a povedala mu, že je u nich šťastná, že tu má C., s ktorým sa môže jašiť, že tam ju vôbec nemilujú, že všetci a venujú malému H.. Je veľmi zaujímavé, že psychologička opomenula vo svojom hodnotení C. aj tento fakt, že do rodiny pribudlo ďalšie dieťa, čo je pre maloletú veľmi stresujúce. Pokiaľ je maloletá uňho, tak má nastavený režim a hranice správania sa. Maloletú aj syna jeho družky učia vážiť si jeden druhého, navzájom sa rešpektovať, ctiť si ľudí, ktorí sa o nich starajú. Chodievajú na rôzne výlety, upevňujú ich vzťah k prírode. V správe od psychologičky nenašiel vplyv terajšieho partnera matky maloletej na výchovu C.. Nepodrobil sa ani súdnoznaleckému posudku. Takisto nie je do úvahy braná ďalšia osoba, muž v živote matky maloletej, ktorá výrazne zasahuje do výchovy maloletej C.. Veľmi dôležitý je fakt, ktorý traumaticky zasiahol C., čoho boli svedkovia spolužiaci a rodičia v triede, kde matka oznámila že je vydatá, C. na svadbe nebola, naprial si to totiž jej súčasný manžel, a zmenila si svoje priezvisko na Y.. C. v šoku vykrikovala na celú triedu, že aj ona sa chcela volať Y., čo skončilo plačom a prejavom smútku a sklamania, čo on považuje za minimálne veľmi necitlivý prístup. V čase prvého rozhovoru u psychologičky mu bolo povedané, že striedavá starostlivosť je zlá, pretože psychologička U. je sama rozvedená a sama vychováva tri deti, čo podľa neho bolo zaujaté, subjektívne a neprofesionálne správanie z jej strany, na čo reagoval ukončením návštev, ktoré pokladal za bezpredmetné vzhľadom na postoj psychologičky k problematike. Neprofesionálny prístup zaujala psychologička v momente, keď prišla na prvé sedenie C. s matkou, kde si C. musela vypočuť všetky sťažnosti matky na nich bez toho, že by C. izolovali od tohto rozhovoru. To isté sa zopakovalo na úrade sociálnych vecí a rodiny a do tretice sa tak stalo aj pred ním, aj keď trval na tom, aby C. odišla do auta. Matka absolútne nerešpektuje psychickú nepripravenosť dcéry, vystavuje ju psychickému tlaku a stresu. Tvrdí, že C. nechce chodiť k otcovi, no pravda je, že nechce ísť od matky, čo je rozdiel. Tento problém nastal asi pred dvoma rokmi, keď matka nechala C. samú doma. Maloletá utrpela veľký šok, čo potom po príchode k nim každému rozprávala so slzami v očiach. Niekoľkokrát sa sťažovala maloletá, že videla sestru matky ako sa bozkáva so svojou priateľkou, čo považuje za narúšanie morálnej výchovy. Takisto tento fakt nefiguruje v správe psychologičky. Maloletá máva časté problémy s dýchacími cestami, čo sa snažia riešiť inhalátorom ale aj navštevovaním zariadení, ktoré sú presne na liečenie takýchto ochorení určené. Matka a jej partner fajčia, čo v konečnom dôsledku môže byť dôvodom týchto ochorení. V doplnení odvolania zo dňa 6.7.2017 otec maloletej opísal incidenty, ktoré sa stali pri odovzdávaní maloletej v dňoch 24.6.2017, kedy maloletá nechcela ísť s matkou. Snažila sa vyhýbať akémukoľvek kontaktu s matkou, zúfalo sa túlila a skrývala v náručí otca, matke vykričala, že ju nenávidí, pretože jej zakazuje ísť k otcovi, že nemá rada nevlastného brata H., lebo jej ničí hračky, na čo ju matka začala psychicky vydierať slovami „ty ma už neľúbiš, ja odídem a už ma neuvidíš“. Na ďalší deň prišiel otec aj s maloletou k bydlisku matky, tá ich čakala aj s vecami maloletej a slovami, že „sama si si vybrala, choď teda bývať k otcovi“ a že sa môže vrátiť až vtedy, keď bude rešpektovať pravidlá. Následne sa styk realizoval na základe nariadeného neodkladného opatrenia. K ďalšiemu incidentu došlo 2.7.2017, keď maloletá opäť odmietala odísť k matke, matka na ňu znovu psychicky tlačila, začala ju fyzicky ťahať cez bránu. Celá situácia vyvrcholila tým, že do incidentu sa zaangažovala sestra matky Z. P., ktorá sa maloletej vyhrážala, že keď nepôjde dovnútra k matke, dá jej facku. Otec, keďže mal strach o maloletú z dôvodu, že u sestry matky je podozrenie, že sa často od detstva bije s inými ľuďmi, tiež aj s mužmi a tiež je tu aj podozrenie, že mala zbiť aj svoje partnerky, je teda možné usudzovať agresívne známky v jej správaní a možno predpokladať, že svoje hrozby by voči maloletej aj uskutočnila. Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podal na Odbore poriadkovej polície OO PZ Trnava. Nesúhlasí s tým, aby maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, navrhuje aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti neodkladným opatrením, keďže uňho má maloletá vytvorené zázemie, v ktorom sa cíti veľmi dobre, nie je vystavovaná žiadnym psychickým tlakom, je úplne nevhodné, aby matka na maloletú vyvíjala tlak v tom smere, že sama sa nejako rozhodla a zbalila jej veci a poslala maloletú k otcovi, aby sa jej vyhrážala vlastná teta. Takéto traumatizujúce zážitky maloletej ktorým je vystavovaná u matky môžu výrazne ovplyvniť psychiku maloletej. 3. Opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa koná iba o predbežnej otázke a konečné rozhodnutie vo veci samej bude vydané až po vykonanom dokazovaní a preukázaní skutočností odôvodňujúcich vydanie rozhodnutia. Doporučil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. 4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nie je v žiadnom priateľskom ani inom blízkom vzťahu s psychologičkou Mgr. U., ktorá vyhotovila psychologickú správu. Otcovi neprináleží hodnotiť psychologickú činnosť uvedenej psychologičky, nakoľko nemá vzdelanie v tomto odbore. Dlhšie obdobie otca žiadala, aby obaja s dcérou navštívili psychológa a spoločne problém vyriešili. Mali chodiť na sedenia, ktoré však otec odmietal absolvovať. Vyjadrenia otca, že sa o maloletú nestará, považuje za absurdné. O obidve deti sa stará s rovnakou láskou, a deti sú zmyslom jej života a prioritou. Je pravda, že maloletá nebola na jej svadbe, avšak nebolo to preto, že by ju tam jej manžel nechcel, bolo to preto, že na svadbe okrem nej, manžela a dvoch svedkov nebol prítomný nikto. Všimla si, že dcéra po narodení syna na neho žiarlila, považuje to však za normálny prejav dieťaťa, kedy sa tento jav bežne objavuje aj v nerozvedených rodinách. Zo znaleckého posudku vyplynulo jednoznačne, že za svoju primárnu rodinu maloletá považuje tú, kde žije s matkou, famom (matkin priateľ), a maloletým bračekom. Znalecký posudok bol vyhotovený v mesiaci apríl 2016. Od septembra 2016 nastúpila maloletá do školy. V posudku sa znalec vyjadril, že striedavá starostlivosť je aktuálne najvhodnejšia forma výchovy maloletej, súčasne v ďalšom vyjadrení uviedol, že striedavá starostlivosť sa môže prehodnotiť po nástupe do školy. Otec s ňou odmieta komunikovať, aj dva mesiace nereaguje na telefonáty. Otec je bývalý vojak z povolania, niekedy sa u neho prejavuje autoritatívne a agresívne správanie, čoho sa bojí aj maloletá. Navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. 5. Opatrovník k doplneniu odvolania otcom uviedol, že sa naďalej pridržiavajú svojho vyjadrenia. Z ich spisovej dokumentácie vyplýva, že problémy počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti evidujú od septembra 2015, pričom každý z rodičov popisuje správanie maloletej inak. Jedinou aktuálnou odbornou psychologickou správou, ktorou v súčasnosti disponujú, je správa od Mgr. U., ktorú priložila matka. Pokiaľ nepríde k dohode medzi rodičmi, majú za to, že vzhľadom na vek maloletej bude nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie. 6. Matka vo vyjadrení k doplneniu odvolania uviedla, že čo sa týka vyjadrenia otca na adresu jej sestry, dovolí si poukázať, že je síce pravdou, že sestra žije v partnerskom vzťahu so ženou, avšak tieto záležitosti sa u nich v domácnosti neriešia a už vôbec nie pred deťmi. Dcéra ich vzťah vníma ako kamarátsky. Jej sestra s nimi v domácnosti nežije, takže nevyplýva na výchovu maloletej, ako to prezentuje otec. V tejto súvislosti je na mieste poukázať, že zarážajúce je skôr správanie otcovej partnerky k ich dcére, kedy sa jej maloletá niekoľkokrát zdôverila, že keď otec nie je doma, jeho partnerka, s ktorou vedú spoločnú domácnosť, sa s ňou zatvára do izby a rozpráva jej tam ako je zlá, aj jej manžel aj C. brat H., tvrdí jej, že je bezdomovec. Dcéra sa jej doma sťažovala, že otcova partnerka na ňu aj kričí, keď otec nie je doma. Táto osoba zle vplýva na ich dcéru a strategicky na ňu útočí v čase neprítomnosti otca. Otec s partnerkou u maloletej pestujú obrovskú agresiu voči matke a preto ju ovplyvňujú a huckajú. Keďže otec nesúhlasil s psychologičkou, ktorú ona požiadala o psychologickú správu, kolízny opatrovník doporučil inú psychologičku, s čím otec súhlasil, avšak stále u tejto psychologičky neobjednal sedenie, preto tak spravila ona, termín dohodla sama, tento mu oznámila. Otec jej však sms správou odpovedal, že má taký zlozvyk chodiť do práce a mať aj iné starosti a povinnosti, okrem iného je aj dovolenková sezóna, tak nestihol túto životne dôležitú vec vybaviť podľa jej predstáv a na sedenie sa nedostavil. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. 8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 19P/34/2017 je zmena úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej C., ktorej sa domáha matka tak, že žiada maloletú C. zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že každý z rodičov je oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. 300 eur mesačne a zároveň sa upravuje styk otca s maloletou tak, že je oprávnený sa s ňou stretávať v každom párnom kalendárnom týždni od piatku od 15.00 hod. kedy si otec maloletú prevezme v školskom zariadení do pondelka 08.00 hod., kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení a tiež úprava počas letných prázdnin, jarných školských prázdnin, Veľkonočných sviatkov a zároveň aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala matka zveriť maloletú C. do svojej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s maloletou na každý párny týždeň od piatku 15.00 hod. do pondelka 08.00 hod.. 9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C. každý párny týždeň v roku od piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že maloletú si prevezme a po ukončení styku ju odovzdá v mieste bydliska matky. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie uznesenia, vec správne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ sa týka zmeny striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu pri zmene striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd mal za to, že správne súd prvej inštancie skonštatoval potrebu dočasnej úpravy pomerov a zmenil doposiaľ nariadenú osobnú striedavú starostlivosť rodičov k maloletej C. a to na osobnú starostlivosť matky. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to najmä zo správy z psychologického vyšetrenia Centrom pre rast osobnosti Mgr. J. U. mal správne súd prvej inštancie za osvedčené, že striedavá starostlivosť nie je nateraz v záujme maloletej, keď zo záveru psychologickej správy vyplýva, že sa u maloletej jedná o osobnosť detskú, s regresívnymi prejavmi so zvýšenou agresivitou a vnútornou nestabilitou. Medzi rodičmi vládne nejednotný prístup vo výchove, vo viacerých oblastiach nekomunikujú, maloletá C. je vystavovaná odlišným výchovným prístupom, každý týždeň sa musí prispôsobovať meniacemu sa prostrediu, čo na ňu v súčasnosti pôsobí veľmi destabilizujúco. Odmieta presuny k otcovi na týždeň, prežíva napätie a negatívne emócie, čo vedie k zvýšenej miere agresivity v jej správaní, to sa prejavuje aj vo forme porúch správania. Maloletá potrebuje stabilné výchovné prostredie, s jednotnými pravidlami, láskavé vedenie. Tieto skutočnosti považoval aj odvolací súd za dôvodné a osvedčujúce potrebu dočasnej zmeny úpravy pomerov u maloletej. Preto správne súd prvej inštancie maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, kde súd prvej inštancie vykoná riadne dokazovanie za účelom zistenia, či je ponechanie v osobnej striedavej starostlivosti v danom prípade dôvodné a v záujme maloletej. Odvolací súd v tejto časti preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. 11. Pokiaľ sa týka úpravy styku tak odvolací súd mal za to, že je potrebné dočasne upraviť aj styk otca s maloletou, nakoľko komunikácia medzi rodičmi dieťaťa nie je na takej úrovni, aby boli schopní sa medzi sebou na niečom konkrétnom dohodnúť, navyše aj vzťahy medzi rodičmi sú značne narušené. Preto odvolací súd považoval úpravu styku za dôvodnú a potrebnú. Súd prvej inštancie otcovi upravil styk na každý párny týždeň v roku do piatku 15.00 hod. do nedele 17.00 hod. Odvolací súd mal za to, že takto upravený styk nie je dostatočný a to s prihliadnutím na to, že doposiaľ bola maloletá v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Oboch rodičov má rada, má k nim vytvorený citový vzťah, obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky k výchove maloletej. Sama maloletá sa nikdy nevyjadrila, že sa nechce s otcom stretávať čo najčastejšie, preto odvolací súd mal za to, že úprava styku tak, ako bola určená súdom prvej inštancie nie je dostatočná, najmä s prihliadnutím k tomu, že maloletá doposiaľ s otcom trávila polovicu času z mesiaca, teda v podstate rovnaký čas trávila u matky ako aj u otca. Problémy maloletej v tomto konaní boli vykreslené najmä s jej správaním sa v škole, ako aj v domácom prostredí, s rozdielnym prístupom rodičov k príprave maloletej na vyučovanie ako aj k celej výchove. Odvolací súd preto mal za to, že je dôvodné a v záujme maloletej rozšíriť čas, ktorý bude tráviť so svojím otcom, avšak takým spôsobom, aby mala maloletá zastabilizované prostredie počas pracovného týždňa tak, aby sa pripravovala na vyučovanie vo väčšej miere s jedným z rodičov, a zase na druhej strane, aby aj otec mohol, aj keď v obmedzenom rozsahu s maloletou sa pripravovať na vyučovanie a podieľať sa na tomto procese. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v časti úpravy styku otca s maloletou, keď považoval za primeranú úpravu styku tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletou v párnom týždni od piatku do nedele a v nepárnom týždni od stredy 15.00 hod. do štvrtku 18.30 hod.. Pri takto nadstavenej úprave styku bude maloletá tráviť s otcom dostatok času a popritom aj školské povinnosti aj prípravu na vyučovanie si bude plniť s matkou, okrem jedného dňa za dva týždne, kedy bude prespávať počas pracovného týždňa u otca. V prípade, ak sa v riadnom konaní nepreukáže potrebná zmena zverenia maloletej a naďalej by bola vhodná osobná striedavá starostlivosť, tak maloletá opäť nebude musieť diametrálne meniť svoj život, keď takto v podstate každý týždeň bude aj s otcom aj s matkou, i keď väčšinu času strávi s matkou. Odvolací súd považoval takto nadstavenú úpravu styku za vhodnú a zodpovedajúcu záujmu maloletej. 12. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti úpravy styku napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil a upravil styk tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. 13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).