Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/603/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200370 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215200370.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933 WTC, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, v mene ktorej koná JUDr. Gabriela Goliášová, advokát a konateľ, pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanej: L. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX F. L., o zaplatenie 894,94 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/30/2015-51 zo dňa 14. júla 2015 takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia Hlavy 18, Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti, z r u š u j e . III. Žalovanej sa voči žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 665,60 eura spolu s ročným úrokom z omeškania 7,55 eura a s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 65,60 eura od 07.01.2015 do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a určil, že hlava 18 zmluvných úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky. Napokon uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 95,67 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ZoOS - § 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), i), § 3 ods. 3), ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ZoSÚ - § 1 ods. 1, 2, § 2 a), b), j) ), zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ - § 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3) a o trovách konania rozhodol podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 42 ods. 2 OSP). Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.08.2013 písomnú úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru pre žalovaného na kúpu tovaru vo výške 800,- eur. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 18,92 % a RPMN 20,8 %, pričom žalovaný sa zaviazal, že požičanú sumu uhradí žalobcovi v 72 mesačných splátkach po 19,20 eura, teda žalovaný mal celkom zaplatiť žalobcovi sumu 1.382,40 eura. Súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že úverová zmluva zo dňa 08.08.2013 neobsahuje všetky zákonom predpísané záležitosti a to najmä náležitosti zmluvy podľa písm. k/ ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. t. j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na hore uvedenú skutočnosť, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi len istinu vo výške 665,60 eura, nakoľko podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere súd zistil, že celková výška úveru bola vo výške 800,- eur, z čoho žalovaný uhradil sumu 134,40 eura. Čo sa týka uplatneného kapitalizovaného úroku z omeškania za obdobie od 17.10.2014 do 06.01.2015 vo výške 10,15 eura, súd zistil, že zo sumy 665,60 eura je kapitalizovaný ročný úrok z omeškania suma v sume 7,55 eura a preto vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Poukazujúc na § 517 ods. 2 OZ ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 665,60 eura od 07.01.2015 do zaplatenia. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu 17,- eur, v zmysle Hlavy 18 § 2 Úverových zmluvných podmienok. Podľa tohto ustanovenia: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“ Čo sa týka zmluvnej pokuty, ide o dojednanie absolútne neplatné. Dojednania o zmluvnej pokute sú písané veľmi drobným písmom, skoro nečitateľným písmom ako aj celé úverové podmienky. Sú zapracované medzi menej podstatné a menej významné podmienky. Takto formulované dojednanie nespĺňa podmienku určitosti a zrozumiteľnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho úverové podmienky súčasťou, ktorých majú aj dojednania o zmluvných pokutách, nie sú podpísané ani žalobcom ani žalovaným, pričom zákonné ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka vyžaduje na platnosť zmluvy o zmluvnej pokute písomnú formu. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca bol v prevažnej miere úspešným účastníkom a v konečnom dôsledku jeho úspech predstavuje 48,74% (uplatnené 894,94 eura, priznané 665,60 eura, t.j. úspech 74,37% žalobca, žalovaný 25,63%, konečný úspech žalobcu 48,74%), keď v takomto pomere bola žalobcovi priznaná pomerná časť náhrady trov konania a to titulom súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. 2. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zamietajúcej časti a časti určenia Hlavy 18 zmluvných úverových podmienok ako neplatnej, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s ním nesúhlasil a žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel, keďže rozsudok nemá jasné a presvedčivé odôvodnenie a poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, ktorý vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 328/2005, II. ÚS 116/06, III. ÚS 107/2007 a iné). Ústavný súd konštatoval, že všeobecný súd by nemal byť pri argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí tiež dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale i laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade i spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). Poukázal i na ďalšie rozhodnutia Ústavného SR i Najvyššieho súdu SR a na nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že medzi účastníkmi niet sporu o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo záväzkového vzťahu, predmetom ktorého je úverová zmluva. Žalovaný podpísal predmetnú úverovú zmluvu na základe slobodnej vôle a vlastného uváženia, preto žalobcovi pripadá bezpredmetné upozorňovať na to, že sa jedná o typovú zmluvu. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalobcu možno uviesť, že majú právnu moc a váhu, pretože aj keď ide o tzv. typové úverové podmienky, ich platnosť a právnu vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Poukázal na vyjadrenie NS SR ohľadom otázky neprijateľných podmienok v Smernici 93/13/ EHS. Argument, že akákoľvek individuálne dojednaná zmluvná podmienka je neplatná, nemá oporu v ustanovení § 53 OZ, ani v Smernici Rady 93/13/EHS. Podľa právnej doktríny smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty (NS SR sp. zn. 5 Oboer 35/2013). 3. Preto v predmetnej zmluve nie sú zakomponované žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako to uvádza súd. Podstatou právnej úpravy vymedzenej Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzavretí nemôže individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa (článok 3 ods. 1 smernice). Rovnako i národná právna úprava zakotvila v ustanovení § 53 ods. 1 OZ tzv. generálnu klauzulu obdobného znenia: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Podľa názoru žalobcu však nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu, akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať a je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splácať predmetný úver v splátkach a dostal sa do omeškania. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). 5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), účinným od 1.7.2016, bol zrušený doterajší procesný predpis o konaní pred súdom - zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto je ho v zmysle § 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Zohľadňujúc vzájomný vzťah ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej účinnosti procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). 6. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/30/2015 je nárok žalobcu voči žalovanej o zaplatenie 894,94 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal istinu 665,60 eura spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku jeho žalobu zamietol a súčasne určil, že hlava 18 zmluvných úverových podmienok je neplatnú z dôvodu neprijateľnosti uvedenej podmienky. Uložil žalovanej uhradiť pomernú náhradu trov konania v prospech žalobcu. 7. Žalobca v odvolacom konaní nesúhlasí s napadnutým zamietajúcim výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, s určením hlavy 18 zmluvných úverových podmienok ako neplatnej ako i s výrokom o trovách konania a domáha sa, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Úlohou odvolacieho súdu bolo potom posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu nad prisúdenú sumu zamietol a určil neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v hlave 18 zmluvných úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalobcu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné: 12. Podľa § 9 ods. 2 písmeno k) zákona č. 129/2010 Z.z. ( v znení v čase uzavretia zmluvy účastníkov) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11 ods. 1 písmeno b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 14. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si povinností, rsp. ak sa tak stane, aby presne a jasne boli vymedzené dôsledky. 15. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 16. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvoinštančný, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné si uvedené údaje z ostatných dohodnutých podmienok vypočítať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva uvedené náležitosti presne obsahovala. 17. Analyzujúc náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad citovaného ustanovenia, že zmluva musí obsahovať jasne a zrozumiteľne uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to predovšetkým pre splnenie záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa, od ktorého nemožno požadovať, aby uvažoval s použitím viacerých pojmov, nezriedka nachádzajúcich sa v rôznych častiach listín predkladaných spotrebiteľovi na podpis. Výkladom ust. § 4 ods. 2 písm. i) však treba dospieť k záveru, že každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Zmluva obsahuje len údaj o celkovej (súhrnnej) výške splátky. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú nad prisúdenú istinu zamietol (skutočne poskytnuté plnenie, ktoré nebolo žalobcovi vrátené), pretože úver je potrebné považovať za úver bez úrokov a poplatkov. 18. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal poplatky za upomienky a poistné, keďže predmetný úver je úverom nielen bez úrokov, ale aj bez poplatkov. 19. Odvolací súd ďalej konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je možné priznať žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 17,- eur, je v súlade so zákonom. Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa i s týmto záverom prvostupňového súdu, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné, plne stotožňuje. 20. Podľa § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 21. Uvedenú zmluvnú pokutu odvolací súd považuje za nesúladnú s ustanovením § 39, § 40 a § 544 OZ, keďže ustanovenia o zmluvnej pokute neboli dojednané v samotnej zmluve písomne a tým sú v rozpore so zákonom, pretože zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne. 22. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu opiera o úverové podmienky, v ktorých je dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute je tak obsiahnuté v obchodných podmienkach k úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľský charakter, čo nemožno považovať za súladné s ustanovením § 544 ods. 2 OZ. Úverová zmluva, ako aj obchodné podmienky, ktoré sú jej súčasťou, je typovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných - úverových podmienok, ale iba priamo v samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11). 23. Pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v písomne vyhotovenej a podpísanej zmluve, ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 17,- eur aj s príslušenstvom zamietol. 24. Nebolo však možné potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v určení uvedeného dojednania obsiahnutého vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. hlava 18, sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta v citovanom znení ako neplatné z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, keďže odvolací súd konštatoval, že táto neplatnosť spočíva v nedodržaní právnej úpravy podľa všeobecných predpisov, t.j. Občianskeho zákonníka, §§ 39, 40 a 544 a je absolútna. 25. V danom prípade došlo aj k postúpeniu pohľadávky pred podaním žaloby na súd, dodávateľ už nie je účastníkom tohto konania, preto súd nebol povinný v zmysle § 153 ods. 4 OSP výslovne vo výroku rozsudku uviesť neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o nepriznanie plnenia dodávateľovi z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky ale postupníkovi, pre ktorého hmotnoprávny dôsledok takéhoto vyhlásenia nie je účinný. 26. Preto bolo dôvodné určenie neplatnosti tejto zmluvnej podmienky z dôvodu neprijateľnosti vyslovené v rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť ako nadbytočné (§ 389 ods. 1 CSP). 27. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. 28. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP vo zvyšku v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane o výroku o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil osvojujúc si dôvody tohto rozhodnutia, ktoré je potrebné považovať za vecne správne. 29. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).