Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/382/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218507 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117218507.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom L.. L. XXXX/XX, S., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 7. augusta 2017 č. k. 27Csp/163/2017-14 takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh žalobcu nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.05.2012 ako súčasti zmluvy o úvere č. 202901191 a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.07.2012 ako súčasti zmluvy o úvere č. 202901267, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, do rozhodnutia vo veci samej. Súd uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 330 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z.). Vecne argumentoval tým, že žalobca sa žalobou domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.05.2012 a dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.07.2012, uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.05.2012 a dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.07.2012, uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáha aj určenia, že zmenka zo dňa 22.05.2012 a zmenka zo dňa 30.07.2012, ktoré vystavil žalobca na rad žalovaného sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil, že žalovaný si na základe zmluvy o úvere č. 202901191 zo dňa 22.05.2012 a zmluvy o úvere č. 2029012967 zo dňa 30.07.2012, ktoré sú zmluvami spotrebiteľského charakteru, uplatňuje u jeho zamestnávateľa zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia jeho pohľadávok vyplývajúcich zo spomenutých zmlúv. V zmysle §5a ods. 1 a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení sa zakazuje zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, okrem ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Hoci uvedené ustanovenie nebolo účinné v čase podpisu zmluvy, poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť ochranu spotrebiteľom voči súdom nekontrolovaným zrážkam zo mzdy a iných príjmov. Nakoľko žalovaný pristúpil k využitiu tohto spôsobu uspokojenia jeho pohľadávky, a teda dochádza k reálnemu zásahu do majetkovej sféry žalobcu, má súd za to, že samotná žalobcom vyslovená pochybnosť o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy (ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve) odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo ďalšej ujme na majetku žalobcu. Žalobca tak dostatočne osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jeho nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu zodpovedá významu a rozsahu nároku žalobcu, ktorému sa poskytuje predbežná ochrana. Zastavenie vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv žalovaného v takej miere, ako by vykonávanie zrážok postihlo žalobcu. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. je neplatnou z iných dôvodov. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP tým, že súd uznesenie nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba prevzal argumentáciu žalobcu), čím odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je toho názoru, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Žalovaný má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v § 325 ods. 2 písm. a) až e) a preto neboli naplnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že žalobca musí preukázať z čoho vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. j. že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Žalovaný je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe dobrovoľnosti. Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasledujúcich OZ. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter dohodou o zrážkach zo mzdy nie je vylúčená ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ani ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, ani ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ani ustanoveniami smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a smernice Rady 87/102/EHS. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal ani existenciu hroziacej ujmy. Žalobca neosvedčil, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Žalovaný považuje dohodu o zrážkach zo mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalovaný uplatnil úhradu trov konania, ktorý mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 4. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie v danom prípade slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany ohrozených práv žalobcu a vyžaduje sa zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. V danom prípade boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, konkrétne potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán (§ 325 ods. 1 CSP) a žalobca osvedčil (nemusel nepochybne preukázať) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a rovnako osvedčil, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 5. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2). 6. Osobitné ustanovenie o neprípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 01.05.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné. 7. Žalobca podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami a navrhuje do rozhodnutia vo veci samej uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že nebankové subjekty (vrátane žalovaného) často poskytujú občanom spotrebiteľské úvery a pri tom striktne nedodržiavajú ustanovenia zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Ani v tomto prípade nemožno vylúčiť, že žalobcom označené zmluvy o úvere zo dňa 22.05.2012 a 30.7.2012 uzavreté medzi stranami sporu obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a preto by mohli byť jej časti neplatné, v dôsledku čoho je potrebné poskytnúť žalobcovi, ako spotrebiteľovi ochranu. Súd vykoná dokazovanie vo veci samej a celú vec skutkovo i právne vyhodnotí. Úspešnosť uplatnenia práv žalobcu s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania doposiaľ vylúčená. 8. Listinnými dôkazmi založenými v spise (zmluvami o úvere zo dňa 22.5.2012 a 30.7.2012, a dvoma zmenkami vystavenými žalobcom), dohodami o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.5.2012 a 30.7.2012, písomnými žiadosťami žalovaného zo dňa 24.9.2013 a 10.10.2013 aby zamestnávateľ žalobcu vykonával zrážky zo mzdy a výplatnou páskou žalobcu za 5/2017, bolo osvedčené, že zamestnávateľ žalobcu (Železnice SR Bratislava) realizuje zrážky zo mzdy žalobcu. Z obsahu žiadostí o zrážky zo mzdy žalovaného zo dňa 24.9.2013 a 10.10.2013 je tiež zrejmé, že žalovaný si prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy realizuje zaplatenie nároku zo zmenky a zmenkový úrok 0,25% denne, pričom § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase podpisu zmeniek zakazoval zabezpečiť spotrebiteľský úver zmenkou. Z uvedeného potom vyplýva, že nejde o neprimeraný zásah do práv žalovaného nariadením neodkladného opatrenia. Pokiaľ bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný a súd sa prikloní k argumentácii žalobcu (čo nie je predbežne vylúčené), na strane žalovaného by dochádzalo k vzniku (možného) bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné prípadnému vzniku, resp. navyšovaniu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Od žalovaného možno spravodlivo požadovať, aby sa zdržal realizácie zrážok zo mzdy žalobcu. Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu. Žalovanému nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že za obdobie od doručenia výzvy zamestnávateľovi žalobcu (v roku 2013) na zrážanie zrážok doposiaľ bola časť úveru žalovanému vrátená (žalovaný v odvolaní nenamieta, že zrážky zo mzdy žalobcu sa od doručenia výzvy zamestnávateľovi žalobcu nerealizujú). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za nariadené predbežné opatrenie zodpovedá žalobca (pretože podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) a v prípade, ak bude v konaní vo veci samej neúspešný a súd na dôvody neplatnosti zmluvy v žalobe neprihliadne, žalobca bude s platením peňažného dlhu v omeškaní a žalovanému vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania (sankcií). Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, potreba neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami a potreba ochrany práv žalobcu je daná. 9. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 10. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).