Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/779/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219374 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214219374.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: F. N., rod. P., nar. X. Q. XXXX, trvalo bytom I. S., L. XX/XX, o 950,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 16. júna 2015 č. k. 16C/134/2014-28 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 888,42 eur istiny s vyčísleným úrokom 56,93 eur a ďalej s 39 % ročným úrokom od 6. septembra 2013, ako aj 5,56 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 1. decembra 2013; II. v časti o zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 945,35 eur od 1. decembra 2013 žalobu zamietol; III. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 199,78 eur (v tom 142,78 eur trovy právneho zastúpenia a 57 eur iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie JUDr. Marek Czompoly s.r.o.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 115a ods. 2 , § 121, § 132, § 153 ods. 1 a 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 3 ods. 1, § 517 ods. 2 a § 535 a nasl. O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 a nasl. Obch.z. (Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/ a d/ a § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 13.5.2013 (ďalej aj „ZoSÚ“); § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O.z. a poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MObdo 5/2009. Vecne dôvodil, že žalobca CETELEM SLOVENSKO a.s. (spoločnosť, ktorej predmetom podnikania bolo okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a žalovaná dňa 17.5.2013 podpísali Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere č. 264324561664615 na formulári žalobcu, v jej časti 1 ods. 1.1 sa dohodlo, že veriteľ (žalobca) poskytuje dlžníkovi (žalovanej) viazaný spotrebiteľský úver, ktorého výška je 888,42 eur, čo je suma, ktorá zostáva po odpočítaní platby dlžníka 99 eur od celkovej ceny tovaru, na ktorého kúpu sa spotrebiteľský úver poskytuje, v tom istom odseku bola dohodnutá aj úroková sadzba 39 % ročne, ako aj splatnosť úveru v 24 mesačných splátkach po 56,66 eur, splatných vždy 15. dňa v mesiaci počnúc 15.6.2013 a končiac 15.5.2015, okrem toho je v ods. 1.1 určená RPMN, priemerná RPMN, dohodnuté tzv. komplexné poistenie s poplatkom 5,16 % zo splátky (2,78 eur obsiahnutých v každej splátke), podľa časti 1 ods. 1.4 mal žalobca previesť sumu úveru priamo na účet predajcu príslušného tovaru. Žalobca poskytol žalovanej úver 6.6.2013, žalovaná však nesplatila žiadnu splátku, žalobca listom z 9.9.2013 oznámil žalovanej, že vypovedá zmluvu o spotrebiteľskom úvere a vyzval ju na zaplatenie istiny 888,42 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného, v konaní nebolo dokázané, či bola žalovaná predtým upozornená na možnosť výkonu tohto práva, žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, či žalovaná bola pred zosplatnením úveru aspoň 15 dní vopred upozornená na možnosť využitia tohto práva. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzavretú medzi stranami ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá spĺňa náležitosti vyžadované v § 9 ZoSÚ. V časti 1 ods. 1.1 zmluvy bol dohodnutý aj úrok v sume 39 % ročne. Takto dohodnutý úrok je síce dvojnásobne vyšší než priemerný úrok komerčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu prvej inštancie ho nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Zohľadnil totiž, že v danom prípade ide o úver nezabezpečený žiadnym zabezpečovacím prostriedkom okrem zrážkami zo mzdy (obsiahnutými v texte zmluvy), poskytnutý typu dlžníkov, u ktorých je kreditné riziko relatívne vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj minimálny úrok, ktorý je nevyhnutný na to, aby bolo možné v tomto segmente podnikať, sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednaného úveru s dobrými mravmi. Z ustanovenia časti 3 ods. 4.4 zmluvy potom vyplýva, že nárok na úrok je dojednaný na celé obdobie, po ktoré žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky (resp. ekonomickú výhodu z nich plynúcu) užíva, teda až do reálneho splatenia. Za týchto okolností považoval úver za riadne dohodnutý a poskytnutý a úroky za platne dohodnuté, takže žalobca mal na základe zmluvy zo 17.5.2013 právo, aby mu žalovaná zaplatila istinu 888,42 eur spolu s úrokom od času jej skutočného poskytnutia, ako aj poistné dohodnuté sadzbou 5,16 % z príslušnej splátky, teda v sume 2,78 eur mesačne. Zo skutkového stavu je zrejmé, že výpoveď žalobcu bola odoslaná v septembri 2013 a v súlade s ods. 4.1 písm. c/ časti 3 zmluvy nadobudla účinnosť 1.12.2013. Žalobca tak mal nárok na poistné za celkovo šesť splátok (jún až november 2013), no uplatnil nárok len za 2 mesiace (2x2,78) v sume 5,56 eur, súd mu priznal poistné len v tejto časti, a to aj spolu s úrokom z omeškania, a v tejto časti spolu s istinou a zmluvným úrokom žalobe vyhovel. Omeškaním žalovanej s platením dlžnej sumy by vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O. z. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., súd však uplatnenie tohto nároku považoval v kontexte danej veci za rozporné s dobrými mravmi. Uplatnenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe 5,25 % ročne totiž v spojení s pokračujúcim úročením poskytnutej istiny dohodnutým úrokom v zmysle časti 3 ods. 4.4 zmluvy znamená reálne zvýšenie zaťaženia dlžníka nad 40 % požičanej istiny, čo je hranica, ktorá podľa súdu prvej inštancie už nie je v morálnom kódexe našej spoločnosti akceptovateľná. Pritom treba podľa názoru súdu zohľadniť aj to, že už výška zmluvného úroku 39 % ročne (t. j. v podstate výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovanej. Žalobca si podľa názoru súdu prvej inštancie musel byť (a aj je, o čom svedčí výška úrokovej sadzby) vedomý rizika úverovania nákupov spotrebného tovaru, ku ktorému sa bežní spotrebitelia utiekajú práve preto, že na jeho hotovostnú kúpu nemajú naraz dostatok peňazí. Preto nemožno považovať za slušné, aby mal v prípade, ak sa toto kreditné riziko ukáže opodstatneným, nárok na dodatočný v podobe úrokov z omeškania. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie uplatnenie práva na úrok z omeškania v sume 8,75 % ročne (správne 5,25% ročne), aj keď sa zakladá na zákone (§ 517 O. z.) za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O. z., v dôsledku čoho žalobu v tejto časti zamietol. Jedinú výnimku predstavuje suma poistného, ktorá nie je úročená dohodnutým úrokom. Vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné ďalej skúmať, či k zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 53 ods. 8 O.z., teda či k zosplatneniu môže dôjsť na základe interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa, resp. či k nemu môže dôjsť skôr než príslušný prejav vôle dôjde dlžníkovi. Toto skúmanie by malo podľa neho zmysel jedine v prípade, že by bolo potrebné posúdiť splatnosť celého plnenia na účely posúdenia dátumu, od kedy možno priznať úrok z omeškania z celej istiny a dlžných úrokov. Keďže však súd úrok z omeškania vôbec nepriznal, bolo irelevantné, od kedy ho je možné priznať. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 a 3 a § 149 ods. 1 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. júla 2013, vecne úspechom žalobcu, ktorý bol neúspešný len v nepatrnej časti, priznal žalobcovi náhradu trov konania za účelne vynaložené trovy, za súdny poplatok 57 eur a trovy právneho zastúpenia 142,78 eur (2 úkony právnej služby v roku 2014 po 51,45 eur /príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba/ spolu 102,90 eur, paušálne náhrady za dva úkony v roku 2014 po 8,04 eur, spolu 16,08 eur, daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 102,90+16,08, teda 23,80 eur). 2. Podaním z 12. mája 2016 žalobkyňa oznámila Krajskému súdu v Trnave (Spr. 301/16) i súdu prvej inštancie, že s účinnosťou ku dňu 1.7.2016 dôjde k jej cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990 B. Odvolací súd z výpisu z obchodného registra oddiel: Sa vložka číslo: 2435/B ku dňu 3.2.2017, týkajúceho sa žalobkyne, zistil, že došlo od 30.6.2016 k ex offo výmazu obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, z obchodného registra. Ďalej mu je z úradnej činnosti (z veci sp. zn. 10Co/301/2015) známe, že podľa Potvrdenia o vykonaní zápisu, vystaveného Okresným súdom Bratislava I dňa 22.8.2016, uvedený súd vykonal výmaz žalobkyne z obchodného registra od 30.6.2016, ako právny dôvod výmazu uviedol: ex offo výmaz; Okresný súd Bratislava I uznesením zo 16.8.2016 sp. zn. 34Exre/311/2016-9 v zmysle ust. § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26.10.2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese: Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783. Taktiež z úradnej činnosti mu je známe uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo 16.8.2016 sp. zn. 34Exre/311/2016 Sa 2435/B, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.9.2016, z ktorého zistil, že Okresný súd Bratislava I obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zapísanú v odd. Sa, vl. č. 2435 vymazal z obchodného registra dňom 30.6.2016. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Po vložka číslo: 2990/B ku dňu 3.2.2017, je od 1.1.2016 obchodné meno organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, sídlo organizačnej zložky od 22.9.2016 je Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713. Na základe uvedeného odvolací súd uznesením Krajského súdu v Trnave z 8.2.2017 č. k. 10Co/779/2015-63, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.2.2017, rozhodol, že v konaní sa pokračuje s BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, ako žalobkyňou. 3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie iba žalobca, a to iba v jeho zamietajúcej časti veci samej. Mal za to, že súd prvej inštancie v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že omeškaním žalovanej s platením dlžnej sumy by vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 O. z. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie však uplatnenie tohto nároku považoval v kontexte danej veci za rozporné s dobrými mravmi, pretože podľa jeho názoru uplatnenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe 5,25% ročne v spojení s pokračujúcim úročením poskytnutej istiny dohodnutým zmluvným úrokom znamená reálne zaťaženie dlžníka nad 40% požičanej istiny, čo je hranica podľa názoru súdu v morálnom kódexe našej spoločnosti neakceptovateľná. S takýmto posúdením veci však žalobca nesúhlasí. Poukázal na bod 4.2 tretej časti úverovej zmluvy, § 369 ods. 1 Obch. z., § 517 ods. 2 O. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení neskorších predpisov a na skutočnosť, že výpoveď úverovej zmluvy z 9.9.2013 nadobudla účinnosť 30.11.2013 a výzva na zaplatenie dlžnej sumy s poukázaním na účtovanie zákonných úrokov z omeškania od 1.12.2013 bola súčasťou samotného textu výpovede. Mal za to, že súd postupoval v rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami, v zmysle ktorých vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, keď žalobcovi nepriznal uplatnený zákonný úrok z omeškania. Súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený úrok z omeškania v celom rozsahu. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p., akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti veci samej treba navzdory námietkam žalobcu považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľa) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia v napadnutej časti (tak ako táto - rozumej argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné: 5. Odvolateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že omeškaním žalovanej s platením dlžnej sumy by vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 O. z. v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, avšak uplatnenie tohto nároku považoval súd v kontexte danej veci za rozporné s dobrými mravmi, pretože uplatnenie úroku z omeškania v zákonnej sadzbe 5,25% ročne v spojení s pokračujúcim úročením poskytnutej istiny dohodnutým zmluvným úrokom znamená reálne zaťaženie dlžníka nad 40% požičanej istiny, čo považoval za hranicu v morálnom kódexe našej spoločnosti neakceptovateľnú. Odvolateľ bol názoru, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami (§ 369 ods. 1 Obch. z., § 517 ods. 2 O. z. a § 3 NV SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorých mu vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania), keď žalobcovi nepriznal uplatnený zákonný úrok z omeškania. Podľa § 369 ods. 1 Obch. z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením; podľa ods. 3 ust. ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 ods. 1 O. z. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3a ods. 1 ostatne uvedeného nariadenia vlády, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu (podľa poznámky 2a - § 21 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru; podľa ods. 2 rovnakého ust. za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov; podľa ods. 3 ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Zmluvný úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu. Je teda spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok. Veriteľ sa môže rozhodnúť, či bude úrok z poskytnutého úveru požadovať. Zmluvný úrok je vlastne odmena veriteľa za to, že poskytol finančné prostriedky dlžníkovi. Veriteľovi, ktorý poskytne dlžníkovi úver, popri nároku na vrátenie poskytnutej sumy úveru vzniká aj právo na zmluvné úroky, teda na akúsi odmenu za to, že svoje finančné zdroje poskytol inému, za podmienok a vo výške, ktoré si dohodnú v zmluve. Oproti zmluvným úrokom je úrok z omeškania odlišným inštitútom definovaným v ust. § 517 ods. 2 O. z.. Limitácia, ktorá sa vzťahuje na poskytovanie spotrebiteľských úverov, už dnes počíta s tým, že odplata pri poskytovaní úveru (zmluvný úrok, poplatky a iné odplatné plnenia a náklady) má svoje hranice, tieto sú konkrétne definované najmä v § 1 a § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Toto nariadenie určuje aj výšku úrokov z omeškania pre spotrebiteľské úvery, ktorá sa zároveň považuje za vrchný strop v prípade, ak by si veriteľ s dlžníkom tieto úroky chceli zmluvne upraviť. S možnosťou dohody o výške úrokov počíta aj § 369 ods. 3 Obch. z.. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. z. má dispozitívnu povahu. Výšku úrokov z omeškania si zmluvné strany predovšetkým upravujú dohodou strán. Možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokovej sadzby pre prípad omeškania je obmedzená požiadavkou, aby dohodnutá výška nebola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z.. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C-415/2011, AZIZ). Niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a NV SR č. 87/1995 Z. z.. Dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obch. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 143/98). Pokiaľ veriteľ (žalobca) pristúpil k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 476/2012) Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o možnosti priznať úroky za úver aj po jeho splatnosti, avšak vzhľadom na nenapadnutie žalovanou rozsudku v jeho vyhovujúcej časti veci samej, nebolo možné v takejto časti rozhodnutie revidovať, na druhej strane však odvolací súd považoval za potrebné prihliadnuť ku skutočnosti, že t. č. už právoplatným rozhodnutím vo vyhovujúcej časti veci samej boli žalobcovi priznané úroky za úver aj po jeho splatnosti (vo výške 39% ročne) a pri nemožnosti revidovania takéhoto rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, sa potom bolo možné na základe vyššie uvedeného stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že uplatnenie práva na úrok z omeškania 5,25% ročne, aj keď sa zakladá na zákone (§ 517 O. z.), popri úrokoch za úver po splatnosti úveru, t. j. súbežne, bolo potrebné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 O. z.. V opačnom prípade by totiž na ťarchu spotrebiteľa došlo k dvojnásobnému súbežnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami a išlo by o šikanózny výkon práva. 6. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej ako vecne správny potvrdil, týkalo sa to aj vecne správneho a odvolacími dôvodmi nedotknutého závislého rozhodnutia o náhrade trov konania žalobcu. 7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalovanej priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaná), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobca). 8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§ 426 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)