Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/161/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213233 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117213233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Silvia Hýbelová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. T., nar. XX.X.XXXX, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. T., nar. X.X.XXXX, N. XX/XX, O., zastúpená advokátom: Mgr. Vladimír Tomaj, Trnava, Hlavná 22 a W. O., nar. X.X.XXXX, I. nám. XXXX/X, Z., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 27P 48/2017-51 zo dňa 26. júna 2017 vo výrokoch II. a III., takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. o určení výživného a III. o nedoplatku na zročnom výživnom p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodiča ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok I.). Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého G. vo výške 170,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 17.5.2017 (výrok II.). Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 17.5.2017 do 30.6.2017 vo výške 252,26 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 50,- eur spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom straty výhody splátok. (výrok III.). Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska a otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste vrátiť matke (výrok IV). 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa od narodenia. Otec na výživu dieťaťa neprispieva, od narodenia ho štyrikrát navštívil. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň sa dohodli aj na úprave styku s maloletým dieťaťom v prítomnosti matky, preto súd rozhodol o zverení a úprave styku v zmysle dohody rodičov tak, ako je uvedené v ods. I. a IV. výroku rozsudku. Pri určovaní výživného súd vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu matky 827,01 eur a otca 874,20 eur. Pri určovaní výživného súd nezohľadnil platenie poistného, ktoré nemá prednosť pred výživným a lízingové splátky, nakoľko otec ako zamestnanec dopravného podniku nie je odkázaný na dopravu do zamestnania osobným motorovým vozidlom. Otec tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, aká je výška nákladov spojených s bývaním, ktoré hradia jeho rodičia a ani aký je jeho podiel na týchto výdavkoch. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý má 2 mesiace, jeho aktuálne výdavky 108 eur a odhadom 30 eur za plienky, súd považuje výživné vo výške 170 eur za primerané. Takto určené výživné je v dolnej hranici 20%-25% z čistého príjmu navrhovateľa. Súd považuje takto určené výživné za primerané aj vzhľadom na skutočnosť, že okrem výživného od otca na výživu dieťaťa slúžia i rodinné prídavky 23,20 eur, pričom vyživovacia povinnosť matky je plne nahradená osobnou starostlivosťou o dieťa. Za obdobie od podania návrhu 17.5.2017 do 30.6.2017 vznikol otcovi nedoplatok na výživnom vo výške 252,26 eur, za máj pomerná časť vo výške 82,26 eur (170,00 : 31 x 15) a za jún 170 eur. Nedoplatok na výživnom súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 50,00 eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie včas otec maloletého prostredníctvom splnomocneného zástupcu a to iba vo výrokoch II. a III. a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže otca platiť na výživu maloletého G. sumu 138 eur mesačne a primerane tomu určí výšku nedoplatku na výživnom. Má za to, že súd nerozhodol v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním. Poukázal na § 75 ods. 1 Zákona o rodine s tým, že matka maloletého v konaní tvrdila a preukázala, že mesačné výdavky na maloletého G. predstavujú 108 eur a to bez plienok za ktorých jedno balenie platí 15 eur, pričom explicitne neuviedla koľko balíkov mesačne potrebuje. Súd teda vychádzal z potreby dvoch balení plienok, potom za mesačné výdavky maloletého považoval sumu 138 eur, iné výdavky na maloletého matka nepreukázala ani netvrdila. Ďalej odvolateľ poukázal na § 62 ods. 2 a 4 Zákona o rodine z čoho vyplýva, že ak skutočné výdavky maloletého G. sú v sume 138 eur mesačne, má za to, že všetky tieto výdavky má hradiť otec a nemal mu určiť potom povinnosť na výživu sumou vyššou ako sú skutočné výdavky na maloletého. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní bol preukázaný príjem matky spolu vo výške 850,53 eur mesačne a príjem otca 874,20 eur mesačne, teda matka má skoro rovnaký príjem ako otec a súd pochybil, keď uviedol, že nepreukázal výdavky spojené s bývaním, pričom súd prehliadol dôkaz vo forme čestného prehlásenia rodičov z ktorého vyplýva, že prispieva na bývanie a stravu sumou 300 eur mesačne. Teda tieto skutkové závery sú v rozpore z vykonaným dokazovaním. Súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolateľ má za to, že jeho vyživovacia povinnosť môže dosahovať maximálne sumu skutočne odôvodnených výdavkov maloletého a teda i keby mal hradiť 100% výdavkov maloletého a matka by mala prispievať svojou osobnou starostlivosťou, tak výška mala byť maximálne v sume 138 eur mesačne, teda práve v sume preukázaných odôvodnených výdavkov na výživu maloletého G.. Na okraj uviedol aj to, že súd mal rozhodnúť o trovách konania v rozsudku. 4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril procesný opatrovník, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, odporučil odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. 5. K doručenému odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom advokáta. Navrhla rozsudok potvrdiť, pretože súd zistil úplne skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že za preukázanú výšku priemerného mesačného zárobku určil sumu 874,20 eur a stotožňuje sa s názorom súdu, že výživné určené v sume 170 eur je primerané vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa. Zároveň poukázala na fakt, že výška výživného je dokonca nižšia ako 20% z príjmu povinného rodiča. Matka však s takouto sumou výživného súhlasí. Otec ani v podanom odvolaní relevantne nepreukázal reálne výdavky spojené s bývaním. Ide len o umelo vytvorený náklad otca rovnako ako aj jeho nedávno uzatvorené poistné. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP, § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého, zastupovania a správy maloletého a úpravy styku sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 9. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku na určenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal. 10. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). 13. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 15. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o dieťa. Matka maloletého je na materskej dovolenke, poberá materskú vo výške 827,01 eur. Otec pracuje a jeho príjem dosahuje sumu 874,20 eur. Rodičia maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemajú. 16. K odvolacej námietke, že vyživovacia povinnosť otca môže dosahovať maximálne sumu skutočne odôvodnených výdavkov maloletého a teda i keby mal hradiť 100% výdavkov maloletého a matka by mala prispievať svojou osobnou starostlivosťou, tak výška mala byť maximálne v sume 138 eur mesačne, teda práve v sume preukázaných odôvodnených výdavkov na výživu maloletého G., odvolací súd uvádza, že je nedôvodná. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti. Odvolací súd vychádzajúc z poznatkov zo súdnej praxe, je názoru, že nie všetky výdavky oprávnenej osoby, najmä pokiaľ ide o bežné a nevyhnutné výdavky, musia byť exaktne preukázané, najmä ak ide o skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom v prípade bežných výdavkov na stravu, oblečenie, hygienické potreby sú takéto skutočnosti súdu známe z jeho činnosti, ako aj všeobecne známe. Zároveň treba vychádzať aj zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. 17. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň detí je odrazom životnej úrovne ich rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného voči maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa správne. 18. Rovnako aj dlh na výživnom za obdobie od 17.5.2017 do 30.6.2017 vo výške 252,26 eur určil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a správne povolil vzhľadom na jeho výšku jeho zaplatenie v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. 19. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o určení výživného a o zročnom výživnom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 20. O nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52, § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP. 21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).