Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/367/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216244 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117216244.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobkyne: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. H. XXX, XXX XX N. D. H., proti žalovanému: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. H. XXX, XXX XX N. D. H., zastúpený advokátom: JUDr. Gabriel Stanislavský, so sídlom Hlavná 29, Trnava, o vrátenie daru, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 22C/60/2017-50 zo dňa 27. júna 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd I. inštancie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa vstupu do rodinného domu súpisné číslo XXX, na parcele číslo 161/3 v obci N. D. H., katastrálne územie N. D. H., zapísanom na LV č. XXX, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v spore vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 22C/60/2017. 2. Súd po právnej stránke uznesenie odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 340 ods. 1, § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Skutkovo uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa vo veci samej domáha rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť vrátiť žalobkyni dar, a to 1 z rodinného domu, súpisné číslo XXX, na parcele číslo 161/3, v obci N. D. H., katastrálne územie N. D. H., zapísaný na LV č. XXX, ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2008. Podanú žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, súpisné číslo XXX na parcele číslo 161/3, v obci N. D. H., katastrálne územie N. D. H., zapísaný na LV č. XXX. Žalobkyňa aj žalovaný vlastnia z predmetnej nehnuteľnosti zhodný podiel, a to obaja po 1. Žalovaného spoluvlastnícky podiel vznikol na základe darovacej zmluvy zo dňa 24.4.2008 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v čase trvania manželstva. Vrátenia tohto daru sa žalobkyňa domáha z dôvodu, že žalovaný sa mal voči nej ako aj spoločným deťom dopúšťať fyzického a psychického násilia, nestaral sa o chod domácnosti a neprejavoval záujem o rodinu, opakovane hrubo a agresívne nadával svojim dcéram, žalobkyňu negatívne diskriminoval pre jej pôvod k maďarskej národnostnej menšine, nemal záujem zveľaďovať, či dokončiť predmetný rodinný dom, priznal sa k mimomanželským pomerom s viacerými ženami, žalobkyňu nakazil pohlavnými chorobami, v stave opitosti pravidelne fyzicky a slovne napadával žalobkyňu a ich spoločné deti, ktoré sa v dôvodnej obave o svoje zdravie a život zamykali v izbách. Pokúsil sa o udusenie žalobkyne, útočil na žalobkyňu a ich spoločné dcéry rukami, použil aj ventilátor, ktorým rozťal žalobkyni povrchnú kožku hlavy, hodil po žalobkyni a dcérach sklenenú fľašu, ktorá sa rozbila pričom črepy leteli cez celú miestnosť. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a už viac ako pol rok nežije s bývalou manželkou a deťmi na mieste trvalého pobytu. Z rodinného domu si odsťahoval všetky osobné veci a aj svoj majetok. Nakoľko má žalovaný stále prístup do rodinného domu, využíva ho na odnášanie cenných vecí, do dnešného dňa, nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov bez akéhokoľvek vôle dohodnúť sa. K vynášaniu vecí prichádza hlavne v čase kedy sa v dome nenachádza ani žalobkyňa, ani dcéry. Žalovaný je agresívny a existuje dôvodná obava, že by mohol nielen verbálne, ale aj fyzicky napadnúť žalobkyňu alebo dcéry. Podobných násilností sa dopustil už v minulosti počas trvania manželstva. Žalovaný večer doma znovu útočil na žalobkyňu a ich spoločné dcéry. 3. Odôvodnenosť potreby neodkladnej úpravy pomerov požadovaným neodkladným opatrením je v tomto prípade daná predovšetkým nutnosťou zabrániť ďalším možným fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu a ich spoločné dcéry, nakoľko hoci sa žalovaný podľa vyjadrenia žalobkyne t. č. odsťahoval zo spoločnej domácnosti a už viac ako pol rok nežije s bývalou manželkou a deťmi na mieste trvalého pobytu, do rodinného domu sa neustále vracia, pričom žalobkyňa má obavy z jeho agresivity, možných nielen verbálnych ale aj fyzických útokov na žalobkyňu alebo dcéry, keď podľa vyjadrení žalobkyne sa túto pokúsil udusiť, útočil na ňu ventilátorom, či po nej hodil sklenenú fľašu. Preto aby v budúcnosti, najmä v súvislosti s prebiehajúcim konaním o vrátenie daru nedochádzalo k ďalším prípadným útokom žalovaného, javí sa v tomto prípade odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán tak, že žalobcovi bude dočasne uložené zdržať sa vstupu do rodinného s. č. XXX v N. D. H., čím dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Žalovaný pritom t. č. so žalobkyňou v spoločnej domácnosti viac nebýva, odsťahoval sa, bývanie má t. č. zabezpečené inde, preto nie je dôvod, aby svojim nepredvídateľným vstupovaním do danej nehnuteľnosti vzbudzoval naďalej v žalobkyni a jej dcérach obavy a strach z možného napadnutia. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný nie je dlžníkom žalobcu. 4. Proti uzneseniu súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd I. inštancie zistil skutkový stav veci nedostatočne, bez akéhokoľvek dokazovania a vyjadrenia žalovaného k návrhu. V samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uvádza ničím nepreukázané skutočnosti bez bližšieho upresnenia kedy sa daná udalosť mala uskutočniť, akým spôsobom sa uskutočnila, kto bol svedkom danej udalosti, atď. Taktiež v návrhu nie je uvedené, že žalobkyňa už pred podaním predmetného návrhu (svojvoľne a v rozpore so zákonom) vymenila zámok na vchodových dverách, čím znemožnila žalovanému vstup do predmetnej nehnuteľnosti a jej riadne užívanie. Žalobkyňa opomenula v predmetnom návrhu uviesť, že i ona samotná sa správala a stále správa k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi, a že práve jej správanie bolo príčinou nevhodného správania sa žalovaného voči nej, čo však nemožno charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Skutočným dôvodom, pre ktorý žalobkyňa podala predmetný návrh a následne i žalobu o vrátenie daru je neochota žalobkyne zákonnou formou, t. j. dohodou, resp. rozhodnutím súdu vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva, ako i snaha zabrániť žalovanému, aby si mohol uplatniť nárok na vyčíslenie a následné vyplatenie finančnej náhrady za vložené finančné prostriedky (patriace do BSM) do nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. N. D. H., ktorá bola postavená žalovaným počas manželstva. Žalovaný už pred doručením napadnutého uznesenia (v dôsledku uvedených skutočnosti) bol nútený vyriešiť si svoje bývanie mimo predmetnej nehnuteľnosti, pričom vynaložil maximálne úsilie k tomu, aby si účastníci konania svoje vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti a k hnuteľným veciam spadajúcich do BSM vyporiadali dohodou. Takýto postup žalobkyňa odmietla a zvolila postup, ktorý je zjavne v rozpore z dobrými mravmi. Žalovaný má za to, že nariadením neodkladného opatrenia bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho práv a osobného života, pričom sledovaný účel bolo možné (je možné) dosiahnuť aj iným zákonným spôsobom, napr. dohodou o vyporiadaní BSM, dohodou o spoločnom užívaní veci patriacej do podielového spoluvlastníctva, resp. dohodou o zrušení podielového spoluvlastníctva atď. Pretože neexistuje dôvod, pre ktorý súd vyhovel podanému návrhu a žalovanému bolo už v minulosti znemožnené užívať predmetnú nehnuteľnosť, žalovaný si bude uplatňovať náhradu škody, ktorá mu neodkladným opatrením vznikla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že hnuteľné veci slúžiace na výkon povolania sa v dome nenachádzajú, keďže si ich žalovaný po rozvode pri sťahovaní sa, podľa vyjadrenia žalovaného k priateľke, zobral so sebou spolu s osobnými vecami. V predmetnom dome sa momentálne nachádza len pár takýchto vecí, ktoré žalovaný na výkon povolania nepoužíval alebo sú pokazené. Žalovaný je zamestnancom ŽOS Trnava, a.s. a pokiaľ by nemal veci potrebné na výkon povolania so sebou, nemohol by dochádzať do práce od priateľky. Čas určenia fyzických útokov je nepodstatný, keďže prebiehali kontinuálne a ďalšie informácie budú vysvetlené prostredníctvom svedectiev. K vymeneniu zámku prišlo po predpokladanom čase právoplatnosti Uznesenia kvôli strachu a obavám z činnosti žalovaného. Hneď po zistení, že bolo podané odvolanie boli tieto zámky vymenené naspäť. Žalobkyňa neopomenula v predmetnom návrhu uviesť žiadne skutočnosti, pretože do dnešného dňa sa nesprávala v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež tvrdí, že sa dal predmet súdneho sporu vyriešiť inak, pokiaľ by ich žalovaný bol ochotný v primeranom čase prijať, snažili sa o to pol roka. 6. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že trvá na tom, aby žalobkyňa konkrétne uviedla kedy, kde a akým spôsobom sa mal dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov, a následne svoje tvrdenie aj hodnoverným spôsobom preukázala. Vzájomné spolunažívanie účastníkov konania počas manželstva a dôvody rozvodu manželstva vyhodnotil súd počas konania o rozvod manželstva, kde nebola ani zmienka o tom, že by príčinou rozvodu bolo také správanie, ktoré by sa svojou intenzitou a sústavnosťou mohlo nazvať, hrubým porušením dobrých mravov. Vzájomné vzťahy účastníkov konania po rozvode manželstva neboli a nie sú ideálne. Rozvodom manželstva vznikol problém majetkoprávneho vyporiadania majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ako i majetku tvoriaceho podielové spoluvlastníctvo. Žalobkyňa zvolila cestu vrátenia daru, pričom súdu zatajila, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom daru, resp. samotnej žaloby, bola postavená z prostriedkov poskytnutých zo Štátneho fondu rozvoja bývania a splácaných z finančných prostriedkov spadajúcich do BSM, resp. zo mzdy žalovaného. 7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že na súdne pojednávanie konajúce sa k súdnemu sporu o rozvod manželstva. sp. zn. 11Pc/7/2016, boli predvolaní svedkovia a taktiež boli pripravené dôkazy k dokázaniu správania porušujúceho dobré mravy žalovaným. Ale keďže súd neposkytol priestor na ich predloženie v dôsledku nečakaného súhlasu žalovaného, tieto dôkazy a svedectvá nie sú priložené v danom spise. Potvrdzuje, že na predmetný rodinný dom bola zobratá podpora a splácala sa už za trvania manželstva a i do teraz z účtu žalovaného a nedá sa zatiaľ platiť inou cestou. Žalobkyňa pravidelne po rozvode platí polovicu zo splátky prevodom na účet žalovaného. Žalobkyňa podala na Štátny fond rozvoja bývania Žiadosť o prevod mena dlžníka na ňu (dokument prikladali do spisu). Pre dovolenkové obdobie je stále vo fáze procesu. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 18.09.2017 uviedol, že žalobkyňou označené správanie sa žalovaného, ako ním obdarovaného, nemožno hodnotiť ako správanie napĺňajúce podstatu správania sa hrubo porušujúce dobré mravy v zmysle ust. § 630 OZ. Naďalej trvá na tom, aby žalobkyňa konkrétne uviedla kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný mal dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov, nakoľko z doteraz prístupných vyjadrení žalobkyne mu nebola daná odpoveď (doložená objektívnym dôkazom) na kladené otázky. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou stranou (§ 355 a § 357 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu I. inštancie je vecne správne. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 13. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd I. inštancie postupoval správne, keď vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde I. inštancie je vedené konanie vo veci samej, ktorým sa žalobkyňa domáha vrátenia daru (1 nehnuteľnosti bližšie popísanej už vyššie). Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu zabrániť ďalším možným fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu a ich spoločné dcéry, a tiež, že žalovaný viac ako pol roka nežije so žalobkyňou v rodinnom dome, z rodinného domu si odsťahoval všetky osobné veci a aj svoj majetok. Nakoľko, ale má stále prístup do rodinného domu, využíva ho na odnášanie cenných vecí, hlavne v čase kedy sa v dome nenachádza ani žalobkyňa, ani dcéry. 16. Žalovaný v odvolaní namietal, že nesúhlasí s obmedzením, ktoré mu vyplýva z neodkladného opatrenia, pretože pokiaľ ide o fyzické útoky, žalobkyňa uvádza ničím nepreukázané skutočnosti bez bližšieho upresnenia, už pred podaním návrhu vymenila zámky a i ona samotná sa správala a stále správa k obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi. Vydaním neodkladného opatrenie bolo závažným spôsobom zasiahnuté do jeho práv a osobného života. 17. Tak ako je už vyššie uvedené, pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Už zo samotného odvolania žalovaného je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu nie sú dobré, čo iba potvrdilo skutočnosti tvrdené žalobkyňou o narušených vzťahoch. I keď žalobkyňa neuviedla presne kedy k útokom (verbálnym resp. fyzickým) zo strany žalovaného malo dôjsť, resp. uviedla, že k nich dochádza kontinuálne, tento iba potvrdil, že sa správal v rozpore s dobrými mravmi, i keď podľa jeho názoru to bola práve žalobkyňa, ktorá bola ich príčinou. Žalovaný nepoprel, že so žalobkyňou nebýva (má zabezpečené bývanie inde), uviedol, že už pred doručením napadnutého uznesenia bol nútený vyriešiť si svoje bývanie mimo predmetnej nehnuteľnosti a tiež, že žalobkyňa na dome vymenila zámky, čo opäť preukazuje tú skutočnosť, že sa pokúšal do domu dostať aj potom, ako domácnosť opustil. Všetky vyššie uvedené skutočnosti iba potvrdzujú to, že žalobkyňa osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko je potrebné dočasne upraviť pomery strán z dôvodu, aby sa zabránilo nepredvídateľným vstupom žalovaného do nehnuteľnosti a k ešte väčšiemu vyhrocovaniu vzťahov medzi stranami a prípadným útokom žalovaného či už voči žalobkyni resp. dcéram. Názor súdu nemohla zmeniť ani skutočnosť uvedená odvolateľom, že na stavbu rodinného domu boli použité prostriedky zo Štátneho fondu bývania, podľa ktorého sú obaja povinní splácať poskytnutú pôžičku. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu I. inštancie potvrdil podľa § 387 CSP. 19. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).