Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/276/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214077 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117214077.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcov: 1. P. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., adresa na doručovanie: XXX XX V. XX, 2. K. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., adresa na doručovanie: XXX XX V. XX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47232765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: NYBRA, s.r.o., IČO: 31375669, so sídlom Ľ. Fullu 3 a 5, 841 05 Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č.k. 27C/52/2017-37 zo dňa 13. júna 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd I. inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť „vydať žalobcom všetky potrebné kľúče od vchodových dverí do budovy súp. č. XXX, postavenej na pozemku s parc.č. 3418/2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C., obec C., okres Trnava“ ako aj povinnosť „vydať všetky potrebné kľúče od dverí k nebytovým priestorom zodpovedajúcim trojizbovému bytu na prvom nadzemnom podlaží v budove so súp. č. XXX, postavenej na pozemku s parc. č. 3418/2, zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. C., obec C., okres Trnava. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že žalobcovi v 2. rade bol rozhodnutím VPO PR v Prahe zo dňa 9.10.1990 pridelený služobný byt stojaci na ulici Š. V. X v C. (v súčasnosti byt nachádzajúci sa v budove so súp. č. XXX, stojaci na pozemku s parc.č. 3418/2 v k.ú. C. na adrese W. K. X, C., ďalej len „byt“). Následne bola uzatvorená dňa 10.10.1990 Dohoda o přenechání služebního bytu k dočasnému užívaní ve zmyslu § 397 Občanského zákonníku. V Dohode bolo uvedené, že užívateľovi nevzniká nárok na náhradný byt a dočasné užívanie končí uplynutím určenej doby v závislosti na trvaní pracovného pomeru. Žalobca v 2. rade ku dňu 17.12.1997 skončil pracovný pomer a napriek tomu byt naďalej užíval. Rozhodnutím zo dňa 29.4.2003 mesto Trnava ako príslušný stavebný úrad povolilo zmenu užívania časti stavby „administratívnej budovy“ na ulici, kde sa byt nachádza, a to v rozsahu I. NP - častí užívaných ako „bytová jednotka 3 izbová“ na „kancelárske priestory“ Neskorší vlastník budovy Dobrovoľná požiarna ochrana SR s poukazom na uvedené rozhodnutie mesta vypovedal nájom nebytových priestorov výpoveďou zo dňa 26.11.2009 doručenou v ten istý deň a opakovane dňa 2.12.2009. Neskôr sa na základe kúpnej zmluvy stala vlastníkom budovy spoločnosť FEMAN, s.r.o.. Žalobcovia podali na Okresný súd Trnava dňa 13.1.2012 žalobu o neplatnosť spomenutých výpovedí, pričom pôvodný odporca v danom konaní Dobrovoľná požiarna ochrana SR doručil dňa 29.4.2010 vzájomný návrh, ktorým sa voči žalobcom domáhal vydania rozhodnutia o vypratanie predmetného bytu. Tento návrh súd vylúčil na samostatné konanie .Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 2.3.2011 sp. zn. 19C/6/2010 vyhovel žalobe žalobcov a výpovede z nájmu určil za neplatné. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok potvrdil, a rozsudok súdu prvej inštancie tak nadobudol právoplatnosť 9.1.2013. V konaní o žalobe vlastníka bytu o vypratanie vedenej pod sp.zn. 19C/75/2011 ten istý súd rozhodol, že žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 10.7.2013 právoplatným dňa 11.11.2015. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že disponujú právom užívať predmetný byt, ktorú skutočnosť potvrdil okresný i krajský súd, pričom tu nemá vplyv, že mesto Trnava - zmenilo charakter bytu na kancelárske priestory. OČTK osvedčili, že došlo ku skutku, ktorým bola narušená domová sloboda žalobcov. Žalovaný ako vlastník bytu je vecne legitimovaný pri uplatňovaní nárokov k predmetnému bytu. Zo strany žalovaného dochádza k porušovaniu práv žalobcov, aj keď nie je zrejmé, akými konkrétnymi fyzickými osobami k tomuto narušovaniu dochádza. 3. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19C/6/2010-261 zo dňa 2.3.2011 v spojení s predmetom konania bolo určenie neplatnosti výpovede nájmu nebytových priestorov rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012 súd zistil, že (pozn. súdu zodpovedajúcich „bytu“ v tomto konaní), vyslovenia ktorej sa domáhali K. W. a P. W. proti odporcovi FEMAN, s.r.o. Trnava bolo rozhodnuté, že výpoveď z nájmu nebytových priestorov zo dňa 26.11.2009 je neplatná. Navrhovateľ v 1. rade K. W. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu sa zmenil na byt obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade K. W. a P. W., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi Krajský súd vyslovil, že je nepochybné že miestnosti, ktoré sú preukázateľne po desaťročia a boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové je možné pre určenie charakteru týchto miestností vychádzať z toho, že ide o byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti boli užívané. Podľa názoru odvolacieho súdu, iná by bola právna situácia, v ktorej by bolo potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak by rozhodnutie o charaktere užívanej nehnuteľnosti bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru.Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 19C/75/2011-161 zo dňa 10.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/396/2013-199 zo dňa 28.9.2015 vo veci navrhovateľa FEMAN, s.r.o. proti žalobcom v 1. a 2. rade ako odporcom o vypratanie nebytových priestorov súd zistil, že bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa - Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky domáhal vydania rozhodnutia, ktorý by súd uložil odporcom povinnosť vypratať budovu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcu sa na ulici W. K. v C., na pozemku parcely registra C, s parcelným číslom 3418/2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Trnava pre katastrálne územie C., Obec C., okres Trnava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otázka vzťahu odporcov k predmetnej nehnuteľnosti bola predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/6/2010 o neplatnosť výpovede z nájmu, kde súd túto otázku riešil ako predbežnú. Súd sa plne stotožnil so závermi uvedenými v rozsudku tunajšieho súdu č.k.19C/6/2010-261, ktoré potvrdil i odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. C. zo dňa 22.5.2017 súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti - budovy súp. č. XXX na parc. č. 3418/2 je obchodná spoločnosť NYBRA, s.r.o., v podiele 1/1. 4. Súd I. inštancie poukázal, že zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú tvrdenie a osvedčenie, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Pokiaľ ide o preukázanie naliehavosti potreby úpravy pomerov strán, musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Neodkladným opatrením tak súd môže rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb. Po oboznámení sa s návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia a s vyššie uvedenými listinnými dôkazmi má súd za to, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia síce osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami (i existenciu práva užívať byt), avšak podľa názoru súdu nie je daná jedna zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, a to osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán práve vo forme neodkladného opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobcovia neužívajú predmetný byt už od novembra 2015, t.j. viac ako jeden a pol roka. Taktiež je zrejmé, že v byte došlo k rekonštrukčným prácam, nie je zrejmé, či aj stavebným úpravám. Nepodanie skoršieho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali žalobcovia nemožnosťou užívania bytu z titulu vykonávania rekonštrukčných prác, z ktorého dôvodu siahli k tomuto návrhu až teraz po ich dokončení. Súd má však za to, že účelom neodkladného opatrenia je práve riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu. V tomto prípade však k tvrdenému zásahu do práv žalobcov užívať predmetný byt nedošlo v nedávnej minulosti, ale zásah do ich práv trvá už pomerne dlhú dobu, po ktorú si aj samotní žalobcovia zabezpečili, ako tvrdia, provizórne bývanie na chate v Q., resp. u syna v V., t.j. prispôsobili sa situácii, nežiadali zákaz vykonávania ďalších rekonštrukčných prác a okamžité umožnenie užívania nehnuteľnosti (resp. nevyužili iné formy do úvahy prichádzajúcej okamžitej ochrany ich práv, ktorých využitie by preukazovalo ich potrebu urgentného riešenia situácie), ale vedome čakali na ich ukončenie a to po dobu viac ako jeden a pol roka. Vzhľadom na okolnosti tak súd v súčasnosti nevidel dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán, a z návrhu nevyplýva ani dôvod na obavu, že by prípadná exekúcia budúceho rozhodnutia bola ohrozená, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, s tým, že žalobcom nič nebráni domáhať sa svojho nároku riadnou žalobou vo veci samej. 5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie právny zástupca žalobcov. Žalobcovia už prv tvrdili, že návrh na neodkladné opatrenie podávajú v tomto čase, pretože ak by sa v čase rekonštrukcie návrhu vyhovelo, nebolo by možné byt užívať nakoľko sa tam nenachádzalo absolútne nič, a to najmä sanita, byt bol neobývateľný a žalobcovia by tým nedosiahli ochranu svojich práv. Naďalej by tak museli riešiť bývanie provizórnym spôsobom akým ho riešili doteraz. Celkom zrejme by uznesenie o neodkladnom opatrení vydané pred dokončením rekonštrukcie neprispelo k ochrane práv a právo chránených záujmov žalobcov. De facto by bolo takéto nevykonateľné. Rovnaká situácia by nastala, ak by v petite návrhu už skôr žalobcovia sa domáhali ochrany práv tak, ako to v odôvodnení uznesenia navrhuje súd, a síce, že sa mali domáhať okamžitému prerušeniu stavebných prác žalovaným a umožnenie bývania. Takýto návrh by nezabezpečil svoj samotný účel, ale žalobcovia by museli zrejme neskôr aj v prípade úspechu vo veci samej vynakladať ďalšie financie na dokončenie stavebných prác, aby sa tak byt aspoň sčasti mohol začať užívať. Samozrejme tieto náklady by sa dali uplatňovať u žalovaného ako náhrada škody, ktorú spôsobil neoprávneným zásahom. Preto navrhujú, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu I. inštancie tým, že nariadi neodkladné opatrenie v znení ako navrhovali - žalovaný je povinný vydať žalobcom všetky potrebné kľúče od vchodových dverí do budovy číslo súpisné XXX, postavené na pozemku č. parcely 3418/2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. a je povinný tiež vydať všetky potrebné kľúče od dverí nebytovým priestorom zodpovedajúcim trojizbovému bytu na prvom nadzemnom podlaží v budove číslo súpisné XXX, postavenej na pozemku parcelné číslo 3418/2 zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., obec C., okres Trnava. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. § 365 ods. 1 písm. f) a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), a zistil, že uznesenie je vo výroku vecne správne. 7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Už rozsudkom OS Trnava č.k. 19C/6/2010-261 zo dňa 2.3.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012 bolo rozhodnuté o určení neplatnosti výpovede nájmu nebytových priestorov zo dňa 26.11.2009 na návrh K. W. a P. W. proti odporcovi FEMAN, s.r.o. Trnava. Súd rozhodol, že výpoveď nájmu nebytových priestorov zo dňa 26.11.2009 je neplatná. Prvoinštančný súd v rozsudku uzavrel, že nakoľko navrhovateľ v 1. rade ukončil pracovný pomer na ktorý bol viazaný predmetný byt dňa 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu v zmysle § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, charakter bytu sa zmenil na byt obecný (§ 1 ods. 5 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájom bytov a bytovými náhradami) a navrhovateľom v 1. rade a 2. rade, ktorí v tom čase trvale spolu žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Predmetná nehnuteľnosť od začiatku kedy bola pridelená do užívania navrhovateľovi v 1. rade mala charakter bytu. Tieto priestory neboli žiadnym spôsobom stavebne upravené ani v súvislosti s rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 29.4.2003 o zmene užívania stavby. Postup odporcu - zmena charakteru stavby bez vyriešenia existujúceho nájomného vzťahu a následná výpoveď z nájmu nemôže požívať právnu ochranu, takýto úkon je absolútne neplatný v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko sa ním obchádza zákon. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že navrhovateľovi v 1. rade - K. W. vzniklo právo osobného užívania bytu slúžiaceho na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie, ktoré sa podľa § 871 ods. 4 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 zákona č. 509/1991 Zb. zmenilo na nájom služobného bytu. Navrhovateľ v 1. rade K. W. ukončil pracovný pomer, na ktorý bol viazaný predmetný byt 17.12.1997 a prenajímateľom nebola uplatnená do troch mesiacov výpoveď z nájmu, charakter bytu sa zmenil na byt obecný a navrhovateľom v 1. a 2. rade K. W. a P. W., ktorí v tom čase žili ako manželia vznikol spoločný nájom bytu manželmi. KS Trnava v rozsudku vyslovil, že miestnosti preukázateľne po desaťročia boli s vedomím a súhlasom stavebného úradu užívané ako bytové a preto je možné pre určenie charakteru týchto miestností vychádzať z toho, že ide o byt, i keď tu existuje rozhodnutie o zmene charakteru užívania týchto nehnuteľností vydané však v roku 2003 potom, čo už minimálne 13 rokov takto nehnuteľnosti boli užívané. Podľa názoru odvolacieho súdu, iná by bola právna situácia, v ktorej by bolo potrebné prihliadať na takéto rozhodnutie stavebného úradu, ak by rozhodnutie o charaktere užívanej nehnuteľnosti bolo vydané pred vznikom nájomného pomeru. V konaní Okresného súdu v Trnave vo veci navrhovateľa FEMAN, s.r.o. proti žalobcom v 1. a 2. rade ako odporcom o vypratanie nebytových priestorov súd zistil, že rozsudkom č.k. 19C/75/2011-161 zo dňa 10.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/396/2013-199 zo dňa 28.9.2015 bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa - Dobrovoľná požiarna ochrana Slovenskej republiky domáhal uloženia odporcom povinnosť vypratať budovu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcu sa na ulici W. K. v C., na pozemku parcely registra C, s parcelným číslom 3418/2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovanej na LV č. XXXX Katastrálnym úradom Trnava, Správou katastra Trnava pre katastrálne územie C., Obec C., okres Trnava do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že otázka vzťahu odporcov k predmetnej nehnuteľnosti bola predmetom konania pod sp.zn. 19C/6/2010 o neplatnosť výpovede z nájmu, keď si súd toto vyriešil ako otázku predbežnú. Súd sa plne stotožnil so závermi rozsudku OS Trnava č.k.19C/6/2010-261v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom č.k. 23Co/188/2011-320 zo dňa 22.10.2012. Už v čase tohto konania bola vyriešená právne situácia terajších žalobcov k predmetnému bytu a vtedy mohli dočasne svoje pomery naliehavosťou potreby, ktoré v tom čase nezniesli odklad vydaním predbežného opatrenia podľa O.s.p. Odvtedy uplynuli viac ako 2 roky od druhého konania a 4 roky od prvého konania o neplatnosť výpovede. V tej dobe bolo opodstatnené domáhať sa predbežným opatrením umožniť bývanie v predmetnej nehnuteľnosti vydaním kľúčov od nej. V súčasnej dobe nie je dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán, ani z návrhu nevyplýva dôvod na obavu, že by prípadná exekúcia budúceho rozhodnutia bola ohrozená. Žalobcovia si zabezpečili provizórne bývanie na chate v Q., resp. u syna v V. a tak sa prispôsobili situácii a nežiadali zákaz vykonávania ďalších rekonštrukčných prác a okamžité umožnenie užívania nehnuteľnosti prípadne sa inak nedomáhali inak okamžitej ochrany ich práv, čakali na ukončenie prác viac ako jeden a pol roka. Účelom neodkladného opatrenia je práve riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súd. V súčasnej dobe už nie je dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán, a z návrhu nevyplýva ani dôvod na obavu, že by prípadná exekúcia budúceho rozhodnutia bola ohrozená. Odvolací súd preto správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcovia sa tak môžu priamo domáhať svojho nároku žalobou vo veci samej. 9. Odvolací súd preto postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku ako vecne správne potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov konania o zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP). 11. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).