Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214864 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214214864.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Silvia Hýbelová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: I. O., nar. XX.XX.XXXX, H. M. XXXX/XX, T. X., o zaplatenie 3.804,01 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C 188/2014-105 zo dňa 16. februára 2015 v zamietajúcom výroku vo výške 470 eur s príslušenstvom, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. v zamietajúcej časti vo výške 470 eur s príslušenstvom a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie 380,72 eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 22.07.2011 do zaplatenia a o zaplatenie úrokov z omeškania 9,5% ročne zo sumy 3.423,29 eur od 22.07.2011 do 31.07.2011 zastavil. Výrokom II. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.436,- eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom III. vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Výrokom IV. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom iných trov 96,49 eur a titulom trov právneho zastúpenia 151,41 eur a to všetko do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 96 ods. 1, 3, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, § 100 ods. 2, 101, 103, § 517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 10 nariadenia vlády č. 87/1995 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a vecne tým, že 60 navrhovateľ uviedol, že berie späť časť návrhu v sume 380,72 Eur ako poplatky a s tým, že trvá na návrhu o zaplatenie 3.423,29 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia. Na č.l. 1 navrhovateľ pôvodne žiadal o zaplatenie 3.804,01 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 22.07.2011 do zaplatenia. Ak porovnáme, čo žiadal pôvodne s tým, čo žiada po čiastočnom späťvzatí, vyplýva (hodnotiac podľa obsahu podania), tak navrhovateľ vzal návrh späť čo do zaplatenia 380,72 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 22.07.2011 do zaplatenia z tejto sumy a tiež úroky z omeškania 9,5% ročne zo sumy 3.423,29 Eur od 22.07.2011 do 31.07.2011. Urobil tak skôr, ako sa začalo prvé pojednávanie veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3/ O.s.p. súd právo navrhovateľa na dispozíciu s návrhom vzal na vedomie a konanie čo do zaplatenia 380,72 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 22.07.2011 do zaplatenia z tejto sumy a tiež čo do zaplatenia úrokov z omeškania 9,5% ročne zo sumy 3.423,29 Eur od 22.07.2011 do 31.07.2011 zastavil. Predmetom konania tak ešte zostala suma 3.423,29 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne od 01.08.2011 do zaplatenia. Z obsahu vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval a konal ako dodávateľ, lebo poskytoval služby, ktoré mal v obchodnom registri zapísané ako predmet činnosti. Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ, lebo konal pre svoju osobnú potrebu, opak preukázaný nebol a ani zo zmluvy nevyplýva. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie pôžičky, teda poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. V súhrne tohto je potom zrejmé, že ide o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa musí riadiť zákonnými ustanoveniami Obč. zák. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o právnym predchodcom navrhovateľa vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Menia sa len údaje v kolónkach ohľadne osoby veriteľa, jeho osobných identifikačných údajov a tie časti zmlúv kde sa dopĺňajú výška úveru, počet splátok, výška splátky, výška poplatku. Uvedené je známe súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach navrhovateľa a tiež jeho právneho predchodcu. Naviac je nutné tento vzťah posudzovať ako vzťah podliehajúci právnej úprave zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou úveru, teda išlo o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade písomná forma je zachovaná. Aby však navrhovateľ mohol požadovať za poskytnutie spotrebiteľského úveru úroky z úveru a poplatky, musí súd skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože s absenciou niektorých sa spája ten dôsledok, že podľa ust. 11 ods. 1písm. a / zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že úver je podľa ust. §11 ods. 1 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/, a k/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. V zmluve absentuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo tam nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Nestačí, že v zmluve, v záhlaví zmluvy, je uvedená celá adresa predávajúceho - právneho predchodcu navrhovateľa. Údaj, že reklamáciu alebo sťažnosť môže spotrebiteľ uplatniť na uvedenej adrese v zmluve ako aj v obchodných podmienkach uvedený nie je. Preto treba mať za to, že náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v tejto zmluve absentuje. Zmluva neobsahuje ani druhú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo neobsahuje dobu trvania zmluvy. Doba trvania zmluvy nie je uvedená vôbec. V danom prípade takýto údaj v zmluve obsiahnutý nie je a tak nie je naplnená náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Absentuje aj v poradí tretia náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. o spotrebiteľských úveroch, č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, lebo nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov, nie je uvedený termín splátok. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky 94,00 Eur a počet splátok 60. Z toho ale nevyplýva, aká je splátka istiny, aká je splátka úroku a aká prípadných poplatkov. Nevyplýva to ani z obchodných podmienok a výšky mesačných splátok. Absentuje tak aj tretia náležitosť a preto je úver bez úrokov a bez poplatkov. Na základe uvedeného by tak navrhovateľ mal nárok na zaplatenie iba toho, čo reálne právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol, teda sumu 3.000,00 Eur a nič naviac. Odporcovi zasa tak mohla vniknúť povinnosť vrátiť navrhovateľovi iba výšku poskytnutého úveru, teda sumu 3.000,00 Eur a to bez akéhokoľvek navýšenia o úroky a poplatky. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporcovi poskytol celkovú sumu pôžičky 5.640,00 Eur. Uvedené jeho tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Z pripojenej zmluvy (č.l. 2) jednoznačne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi a odporca čerpal od právneho predchodcu navrhovateľa pôžičku, ale v sume 3.000,00 Eur a nie v sume 5.640,00 Eur ako to uvádza navrhovateľ v návrhu. Suma 5.640,00 Eur (ktorá je uvedená v zmluve ako celková suma pôžičky) má podľa zmluvy predstavovať celkovú sumu, ktorú mal odporca s úverom a úrokmi z neho zaplatiť. Vyplýva to zo súčinu počtu splátok a mesačnej výšky splátok (60 x 94,00 Eur). Zo sumy 3.000,00 Eur odporca vrátil doteraz sumu 94,00 Eur ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad. To, čo odporca zaplatil právnemu predchodcovi navrhovateľa, to musel súd započítať ako úhradu dlhu úveru a na nič iné, lebo ako bolo uvedené vyššie, ide o úver bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemohol vykonané úhrady započítať na nič iné, len na zníženie samotného dlhu pôžičky. Takto by odporca dlhoval ešte sumu 2.906,00 Eur. Navrhovateľ podal návrh dňa 22.07.2014. Odporca mal podľa zmluvy aj podľa prehľadu (č.l. 6) platiť splátky do 20. dňa v tom ktorom mesiaci. Dňom nasledujúcim, v tom ktorom mesiaci, potom pri každej jednotlivej dohodnutej mesačnej splátke po 94,00 Eur mesačne začala plynúť osobitne pri každej splátke premlčacia trojročná lehota. Vyplýva to zo zákonných ustanovení Obč. zák. vyššie uvedených. Z toho potom vyplýva, že navrhovateľ má právo na zaplatenie sumy 2.436,00 Eur a odporca má povinnosť zaplatiť uvedenú čiastku navrhovateľovi. Ide o dlžnú výšku úveru (bezúročný a bez poplatkov), ktorý právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi (v sume 3.000,00 Eur) po odpočítaní plnenia poskytnutého odporcom (94,00 Eur) a po odpočítaní sumy 470,00 Eur (ide o premlčaných 5 splátok po 94,00 Eur a to za mesiac marec, apríl, máj, jún a júl 2011, splatných vždy do 20 - ho dňa v mesiaci.). Takto potom dlh predstavuje sumu 2.436,00 Eur. S plnením tejto sumy sa odporca dostal do omeškania a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania z tejto sumy od 01.08.2011. V tomto rozsahu tak bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, lebo v tomto rozsahu je dôvodný. Výrokom vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta, bola zamietnutá nedôvodná časť návrhu navrhovateľa. Ide o zaplatenie sumy 987,29 Eur (žiadaných po čiastočnom späťvzatí návrhu, teda zo sumy 3.423,29 Eur a dôvodne priznaných 2.436,00 Eur) spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne z tejto sumy od 01.08.2011 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené vyššie, právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku v sume 3.000,00 Eur a z tejto čiastky dlhuje len sumu priznanú a to sumu 2.436,00 Eur. Navrhovateľ však požadoval na istine úveru sumu vyššiu, lebo žiadal 3.423,29 Eur. Tvrdil, že úver poskytol v sume vyššej, čo ale nepreukázal. Neposkytol sumu 5.640,00 Eur ako to uvádza v návrhu. Už bolo uvedené, že táto suma mala predstavovať súčet dohodnutých 60 - tich splátok v dohodnutej výške mesačných splátok 94,00 Eur. Z tohto však vyplýva, že takáto suma zahŕňa v sebe aj navýšenie o úroky. Ide o však o úver bezúročný. Okrem toho už bolo uvedené, že je nutné prihliadnuť na premlčanie s poukazom na ust. § 5b/ zák. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014. To, že platí právna úprava Obč. zák. vyplýva aj z rozhodnutia ÚS SR č.k. I.ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, ktoré vychádza z toho, že sa má aplikovať zákonná úprava premlčania podľa zákonných ust. Obč. zák. Okrem toho už vyššie bolo uvedené, že na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Obč. zák., lebo ide o vzťah spotrebiteľský, z dôvodov vyššie uvedených, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Obč. zák. a aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia, pretože lehota na premlčanie je kratšia ako podľa zákonnej úpravy Obchod. zák. Na premlčanie musí podľa zák. ust. § 5b/ zák. o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 súd prihliadnuť z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či niekto vznesie námietku premlčania alebo nie. Zák. o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2014 neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, z ktorých by vyplývalo, že táto právna úprava ( § 5b ) v znení od 01.05.2014 sa vzťahuje len na právne vzťahy a nároky po dátume 01.05.2014 a ani to, že na právne vzťahy vzniknuté a nároky z nich vyplývajúce by sa mala vzťahovať právna úprava zák. o ochrane spotrebiteľa podľa právneho vzťahu v znení účinnom do 30.04.2014. Preto bolo nutné aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie aj na danú vec bez ohľadu, že právny vzťah vznikol pred jej účinnosťou. Navrhovateľ podal návrh dňa 22.07.2014. Týmto dňom si uplatnil svoj nárok voči odporcovi. Platí však trojročná premlčacia lehota, ktorá plynie pri každej splatnej mesačnej splátke osobitne. Lehota splatnosti každej splátky bola do 20 - ho dňa v tom ktorom mesiaci. Splátka v sume 94,00 Eur za marec bola splatná do 20.03.2011. Dňom nasledujúcim začala plynúť 3 ročná premlčacia lehota a uplynula 21.03.2014. Najneskôr týmto dňom si navrhovateľ mal uplatniť právo na zaplatenie tejto splátky podaním návrhu na súd, aby si ho uplatnil riadne v trojročnej premlčacej lehote. Neurobil tak a tak je tento jeho nárok premlčaný a na premlčanie je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti s poukazom na vyššie zákonné ustanovenia. Obdobne je tak premlčaná aj splátka splatná do 20.04.2011, do 20.05.2011, do 20.06.2011 a do 20.07.2011, lebo aj pri nich premlčacia lehota uplynula skôr, ako navrhovateľ podal návrh v tejto veci (22.07.2014). Preto je návrh nedôvodný aj v časti úveru - pôžičky, ktorú právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol. S plnením nedôvodných súm sa tak odporca nemohol dostať do omeškania. V nedôvodnom rozsahu tak bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť. Navrhovateľ (po čiastočnom späťvzatí) žiadal o úhradu 3.423,29,00 Eur. To predstavuje 100,00 %. Jeho návrhu bolo vyhovené v časti zaplatenia 2.436,00 Eur s prísl. V tomto rozsahu bol úspešný. V takomto rozsahu bol odporca neúspešný. Predstavuje to 71,16 %. Neúspešný bol navrhovateľ čo do zaplatenia 987,29,00 Eur s prísl., pretože v tejto časti bol jeho návrh ako nedôvodný zamietnutý. V takomto rozsahu bol odporca úspešný, lebo nemusí túto sumu uhradiť navrhovateľovi. Predstavuje to 28,84 %. Vyplýva z toho, že navrhovateľ mal pomer úspechu a neúspechu vo výške 42,32 %. V takomto rozsahu mu preto bola priznaná náhrada trov konania ako na súdnom poplatku tak aj na trovách právneho zastúpenia. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom iných trov (zaplateného súdneho poplatku) v sume 228,00 Eur. To predstavuje 100,00 %. Navrhovateľ bol úspešný vo výške 42,32 % a preto bola navrhovateľovi z tejto sumy priznaná len suma 96,49 Eur. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania titulom trov právneho zastúpenia, navrhovateľ si uplatnil trovy z tohto titulu v sume 715,56 Eur (4 úkony právnych služieb po 169,24 Eur vrátane DPH a 4x 9,65 Eur režijný paušál vrátane DPH - 1.príprava a prevzatie návrhu, 2. podanie návrhu, 3. návrh na zámenu účastníka, 4. čiastočné späťvzatie návrhu). Z týchto úkonov právnych služieb boli účelne vykonané len 2 a to príprava a prevzatie veci a spísanie návrhu, teda suma 2 x 169,24 Eur + 2 x režijný paušál po 9,65 Eur, čo predstavuje spolu sumu 357,78 Eur. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu tak bola navrhovateľovi priznaná z tejto sumy len výška 42,32 % z tejto sumy, čo predstavuje sumu 151,41 Eur. Podľa ust. § 149 O.s.p. je odporca povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý právne služby navrhovateľovi poskytol ako posledný. Za účelné súd nepovažoval trovy konania v sume 169,24 Eur + 9,65 Eur za návrh na zámenu účastníka. Bolo slobodnou voľbou právneho predchodcu navrhovateľa a navrhovateľa, že si pohľadávku postúpili v priebehu prebiehajúceho súdneho konania a že následne podali návrh na zámenu. Nejde však úkon, ktorý bezprostredne súvisí s uplatňovaním práva a ktorý by bol zavinil odporca. Za účelné nebolo možné považovať ani trovy za čiastočné späťvzatie návrhu v sume 169,24 Eur + 9,65 Eur. Navrhovateľ vzal svoj návrh čiastočne späť. Dôvod späťvzatia neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by tak bol konal pre správanie sa odporcu. Z tohto dôvodu tak nemožno trovy v tejto súvislosti vzniknuté považovať za účelné a potrebné na uplatnenie práva. Ako neúčelné tak nebolo možné ich priznať ani podľa miery úspechu a neúspechu. Vzhľadom na postavenie navrhovateľa, ktorý opakovane preberá dlhy zo spotrebiteľských úverov a teda musí počítať s ich úhradou v lehota dlhších a s prihliadnutím na pomery odporcu, ktoré nie sú priaznivé, súd podľa ust. § 160 ods. 1/ O.s.p. povolil odporcovi úhradu dlhu v splátkach. Ich výška je primeraná výške dlhu. Pri dodržaní povolených splátok by dlh mala zaplatiť niečo cez 36 mesiacov. Ide o obdobie primerané obom stranám vzhľadom na ich pomery vyššie uvedené. V časti náhrady trov konania mu zasa povolil dlhu lehotu na úhradu. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocnenkyne a to v časti v ktorej súd zamietol žalobný návrh v sume 470 eur s príslušenstvom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Odvolateľ citoval § 103 Občianskeho zákonníka a § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca zastáva názor, že súd nesprávne posudzoval premlčanie pre každú splátku, keďže v danom prípade došlo k predčasnému ukončeniu úverovej zmluvy, keď v zmysle ustanovení Obchodného i Občianskeho zákonníka je zrejmé, že v prípade ak dôjde k predčasnému zosplatneniu dlžnej sumy pre nesplnenie niektorej zo splátok začne premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky od doby splatnosti nesplneného záväzku. V danom prípade listom zo dňa 23.07.2011 došlo k predčasnému zosplatneniu dlžnej sumy a preto je nutné posudzovať otázku premlčania vo vzťahu k predmetnému úkonu. V zmysle výzvy zo dňa 23.07.2011 bol žalovaný povinný uhradiť dlžnú sumu v lehote troch dní od doručenia predčasného zosplatnenia. Premlčacia doba teda začala plynúť deň nasledujúci po uplynutí uvedenej trojdňovej lehoty. Žalovaný predmetnú výzvu neprevzal. Avšak aj v prípade, ak by premlčacia doba bola počítaná odo dňa vyhotovenia predmetného listu ku dňu podania žalobného návrhu 22.07.2014 neuplynula, teda uplatnený nárok nie je možné považovať za premlčaný. Žalobca si nemohol na súde uplatniť svoj nárok skôr než došlo k predčasnému zosplatneniu úverovej zmluvy, tento názor vyplýva aj zo súdnej praxe a to z rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka keďže ide o zmluvu o úvere a teda absolútny obchodno- záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na viaceré rozhodnutia a to rozhodnutie Najvyššieho súdu spis. zn. 2MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6MCdo 4/2012 zo dňa 27.03.2013 ako aj na rozhodnutia odvolacích súdov. Poukázal na komentár § 52 k spotrebiteľským zmluvám od prof. JUDr. Petra Vojčíka CSc. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu resp. ho podľa § 221 ods. 1, 3 O.s.p. zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si voči žalovanému uplatnil aj trovy konania, trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní ktoré pozostávajú v rámci odvolacieho konania z jedného úkonu právnej služby vo výške 39,84 eur s DPH a režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s DPH, spolu 49,91 eur s DPH. 4. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP už podľa tohto zákona. Keďže odvolania boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich prípustnosti a dôvodnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, ale neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 177/2014 z 18. augusta 2016). 8. Predmetom odvolacieho konania bol výrok III. (ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku návrh zamietol) v časti zamietnutia návrhu v sume 470 eur s príslušenstvom. Zamietnutie sumy 470 eur predstavujú splátky za marec - júl 2011 (5 krát 94 eur). 9. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorým konštatoval premlčanie dlhu žalobcu. Odvolacia námietka žalobcu, že zosplatnenie celého dlhu malo vplyv na splatnosť dohodnutých splátok úveru, splatných už pred týmto zosplatnením, nebola dôvodná. Predmetná zmluva spĺňala definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, vrátane definičných znakov jej subjektov. Súd prvej inštancie preto správne aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. na predmetný právny vzťah strán konania a dospel i k správnemu záveru, kvalifikujúc prvých 5 dlžných splátok úveru za premlčané, v celkovej výške 470 eur (5x 94 eur), ide o splátky za mesiac marec, apríl, máj, jún a júl 2011, ktoré boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. 10. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje, kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok, a to tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba splátok začína plynúť odo dňa zročnosti každej jednotlivej splátky). Vychádzajúc z dátumu podania žaloby na súde dňa 22.7.2014, súd prvej inštancie správne konštatoval, že uplatnené splátky poskytnutého úveru, splatné v období od 20.3.2011 do 20.7.2011 sú premlčané, v dôsledku uplynutia trojročnej premlčacej doby podľa občianskeho práva. Dôvodne bola preto žaloba v tejto časti (o zaplatenie sumy 470 eur) zamietnutá. 11. Skutočnosť, že po nastalej splatnosti dlhu uvedených splátok došlo k zosplatneniu dlhu a k strate výhody splátok (v dôsledku ktorej mala nastať zročnosť ešte nesplatných dohodnutých splátok), bola bez právneho významu na zročnosť splátok splatných do doby zosplatnenia. Strata výhody splátok sa týkala splátok, ktoré neboli zročné a v dôsledku jednostranného právneho úkonu veriteľa, za predpokladu naplnenia zákonom stanovených podmienok, stali sa tieto splátky sa zročnými. 12. Podľa § 101 O. z. premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním žaloby na súde, teda keď je actio nata. Uvedený moment nastáva splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t. j. dňom, keď má dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V ustanovení § 103 O.z. sa jednoznačne stanovuje začiatok plynutia premlčacej doby jednotlivých splátok, odo dňa ich zročnosti. 13. Ustanovenie § 52 ods. 2 veta tretia O.z. už normatívne vyriešilo prednostnú aplikáciu O.z. pred ustanoveniami ObZ (na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ). Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 12/2014 z 21. apríla 2015 novelizované znenie ustanovenia § 52 ods. 2 veta tretia O.z. (účinné od 1. mája 2014) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Je potrebné zdôrazniť, že súdna prax vyšších súdov, zohľadňujúca nadradenosť komunitárneho práva, ako rozhodujúceho súboru právnych noriem pri výklade národného práva v súvislosti s konaním, v ktorom sa uplatňuje právo proti spotrebiteľovi, ustálila aj do uvedenej doby prednostnú aplikáciu ustanovení O.z. (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/126/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/716/2014). Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľa platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platili a platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. obchodnoprávnym vzťahom (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/95/2010 z 27. januára 2011). 14. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné na daný prípad prednostne aplikovať občianskoprávnu úpravu, vrátane premlčania. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych, ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 O.z., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (porov. rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63 zo 16. decembra 2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení O.z., ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2013 z 19. júna 2013 konštatoval, že prednostným uplatnením O.z. na prospech spotrebiteľa, na úver ako absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. 15. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98, Oceano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). 16. Zákonodarca novelou zákona o ochrane spotrebiteľa (zákonom č. 102/2014 Z.z.) podstatným spôsobom modifikoval nazeranie na postavenie slabšej strany v právnych vzťahoch, tak vo sfére hmotnoprávnej, ako i procesnoprávnej. Celkový trend v legislatíve nasleduje modifikované vnímanie tradičného ústavného princípu rovnosti subjektov v právnych vzťahoch. Nepochybne ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany a to spotrebiteľa v právnych vzťahoch. Komplexné nastavenie spoločenských procesov v oblasti ochrany spotrebiteľa po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie smeruje k maximalizácií ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany v právnych vzťahoch. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy a preto má charakter procesnoprávny. Hoci samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva z jeho samotného znenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia (ktoré by účinky dotknutého ustanovenia posúvalo na veci napadnuté po účinnosti predmetnej právnej úpravy) platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu v danej veci bolo účinné ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie bol povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr (t. j. pred účinnosťou novely zákona o ochrane spotrebiteľa), ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch (procesná norma bez ohľadu na mieru legislatívneho vyjadrenia tohto pravidla, pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch). 17. Odvolacia námietka žalobcu o nutnosti aplikácie ustanovení ObZ nemohla preto obstáť. 18. Premlčanie sa vzťahovalo i na uplatňované úroky z omeškania, keďže tvorili príslušenstvo pohľadávky, sledujúce osud hlavného záväzku. Iné odvolacie námietky týkajúce sa zamietajúcej časti rozhodnutia vo veci samej neboli vznesené. 19. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo výške 470 eur s príslušenstvom ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnejšieho žalobcu. Súd prvej inštancie dôvodne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Výška náhrady trov konania nebola v odvolacom konaní namietaná. 20. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP, vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).