Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/297/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219782 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214219782.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členiek JUDr. Magdalény Krajčovičovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným 1/ P. J., nar. XX.X.XXXX, bytom E. A. XXX, A. a 2/ D. J., nar. XX.X.XXXX, bytom u W. Q., E. A., A., o zaplatenie 9.798,59 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. júna 2015, č.k. 8C/304/2014-81, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovanej 1/ a žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovaných zaplatenia sumy 9.798,59 eur keď tvrdil, že žalovaní porušili zmluvné podmienky. Súd vo veci konal postupom podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Zistil, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a dodávateľ na jednej strane a žalovaní 1/, 2/ ako dlžníci a spotrebitelia na strane druhej dňa 10.8.2011 uzavreli písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 10.000 eur s dobou konečnej splatnosti 10.8.2021. V zmluve nie je uvedený počet, termín a splatnosť splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov. Uvádza sa tam len výška splátky 94,05 eur mesačne do 31.8.2011 a od 10.9.2011 vo výške 169,33 eur mesačne. Na č.l. 6 sú pripojené európske štandardné informácie, na č.l. 8 pripojené všeobecné obchodné podmienky, chýba doba trvania zmluvy. Žalobca doložil špecifikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaní čerpali celkom 10.000 eur dňa 10.8.2011. Uhradili celkom 4.736,23 eur. Vykonané platby právny predchodca žalobcu započítal sčasti na istinu, úroky, poplatky. Ďalej pripojil žalobca k žalobe výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti vykonané žalobcom a poštové podacie hárky, bez dokladu o doručení. Tiež priložil oznámenie právneho predchodcu žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktoré bolo doručené žalovanej 1/, zásielka adresovaná žalovanému 2/ bola prevzatá jeho manželkou, žalovanou 1/. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 1, § 2, § 9, § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., podľa § 52, § 53, § 565 O.z., podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Súd prvej inštancie ustálil, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovanými, teda ide o vzťah spotrebiteľský, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to aj napriek postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Riadi sa zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch a tie veci, ktoré v ňom upravené nie sú, riadia sa zákonnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V danom prípade písomná forma zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zachovaná. Aby však žalobca mohol požadovať úroky z úveru a poplatky, musí súd skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Okrem toho musí skúmať, či Zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Pri skúmaní náležitostí zmluvy súd dospel k záveru, že úver je podľa ust. § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), písm. k). Zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, ktorá nie je v zmluve uvedená vôbec. Takýto údaj v zmluve obsiahnutý nie je a tak nie je naplnená náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že doba trvania zmluvy je uvedená, lebo bola dohodnutá doba splácania od 10.9.2011 do konečnej splatnosti do 10.8.2021. Zákonodarca určil túto náležitosť v právnom predpise jasne doba trvania zmluvy a nie, aby si to musel spotrebiteľ nejakým spôsobom vyvodzovať z viacerých údajov. Absentuje aj v poradí druhá náležitosť podľa písm. k) a to výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov, nie je uvedený termín splátok. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky a počet splátok. Z toho ale nevyplýva, aká je splátka istiny, úroku, aká prípadných poplatkov. Nikde nie je uvedené koľko splátok tvorí splátku istiny, od ktorej splátky v poradí už sa spláca odplata, ale nie je zrejmé aká odplata a od ktorej splátky dlžný úrok, prípadne v akom pomere každá zo splátky obsahuje úhradu istiny, úhradu úrokov a poplatkov. Absentuje tak aj druhá náležitosť, preto je úver bez poplatkov a bez úrokov. V danom prípade by tak mal žalobca reálny nárok len na zaplatenie toho, čo reálne právny predchodca žalobcu žalovaným poskytol, teda sumu 10.000 eur a nič viac. Žalovaným by tak vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi iba výšku poskytnutého úveru, teda sumu 10.000 eur a to bez akéhokoľvek navýšenia. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky poučil žalovaných o možnosti zosplatnenia a že tak spravil v čase, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 565 O.z. a § 53 ods. 8 O.z.. Pripojil síce výzvy č.l. 72 a 73 spisu, ale nepreukázal, že tieto riadnym spôsobom doručil žalovaným. Nie žalovaní majú preukazovať že nič nedostali, ale žalobca má preukázať, že pohľadávku nadobudol na základe platného postúpenia, čo neurobil. Nie je možné súhlasiť s jeho argumentáciou, že podmienka upozornenia je splnená aj vtedy, ak je toto upozornenie obsiahnuté v samotnom vyhlásení o mimoriadnej splatnosti ako bolo v danej veci. Z ustanovenia § 53 ods. 8 O.z. jasne vyplýva, že sa tak nemôže stať súčasne v jednom liste. Najprv musí byť dané upozornenie, potom pri zachovaní uvedenej zákonnej lehoty nie kratšej ako 15 dní môže zosplatniť pohľadávku a tak si uplatniť svoje právo zo zákonného ustanovenia § 565 O.z.. Takýto postup svojho právneho predchodcu žalobca nepreukázal. Nestačí len vyhlásenie o tom ,že boli splnené podmienky, ktoré medzi sebou urobili právny predchodca žalobcu a žalobca, pretože musí byť aj reálne preukázané, že sa tak stalo vo vzťahu k dlžníkovi. Uvedené žalobca nepreukázal. Neuniesol tak dôkazné bremeno o splnení podmienok na platnosť zosplatnenia. V zmysle zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách, môže banka postúpiť svoju pohľadávku len ak ide o pohľadávku zosplatnenú, pretože banka môže postúpiť len pohľadávku, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Ak splátky, ktoré sú splatné len v budúcnosti nie sú zosplatnené, nejde o nesplácaný dlh, lebo ešte neboli splatné a teda nemožno o nich tvrdiť, že sú nesplácaným dlhom. Právny predchodca žalobcu nezosplatnil platne pohľadávku voči žalovaným, preto nemohol platne nezosplatnenú pohľadávku postúpiť zmluvou o postúpení na žalobcu, ak tak urobil, ide o absolútne neplatný právny úkon. Preto bolo potrebné návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný, pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu a pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných, lebo nie sú nositeľmi povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že úspešným žalovaným ich náhradu nepriznal, nakoľko ju nežiadali. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Pokiaľ sa týka oznámenia o postúpení pohľadávky, tak v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie tejto písomnosti žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka. Súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Zastáva tiež názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky dlžníka písomne nevyzvala na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky. S nedoručením výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Napriek tomu však poukazuje na výzvu zo dňa 13.5.2014. K postúpeniu nesplatnej časti peňažného záväzku uvádza, že zo znenia ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Z gramatického výkladu nielen prvej ale aj druhej vety ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy: peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Z vyjadrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 24.7.2014 takisto vyplýva, že môže dôjsť k postúpeniu aj nesplatnej časti pohľadávky z úveru, za splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu uviedol, že právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podaním zo dňa 5.6.2014. Postup, aký pri vyhlasovaní mimoriadnej splatnosti zvolil, je v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom výkladu ustanovenia § 53 ods. 9 O.z. v spojení s ust. § 565 O.z.. Z celého kontextu ustanovenia § 565 O.z. nemožno vyvodiť že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Zákonodarca sa však v tejto súvislosti dostatočne nevysporiadal s kogentnou úpravou zakotvenou v poslednej vete § 565, podľa ktorej právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky. Vzhľadom na uvedené sa v § 53 ods. 9 malo ustanoviť, že posledná veta § 565 sa na tieto prípady nevzťahuje, ako aj to, dokedy teda dodávateľ môže toto právo uplatniť za tohto legislatívneho stavu. Poslednú vetu § 565 pri spotrebiteľských zmluvách použiť nemožno. Právny predchodca žalobcu svoje právo zosplatniť pohľadávku využil a podaním zo dňa 5.6.2014 upozornil žalovaných, že si toto právo uplatňuje. Zároveň ich týmto podaním vyzval v lehote 15 dní od prevzatie oznámenia k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 O.z.. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko právny predchodca žalobcu konal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade s § 53 ods. 9 O.z.. Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Navrhol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní. K odvolaniu doložil vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 24.7.2014, kde na strane 4 Národná banka uvádza, že aplikácia ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách v praxi bude závisieť od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta z úveru, t.j. dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach, bez ohľadu na to, o aké splátky ide, banka má právo postúpiť postupníkovi celú teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru, za podmienky, že klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na zaplatenie omeškanej časti záväzku bol písomne vyzvaný. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8C/304/2014 je určenie povinnosti žalovaným 1/, 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 9.798,59 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 10.8.2011. 5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý nie je nositeľom práva na zaplatenie žalovanej sumy, lebo nenadobudol toto právo platnou zmluvou o postúpení pohľadávky a tiež pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných, lebo nie sú nositeľmi povinnosti zaplatiť žalovanú sumu žalobcovi, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky ich veriteľa na žalobcu. 6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku. Pretože odvolací súd zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. 7. Odvolací súd k odvolacím námietkam udáva, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívne vecnej legitimácie žalobcu. V danom prípade sa žalobkyni nepodarilo preukázať jej aktívnu legitimáciu, keď síce predložila zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2014, nepreukázala však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava, voči žalovaným ako dlžníkom a to v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V zmysle tohto ustanovenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. 8. V danom prípade žalobca do spisu doložil výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s., zo dňa 13.5.2014, ktorými vyzývala žalovaných 1/, 2/, aby dlžnú sumu uhradili najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy, pričom dlžná suma bola v sume 1.157,04 eur a vznikla v dôsledku omeškania so splácaním pohľadávky ku dňu 12.5.2014. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že uvedenú výzvu doručil žalovaným. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. Niet dôvodu domnievať sa, že by Slovenská sporiteľňa ako banka nedoručovala svoje výzvy, nebolo preukázané, že by boli žalovaní oznámili inú adresu pobytu ako na zmluve, nebol preto dôvod nedôverovať dokumentom banky. Takže odvolací súd považoval uvedené výzvy žalovaným za doručené. Následne po uvedených výzvach Slovenská sporiteľňa, a.s., listom zo dňa 5.6.2014 oznámila žalovaným 1/, 2/, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 7.6.1 písm. a) VOP, na základe čoho ku dňu 4.6.2014 Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo Zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu a zároveň vyzvali žalovaných, aby uvedenú pohľadávku v celkovej výške 9.912,32 eur zaplatili do 15 dní od prevzatia oznámia. Uvedené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo obidvom žalovaným doručené 18.6.2014. Odvolací súd tu však má za to, že nebol dodržaný postup v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď v zmysle tohto ustanovenia má byť poradie najskôr výzva, následne po uplynutí 90-tich dní bez akejkoľvek úhrady, môže nasledovať postúpenie pohľadávky písomnom zmluvou. V danom prípade však písomná zmluva o postúpení pohľadávky je z dátumu 24.6.2014, teda Slovenská sporiteľňa opomenula lehotu 90 dní od výzvy po postúpenie pohľadávky, takže aj z tohto dôvodu považoval odvolací súd žalobcu za účastníka, ktorý nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2014 je preto minimálne v časti týkajúce sa postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 O.z.. 9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 11. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).