Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/12/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217131 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214217131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniel Ilavského v právnej veci žalobkyne: J. U., rod. J., nar. XX. J. XXXX, bytom F. R. XXX, XXX XX F. R., zast. advokátom: JUDr. Ladislav Pollák, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: X. J., nar. XX. J. XXXX, bytom D. Y., Q. R. XXXX/ XX, XXX XX D. Y., zast. advokátom: JUDr. Ing. Štefan Neszméry, LL.M., Dunajská Streda, Námestie priateľstva 2172/31, 929 01 Dunajská Streda, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/279/2014-105 zo dňa 22. mája 2015 takto r o z h o d o l : I/ Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II/ Žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu škody na zdraví titulom bolestného v sume 1.257,60 eur a odmenu znalca vo výške 24 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II/ taktiež uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 278,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet jej právneho zástupcu. Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil § 415, § 420 ods. 3, § 441, § 442 ods. 1 a § 449 ods. 1 O.z. (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník), ako aj § 2 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2 a § 5 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.). Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania vyplynula dôvodnosť návrhu, keď boli dané všetky obligatórne náležitosti pre zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobkyni a to jeho protiprávne konanie spočívajúce v napadnutí žalobkyne, čím porušil bežné morálne a etické zásady a konal v rozpore s dobrými mravmi, bol agresívny a hoci nebol za uvedené konanie uznaný vinným zo spáchania trestného činu, súd prvej inštancie konštatoval, že intenzita a charakter jeho konania nepochybne neboli v súlade s bežným občianskym spolužitím. Vznik škody bol nesporne preukázaný a vyčíslený a to aj znaleckým posudkom. Príčinná súvislosť je daná, nebyť totiž konania žalovaného, ktorý chytil žalobkyňu takým spôsobom, po ktorom jej ostali evidentné zranenia aj po troch týždňoch od útoku (fotodokumentácia, lekárske správy, poúrazové ošetrenia a pod.) je nepochybne fyzickým útokom - zranenia si žalobkyňa sama nespôsobila, na mieste činu - v rodinnom dome v čase incidentu sa nachádzali tri osoby: žalobkyňa, žalovaný a svokra žalobkyne, ktorá ležala v posteli. A teda je evidentné, že zranenia mohol žalobkyni spôsobiť jedine žalovaný, ktorý ani nenavrhol súdu žiadny dôkaz na svoje vyvinenie sa. Zavinenie žalovaného je nesporné, prinajmenšom nevedomá nedbanlivosť z jeho strany je daná, keď síce nemusel vedieť, že uvedeným konaním môže žalobkyni spôsobiť zranenia, avšak vzhľadom k okolnostiam to mal a mohol vedieť. Z týchto dôvodov neobstojí obrana žalovaného o tom, že ku zraneniu žalobkyne nedošlo spôsobom, ako ho opísala, resp. že znalecký posudok nepreukázal, že ich spôsobil on. Je nesporné, že nebyť konania žalovaného, ktoré ako je uvedené vyššie nebolo v súlade s dobrými mravmi, nebolo by ku zraneniu žalobkyne došlo. Pokiaľ ide o výšku nároku žalobkyne, súd vychádzal vzhľadom k tomu, že tieto neboli žalovaným namietané a súd nezistil žiadne pochybnosti o ich správnosti a tieto si podľa § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil z predloženého znaleckého posudku, podľa ktorého boli bolesti žalobkyne ohodnotené na 80 bodov, ktoré vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 1.257,60 eur, ktorá navrhovateľke prináleží. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Odvolateľ má za to, že súd nepostupoval v zmysle § 119 ods. 3 O.s.p., pretože je v praxi bežné, že pokiaľ súd posúdi dôvod na odklad pojednávania ako nedôvodný, oznámi túto skutočnosť právnemu zástupcovi telefonicky alebo mailovou správou. Súd prvej inštancie však takto nepostupoval a žalovaný aj jeho zástupca boli v tom, že pojednávanie bude odročené. Žalovaný trval na tom, aby ho zastupoval ním zvolený zástupca a nesúhlasil, aby sa pojednávalo v neprítomnosti zástupcu a pred pojednávaním nebolo možné zabezpečiť substitúciu iného advokáta, keďže nie každý advokát je ochotný túto substitúciu prijať. Odvolateľ má za to, že súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, ktoré je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Tým, že odvolateľovi nebolo umožnené byť na pojednávaní a vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, bol porušený princíp kontradiktórnosti súdneho konania v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Prvostupňový súd nebral do úvahy to, že skutok sa mal udiať 1.9.2012 v čase okolo 18.40 hod., pričom žalobkyňa navštívila pohotovostnú ambulanciu o 20.15 hod. uvedeného dňa, kde z vyšetrenia žalobkyne jasne vyplynulo, že v bezvedomí nebola, hrudník a hlavu si neporanila a naopak z nálezu neurologickej ambulancie z uvedeného dňa, kde mala byť žalobkyňa vyšetrená o 20.16 hod. už vyplýva, že mala zranenia, ktoré v pohotovostnej ambulancii neudávala a ani tam zistené neboli. Taktiež nebolo vzaté do úvahy, že uznesenie Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede zo dňa 7.11.2013 číslo 2Pv 763/12-7, ktorým prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia, z ktorého vyplýva, že prokuratúra poukazovala na závažné pochybenia o skutkových a právnych záveroch týkajúcich sa prečinu ublíženia na zdraví, keď zo skutku nevyplýva, aké zranenia mala žalobkyňa utrpieť. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne bez toho, aby mal možnosť vyjadriť sa k nim a predložiť dôkazy o tom, že žalobkyňa zavádza. Uvedený deň ho napadla žalobkyňa, ktorá doňho sotila a spadol na podlahu, kde si udrel hlavu a to po predchádzajúcej slovnej hádke, keď prišiel len pozrieť babku, ktorú si nezákonným spôsobom prisvojili. Následne žalobkyňa, keď zbadala, čo urobila, začala volať manželovi, ktorému tvrdila, že ju napadol. Povedala, že odtiaľ neodíde, lebo už volá policajtov. Keďže sa mu zhoršil zdravotný stav, navštívil lekára, kde mu boli zistené hematómy na hlave a v oblasti ramien. Takisto sa liečil až do 26.9.2012. 3. Z vyjadrenia žalobkyne k podanému odvolaniu vyplynulo, že predmetné konanie nemá takú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, vykonal všetky relevantné dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam ako i k právnym záverom. Pri ustálení náhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý žalovaný nenapadol. Vyhľadala lekársku pomoc za účelom poskytnutia jej liekov na bolesti a zdravotné potiaže, ktoré mala, pričom uvádzala rovnaké fakty aj u prvého ako i u ďalšieho lekára, neskúmala a ani nebola v stave skúmať, či vystavená lekárska správa uvádza všetky ňou uvedené skutočnosti. Judikatúra NS SR štandardne pripúšťa pri dodržaní procesných podmienok daných O.s.p. konať a rozhodovať v neprítomnosti žalovaného, alebo jeho právneho zástupcu. Odročenie pojednávania môžu odôvodniť len závažné okolnosti, ktoré v danom prípade neboli, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konal a rozhodol. Navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenými subjektami - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., akt. § 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalovaného považovať za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. 5. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 7. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 22. mája 2015, na ktoré boli strany a zástupcovia riadne predvolaní, pričom konal v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu s tým, že boli splnené podmienky na takýto postup v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.. Žiadosť o odročenie pojednávania zástupcu žalovaného súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obsahom základného práva (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní, resp. v tomto prípade výsluch v trestnom konaní inej strany v tom istom termíne na rozdielnych inštitúciách nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu" na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď I. ÚS 68/1998). Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť aj kolízia s iným pojednávaním právneho zástupcu strany sporu, ak od účastníka nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu. V žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca žiadal ospravedlniť aj neprítomnosť žalovaného a odročiť pojednávanie na iný termín. Od žalovaného bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania zúčastnil a mohol mať zvoleného advokáta aj na základe substitučnej moci. Treba uviesť, že prehrávanie záznamu z videokamier nie je neodkladný úkon, ako aj to, že žiadosť o odročenie pojednávania nemala zákonom požadované náležitosti v zmysle § 119 ods. 2 O.s.p.. 8. Odvolací súd má za to, že v uvedenom postupe prvoinštančného súdu nemožno vidieť odvolateľom namietanú vadu konania, keď súd prvej inštancie odôvodnil prejednanie sporu v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného tak, že zástupcom žalovaného uvedený dôvod odročenia nie je dôvodom na odročenie pojednávania. Zo spisu nevyplýva, že by prvoinštančný súd znemožnil žalovanému realizovať ktorékoľvek z jeho procesných práv priznaných mu O.s.p.. Prípadná neschopnosť zástupcu zorganizovať zastupovanie strany sporu (a to aj účasť advokáta na súdnom pojednávaní) ide na ujmu strany sporu alebo advokáta, nie súdu. O termíne pojednávania 22. mája 2015 mal zástupca žalovaného vedomosť 8. apríla 2015, pričom o úkone trestného konania sa dozvedel tesne pred pojednávaním prvoinštančného súdu, keďže predvolanie na výsluch svedka - poškodeného (č.l. 86) je datované dňom 20. mája 2015. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie porušenie procesných práv žalovaného v súvislosti s neúčasťou právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, v dôsledku čoho mala byť odňatá možnosť zúčastniť sa konania pred súdom, pričom logický dôsledok tohto zistenia vedie k záveru, že tým ani nemohlo byť porušené základné právo upravené v čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. 9. Ani tvrdenia žalovaného, že prvoinštančný súd nevykonal niektoré dôkazy, resp. že nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania nemožno považovať za relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pretože o vykonaní toho-ktorého dôkazu rozhoduje súd (§ 120 ods. 1 druhá veta O.s.p.), pričom podľa § 132 O.s.p. hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu (účastníkov konania). To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť strany sporu vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr. z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti listiny, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní ohliadky a pod.) musí súd vytvoriť strane sporu už v rámci dokazovania, pričom to, či vytvorenú možnosť vyjadriť sa k navrhovaným alebo vykonaným dôkazom strana sporu potom využije, je len na nej (ide tu o jej právo, nie povinnosť). Odvolací súd má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol spor v neprítomnosti žalovaného, neporušil tým žiadne procesné ustanovenie a právo žalovaného. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené, má odvolací súd za to, že pokiaľ súd prvej inštancie prejednal a rozhodol spor v neprítomnosti žalovaného, neporušil tým žiadne procesné ustanovenie a právo žalovaného, a preto v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalovaný). 16. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.