Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/216/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219657 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117219657.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia Y. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom F., t.č. umiestnenej v Psychiatrickej nemocnici P. Pinela v Pezinku, zastúpenej procesným opatrovníkom: M. V., súdny úradník Okresného súdu Trnava, o odvolaní umiestnenej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4. septembra 2017, č.k. 29Pu/1/2017-8, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že prevzatie Y. Z., nar. XX.X.XXXX, do zdravotníckeho zariadenia je prípustné. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 6 ods. 4, § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ustanovenia § 255 ods. 1, § 257 ods. 1, § 262 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku, vecne dôvodil, že dňa 4.9.2017 bolo súdu telefaxom doručené podanie, ktorým Psychiatrické oddelenie FN Trnava oznámilo, že dňa 31.8.2017 o 17:10 hod prijali na ich oddelenie k hospitalizácii Y. Z., nar. XX.X.XXXX. Umiestnená bola v čase prijatia psychotická, kverulačná, dysforicko-manická s bludnými obsahmi v myslení s dopadom na správanie, pohotová k agresivite, prítomná totálna anosognózia. Umiestnená nepodpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe a hospitalizáciu odmieta. Z psychiatrického hľadiska bola nutná observácia ústavnou formou. Súd na základe uvedeného uznesením zo dňa 4.9.2017 začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a umiestnenej bol ustanovený procesný opatrovník na ochranu jej záujmov v tomto konaní. 3. Súd prvej inštancie vykonal dňa 4.9.2017 výsluch na Psychiatrickom oddelení FN Trnava MUDr. X. X., ktorá uviedla, že pacientka bola prijatá do zdravotníckeho zariadenia dňa 31.8.2017 o 17:10 hod k hospitalizácii na psychiatrické oddelenie, pričom nepodpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe a hospitalizáciu odmietla. Z psychiatrického hľadiska bola nutná observácia ústavnou formou. Do zdravotníckeho zariadenia bola privezená cestou RLP, ktorá bola privolaná na avízo príslušníkov Policajného zboru. Umiestnená bola zabarikádovaná v byte. Od poslednej hospitalizácie vo Veľkom Záluží, t.j. od apríla 2017 neužíva psychiatrické lieky. Pacientka opakovane podáva trestné oznámenia, sťažnosti, domáha sa kontaktu s ministerkou spravodlivosti a tvrdí, že „je sledovaná políciou a chcú ju odstrániť“. Pacientka je so známou psychiatrickou diagnózou (bipolárna afektívna porucha - mániodepresia), s početnými poruchami myslenia a vysokosuspektným vnímaním, s poruchami vnímania, nepostihujúca situáciu vo fáze akútnej psychózy. Neliečenie jej stavu je vysoko rizikové z hľadiska nepredikovateľnosti správania. Lekárka nevylúčila, že pacientka môže byť nebezpečná pre svoje okolie ako aj pre seba, nakoľko môže konať pod vplyvom bludov (pacientka sa zabarikádovala v byte, obáva sa o svoj život). Pacientka potrebuje intenzívnu liečbu antipsychotikami, s predpokladom dĺžky trvania niekoľko týždňov (trojmesačná liečba, nie ambulantná), pričom ústavná starostlivosť je nevyhnutná. Je dôležité, aby bola pacientka umiestnená a držaná aj bez jej súhlasu, aby si neublížila, nakoľko je u nej okrem psychiatrického ochorenia aj aktívne onkologické ochorenie, avšak nedodržiava termíny kontrol, čím sa nepriamo ohrozuje na svojom zdraví. Držanie pacientky je nevyhnutné na ochranu jej osoby a zdravia, nakoľko je pre seba nebezpečná, jej prepustenie by jej mohlo uškodiť, zhoršiť zdravotný stav, a nie je vylúčené, že by mohla ohrozovať aj okolie. Súd vypočul aj pacientku, ktorá bola orientovaná v priestore, artikulovala a bolo jej rozumieť, ktorá uviedla, že do nemocnice sa dostala z dôvodu podania sťažnosti dňa 08.08.2017 na policajta z OOPZ Sereď - nadporučík P. B.. Od toho dňa bola odpočúvaná, prenasledovaná, lokalizovaná, stalkingovaná, má na to aj svedkov (pani V. a pani P.), ktorí boli sústavne s ňou, nakoľko mala sama strach. Polícia zariadila jej sledovanie. Vo februári tohto roku bola umiestnená do psychiatrickej liečebne v Galantne, pričom bol za tým ten istý policajt (B.). V ten deň mala byť okolo 14.00 na Ministerstve spravodlivosti u sekretárky ministerky, ktorej mala odovzdať dokumenty ohľadne prípadu. Všetko sa odvíja od toho, že jej manžel Z. ju pol roka týral, ona na neho podala trestné oznámenie, pričom skrátené konanie viedol p. B.. Preto bola umiestnená v Galante na psychiatrii a potom vo Veľkom Záluží. Po návrate z liečenia (8.4.2017), jej dcéra zaistila bývanie (nájom u Doc. Ing. X. T., Phd. Csc.), aby bola oddelene od manžela tyrana. V nájme sa liečila, skoro nevychádzala z bytu a keď jej bolo lepšie, začala sa domáhať toho, ako bolo vybavené jej trestné oznámenie. Zistila, že spis bol vybavený ako nebezpečné vyhrážanie a bol odstúpený na prejednanie ako priestupok, preto voči tomuto uzneseniu podala sťažnosť. Odvtedy sa začali diať hrozné veci. Zistila, že je odpočúvaná, prenasledovaná, pán T. začal chodiť k nej do bytu a robiť zle. Mala zablokovaný mobil aj sim kartu, volala sos, avšak žiadne odpovede neprichádzali. Následne prišli policajti, ktorým vysvetlila, že je odpočúvaná a v nebezpečí. Zamkla sa v byte a kľúče schovala. Potom prišla záchranná služba, ktorá ju odviezla do Trnavy. Pacientka uviedla, že s hospitalizáciou nesúhlasí, necíti sa zle, len bojuje za spravodlivosť. Nemá vidiny, je na stopercent v poriadku, je to tu pre ňu strata času, medzičasom ju už pán T. vysťahoval. Súdu ďalej uviedla, že iné zdravotné problémy nemá, len cukrovku a vysoký tlak, a tie lieči. Nie je psychiatrický pacient, má svojho lekára MUDr. F., ku ktorému chodí len kvôli mužovi, ktorý ju týral. Lieky, ktoré jej dali vo Veľkom Záluží neužíva, ani sa ich nedotkla. Na otázku súdu, či sa niekedy liečila na psychiatrii uviedla, že tento rok bola v Galante aj vo Veľkom Záluží, na otázku súdu, či sa skontaktovala s príbuznými, prípadne či títo boli prítomní pri jej hospitalizácii uviedla, že synovia s ňou nekomunikujú, a ani dcéra, lebo ju nainfikoval pán T., ktorý donáša pre Slovenskú informačnú službu. Dcéra vie o tom, že je v Trnave na psychiatrii. Nakoniec výsluchu umiestnená uviedla, že potrebuje ísť domov, nakoľko majú veľké rodinné stretnutie s kapelou Senzus. 4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v uvedenom prípade nedošlo k zneužitiu ústavnej starostlivosti pri prevzatí umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po neudelení jeho informovaného súhlasu. Umiestnená má psychiatrickú diagnózu s početnými poruchami myslenia vo fáze akútnej psychózy. Tohto roku je už opakovane hospitalizovaná v dôsledku psychiatrického ochorenia, pričom od poslednej hospitalizácie vo Veľkom Záluží neužíva od apríla 2017 psychiatrické lieky a ani sa nelieči na aktívne onkologické ochorenie, odmieta nastavenú liečbu a pod vplyvom bludov tvrdí, že je sledovaná políciou a chcú ju odstrániť. Pri absencii ďalšej liečby by mohlo prísť k zhoršeniu jej zdravotného stavu a mohlo by byť vážne ohrozené jej zdravie, a vzhľadom na nepredikovateľnosť jej správania aj okolie. Zároveň je zrejmé, že umiestnená nemá úplný náhľad nad svojim zdravotným stavom. Z uvedeného súd dospel k záveru, že k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia po neudelení jeho informovaného súhlasu došlo zo zákonných dôvodov. 5. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie umiestnená, ktorá uviedla, že tak ako sa uvádza v uznesení, bola privezená vozidlom rýchlej zdravotnej služby dňa 31.8.2017 v čase o 17.10 hod. z bytu na M. ulici č. XXXX/XX, kde bývala v prenájme od apríla 2017, kedy sa vrátila z Psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží, ktorému predchádzal pobyt na Psychiatrickom oddelení v Nemocnici Sv. Lukáša v Galante. Taktiež tam bola privezená vozidlom RZP za prítomnosti policajta npor. P. B. z OO PZ Sereď, čomu predchádzalo jej protiústavné odsúdenie ôsmymi rokmi za zločin týrania blízkej a zverenej osoby (bez akýchkoľvek dôkazov) a spis ukončoval menovaný B.. V uvedenej veci bola odvolateľka odsúdená, hoci bola v rozpore s Ústavou SR súdená dva razy za to isté, keďže za tie isté skutky už bola priestupkovo riešená a priestupky boli aj právoplatne ukončené vydaním rozhodnutia, resp. odložením či zastavením veci. Poukázala na to, že ju manžel, neúspešne liečený alkoholik, týral od augusta do decembra 2016 a psychickým terorom jej ubližoval pred 14-ročným dospievajúcim synom, ponižoval ju a urážal, čo viedlo odvolateľku k podaniu dňa 4.2.2017 trestného oznámenia, ktoré bolo prijaté, avšak pán B. zneužil právomoc verejného činiteľa a nasadil do rodiny odvolateľky špióna - jej bývalú kolegyňu, pričom ide o osobu viackrát súdne trestanú, dokonca odvolateľke osobne v januári toho roku ukradla nový tlakomer za 75 eur a manželovi cenné hodinky a okuliare zn. Ray ban. Ďalej uviedla, že spolu s dcérou vybavili manželovi prácu vo Francúzsku, aby sa vzdal alkoholu, z ktorého vychádzalo všetko zlo v ich rodine, manžel odišiel do zahraničia a odvolateľke pomáhala bývalá kolegyňa, ktorá jej požičiavala na živobytie. V tom čase sa po dvoch rokoch záhadne zjavila tiež bývalá kolegyňa X., ktorá aj odvolateľku chcela pred dvomi rokmi okradnúť. Menovaná nikde nepracuje a žije si v maximálnom luxuse, takže sa jej oplatí spolupracovať s políciou. Menovaná je veľká manipulátorka, takže bola u odvolateľky denne od 08.00 do 17.00 hod., odvolateľku nabádala, aby si u svojho psychiatra MUDr. F. dala predpísať hypnogén, čo aj vo finančnej tiesni urobila, za čo jej menovaná dala 50 eur. Pri návrate jej manžela čakala pred činžiakom s podarúnkami, vínom, sušeným ovocím, telefónom a ďalšími darmi, a manžel sa hneď v prvý deň opil a opitý bol počas dvoch týždňov s tým, že menovaná bola po celý čas u nich doma. Manžel odvolateľku bil aj pred ňou, odvolateľka volala políciu, ale keď hliadka prišla, návšteva tvrdila, že nič nevidela. Odvolateľka bola obvinená pánom B. za týranie dieťaťa a pán B. jej pripravil umiestnenie na psychiatrii už po druhý krát. 6. Opatrovník umiestnenej sa k odvolaniu nevyjadril. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 59 ods. 1 CMP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. 8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 29Pu/1/2017 je konanie o prípustnosti prevzatia Y. Z. v zdravotníckom zariadení. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol, že jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia dňa 31.08.2017 je prípustné. 9. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť jeho dôvodov a na doplnenie odvolací súd uvádza: 10. V preskúmavanej veci bolo konanie na súde prvej inštancie začaté na základe telefaxového oznámenia Psychiatrického oddelenia FN Trnava zo dňa 04.09.2017, z ktorého vyplynulo, že dňa 31.08.2017 bola Y. Z. prijatá k hospitalizácii, ktorá je z psychiatrického hľadiska nutná, pričom menovaná s hospitalizáciou nesúhlasila. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.09.2017 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia menovanej do ústavu zdravotníckej starostlivosti a zároveň umiestnenej ustanovil procesného opatrovníka na ochranu jej záujmov v tomto konaní. Toho istého dňa bol na psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava vyššou súdnou úradníčkou súdu prvej inštancie vykonaný výsluch umiestnenej, ktorá bola v zmysle § 257 ods. 3, § 258 ods. 1, § 259 CMP poučená o jej procesných právach a povinnostiach, ako i výsluch ošetrujúcej lekárky menovanej MUDr. X. X. a ešte v ten istý deň sudca v predmetnej veci rozhodol napadnutým uznesením, že prevzatie menovanej bolo prípustné. Z následného oznámenia Psychiatrického oddelenia FN Trnava zo dňa 22.9.2017 vyplýva, že umiestnená bola dňa 21.9.2017 preložená do Psychiatrickej nemocnice P. Pinela v Pezinku. 11. Podľa § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. 12. Podľa § 258 ods. 1 a 2 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu. Poučenie podľa odseku 1 súd uskutoční spôsobom, ktorý zohľadňuje zdravotný stav umiestneného. 13. Podľa § 260 ods. 1, 2, 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy. 14. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného. 15. Podľa § 262 ods. 1, 2, 3 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. Súd doručí uznesenie umiestnenému v zdravotníckom zariadení do 24 hodín od jeho vydania, najneskôr však do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody. 16. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné. 17. Podľa § 264 CMP zdravotnícke zariadenie je vždy oprávnené umiestneného prepustiť, a to aj keď súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné. 18. Podľa § 265 CMP po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd vyslovil, že prevzatie umiestneného do zdravotníckeho zariadenia bolo prípustné, pokračuje súd v konaní o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení. 19. Podľa § 6 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti je informovaný súhlas preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona, resp. ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia. 20. Podľa § 6 ods. 9 pís. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. 21. Podľa § 9 ods. 4 Zákon o zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o ústavnú starostlivosť osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu (§ 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. 22. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom Čl. 5 Dohovoru, Čl. 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a čl. 17 Ústavy SR. Procesné záruky zákonnosti zadržania fyzickej osoby na základe § 6 ods. 9 písm. d/ obsahuje Civilný mimosporový poriadok v § 252 a nasl. tak, aby v odôvodnených prípadoch mohol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na prejavenú vôľu pacienta, avšak po splnení presne stanovených podmienok. Prostriedkom pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti je tu totiž zadržanie osoby, ktoré predstavuje nútené obmedzenie osobnej slobody, čím poskytovateľ zasahuje minimálne do dvoch ústavných práv a to práva na osobnú slobodu a práva na súkromie/ochranu integrity. Je pochopiteľné, že takéto obmedzenie si vyžaduje zákonnú reguláciu z pohľadu hmotného práva, ako aj definovaním procesných záruk zákonnosti tohoto postupu. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon a tým je Civilný mimosporový poriadok, ktorý v § 252 až § 271 upravuje osobitné konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení súdom (tzv. detenčné konanie). Detenčné konanie pozostáva z dvoch štádií a síce: 1/ posudzovanie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a 2/ posudzovanie držania osoby v ústave už umiestnenej. 23. V prejednávanej veci odvolací súd preskúmaval správnosť postupu a rozhodnutia súdu v prvom štádiu detenčného konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle zákona a vo veci aj správne rozhodol. Súd prvej inštancie začal vo veci konať bezodkladne po doručení oznámenia zdravotníckeho zariadenia o prevzatí Y. Z. do ústavu, ihneď vydal uznesenie o začatí konania a zároveň jej ustanovil procesného opatrovníka na ochranu záujmov umiestnenej. Umiestnenú riadne poučil o jej procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu, prípadne dôverníka, ktorý nebude jej zástupcom, ktoré právo menovaná nevyužila. Povinnosťou súdu bolo rozhodnúť v 5-dňovej lehote v zmysle § 262 ods. 2 CMP, pričom je zrejmé, že vzhľadom na krátkosť času nie je možné v takýchto veciach vykonávať obšírne dokazovanie, ale súd sa obmedzí na vykonanie nevyhnutných dôkazov a oboznámenie so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, vypočutie umiestneného (chorého) a ošetrujúceho lekára. V predmetnej veci súd prvej inštancie bezodkladne vypočul v nemocnici umiestnenú, ako aj ošetrujúcu lekárku, ktorá opísala priebeh preberania do ústavu, zdravotný stav a správanie sa umiestnenej, pričom podľa vyjadrenia lekárky je umiestnenie Y. Z. v ústave aj bez jej súhlasu nevyhnutné, pretože táto trpí psychiatrickou diagnózou, náležite sa nelieči, pričom nie je vylúčené, že môže byť nebezpečná pre svoje okolie i pre seba, nakoľko môže konať pod vplyvom bludov, navyše sa nepriamo ohrozuje na svojom zdraví z dôvodu neliečenia prítomného onkologického ochorenia. Z výsluchu umiestnenej potom vyplýva, že s hospitalizáciou nesúhlasí, pretože sa necíti zle, tvrdí, že nie je psychiatrickým pacientom, k MUDr. F. chodí len kvôli manželovi, ktorý ju týral, pričom lieky, ktoré jej dali vo Veľkom Záluží neužíva, ani sa ich nedotkla. Uvedené vyjadrenie umiestnenej tak potvrdzuje, že liečebný režim nastavený psychiatrom dobrovoľne nedodržiava. Podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky umiestnená potrebuje intenzívnu liečbu antipsychotikami, jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je nevyhnutné a prepustenie by jej mohlo uškodiť a zhoršiť stav, pričom nie je vylúčené ani ohrozenie okolia. 24. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval v intenciách Civilného mimosporového poriadku a vecne správne rozhodol, keď skonštatoval, že k prevzatiu Y. Z. do ústavu zdravotníckej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov, s čím sa odvolací súd plne stotožnil, keďže výsledky vykonaného dokazovania potvrdili, že podmienky pre umiestnenie menovanej boli splnené a k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.